Listopad 2016

Krátke príbehy z Azerothu II.

13. listopadu 2016 v 12:55 | Sabaku no Tanaris |  Sabaku no Tanaris
Zdraví Vás znova Sabaku so svojím...ak sa to dá nazvať ďalším dielom z prostredia hry World Of Wacraft. Nejak mi proste moje myšlineky nedali pokoj a musela som pokračovať v niečom ďalšom. Už sa mi v hlave rysuje ďalší diel, ktorý na seba asi nenechá dlho čakať. Uvidím ako škola a či budem mať chuť písať. :)

Táákže dosť kecov, prajem príjemné čítanie. ♥


Nemŕtva kráčala ulicami Silvermoon City. Jej chabé nohy ju posúvali ku Pútnikovmu odpočívadlu s nie moc dobrou náladou. Dokonca ani krásne ranné počasie, či nežná hudba krvavých elfov na námestí Slnka jej nespravilo náladu.
Tesne pred pohostinstvom zastala. Zaklonila hlavu a pošúchala si brucho. Zatvárajúc oči, nechala nech jej chvíľku vánok veje do menšej otvorenej rany, ktorú mala na líci. Ako vždy sa jej nechcelo o ňu starať a na tvári mala nepekný fľak. Pošúchala si poranené líce a znechutene pozrela na svoje šedozelené prsty a krv s hnisom na nich. Otrela si to do čierneho plášťa a pohla sa do cieľu rovno pred ňou.

Než odhrnula modré ligotavé závesy pri vstupe, započula hrubý orkský smiech. Na tvári sa jej vykreslil menší úsmev. Hneď na to sa objavila vo dverách a už len počula nadšene vyslovovať jej meno. Traja elfovia a jeden ork sedeli za stolom a čakali na ňu.
"Zdravím vás," v tom sa mierne zasekla a dvihla obočie, keď zazrela zozadu dlhé čierne vlasy, "Evades? Teba by som tu nečakala."
Krvavý elf, známy lučištník, sa postavil od stola a ukázal žene tvár. Vážny výraz, podobne ako u Rogama. Mužný, vysoký a na pohľad veľmi dôležitý. Oči takmer čierne ako jeho havranie vlasy. Z ofiny si po každé spravil cop dozadu, čo dokonale ladilo k jeho sánkovým kostiam.

Pristúpil k nej a podal jej ruku: "Rád ťa znova vidím, Erosen."
"Aj ja ťa rada vidím, Evades."
"Si nejaká až moc formálna, ty mŕtvolka," uchechtnul ork a ona sa na neho otočila.
"Nie si zase nejaký tustejší, Karg?"
So sarkastickým úsmevom a krčiac nosom si sadla a spokojne sa oprela, venujúc pohľad Rogamovi. Ten jeho bol zase dosť vyčítavý.
"Kde si doteraz bola? Nevidel som ťa tri týždne, ani si sa mi neozvala."
"Sorry, chlastala som v Thunder Bluffe."
On na ňu zmätene pozrel: "To odvtedy, čo sme tu boli naposledy?"
"Myslíš, čo sme boli v Azshare s tým...tvojím...hm," začala ťukať prstom po stola, "jak, že sa to volá, ten tvoj pandrlák?"
Ozvalo sa nahnevané zahmkanie: "Sebrez."
Erosen sa prudko vystrela a pozrela vedľa cez warlocka: "Ty si tu?!"
"Áno, som."

Karg s Evadesom sa rozosmiali, zatiaľ čo Rogam sa tváril vážne, Sebrez naštvane a Erosen maximálne nezaujato. Sledovala ako dole z poschodia zišiel Rarthein ich obslúžiť. Erosen však musela akékoľvek jedlo aj drink odmietnuť, ale bolo jej hlúpe tam len tak sedieť bez toho, aby niečo platila a tak objednala každému po malom mechu vína.
"Prečo vlastne nemôžeš nič?" spýtal sa Evades a ona naňho pozrela škaredým spôsobom.
Ako keby jej zjedol nejakého šťavnatého trpaslíka.
Našpúlila pery a schválne odvrátila zrak dohora: "Tak nejak...mám diery v bruchu."
"Fuj, si vážne nechutná," zakrútil hlavou Karg.
"Drž hubu, orčisko," hodila po ňom naoko škaredý tón a on sa naďalej len smial.
"Všetko mi vytečie, strata peňazí...už som to tomuto zelenáčovi spomínala," mykla hlavou ku červenovlasej rogúne a on sa pousmial, "musím s tým niečo urobiť. Som nervózna z toho hladu, navyše cesta od Taurenov sem bola dosť náročná. Potrebujem kľud pár dní, než sa to začne hojiť."
"Ach, stále si nesprávny undead, Erosen."
Ona na neho nahodila urazený pohľad. Sebrezovi sa do hlavy nahrnulo kopu otázok prečo. Samozrejme, že to nevydržal a musel sa spýtať: "Prečo je nesprávny undead podľa vás? Veď sa," na moment zostal premýšľať, či to má alebo nemá povedať, no potom si všimol mokvavú dieru v jej líci, "...rozpadá."
"Drž hubu elfisko!" šmarila po ňom vidličku, čo mala pred sebou a tá mu narazila do hrudníku.
Odrazila sa od hrudného koša elfa a dopadla zvonivým zvukom na zem do slabšej vravy, ktorá panovala v podniku. Karg sa znova vysmial od ucha po ucho: "Chlapče, máš sa ešte čo učiť. Vidieť, že si ešte nestretol veľa ľudí spod Lordaeronu. Byť nemŕtvym len nespočíva v tom, že vyzerajú jak zo šrotoviska..."
"Diky, obluda."
"Nemáš zač, aj nabudúce...no a za to oni v podstate nemôžu. Keď sa pozeráš na Erosen, pozeráš sa človeka kedysi. Temné sily Lichov a Plamennej légie z nej urobili to, čím je dnes," vysvetľoval pričom sledoval Sebrezov zaujatý výraz a tak sa odhodlal pokračovať ďalej, "to, že sa nestará o seba, je jej vec. Keby chcela, tak by bola celkom pekná."
"Obluda."
"No, ale problém je v tom, že Erosen nie je povahou moc podobná svojmu národu. Ani spôsobom života. Už len tým, že sa stravuje aj inak ako kanibalizmom je divné. To, že má...no, že sa priatelí s Rogamom a vôbec, že má dobrých priateľov je divné, že sa úprimne dokáže usmievať," naraz sa na ňu zadíval ako pozerá niekde do prázdna a svoj hlas stíšil a spomalil, "osobne mám pocit, že i keď je telom nemŕtva, vo svojom vnútri zostala človekom."
Oči Erosen sa prudko zabodli do orka. Až mierne cúvol do opierky na stoličke. Nastala u stola zvláštna atmosféra. Sebrez sa už neodhodlal nič opýtať, nasucho prehltol a sledoval ako sa do modrošedej tváre Erosen hromadia zmiešané pocity.

Našťastie Evades rozumne prudko zmenil téma: "Mala by si sa vyše venovať tréningu. My s Kargom sme začali niečo pred vami, ale sme omnoho ďalej. Ja čoskoro pôjdem do Borean Tundry a vy ste ešte len v Tanaris."
"Tanaris je obľúbená krajina, nejakú chvíľu tam chcem zostať ešte. Kde vlastne si ty, Karg?"
Zelený ork si utrel veľké pery od vína: "Momentálne bývam v Nagrande. Pekné orkyne sú tam. Dobré zadky."
Výpúlila oči: "To už tam?!" na chvíľku sa odmlčala a potom pokračovala, "nóó...ja som rozhodla už dávno, že len s Rogamom má zmysel trénovať a ten má tohto fracka tu. Pokiaľ sa Sebrez nedostane na našu úroveň, nepohneme sa ďalej," zakrútila hlavou, "vidíš, idiot? Všetko kazíš!"
"Čo zas ja?!" vybehol po nej, rozkladajúc rukami.
"Erosen, nesnaž sa s ním hádať," po dlhej dobe prehovoril Rogam a privrel oči, "písal som ti list preto, lebo som myslel, že pôjdeš s nami precestovať Ashenvale."
K žene prišiel príliv zlej nálady a tak prekrížila ruky u hrude na znak neprístupnosti: "A to som sa musela trepať až sem na druhý kontinent?! To si mi nemohol napísať v liste?"
Rogam začudovane stiahol hlavu dozadu a jeho obočie sa pokrčilo. Ona čakala kým niečo povie a ostatných situácia pri stole začala náramne zaujímať. Napokon Rogam prehovoril: "Hovoril som ti, že som ťa dlho nevidel."
Jeho hlas znel dosť neisto a na neho až moc bojazlivo. Svoj pohľad neupieral do jej očí ako väčšinou, ale behali niekde po sviečkach, čo horeli na stole. Erosen mierne pootvorila ústa v zamyslení nad jeho chovaním, avšak si uvedomila, že ostatní ich priatelia mlčia a pozorujú. Obzrela si tváre dvoch elfov a orka a hodila v rýchlosti do pléna i keď sa jej moc nechcelo: "No však jasné, že pôjdem..."


O tri dni sa warlock, mág a rogúna stretli za skorého rána na Slnečnom námestí. Sebrez ešte na poli spal a vôbec nevnímal, čo mu jeho mentor a ochranca hovorí o elfskej krajine. Erosen otrávene kráčala pri nich a nebolo jej do reči. Poriadne sa prvý krát ozvala až keď si v Orgrimare požičiavali kone. Cválajúc do modrej krajiny ich Erosen viedla a zastavovali sa len málokedy. Na poobedie druhého dňa docestovali do Splintertree, čo bola Hordská dedina na východe krajiny.
Sebrez sa zošuchol z koňa úplne vyčerpaný a jediné, čo dokázal bolo zaplatiť za ubytovanie a ľahnúť do postele v miestnom pohostinstve. Erosen tento druh únavy nepoznala a Rogam mal po dni a pol nepretržitého cestovania dosť, ale chcel s ňou chvíľku pokonverzovať, lebo za tú dobu, čo ju nevidel mu celkom chýbala.

Vyšli teda spoza drevených hradieb a rozhodli sa poprechádzať len neďaleko po ceste smerom ku Satynaaru okolo Warsongu, kadiaľ šli pred troma týždňami z Azshary. Prešľapovali pomaly, zhovárali sa. Rogam rozprával, čo celé tie dni robil a čo učil Sebreza. Erosen zase pospomínala na pár alkoholických zážitkov, na ktoré si bola schopná z tých týždňov spomenúť. Nadmerné požívanie alkoholu však na ňu malo zlé účinky, tie spôsobili diery v žalúdku a nehovoriac o tom, že jej trocha znížila kapacitu many. Rogam jej pozorne naslúchal.

Už mali niekde za sebou Splintertree, keď Rogam zastal a začal sa obzerať. Jeho reakciu spočiatku nechápala, ale hneď na to ako uvidela jeho výraz, vedela o čo sa jedná.
"Rogam?"
Neodpovedal jej, len odstúpil od svojej kolegyne a začal vyvolávať jedného zo svojich poskokov. Ešte sa ho nič nepýtala a počkala kým započula ten známy hlas Catnie, Rogamovej succuby. Žena démon, ktorá predstavovala sexualitu a zlo. V boji bola veľmi šikovná a dobre zosúznená s Rogamom. Mala kratšie hnedé vlasy, nebezpečný a zvodný modrý pohľad, sexistické oblečenie, netopierie krídla a v ruke držala bič. Kozími nohami sa kyvotala z boku na bok a usmievala sa na svojho pána. Rogam znova pohol a Erosen s Catniou ho nasledovali. Vysvetlil im, že niekde v ich okolí cíti nejakého démona. Normálne sa v týchto končínách Ashenvale démoni nenachádzajú.

"Mali by ste sa vrátiť," varovala ich Catnia a skúmala priestor okolo seba.
Les jej nepripadal sympatický, už len kvôli tomu jak bol farebný a pre ňu neznámy. Pomaly ani nedokončila vetu a Rogam sa zvrtol na päte.
"Máš pravdu. Nemali by sme moc riskovať, nemáme zbroj, zbrane a ani lektvary a sme unavený z cestovania."
"Radšej," nespokojne sa obzrela Erosen.
"Catnia, doprevadíš nás a potom ťa nechám ísť," oznámil jej Rogam a trocha pridal do kroku.

Čím ďalej šli, tým mala Erosen nevalnejší pocit. A nemýlila sa. Takmer na pol ceste naspäť Rogam vyhlásil, že votrelec je blízko. A pohyboval sa tak rýchlo, že Rogam nestihol nikoho z nich varovať a z modrých stromov sa vyrútil ohnivý imp, ktorý svojou jedinou deštrukčnou schopnosťou sa snažil zasiahnuť Rogama. Catnia však svižne bičom zaútočila a tak škriatok netrafil ohnivou guľou.
Erosen začala s uľavujúcim úsmevom automaticky tlakovať ľadové kúzlo, aby zneškodnila otravný živel, no jej mŕtve srdce vynechalo pár úderov, keď z lesa pokojným krokom vyšiel draeneiský paladin v mocnej a dokonalo naleštenej zbroji. Svoj fialový zrak ihneď uprel na nemŕtvu a tá sa od strachu nezmohla ani len na to, aby mu nechala primrznúť nohy a dala sa na útek. Nestihla zaklipkať očami a už cítila ako sa jej podlomili kolená a ona s oslepujúcou žiarou okolo seba upadla na zem v akejsi divnej agónii. Ťažkopádne dvihla hlavu a cez modré vlasy pred očami, videla ako sa Rogam snažil zahnať bojovníka Aliancie kúzlami, ktoré opantávali myseľ. Paladin bol však príliš skúsený a o niekoľko úrovní vyššie na to, aby niečo Rogam dokázal.
Catnia zaletela pár metrov pod náporom veľkého kladiva. Rogam nechal succubu zmiznúť, aby o ňu úplne neprišiel a len márne sa snažil použiť akékoľvek kúzlo, lebo ešte stále na rozdiel od Erosen sa mohol hýbať. Zbraň nemal takže sa mohol len uhýbať, čo sa mu samozrejme pri rýchlosti jeho protivníka takmer nikdy nepodarilo. Masívna kovová zbroj a kladivo ho nijak viditeľne nespomaľovali a tak elf ani nestíhal používať svoje magické zručnosti. Dostával ranu za ranou a kúzlo za kúzlom.
Nakoniec zakrvavené a mŕtve telo padlo k zemi a bytosti z Exodaru v ušiach zarezonoval chrapľavý krik Erosen. Natiahla ruku smerom k Rogamovi a s hrôzou sledovala ako sa okolo neho začína hromadiť kaluž krvi. Svätý bojovník sledoval jej tvár a slzu, ktorá stiekla po jej ešte vždy poranenom líci. Naraz sa rozoznel cudzí ženský hlas. Nejaká hnedovláska pribehla na cestu a sledovala ustráchane a s odporom, ako sa nemŕtva snaží dostať na nohy. Kolená sa jej triasli od námahy a svaly tiež moc neposlúchali. Ešte ani poriadne nestála, on sa proti nej rozbehol a už aj letela medzi stromy, odkiaľ predtým vyšli. Erosen sa opäť snažila postaviť, držiac sa za kmeň stromu, no následne prišiel nával bolesti a záblesk, tentokrát však trocha do modra. Zosypala sa na zem a bolo jej jasné, že skončí ako Rogam.

Medzi modrým lístím a hlinou sledovala ako draenei pozrel na ľudskú ženu, ktorej patril ohnivý imp a niečo jej povedal. Prehodili pár slov medzi sebou a potom paladin hrdým krokom prišiel k Erosen. Chytil ju za šaty a vytiahol na nohy. Chvíľu sledoval ako sa svojim chabým telom a polámanými rebrami snaží dýchať, napokon ju odhodil ako handrovú bábiku na cestu. Skotúľala sa až pred ženu, warlocka a na to bol na ňu použitý paladinský exorcizmus, čo pri jej stave a fakte, že je stvorenie, ktoré vstalo z mŕtvych znamenalo okamžitú smrť...


Mladý elf nabral vedomie. Uvedomil si svoju existenciu a len stál. Pozrel na svoje ruky, no necítil si ich. Boli akési iné. Naraz sa obzrel okolo seba, všetko bolo fádne. Ako keby len čiernobiele. Zmätene potriasol hlavou a oči mu padli na jeho nohy. Mal tenké látkové topánky, no aj napriek tomu nevnímal pôdu či kamienky pod sebou.
Modrá krajina.
Prebehlo mu mysľou a spomenul si na to, že bol v modrej krajine. Naokolo boli vysoké staré stromy. Fúkalo, jemu sa však žiadny vietor nehral s vlasmi. Necítil absolútne nič.
Nemohol si spomenúť kde je, čím je. Len jednu vec si pamätal. Chcel zakričať jedno jediné slovo. Bolo to meno. No jeho hrdlo nevydávalo žiadny zvuk. Dostal dojem, že buď nepočuje alebo mu hlasivky jednoducho nefungujú. Neprišlo mu, že by nepočul. Mal okolo seba stovky tichých hlasov, ktoré šeptali. Trocha ho to desilo, keďže naokolo nebolo ani nohy. Netušil prečo, ale vedel, že musí nájsť osobu, na ktorú si ako jedinú vec teraz spomenul. Marilo sa mu, že ju niekde stratil.

Začal zmätene pobehovať okolo a obzerať sa. V hlave sa mu vybavili záblesky jej tváre a jej krik, ktorý mu lámal uši.
Kde je...? No tak, kde je? KDE JE EROSEN?!
Musel ju nájsť. Ani nevedel ako, ale našiel cestičku. Dostal nutkanie ísť určitým smerom a bez toho, aby to nejak riešil sa rozbehol. Prvé, čo postrehol bolo, že beží hrozne rýchlo. Ako keby nevážil skoro vôbec nič. Ani pocit došľapovania sa nedostavoval. Keď počas behu zavrel oči, mal pocit, že beží na prázdno a na mieste.
Nutkanie dostať sa na nejaké miesto i keď nechápal prečo sa zväčšovalo a zväčšovalo až na koniec vybehol z malého lesíka a v tom stratil nohy, ruky a vôbec všetko, čo doteraz mal...


"Rogam...Rogam! Preber sa, prosím!"
Elfovi niekto zvieral biceps a triasol s ním. Niečo tenké a slabé. Jeho tvár sa pokrčila. Hluk. Vadil mu. Niečo nespokojne zamrmlal. Cítil sa strašne unavený a dobitý. Extrémne nepohodlne. Hlas, ktorý ho rušil chcel nejak umlčať, no pár sekúnd na to mu došlo, že ide o jeho vernú spoločníčku. Rogam otvoril oči a videl nemŕtvu ako sa nad ním zúfalo skláňa. Bola doudieraná, od krvi a mala na sebe modriny, ktoré sa na jej pokožke javili do hneda a čierna.

"Erose..." jej meno ani nedokončil len na ňu nemo zízal.
V tichosti a so stonaním sa posadil, pričom mu ona pomohla. S vypúlenými očami doslovne čumel pred seba a vstrebával skutočnosť, že pred chvíľou zomrel a jeho duša si našla svoje telo, aby sa do neho vrátila. S Erosen totižto ešte nemali možnosť sa dostať do sveta duchov a tak toto bol ich prvý zážitok tohto druhu.

Veľa o tom počuli od svojich majstrov a koľkokrát aj iných členov Hordy, no vždy vám každý povie, že môžete počuť aj tisíc rád alebo skúseností, keď vaša duša hľadá na onom svete svoje miesto, no u každého je to úplne iné. Pre niekoho to nie je nič stresujúce, nedochádza k strate pamäti, iný zase sú dezorientovaný, podliehajú panike. Obzvlášť, ak sa vám to stane prvý krát. Rogam bohužiaľ, patrí k tej skupine, ktorá je maximálne mimo, keď jeho duša sa má vrátiť tam, kam patrí. Naopak Erosen s tým až taký problém nemala. Po prebudení do sveta mŕtvych sa ihneď spamätala a rovnaká intuícia ako elfa ju zaviedla rovno k jej telu, ktoré vyzeralo teda o dosť strašnejšie než normálne. Potom len zhrozene preskúmala Rogamove tržné rany, ktoré sa nejakým zázrakom tak napol scelili, no hematómy z neho nezmizli a ani zlomená ľavá ruka v predlaktí. Hneď na to sa snažila jeho telo dovliecť aspoň ku kraju lesa, pri ktorom boli, aby tak moc nevyčnievali a tam sa už len modlila, aby sa Rogam prebral.


"Sme...tu?" prehovoril Rogam stále mimo.
"Áno, sme tu, kde nás ten paladin zabil," trochu so strachom pozrela na azúrovú cestu, ktorá sa elfskou krvou farbila do fialova.
"Erosen," znova povedal jej meno a ona sa pokúsila dvihnúť kútiky, aby ho trocha ukľudnila.
Bol to však kŕčovitý úsmev, takže nič moc útecha. Rogam však roztrasenou zdravou rukou objal Erosen okolo ramien a pritisol svoje líce o jej rameno. Nemŕtva nejak nevedela v okamžiku hodiť reakciu, lebo sa jej takýmto štýlom nikto nikdy dobrovoľne nedotkol. Jej takmer mŕtve srdce trocha zrýchlilo a v momente, kedy sa rozhodla, že mu prejde po vlasoch sa odtiahol. Ruka jej ostala visieť vo vzduchu, no on si to nevšimol. Sklamane ju položila na svoje stehno, kde mala úplne dotrhané šaty a pozrela radšej pred seba ako na neho.

"Musíme hneď do dediny," Rogam jej pozrel do tváre, no ona sa radšej odvrátila.
Keby to bola neurobila, videla by jeho fakt vymetený výraz. Nezostávalo jej nič iné ako prikývnuť. Veľmi znepokojnene sa postavila a pomohla mu na vlastné. Vybrali sa cez les do Splintertree, no cesta trvala dlho. Erosen nevládala chodiť a keď ju Rogam podopieral, sám klesal od bolesti k zemi. Na vyvolanie nejakého zo svojich poskokov nemal manu a nemal ju ani z čoho získať.

Drevené hradby videli až keď sa zvečerilo. Hneď na križovatke pred dedinou stál Sebrez s lampášom v ruke a keď ich uvidel, rozbehol sa k nim aj s troma orkami. V jednom z nich zranená dvojica spoznala Karga.
"Preboha, čo sa vám stalo?" prehovoril ich priateľ z Durotaru a hneď si bral k sebe Rogama.
Erosen zase podopreli dve orkyne a Sebrez takmer dostal infarkt, keď si lampášom posvietil na ich dotrhané a hlavne u jeho učiteľa zakrvavené šaty. Všetci zamierili do dediny.
"Stretli sme draenei a človeka. Ten fialový zmrd bol paladin," zastonala trocha od bolesti v polámaných rebrách, "a bol dosť dobrý. Určite z Icecrownu alebo Dalaranu."
"Čože?" ozvala sa šokovane jedna zo strážnych orkýň, "je to už veľmi dlho, čo sa niekto takýto priblížil k Splintertree."
"Paladin," zamyslel sa Karg a ľútostivo pozrel na Erosen, "to si nikoho horšieho nemohla stretnúť."
"Svine paladinské!" naštvane zaručala, "nechcem nikdy tie sväté mrdky vidieť. Nenávidím ich...Špina, fuj!"
Karg sa z chuti zarehotal: "Začínaš konečne znieť ako typický Undead..."