Říjen 2016

Krátke príbehy z Azerothu

11. října 2016 v 20:55 | Sabaku no Tanaris |  Jednorázovky
Ahoj, zdraví Vás Tanaris aj so svojou absolútne neplánovanou FF na moju milovanú hru World of Warcraft. :D Áno, ja viem som blázen, proste som len zapla word a začala písať o mojich dvoch najobľúbenejších rasách z Hordy. Takže kto má rád túto hru, prosím...kľudne prečítajte. :-) Je to len krátka poviedka s malým dejom, nič závažne ani poprepletané (ako mám vo zvyku niekedy :D) Čo sa ešte týka toho názvu, ja viem hrozný #bullshit ale nesvitlo mi nič, čo by bolo súcejšie. Je totižto možné, že toto je jeden z prvých príbehov a napíšem ich vyše zase o niekom inom.

...na počesť jednému magorovi ;).


Už nebudem kecať...enjoy ♥



Trojica cestuje krajinou, kde existuje iba jedna poriadna cesta. Grupu, ktorú tvorí warlock prezývaný Rogam, rozvážny s tvrdo vykrojenou bradou a perami ako väčšina krvavých elfov. Mocné ramená a ruky, ktoré elfky milovali a k jeho sympatickému vzhľadu prispievali dlhé rozpustené snehobiele vlasy. Ďalší bol jeho zverenec, nováčik v Eversong Woods menom Sebrez. Ešte stále mierne ustráchaná a začínajúca rogúna s dlhým červeným copom a šibalskými zelenými očami. Ich skupinku uzatvárala Rogamova verná spoločníčka Erosen, ľadový mág z národa nemŕtvych z Undercity. Jej studená šedá pokožka s čiernymi škvrnami a nekrotickými oblasťami na tele pôsobila odpudzujúco a to cez jej oblečenie chvalabohu nebolo vidieť odhalené kosti a zaschnuté krvavé rany. Jej modré vlasy vždy tak nejak strapaté a mastné plandali vo vzduchu ako sa im zachcelo.

V krajine, v ktorej sa nachádzali sa zlatisté, oranžové a niektoré až červené lístie vznášalo okolo ich hláv a šuchotalo pod nohami ich zvierat. Naokolo sa šírili zvuky jeleňov, inak bolo všade ľúbezné ticho. Azshara bola vždy krajina s pôvabnou prírodou. Kľudnou, na rozdiel od bojovníkov smerujúcich k svojim povinnostiam. Cválanie koňa a dvoje jemné pštrosie dostupovanie sa uberali smerom na východ k ruinám kedysi elfského pobrežného mesta.
Sebrez sa stále obzeral okolo seba a veľmi znepokojene sledoval malé mihotanie nejakých modrých postáv v diaľke. Aspoň sa mu tak zdalo, že tam niečo pobehuje. Ešte nebol v takejto krajine a keby je sám bez svojich starších druhov, bol by ihneď mŕtvy. Rogam s Erosen išli popri ňom a ignorovali jeho strach.

Nakoniec to však nevydržal: "Čo sú zač tie modré postavy v diaľke?"
"Nagy," ozvala sa Erosen a rukou, na ktorej jej boli vidieť kĺby niektorých prstov si prešla po vlasoch.
"Nagy?"
"Nočný elfovia, ktorí nechutne zmutovali do morských hadov. Sú nepriatelia Hordy aj Aliancie," objasnila zelenáčovi mierne chrapľavým hlasom.
"A práve k jednému ich mestu ideme," ozval sa elf vážnym a vznešeným hlasom, "nazývali ho Eldarath, teraz sú z neho už len ruiny. Ale nemáš sa čoho báť, Sebrez."

Jeho krajan prehltol a pozeral na Rogama, ktorý opäť venoval pozornosť pred seba. Naraz Erosen mierne zabočila a oni ju nasledovali. V diaľke uvideli vyšliapanú cestu, zanedlho sa však rozdeľovala a na jej križovatke nemŕtva zastala. Otočila sa a s Rogamom si vymenili pohľady. Zoskočili zo svojich zvierat. To isté trocha zmätene spravil aj červenovlasý elf a zvieratá odviedli k stromu, kde ich priviazali.

"Nejdeme každý sám, že?" ustráchane pozrel na nich Sebrez, keď kľudne kráčali na rázcestie.
Erosen dvihla obočie a zvýšila hlas: "Si neskúsený. Kto by sa o teba staral?! Ja som napol mŕtva, tento tu ovláda len kliatby a nemáme liečiteľa. Robíš si srandu? Rogam, učíš ho vôbec niečo?"
Na to sa zasmiala hrubým spôsobom, za čo ju Rogam spražil veľmi škaredým pohľadom. Odhmkla si a mierne narovnala chrbát.
"Našou úlohou je zabiť pár tých modrých príšer a zhromaždiť ich krv," Rogam vytiahol z koženej kapsy tri banky s úzkym hrdlom a korkovou zátkou.
"Na čo to budeš potrebovať?" spýtal sa Sebrez, keď mu ich všetky začal podávať.
"Alchymista v Silvermoone potrebuje ich krv na nejaké lieky a elixíry. Takže," pozrel na nich a pri tom podal Erosen malú fľaštičku s modrou lesklou tekutinou, "stačí zabiť len toľko Nág, koľko treba na naplnenie týchto baniek. Nie viac, Erosen, jasné? Žiadny kanibalizmus a ani iné zdržovanie. Máme na ponáhlo."
Ona prevrátila krvou podliatymi a zažltlími očami: "Fajn. Stejnak Nagy dobre nechutnajú."
"Drž sa pri nás, Sebrez. Nič nerob, len pri nás buď a nič sa ti nestane. Dôvod prečo som ťa zobral je trocha iný ako boj s Nagami," bielovlasý krvavý elf kývol na svojho zverenca a on porozumejúc jeho slovám sa usmial.

Na to sa všetci rozbehli odbočkou doprava. Sebrez periférne videl z oboch strán ako si obaja dávajú na seba aury. Obzvlášť Erosen. Medzitým Sebrez vytiahol dve dýky z chrbta a snažil sa sústrediť na nebezpečenstvo. Cesta sa zatočila do zákruty, za ktorou klesala z kopca. Tam trojica spomalila a Sebrez dostal prikázané schovať sa v tieňoch. Bola to úžasná schopnosť rogún a mnohí iní bojovníci im ju závideli, no zároveň sa jej k smrti báli. A mal šťastie, že ju použil. Hneď, čo tam ostali stáť ako keby dvaja, vyrútila sa z diaľky Naga mužského pohlavia a za ním ďalšia.
V Azshare sa rozľahol smiech undeada a zašvišťanie jedného z jej ľadových kúziel. Narazila do tela hadej ženy. Tú sotilo a ona ustúpila dozadu. Na šupinách jej bolo vidieť, že bola mierne primrznutá, musela vyvinúť omnoho väčšiu námahu, aby sa chvostom pohla dopredu a pritom šla ešte pomalšie než normálne. Erosen sa proti nej rozbehla a nechala okolo nej narásť kopu ľadu, čo ju znehybnilo úplne.

Medzitým sa nemŕtva pozrela na svojho priateľa, ktorý už spolu s pekelným škriatkom bojovali proti dvom Nagám. Jeden z nich bol v bolestiach na zemi a na šupinách mu bolo vidieť popáleniny. Mŕtvy však nebol. Erosen dala dole z chrbta svoju palicu a naostreným dolným koncom prebodla Nagu. Úsmev, ktorý mala na tvári jej však ustal, keď započula kričať Rogama, ktorý ešte stále bojoval s obyvateľom starého Eldarathu. S jeho hlasom zároveň ucítila vo svojom tele elektrický prúd. Spadla rovno na zakrvavené telo a celou ňou triaslo. Div, že nebolo počuť ako jej poodhalené kosti klepú o seba. Ucítila ďalší elektrický šok, ktorý dostala od rozzúrenej Nagy a už nebola schopná sa ani postaviť. Prevalila sa z mŕtvoly na zem a sledovala ako morská čarodejnica tlakuje ďalšie elektrické kúzlo. Na poslednú chvíľku použila Erosen ľadový blok, ktorý ju úplne zmrazil a odrazil aj kúzlo ženy zo zmutovaného národa. Naga sa mierne priblížila a sledovala svietiacimi očami obrovský kus ľadu a nemŕtvu v ňom. Tá naberala silu z chladu a po tom ako tuhé skupenstvo vody zmizlo, Erosen sa premiestnila za Nagu a vrážala do nej kúzlo za kúzlom. Naga mŕtva padla na zem a Rogam práve čakal dokým Erosen skončí. Bol spotený, krvavý a jeho poskok bežal k Erosen. Zastal pri nej nohách a pozrel jej do očí: "Áno, som v poriadku."

Na to zmizol a Rogam začal znova vyvolávať. Zjavil sa vedľa neho vysoký a mocný Felguard, ktorý začal odnášať mŕtvoly k ich zvieratám. Mali len tri. Na oči sa im ukázal Sebrez a spýtavo pozrel na svojho učiteľa. On si sadol a nechal Felguarda zmiznúť, unavene si pretrel čelo, zatiaľ čo Erosen krivolako sadala vedľa neho.
"Keďže si rogúna, mal by si poznať dokonale anatómiu tela. Ja sa absolútne do toho nevyznám, očakávam, že budeš vedieť pri pohľade na Nagu, kde presne majú tepny."

Sebrez nadvihol obočie a zvrtol sa na päte smerom k jeho poslaniu. Trochu zúfalo, či to bude vedieť si kľakol na kolená a začal sledovať najprv ženskú Nagu. Tam to bolo jednoduché, bola omnoho podobnejšia človeku ako muži. Vytiahol jednu zo svojich dýk a narezal jej tepnu na krku, začal do drevenej misky naberať krv, ktorá vytekala. No potom prišiel rad na mužské Nagy. Z toho bol Sebrez trocha mimo. Tušil, že tepny budú na tom istom mieste, no keď sa pokúšal ich prerezať, nedarilo sa mu. Krv tiekla, no nie v takom množstve, aké očakával. Napokon však všetky tri banky naplnili, Rogam vybrachoval lektvary, ktoré mali u seba Nagy a vydali sa jedinou cestou preč z Azshary. Prekročili rieku na jej hraniciach a ocitli sa Ashenvaly. Krajina nočných elfov, miesto plné krásnych farieb. Ich cesta pokračovala do táboru Warsong, ktorý bol len neďaleko od hraníc Ashenvalu s Azsharou. Tam trojica vrátila zvieratá a malou loďkou po hraniciach sa dopravili po rieke až do Orgrimaru, hlavného mesta Hordy.

"Nezastavíme sa tu na nejaké jedlo?" ozvala sa Erosen a šúchala si brucho.
"Hovoril som, že máme na ponáhlo," trochu namosúrene zopakoval Rogam.
"Navyše sme obaja ranený," priblížila sa k nemu.

Bol neústupný, bez jedinej zastávky na oddych sa vybrali cez sídlo Thralla až pred hlavné brány mesta ku veži, kde hodinu počkali na vzducholoď. Cesta sa Erosen zdala ako večnosť. Bola nespokojná, lebo v mobilnom automate na jedlo nebolo surové mäso, ba dokonca ani upečené. Samé pečivo, banány a iné ovocie. Vo všeobecnosti je známe, že nemŕtvym moc také nechutí. Práve to je dôvod prečo v každej hospode alebo luxusnejšej reštaurácii Hordy mávajú v ponuke aj surové špecialitky.
Sebrez bol tiež dosť hladný, ale keď videl ako Erosen stále kňučala, že chce ľudské mäso zostal nakoniec aj on znechutený. Nemohol sa ani porozprávať moc s posádkou. Všetci škriatkovia mali plno práce a stráže z Undercity neboli moc príjemné. Škaredo po ňom zazerali a odmietali naviazať konverzáciu. Po neúnosnej nočnej ceste bez postele, ráno už trojka uvidela lesy Tirisfal Glades. Erosen sa trocha zlepšila nálada, lebo znova videla domov. Bola taká nadšená, že na seba a jej spoločníkov použila kúzlo, ktoré im dovolí pekne plachtiť vo vzduchu a tak mohli zoskočiť aj z tej veľkej výšky, v ktorej vzducholoď bola. Nohy všetkých troch ladne dopadli na zem a Sebrez s nemým úžasom hľadel na svoje chodidlá. Nič také predtým nezažil a dúfal, že sa mu to podarí znova.

Nuž, dali sa všetci traja do pomalého kroku a prešli cez nižšie kamenné hradby starého ľudského mesta, ktoré volali Lordearon. Väčšina toho hrozne chátrala, no o to sa Sylvanas vôbec nestarala. Všetkým bolo jedno, čo je hore.
Po pravici sa nachádzal rubínový teleport do Silvermoonu, ktorý použili. Premiestňovanie nováčikom nikdy dobre nerobilo a tak hneď potom sa Sebrez zvalil na kolená a vydýchaval sa. Rogúna sa pozviechala a keď vyšli z tmavého paláca, naskytol sa im pohľad na majestátne elfské mesto. Kráčajúc popri stráži na Slnečné námestie ste mohli vidieť bytosti Azerothu a fontánu s leknami, ktorá sa ligotala.

"Kde tu vôbec je alchymista?" spýtala sa Erosen a obzerala sa okolo seba.
Rogam prstom ukázal za nich: "Posledné dvere, Camberon už určite nedočkavo čaká."
Ľadový mág sa lenivo vydal smerom, ktorým mali a dvaja muži ju nasledovali. Ani sa nenamáhala ísť pozdraviť alchymistu. Sadla si rovno na schody a čakala, kým sa tí dvaja vyteperia odtiaľ. Do jej takmer rozpadnutých a hnijúcich uší sa hnali jemné hlasy krvavých elfov. Nečujne očami tikala po okolí. Nikdy si miesta kam chodí moc nepozerá, no Silvermoon ju odjakživa fascinoval. Sem tam videla prebehnúť čiernu mačku alebo lístky zlatej farby tancujúce vo vetre presne ako v Azshare. Aj napriek vrave elfov, orkov a iných rás Hordy, ktoré boli na Slnečnom námestí, šli zreteľne počuť dunivé kroky veľkých golemov, ktorých krvavý elfovia očarovávali, aby pomáhali chrániť a strážiť mesto.

Naraz do Erosen niekto drgol a ona sa zľakla. Bol to Rogam, rozpačito na ňu pozrel a vyčítal jej, že s ním nešla dovnútra. Podal jej peniaze za splnenú úlohu a ona celá nadšená začala ťahať oboch do pohostinstva, ktoré bolo na Bazaare. Ďalšie námestie, väčšie a hlavne mali ste po ruke aukciu a aj banku. Erosen konečne pridala do kroku a svojimi chabými nohami prekračovala pomedzi ostatných v Uličke vrahov, aby sa čo najskôr dostala k jedlu. Pohostinstvo, kde si sadli malo názov Pútnikovo odpočívadlo a Rarthein, elf čo tam obsluhuje mal čo robiť, aby sa pri toľkých objednávkach surového mäsa nezbláznil. Nosil nemŕtvej porciu za porciou, len tak ste videli jeho krátke červené vlasy poletovať...


"Ach," vydýchla si Erosen a chytila sa za brucho, "konečne som plná."
Rogam nezainteresovane kývol ramenom a upil si zo sladkého vína. Sebrez, ešte nezvyknutý na Erosen, len sedel s vypúlenými očami a z toho svojho pri pohľade na ňu ani moc nezjedol. Nedalo sa mu.
Nemŕtva z pod Lordeaonu, ktorá špinavými a hnijúcimi prstami vkladá do úst surové mäso a zahrýza do neho zubami zaostrenými sťa nože, krvavé od rozpadnutých ďasien, žlté a zašlé. Bolo mu maximálne na vracanie a divil sa, že taký vznešený národ ako krvavý elfovia nechajú niečo také sedieť vo svojom pohostinstve. Nič odpornejšie nikdy nevidel. A bolo mu to vidieť aj na výraze, lebo keď si ho konečne všimla, pustila sa do hurónskeho rehotu.

"Nikdy si nevidel jesť undeada?"
Mlčky so stále vyhúkaným výrazom pokrútil hlavou.
"Mohla som si myslieť. I keď väčšina z nás moc neje. Len občas. Naše orgány sú tak zdegenerované, že pocit hladu skoro ani nepoznáme...takže vlastne ani nepotrebujeme jesť," zagestikulovala rukou, pričom druhou sa oprela o stôl, "i keď ja som asi výnimka."
Ona ďalej pokračovala: "S jedlom to tak či tak nemôžeš moc preháňať. Ak máš diery v bruchu stane sa, že ti niečo z neho vypadne, takže to máš zbytočne vyplytvané peniaze. Leda, že si nenaporciuješ niekoho sám. Najlepšie človeka i keď trpaslíci majú najviac mäsa, nočný chutia divne, gnómovia sú hrozne mal-"
"To by stačilo, Erosen," stíšil ju Rogam pokývnutím ruky a hlavy, na čo sa ona urazene oprela.
"Uf," odfúkol si Sebrez a prehodil si bordový cop dozadu, "spíš vôbec niekedy?"
"Jasné," pohotovo dvihla obočie, no hneď ho aj spustila, "teda občas. Spánok moc nepotrebujeme."
"Potrebuješ snáď niečo na prežitie?" pokrčil čelo a tváril sa náramne zaujato.
"Som mŕtva, čo myslíš? Čiastočne dýchame pod vodou, nepotrebujeme piť, jesť, spať. Sme jak stroje."
"To je úžasné a zároveň desivé."
"Hm...má to nevýhody. Už len ten zovňajšok, ťažko sa nám pohybuje a to nehovorím o behu. To sa v niektorých prípadoch riadne ani nedá. A plus si ešte musíš dať sakra bacha na paladinov."
Dokončila vetu a chvíľku ticho sedela. Potom len pokývla hlavou, či povedala všetko čo chcela a postavila sa. Z vačku vytiahla asi desať zlatých a tresla s nimi o stôl.

"No nič páni, ďakujem za dnešok. Rogam, my sa vidíme," žmurkla na nich a už bola pomaly pri dlhých modrých závesoch vo dverách.
"Kam ideš?" oslovil ju bielovlasý kolega.
Venovala im posledný škaredý úsmev undeada: "Na medovinu do Thunder Bluffu!"

Od Mestekovej pre citatelov ❤

2. října 2016 v 18:27 | Mestekova |  Dôležité informácie ( NOVINKY )
Zdravim Vas...
Po dlhej dobe som zasa tu.
Uz predtym som pisala o pripravovanej poviedke.
Nakoniec mam na plane rozbehnut dve poviedky, ale zial notebook mam v oprave a pracuje sa na tom. Kazdopadne ocakavajte start mojho pisania v priebehu Oktobra. 😁 dufam, ze sem este niekto z vas zavita raz za cas 😘
Mestekova😅