Black Innocence 1.diel

19. února 2017 v 16:00 | Mešteková |  Black Innocence
Ďalší horúci deň...
Stojím za tmavým masívnym barom, vlasy mám vypnuté do dlhého konského chvosta a aj napriek tomu, že je tu klíma cítim, ako mi steká pramienok potu po chrbte.
Otrela som si čelo chrbtom ruky, otočila som sa k drezu a začala som umývať poháre, ktoré som pred chvíľou zozbierala na terase. Je poobede, niečo okolo piatej hodiny a vyprázdnilo sa to tu. Už ma čaká len zopár hodín a potom sa hodím do kľudu doma ešte pred tým, ako si vypočujem uštipačné poznámky mojich rodičov o tom, že som stále preč, nepomáham doma, odchádzam skoro ráno a vraciam sa až večer.
Ale to, že si musím zarobiť peniaze aby som si mohla zaplatiť školu - náklady na to, aby som mohla jazdiť do oboch škôl a aj do práce, nehovoriac o tom, že keď sa mi pokazí auto tak som v riti, to ich už nezaujíma.
Áno... som šialená. Aspoň občas si tak pripadám.
Mám vyštudovanú veterinu na strednej, na vysokej chodím na biológiu a popri tom som si našla ešte ďalšiu strednú kam chodím externe, pomaturitná nadstavba kinológia... a áno, chodím popri tom aj do práce. Úžasné, nie?
Človek by povedal, že to všetko stihnúť je zázrak, ale ja si ten čas nájsť musím ak chcem v živote niečo dosiahnuť. Ak chcem robiť niečo zmysluplné.
Hlavne chcem študovať. Baví ma to, milujem to.
Nikdy som od rodičov nepočula, že by sa ma spýtali ako to všetko zvládam. Niekto by povedal, že by mali byť hrdí a šťastní rodičia, že majú takú dcéru, ktorá študuje dve školy naraz, popri tom pracuje a sama si mohla kúpiť BMW na ktoré si krvopotne zarobila, lebo... ho proste chcela.
NIekto by možno povedal, že aspoň raz za rok prídu za mnou a spýtajú sa ma či nepotrebujem pomôcť, čí si zvládam platiť veci, ale nie... počúvam len sarkastické poznámky.
Ale v skutočnosti ja nič z toho nepotrebujem. Postarám sa sama o seba, zvládnem to, pretože mňa takýto život baví. Pretože po celom dni strávenom v práci alebo v škole si líham do postele s dobrým pocitom, že niečo robím a nie že ležím doma na posteli a nechávam čas plynúť.
Som rada keď som zamestnaná a dokážem si nájsť aj čas na zábavu.
Dvere sa rozrazili a dnu vošla Ino. Blondína s perfektnou postavou a nádhernými modrými očami, v podstate sen každého chlapa ako to býva prezentované v knihách a filmoch.
"Saky, prosím ťa, kávu a sódu." zamumlala medzi dverami a vybrala sa rovno na toaletu.
Ino bola dcérou majiteľov ktorí vlastnili Madoku - kaviareň a pizzéria v jednom - kde pracujem.
Poceste na mňa divno pozrela.
Kým som urobila kávu a naliala jej sódu, už prešla na terasu kde si sadla a zapálila si cigaretu.
Vyšla som k nej a sadla si oproti nej hlavne tak, aby som videla ak niekto bude prichádzať. Napila som sa kávy a tiež som si zapálila cigaretu. Ja viem, je to taký môj zlozvyk, ktorý som sa naučila v Madoke.
Čakala som než začne hovoriť prvá a sledovala som ako sa dym z cigarety zvýja a rozplýva v slnečných lúčoch.
Ino si oprela lakte o stôl a pokrútila hlavou.
"Vieš kde som dnes bola? Neuveríš tomu," stisla pery, videla som, že sa nevie dočkať až mi to povie, ale nevedela som si teraz zaradiť jej podivné správanie pred tým.
"No?" skúsila som s povytiahnutým obočím, aby videla, že sa zaujímam o jej historky.
"Bola som v Aride..." čakala až kým niečo poviem, ale ja som vôbec netušila o čom hovorí. Prevrátila očami.
"Včera večer som sa bližšie spoznala s tým chalanom o ktorom som ti hovorila už minule... ten krásny čiernovlasý týpek, konečne už viem aj jeho meno a včera ma zobral k sebe. Doriti, ja som vôbec netušila, že je bohatý. Vieš aké majú sídlo? Vyzerá to ako... ja neviem, asi prezidentský palác. Spala som u neho, teda s ním... a Božeeee!" prehrábla si dlhé blonďaté vlasy a uškrnula sa.
Akoby ma zaujímali jej sexuálne zážitky. Každý týždeň som počúvala ako bola s nejakým iným chalanom, teraz si narazila tohto ale aj ten ju asi nemá pre nič iné ako len potešenie.
"Uvedomuješ si, že o pár dní sa posunieš ďalej a on urobí asi to isté?" podoprela som si bradu rukou, aby som vyzerala zaujato našou témou ale toto sa mi naozaj veľmi nechcelo rozoberať.
"To mi je jedno, hlavne, že... vlastne možno nie... je bohatý, doriti vôbec na to nevyzerá, viem, že býva poväčšine tuto v meste..."
Prerušilo ju hlasité buchnutie auta, ktoré dorazilo na príjazdovú cestu a okamžite stíchla.
"Nie že im to povieš, o tomto musíš mlčať," zašepkala mi a zadusila cigaretu keď nakúkala na svoju staršiu sestru, ktorá práve vystúpila z auta.
No tak o to sa nemusí báť... mňa takéto veci veľmi netrápia...
Pozrela som sa na mobil a všimla si zmeškaný hovor od bývalého priateľa.
Rozišli sme sa tak podivne, že som bola prekvapená, že ma kontaktoval.
Ale mohla som čakať, že bude chcieť aby som mu poslala peniaze na účet za mobil, ktorý mi kúpil na svoje meno a odkedy spolu niesme, platím si ho sama.
Ale podivné je, že sa ma snaží natiahnuť a pýta si stále väčšiu sumu...
Potriasla som hlavou, aby som to vyhodila z hlavy a opäť som sa pustila do práce, pripravujúc sa na zajtrašiu šichtu v zmrzlinovom stánku, keďže musím ísť na záskok.
Tam to bude v tomto horku brutalita.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aneta Aneta | 19. února 2017 v 22:22 | Reagovat

Jé, já se tak těšila na první díl. Zatím moc zajímavé, jsem zvědavá, jak to bude pokračovat dál. :) Z recenze jsem si myslela, že Sakura bude vzorňáček, ale teď to tak nevypadá (to kouření myslím).. :D

2 SasuSaku SasuSaku | 20. února 2017 v 19:04 | Reagovat

Skvělé, další díl, prosím, prosím! :D

3 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 7. března 2017 v 0:08 | Reagovat

Ejha, Romča sa nám rozpísala zase. Moc sa teším z toho <3 Som zvedavááááá!!!! :D Zatiaľ veľmi super! Milujem tvoj štýl písania, je pútavý a zaujme.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama