Black Innocence 3.diel

14. dubna 2017 v 18:36 | Mešteková |  Black Innocence
Neverím, že som sa skutočne po nekonečnej dobe dostala k písaniu a celkom rýchlo pridávam diely - na mňa rýchlo :D
Užite si!

Nasledujúce dni išli pomaly.
V škole na prednáškach som písala na notebooku ako o život, prsty ma boleli, mozog bol unavený z nasávania toľkých informácii a jediné na čo som sa skutočne tešila bola káva.
Popri školách som trávila čas v stánku, pretože v Madoke sa našiel vždy niekto, kto zaskakoval, no v stánku chýbali brigádničky a najhoršie bolo, že Yamanaka chceli, aby som tam bola aj keď som mala školu, čo som rázne odmietala.
Bohužial.
Aj keď... peniaze som potrebovala.
Vlastne som ani nevedela ako všetko stíham, ale stíhala som a občas som sa zamýšľala nad tým, že tie reči o tom, že čas je relatívny možno nie sú taká blbosť, lebo ako by som všetko mohla stíhať a pri tom si nájsť aj čas pre seba?
Vo štvrtok okolo tretej hodiny som sa rovno zo školy ponáhľala do stánku, pretože nejaká brigádnička musela súrne odísť do nemocnice, pretože mala astmu. Boh vedel, kedy sa vráti a či to vôbec dnes stihne.
Keď som tam dorazila, Ino tam už bola a vyzeralo to, akoby tam nastala panika, pretože bolo príliš veľa ľudí okolo stánku a rad sa nehýbal.
Musela som parkovisko obísť dva razy než som našla voľné miesto na zaparkovanie a potom som sa ponáhľala za ňou, aby som zistila čo sa deje.
Keď som otvorila dvere, zamrzla som so zdesením na tvári.
Ino kľačala, okolo seba mala narozťahovaných snáď dvadsať rolní kuchynských utierok, niečo horlivo hovorila do telefónu a na zemi bola roztečená zmrzlina.
"Do riti, dojdite už niekto, lebo ma drbne! Pokazil sa mrazák a všetka zmrzlina sa megarýchlo roztápa a už to tu vyteká!"
Hodila mobilom dozadu, vôbec sa nepozerajúc, že trafila drtičku ľadu a pozrela sa na mňa - v tvári celá červená.
"Akoby nestačilo, že Teni musela odísť, dve minúty po jej odchode odišla mraznička. Je to totálne v prdeli."
Vybehla som von k šóre ľudí, ktorí sa tak tešili na zmrzlinu, ktorá sa práve teraz zohriata váľala po linoleu v stánku.
Poslala som ich preč s ospravedlnením a vyvesila som tabulku, že máme zatvorené.
Potom sme počkali na ostatných, než sa to tu dalo doporiadku.
Večer sme sedeli s Ino v Madoke na ľadovom čaji a smiali sa tomu, ako sa pošmykla na zmrzline a zvalila sa rovno do nej. Od vlasov až po päty mala na sebe všetky príchute a trvalo jej skoro hodinu, než tú lepkavú sladkosť dostala zo svojich dlhých vlasov.
"Inak..." Ino odklepla z cigarety.
"Sasuke sa ma na teba pýtal, chcel tvoje číslo."
Skoro som sa zadusila glgom a vyprsklo mi to cez nos. Prskala som tak dlho, že som myslela, že sa asi udusím.
"Pre-prečo, n-načo..." nevedela som dokončiť vetu ako som ešte pokašliavala.
"Ja neviem," Ino pokrčila plecami, ako sa na mňa uškrnula.
"Veď ma ani nepozná," utrela som si ústa a zhlboka som sa nadýchla. V hrudi mi narastal divný stiesnený pocit. Čo odomňa chce?
"Sasuke má svoje dôvody prečo robí to, čo robí. A nik to nechápe, v jednej sekunde sa rozhodne tak, v druhej inak. A málokedy niečo o sebe povie, takže netuším aký ma zámer." Divno sa zatvárila a zadívala sa niekam do diaľky, akoby si na niečo spomenula a ja som to ani nechcela vedieť.
"V každom prípade, neočakávam, že budeš taká hlúpa a dáš mu moje čislo. Povedala som, že nechcem byť s tým človekom v kontakte, radšej by som bola, keby bol v inom meste." Možno som trochu preháňala, ale to bolo druhoradé. Podstatné bolo, že som mala tendenciu vyberať si debilných kamarátov a hlavne priateľov a ja som nemala v úmysle byť s ním v akomkoľvek v kontakte.
Nezaujímal ma.
Na druhý deň som mala byť v zmrzline celý deň a od nudy som sa utápala na facebooku. Popri tom som si písala s Hinatou, asi jedinou najlepšou kamarátkov, ktorú som poznala od plienok. Tá mala plné ruky práce a málokedy sme sa videli. Bývala v dedine neďaleko mesta, dochádzala sem autom len za robotou a potom naspäť domov postarať sa o domácnosť, lebo jej rodičia odchádzali na dva týždne do mesiaca do zahraničia za prácou a tak sme nemali na seba čas.
Zatvorila som stánok a utekala som sa vyčúrať oproti do klubu, potom som sa ponáhľala naspäť a obslúžila skupinu detí, ktoré práve išli zo školy.
Za chladiacim prístrojom bolo tak horúco, že som sa utiahla do odľahlejšej časti stánku k ventilátoru, zdvihla som si vlasy a nastavila krk na studený vzduch, aby ma trochu schladil, keď v tom niekto doslovne vyskočil na sklenenú vitrínu a buchol po tácke, čo sme mali hore: ,,Zdravím," takmer som vyskočila dva metre do vzduchu ako som sa zľakla a dobre, že som nezajačala.
Moje oči nedokázali vstrebať čo som videla. Nakláňal sa cez vitrínu a naťahoval krk, aby na mňa dovidel a ja som podišla bližšie so srdcom búšiacim v krku.
Nemohla som uveriť tomu šťastiu, že ju nerozbil.
"Ako sa máme?" Sasuke sa na mňa díval, mal na sebe čierne roztrhané rifle, biele tričko a rozopnutú čierno-bielu kockovanú košeľu.
"Čo tu robíš?" do riti. Zabili by ma, keby to rozbil...
Kurva... ON JE TU!
"Išiel som okolo a bol som zvedavý, či tu niesi."
"Aha?"
"Minule sme sa poriadne nezoznámili, tak ma napadlo, že by sme to napravili." Oh... WOW.
Nechcela som sa s ním veľmi baviť, ale nevedela som ako ho mám poslať preč.
"A zabudol som tvoje meno," rozpačito sa poškriabal na krku keď videl, že nič nehovorím.
"Môžme to skúsiť odznovu?" skúsiť čo?
Nakoniec som si povedala, že si s ním pohovorím a keď zistí aká som nudná osoba, jednoducho to nechá plavať.
"Som Sakura," snažila som sa, aby nepočul otrávený tón, ale on to asi aj tak odignoroval.
"Saky, pekné meno."
SAKURA.
Takmer som zavrčala.
"Máš priateľa?" skoro mi spadla sánka, nadvihla som obočie.
"Áno," klamala som a mala som svoje dôvody. Možno ho to odradí.
"Hmmm, to som nechcel počuť," stisol pery a potom sa usmial.
A keď sa usmial, zarazilo ma aké mal rovné, biele zuby - nie také, aké som očakávala od človeka, ktorý fetuje.
A... mal roztomilý úsmev...

A vôbec sa mi nepáčilo nad čím som premýšľala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Minare Minare | 15. dubna 2017 v 13:55 | Reagovat

Ďakujeme, že si sa s tým tak poponáhľala, vždy sa z nového dielu tešíme, preto sa budeme tešiť aj na ďalší :D
som zvedavá ako to bude pokračovať

2 Talia Talia | 15. dubna 2017 v 15:09 | Reagovat

Už sa to začína celkom rozbiehať :D Z toho dôvodu očakavám novú kapitolku čo najskôr :D

3 Aneta Aneta | 18. dubna 2017 v 21:14 | Reagovat

Boží, boží, boží!!!!!! :)

4 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 5. května 2017 v 1:14 | Reagovat

ROmčaaa! :D ty dávaš riadne, mega sa teším sa nový diel! :D Takže dúfam, že ako...:D bude čo najskôr

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama