Červen 2017

Keď poviem dosť!

27. června 2017 v 19:20 | Sabaku no Tanaris |  Dôležité informácie ( NOVINKY )
Ahojte :D zase to tu SPAMUJEM! :D To by som nebola ja. ♥

Pridala som dnes na Wattpad jeden kratučký príbeh Saia z Naruta. Na Konohe má len 4 strany, no ja som sa dnes s tým pohrala a trocha to vylepšila (keďže táto FF bola na misiu a mala som povolené len 4 strany). Podarilo sa mi to natiahnuť do 2 kratších dielov. :3

Tak kto bude mať záujem prečítať si aké si ťažké mužove rozhodnutia v živote: BEŽTE SEM!


Novinky!!!

20. června 2017 v 12:52 | Sabaku no Tanaris
Ahooj, vššééétkych zdravím! ♥

SPAMUJEM to tu zase, lebo nemám nič na práci. Ale nie! :D Neviem, či niekto z Vás číta Krátke príbehy z Azerothu, no ak áno tu nájdete nový diel ! :D Budem to strkať už asi len na Wattpad.

A druhá vec, ktorá je tak trocha už mimo tohto a to je, že moje sesternice rozbiehajú kariéru v Londýne. Vydali v spolupráci s nejkýmvydavateľstvom svoj prvý singel a ja som chcela s Vami oň podeliť.



Jedna sa volá Veronika a druhá Kornélia :D a sú strašne zlaté. ♥ Ďakujem každému, kto si pozrel video a prečítal moj dielik! :D

Black Innocence 5. diel

11. června 2017 v 20:24 | Mešteková |  Black Innocence
Kúúrňa, je to tu! :D Pardón, ale je toho na mňa trošku veľa a nestíham :D Užite si to :)


Nasledujúce dni išli pomaly... vlastne ešte pomalšie. Odpočívala som len pár hodín v noci, čo pre mňa bolo ako nanosekunda spánku a potom som makala. Škola, práca, škola, zmrzlina, pokazilo sa auto? Utekám do servisu k môjmu synovcovi, ktorý mi ho opravý za symbolickú sumu, ale aj tak mi je z toho zle koľko peňazí vysolím. No tiež musí z niečoho žiť.
Prišiel víkend a s tým moja šichta v Madoke.
Bola Sobota čo znamenalo, že všetci, ktorých Ino poznala už boli nasáčkovaní na terase a popíjali.
Naliala som im kolo, zapálila pri nich cigaretu, prehodila niekoľko slov a znovu išla naliať panáky.
Z terasy sa ozýval hluk a smiech, zatiaľ čo som si umývala špinavé poháre, keď som zbadala ako niekto vyšiel po schodoch na terasu a Ino sa mu hádzala okolo krku. Pretrela som si čelo chrbtom ruky a zobrala tácku, aby som išla pozbierať prázdne veci zo stola. Vlastne som túžila ísť spať, tak veľmi, že som rátala minúty do konca otvorenia.
Keď som tam vyšla, pozrela som sa na nového príchodzieho, ktorý tam len ticho sedel a poklepkával nohami do akéhosi podivného rytmu-nerytmu. Ošíval sa, obzeral sa a škriabal sa, proste robil hocičo. len nesedel v kľude ako ostatní.
Sasukemu sa na rameno lepila Ino, ale on si to nejako zvlášť nevšímal, pretože očividne bol zabraný do svojej vnútornej fatamorgany.
Nečujne som si povzdychla a napomenula sa... povedala som si, že nebudem taká aká som bola naposledy, keď sme sa videli. Tak to dodržím.
"Dáš si niečo na pitie?" ponúkla som mu slušne a hádzala veci na tácku.
"Len kofolu, malú," zamumlal keď sa na mňa pozrel a okamžite odvrátil pohľad niekam do neznáma.
"Daj to na môj účet," zavrnela Ino a chytila ho za ruku. Vrhol na ňu pohľad, ale nechal ju, aby do neho zaťala tie svoje pazúry.
Chalani sa tam prekrikovali, ale nevyzeralo to, že by sa s ním poznali. Očividne ho ona zavolala a on tu asi ani nechcel byť. Tak ale prečo sem chodil?
Načapovala som mu piť a odniesla mu to.
Ino mu niečo hovorila, ale nemala som dojem, že by ju počúval.
Bolo aj pre mňa samotnú utrpenie tu byť až kým som nezatvorila.
Dívala som sa na to, ako jej sem-tam niečo odpovie, ale veľmi sa s ňou nebavil, zatiaľ čo ona na neho dorážala.
Absolútne som nerozumela tomu, prečo tu zostáva keď je na ňom vidieť, že tu nechce byť.

Všetci stáli pred Madokou, zatiaľ čo som zamykala dvere a zaťahovala mreže.
Ino pribehla ku mne s telefónom v ruke a s rozžiarenými očami od alkoholu, ktorý vypila.
"Áno, Sadi... už idem... som na ceste domov," hovorila horúčkovito a pozerala sa na mňa s prosebnými očami, ale nevedela som čo odo mňa očakáva.
Keď zložila, zdrapila ma za ruku tak silno, že som verila, že mi v koži zostanú otlačky jej nechtov, ako strašne to štípalo. Jemne som si od nej vykrútila ruku.
"Môžeš pre mňa urobiť láskavosť?" zašepkala, keď sa ku mne nakláňala a ovial ma smrad vodky, ktorý išiel z jej dychu. Takmer sa mi nadvihol žalúdok. Nenávidela som vodku.
"Keby sa ťa moja sestra zajtra pýtala či sme tu pili, tak klam, ok?" áno, toto bola celá Ino. Ale ja som si na to zvykla.
Nenávidela som klamať Sadi. Ale vedela som, že keby sa to prevalilo, Ino by ma prerazila. Taktiež Sadi ak by zistila, že som jej o nej klamala. A tak som sa vždy keď potrebovala nejakú zásterku tvárila, že som Ino celý deň nevidela, alebo som sa urobila hlúpou.
Stihla som len prikývnuť, ale to už som hnala preč a vnorila sa do bandy ľudí, ktorý sa pohli smerom do mesta.
Nádych, výdych.
Mala by som zmeniť prácu.
S povdzychom som išla k autu, odomkla ho a hodila na zadné sedadlo svoju kabelku, keď v tieni budovy, ktorá bola mojou prácou sa niečo pohlo.
Stuhla som a dívala sa tam, keď do svetla prešiel Sasuke.
Premerala som si ho od hlavy až po päty. Mal na sebe priveľké tričko bielej farby, naboku bolo natrhnuté. Taktiež mal aj roztrhané čierne nohavice a kecky. Prišiel mi byť zanedbaný, myslím, že mu nezáležalo na tom ako vyzerá.
Postával na okraji a díval sa smerom odo mňa, prešľapujúc z nohy na nohu.
Prišiel mi stratený. Osamelý.
"Chceš zviezť?" počula som ako zo mňa vychádzajú slová automaticky. Zasekla som sa na svojej opovážlivosti.
Sasuke sa strhol, akoby naozaj netušil, že som tam a pozrel sa na mňa. V očiach mu zasvietila zvedavosť a nedôverčivost.
Pokúsila som sa uvoľniť, pretože som mala dojem, že pôsobím nepríjemne keď je taký ostražitý.
"Nooo..." zahmkal si pre seba a prezeral si moje auto.
"To je tvoje?" vyhrkol odrazu nahlas, až som nadskočila ako hlasito sa rozľahli tie slová prázdnou ulicou.
"Áno," a pocítila som hrdosť, že si uznanlivo prezerá moje auto. Možno to dokáže oceniť lepšie ako taká Ino, ktorá mi povedala, že sa jej moje auto nepáči, vlastne mi vmietla do tváre, že je podľa nej odporné keď som ho kupovala a všetko to nadšenie z toho, že JA som si SAMA KÚPILA auto, bola vtedy fuč.
Pohol sa k nemu a prstom prešiel po laku.
"Pekné," dodal.
"Tak poď," kývla som hlavou a nasadla. Čakala som snáď minútu, než sa odvážil otvoriť dvere.
Prišiel mi ako stratené šteniatko a hoci som túžila byť doma v posteli hneď, trpezlivo som čakala.
Jednu polku tela vsúkal do auta, ale nohami bol stále vonku keď sa na mňa otočil.
"Nemusíš to pre mňa robiť," díval sa všade možne len nie mne do očí.
"Stále ma môžeš vyhodiť," začal ma ubezpečovať a rýchlim pohľadom zaletel k mojej tvári, prudkým pohybom hlavy si zhŕňajúc vlasy z tváre.
"Prečo by som to robila?" spýtala som sa mierne prekvapene, nadvihujúc obočie.
"Pretože som feťák. A takým ľuďom sa neponúka odvoz v BMW." jeho priamočiarost s akou vyslovil ten fakt ma skutočne zarazila.
Sám si je dobre vedomí kým je. Alebo kým sa stal. Kto vie aký bol predtým a čo ho k tomu dohnalo?
"Ale ja som ti ho ponúkla, tak nestrečkuj a nasadni poriadne." pokúsila som sa o ľahký úsmev, ale môj mozog mi kričal, že som šialená.
Ešte chvíľu otáľal s nohami vysiacimi von z auta a ja som začínala premýšľať nad tým, že tu strávim celú noc, keď si zrazu normálne sadol a pomaly zatvoril dvere tak, aby nimi príliš nebuchol.
Udivovalo ma ako precízne a opatrne sa choval k môjmu autu.
"Tak kam to bude, pane?" pokúšala som sa tváriť uvoľnene, dokonca som mu venovala úsmev, dúfajúc že sa uvoľní a nebude tak strnulý, akoby som ho mala zajazdy vyhodiť a pre istotu ešte prejsť kolesami.
"Rovno cez križovatku a pred kostolom zaboč doprava," zavrtel sa v sedačke a pretrel si tvár rukami.
Zapásala som sa a pozrela na neho, čakala, že to urobí tiež.
"Musíš sa zapásať, nechcem dostať pokutu," povedala som keď nič nerobil, len sa díval von oknom. Strhol sa, akoby som mu zahučala rovno do ucha a okamžite sa zapol takou rýchlosťou, až mi takmer spadla sánka.
"No... dobre," zamumlala som a naštartovala, opatrne po ňom poškuľujúc. Možno by som mala použiť detskú zámku, aby mi nevyskočil naozaj z auta.
"Mrzí ma čo sa stalo minule, nechcela som aby si sa cítil menejcenný, alebo ja neviem... urazený,"
"To je v poriadku, cítiť sa menejcenný je súčasť toho, ako sa cítim každú minútu každého jedného dňa, zvykol som si na to," poťukával rukami po palubovke a díval sa na strop, akoby tam videl milión hviezd na oblohe. A možno ich aj videl, neviem... čo robia drogy s ľuďmi?
"Nehovor tak, nie je to fér," znervózňovalo ma jeho neustále ošívanie sa, mala som dojem, že mi hádže s autom, ale pokúšala som sa nevšímať si to. Skôr ma zarazilo ako o sebe hovoril, s takou ľahostajnosťou.
"Živoť nie je fér, nikto ti to ešte nepovedal?" opäť na mňa otočil tvár a tak som to riskla a pozrela sa na neho. Jeho oči boli ako tmavá diera, čierna diera, ktorá vás pohltí a vy nájdete milíon tajomstiev a hlavne odpovedí, ktoré hľadáte.
A miliardu otázok.
"Hej, to som už niekde počula," zašepkala som a venovala sa opäť križovatke, cez ktorú som sa chystala prejsť.
"Tak nemôžeš očakávať, že sa nejaký feťák môže cítiť inak ako menejcenne," nepáčilo sa mi s akou chladnosťou hovoril tieto slová, akoby sa ho to ani netýkalo, alebo skôr akoby mu už bolo všetko jedno.
"Prečo o sebe tak otvorene vyhasluješ, že si feťák?"
"Lebo to je pravda," pokrčil ramenami a zaťukal si na spánok, stískajúc peri k sebe do hrubej linky.
"Ale nemusel by si byť," môj zmierlivý tón som veľmi kontrolovala, aby som neznela, že mu chcem niečo prikazovať. Len som mu chcela ukázať, že nikdy nie je neskoro na zmenu, že vždy je čas.
"Ale som... aj teraz v tejto chvíli mám v sebe takú dávku pika, že by sa ti z toho pretočili panenky. Kto raz skúsil drogy, navždy zostane len fetkou. Pre každého... aj pre seba." zachechtal sa a potom si povzdychol, akoby bol unavený, ale jeho telo robilo presný opak. Ešte viac so sebou točil na mieste.
"Snažíš sa ma zastrašiť?" vlastne som vedela, že práve teraz má niečo v sebe.
"Nie, snažím sa ti ukázať, že pre nás už nie je možnosť záchrany," alebo možno nechce byť zachránený?
"Nechápem to," pripustila som, s rukami som hodila o volant a krútila hlavou.
"Ak nechápeš len túto jedinú vec, potom je všetko v poriadku. Si bezstarostný človek."
"Cítiš sa takto šťastný?"
"Cítim sa znesiteľne, tuto odboč." navigoval ma.
Z jeho chladného a nezainteresovaného tónu mi naskakovali zimomriavky na krku.
"Je tvoj život taký zlý, že sa musíš utápať v drogách?" išla som maximálne triadsiatkou, vlastne som to preťahovala, lebo nejakým spôsobom som bola fascinovaná našim rozhovorom. Nebol príjemný, ale dával mi možnosť nahliadnuť do neho.
"Lepšia otázka by bola, či bol môj život taký zlý, že som do nich spadol,"
"Odpoveď znie možno... je to komplikované, neočakávam, že to niekto pochopí. Každý nás odsudzuje za to, čím sme sa stali. Nerátam s pochopením. A hlavne, je to moja chyba. NIkoho iného. Tu zastaň, prosím."
Zastala som s autom a otočila sa k nemu, už otváral dvere auta a vyskakoval von. Doslovne vyskakoval.
"Počkaj, prečo si nešiel s nimi?" možno keby sa dostal do inej partie...
"Nepoznám ich a úprimne sú mi ukradnutí, vlastne som prišiel len za Ino," dosť odporné, že sa na neho takto vykašľala, ale v jej alkoholovom opojení som sa tomu ani nedivila.
"Ale nevyzeral si, že by si s ňou chcel nejako zvlášť byť," moja úprimnosť bola na facku. Ale tak som to z neho vycítila.
"Nešlo mi o to byť priamo s ňou. Len som nechcel byť sám... aspoň raz." jeho smutný úsmev, ktorý mi venoval keď vystupoval a zatváral moje dvere vo mne vyvolal veľkú sklúčenosť.
A potrebu... potrebu mu skúsiť pomôcť.

Spam od Sabaku 2.

8. června 2017 v 1:29 | Sabaku no Tanaris |  Dôležité informácie ( NOVINKY )
Mesteková!! Napíš ten nový diel! ♥


Čaute ľudia, kedže Sabaku je momentálne chorá a leží v posteli furt T.T tak som si coloringovala po dlhej dobe a namalovaľovala som si smutného Sasana a vyškereného Suigetsa. ♥ ♥

Mrknite na to, čo poviete? Páči sa aspoň trochu? :/




Mešteková? DIEL!!! :D :D :D
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt naruto please gif

Spam od Sabaku

2. června 2017 v 2:48 | Sabaku no Tanaris
PRIPOMÍNAM ti to takýmto spôsobom, lebo nie som jediná kto čaká! :D :D

NAPÍŠ nový diel Black Innocence!

PROSÍM!!!