Black Innocence 2.diel

6. dubna 2017 v 20:14 | Mešteková |  Black Innocence
Woa, som tu, je tu aj nový diel a dúfam, že si ho užijete, taktiež že nebudete sklamaný, ale ako som povedala... Nerátajte so skutočným Naruto svetom :) ale s realitou.
Užite si to :)


Keď ráno vstanete, hlavou vám prejde... prečo človek musí vstávať aj keď nechce, len aby išiel do práce do ktorej už vôbec nechce ísť, len aby zarobil tak nenávidené ale aj milované peniaze, ktoré niekoho robia šťastným a iného osamelým.
Tak... toto prechádza v hlave aspoň mne a asi to nemá ani žiadnu pointu.


Moja ranná rutina je, že si idem zabehať so psom, mám dospievajúce šteňa menom Daira - je to pitbull, ale milujúci a nesmierne žiarlivý maznák.
Zbožňuje naše ranné behanie, ona sa vyšantí a ja sa snažím udržať si kondičku.
Som fajčiarka, takže je to vcelku zábavné.
Keď sa vrátim z lesa, idem si dať sprchu. Otec už nie je doma, takže nemusím počúvať žiadne prihlúple reči, moja mama ešte spí.
Vyfénujem si vlasy, učešem sa, oblečiem a až potom zjem misku mojich obľúbených ovsených vločiek s mliekom - jediné jedlo dňa, na ktoré sa skutočne teším.
Keď už sadám do svojho auta, pokladám si kabelku vedľa seba, naštartujem a chytím volant - povzdychnem si.
Kedy konečne začnem poriadne žiť?
Zadívam sa na modrú oblohu a zažmúrim do diaľky. Než sa mi v hlave stihne vyformovať odpoveď na moju otázku, potrasiem hlavou a zaženiem celú túto úbohú myšlienku, pretože nechcem počuť odpoveď ani od samej seba.

Keď dorazím do zmrzliny, dám na seba zásteru a precvičím si zápästie, pripravujem svoj mozog na neustále čísla, kedy budem vypočítavať koľko si kto dá kopčekov a do akého kornútka. Ruka ma bude o hodinu bolieť z toho neustáleho naberania, v kútikoch mi bude cukať ako už budú moje svaly protestovať z neustáleho úsmevu na ľudí niekoľko hodín v kuse a nehovorím o tom, ako horúco mi bude a ako sa budem každú chvíľu strhávať keď mi stešie pramienok potu po chrbte, pretože toto je malá búdka s niekoľkými prístrojmi a mraziakom, ktoré vydávajú teplo a v tejto horúčave sa môžem pripravovať na dehydratáciu a možno kolaps.
Ale inak... "milujem" svoju prácu.

Je ráno a som tu sama, zatiaľ sa všetci prebúdzajú takže nemám až tak veľa práce, ale okolo druhej poobede mi musí prísť pomôcť Ino, lebo sa to nedá stíhať.
Nemáme čas rozprávať sa medzi sebou a vôbec ma to netrápi, lebo dnes som asi vstala ľavou nohou z postele a nesmierne mi treští v spánkoch, mozog mi trieska o lebku a tupá bolesť ma ochromuje.
Prešlo niekoľko hodín, doslova som myselal, že spadnem na hubu, ale konečne už bolo okolo šiestej, poslednú hodinu tu nebýva tak veľa ľudí, tak som si mohla dovoliť sa ísť rýchlo vyčúrať oproti do kaviarne, zatiaľ čo Ino bola v stánku.
Keď som sa na seba zahľadela do zrkadla, takmer som sa zľakla. Vyzerala som unavene, tmavé kruhy som mala pod očami a líca som mala červené z toho, ako mi bolo horko. Vlasy mi z gumičky vytŕčali a všade odstávali.
Priložila som si namokrenú ruku zozadu na krk, upravila som si vlasy, vyčúrala sa a keď už som usúdila, že moja čurpauza by sa mala skončiť, vyplahočila som sa von. Cez cestu som videla, ako Ino stojí vedľa stánku tak, aby videla či niekto prichádza, alebo nie a drží v ruke cigaretu. Druhou rukou si natáčala na prst vlasy a usmievala sa na niekoho, kto stál oproti nej pod veľkou vŕbou, ktorá hrozila, že tento stánok jedného dňa zničí.
Prešla som k nej a keď ma zbadala potmehúdsky sa na mňa usmiala a pohybom očí mi ukázala, aby som sa pozrela na chalana, ktorý tam stál.

Takmer som uskočila odľaku keď som ho zbadala.
Mal na sebe čierne tričko väčšie ako on sám, bledé roztrhané nohavice, číňanky a čierne vlasy mu neusporiadane padali okolo hlavy a do očí.
Pod nimi mal tmavé kruhy, zorničky rozšírené až jeho tmavé oči boli temné a pohybovali sa tak rýchlo, že som ich nestíhala vnímať.
Bol bledý a vyzeral, akoby chcel ísť jednou nohou doľava a druhou doprava. Stále sa presúval, bol nekľudný a možno pojašený ale hlavne, vedela som, že nie je čistý. Stiahla som sa do stánku a sadla si na stoličku, usrkávala z citrónovej vody a pozrela som sa na Ino, ktorá vyzerala, že všetko to zlé čo ja vidím pred očami, ona vidí ako to najúžasnejšie a najlepšie.
"Sakura, toto je Uchiha Sasuke," potom mi naznačila, že to je on o kom mi hovorila včera.
Nemala som záujem sa na neho znova pozrieť, ale v rámci slušnosti som sa o to pokúsila. Myslím, že mu neušiel môj znechutený výraz, alebo aký som mala práve nasadený, pretože prižmúril oči.
Mala som na moment chuť na neho vyplaziť jazyk - čo očakával, že ako zareágujem na takého človeka, z ktorého priam kričí - som feťák?!
"Teší ma," prehovoril a podal mi ruku.
Na moment som zamrzla, lebo jeho hlas bol zvláštny. Hlboký a zamatový, nie taký, aký by som priradila k takému indivíduu ako je on.
Podala som mu ruku, uvažovala nad tým, či si ma k sebe nepritiahne a nepichne mi nejakú drogu. Srdce mi vyletelo do výšky a prišlo mi zle.
"Nejako si zbledla," pritiahol si ma bližšie a okamžite ma pustil. Prekvapivo jeho ruky boli tvrdé ako po ťažkej práci, mozoľnaté ale teplé. Myslela som si, že budú studené.
"Nie je mi dobre," zamumlala som a posunula som sa o niekoľko krokov ďalej, zapálila som si cigaretu aby som ukľudnila svoje nervy.
"Čo robíš večer, Sasuke?" spýtala sa Ino a udusila svoju cigaretu.
Presunul svoj pohľad na ňu a pokrčil ramenami, no jeho tvár zostala otočená na mňa.
"Neviem, asi pôjdem k Malimu," pokrčil ramenami.
"A nechcel by si ísť s nami do Frontu?" to bol jeden pub, do ktorého Ino zväčša chodila s kamarátmi a pili, ja som sa občas pridala, ale nepila som.
"Neviem čo bude neskôr..."
"Tak sa ti ozvem," usmiala sa šťastne a objala ho, no jeho ruky boli po strane jeho tela. Zadíval sa na mňa spoza jej pleca, ale okamžite odvrátil zrak.
"Rád som ťa spoznal, Sakura," povedal keď ho pustila, zamával nám pohybom ruky a odkráčal preč, miznúc medzi budovami.

Vošla som naspäť do stánku, založila som si ruky na hrudi a zamračila sa na Ino.
"S ním sa stretávaš?"
"Áno," povedala, akoby sa nič nedialo.
"Je feťák," ani to nebolo potrebné zdôrazňovať.
"Ja viem... ale nie je až taký feťák vieš... len piko."
"Tebe muselo nadobro preskočiť, čo ak si pichá? Čo ak od neho dostaneš niečo? Nedroguješ s ním?" vychrlila som a cítila som sa blbo, pretože takéto kázne by jej mala robiť mama ale tá o ničom nevie, alebo horšie, už je dospelá a mala by vedieť čo robí.
"Nie, používam ochranu a nepichá si. A vôbec nedrogujem, zbláznila si sa?" hovorila znudene a to ma fakt štvalo.
"Vieš čo? Mne je v podstate jedno čo robíš, je to tvoj život. Ale nechcem aby sa ten človek pohyboval v mojej blizkosti, tak buď taká láskavá a drž ho ďalej od stánku a od miest, kde sa práve nachádzam."
S týmto som sa otočila preč od nej a začala som ukladať veci, pretože som sa cítila nesvoja.
Boli to jeho sfetované oči, ktoré ma uvádzali do rozpakov a neistoty. Obávala som sa, že ho uvidím častejšie akoby som si želala.

Hlavne preto, lebo Ino nikdy nedodržala o čo som ju požiadala.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Minare Minare | 6. dubna 2017 v 21:40 | Reagovat

Išla som sem hneď ako som videla na FB príspevok o tom, že je nový diel (nie že by som tu nechodila pravidelne očumovať čo je nové :D)...no, čo na to povedať...
Ja umrem :D Fakt si z neho spravila vyšinutého feťáka? :D až som dostala záchvat smiechu :D
žena, ty vždy vieš čím prekvapiť :D budem sa tešiť na ďalší diel, ktorý snáď bude čoskoro (aj keď viem že máš dosť vlastných povinností :) )

2 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 6. dubna 2017 v 22:31 | Reagovat

Fck! Tak toto som nečakala! Absolútne... :D jakože vůbec nečakala, fetku :D Naaaajss! Romča len tak dalej!

3 Aneta Aneta | 7. dubna 2017 v 21:56 | Reagovat

Parádní!! Originální nápad, těším se, co bude dál. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama