Veríte v osud? II. 24. diel 2/2

24. května 2016 v 18:36 | Mešteková |  Veríte v osud?

"Saky, sme doma!" zvolal Naruto a rovno vrazil do Hinaty, ktorá zostala stáť vo dverách. Kľúče jej vypadli z rúk a dlaňami si prikryla ústa v neskutočnom šoku. Slzy jej zaplnili oči a zvrieskla takým vysokým tónom, až mi horor zaplnil myseľ a stiahol hrdlo. Naruto pustil batoh na zem a zostal v šoku civieť smerom ku kúpeľni.
Okamžite chytil Hinatu a začal ju ťahať von z bytu, aby nevidela to, čo tam bolo, pri tom kričal slová, ktorým som nerozumel. Všetky zvuky sa mi zliali dokopy.
Pretlačil som sa pomedzi nich so srdcom búšiacim niekde v krku a odporným pocitom v žalúdku. Pľúca mi sťahovalo až mi dochádzal kyslík.
Na zemi bola krv na ktorej som sa takmer pošmykol a pozrel som sa ku kúpeľni. Dvere boli rozsekané a otvorené a v kúpeľni ležalo bezvládne telo. Vrazil som tam a skoro sa povracal, keď som zbadal chlapa, ako sa stavia na nohy a zapína sa.
Civel som tam a chytal sa v zúfalstve za hlavu, skoro som si vytrhal vlasy a spadol na kolená v mukách.
Sakura ležala na zemi, nevedel som či je živá, či nie...
Z hrdla sa mi vydral neidentifikovateľný zvuk, niečo medzi krikom, vrčaním, revom, nadávkami. Pozrel som sa na chlapa, ktorý sa mi postavil čelom a spustil ruky od rázporku, ktorý si práve zapol. Vyzeralo to, že bol vyrušený a nečakal, že sem vpadneme.
Roztriasol som sa na celom tele.
"Ty skurvysyn!" zachrčal som a okamžite som ho prirazil k stene, držiac ho pod krkom. Zadíval som sa mu do tváre a oči mi skoro vyšli von z jamiek, keď som spoznal jeho tvár. Vlasy mal prefarbené, tvár strhanú a v prvom momente som ho nespoznal.
Vykrivil pery v úškrne.
"Zdravím ťa, Sasuke." Ruky mal spustené pozdĺž tela, vôbec sa nesnažil brániť. V očiach som mu videl zadosťučinenie a záblesk spokojnosti nad pomstou.
Pustil som ho a o krok ustúpil, vyvedený z mieri.
Ona nie... nie Sakura...
Cítil som mučivé myšlienky, ktoré sa mi prehnali v hlave, ale okamžite ich zastrel nával hnevu, aký som už mesiace nepocítil.
"Zabijem ťa," zavrčal som zastretým hlasom, videl som červeno.
"Ja už nemám čo stratiť," rozosmial sa chrčavo.
"A myslím, že ty už tiež nie," vrhol som sa na neho, ruku zaťatú v päsť som mu vrazil rovno do sánky. Jeho ruky sa dali tiež do pohybu a prestal som vnímať údery a ťahanie za oblečenie ako sme spolu bojovali. Vlna agresivity a adrenalínu ma posielala rovno proti nemu, nevnímajúc, že som cítil ako ma štípe rana a tečie mi krv z rozrazenej pery a obočia. Zasadil som mu úder rovno do tváre, sotil ho proti stene a koleno mu vrazil do žalúdka.
Chytil som ho pod krkom a hodil na zem. Tá zadunela pod náporom jeho tela. Kopal som do jeho žalúdka, kým som nevidel ako vykašliava krv. Chcel som aby cítil všetku bolesť, ktorú jej spôsobil. Prial som si, aby sa smažil v pekle celú večnosť.
Chytil som dvere, ktoré boli rozsekané a udrel s nimi o jeho telo. Nespočetne veľakrát. Videl som, ako sa mu telo mliaždi, keď sa zmietal medzi zárubňou a dverami.
"Sasuke! Sasuke! Zabiješ ho!" kričal niekto v diaľke, ale to bolo presne to, čo som chcel urobiť a tento krát mi bolo všetko jedno. Aj to, že budem sedieť do konca svojho života v prehnitej cele. Aj to, že sa ľudia utvrdia presne v to, proti čomu som bojoval. Želal som si len jediné, zniesť ho zo sveta. Zabiť ho, mučiť ho a ničiť ho. Len aby cítil bolesť, ktorú spôsobil mne, mojej rodine a Sakure.
Zobral mi všetko... všetko...
Niekto ma schytil pod krk zozadu a začal ma ťahať preč od bezvládneho, krvavého tela na zemi, ktoré ležalo neďaleko Sakury.
"Ukľudni sa, Sasuke!" do ucha mi prenikol známy hlas.
"Nie, nie! Nechaj ma! Zabijem ho!" napínal som sa, kričal som na plné ústa a bojoval proti jeho železným rukám.
"Pozri sa, čo jej urobil," cítil som, že mi do mozgu prúdi obmedzené množstvo kyslíka, do očí sa mi hrnuli slzy, "Ja viem, Sasuke," zašepkal a stiahol ma k zemi, kde ma spacifikoval.
"Ja viem," Hádzal som so sebou a stále sa snažil dostať k nej, ale Naruto ma nepustil šepkajúc mi chlácholivo do ucha.
"Musím, ja musím..." prestal som sa vzpierať a plytko som dýchal, oči stále primrznuté na jej tele.
Bože, ako dlho tu s ním bola... mohol som tomu zabrániť, mal som ísť hneď do jej bytu a nerozprávať sa s Narutom a Hinatou.
Pri predstave, že kým my sme postávali vonku a rozprávali sa a on ju tu znásilňoval, mi prišlo tak zle, že som sa začal dáviť nasucho a Naruto ma pustil, aby som sa mohol predkloniť a lapiť dych.
Hinata kľačala opretá o dvere, nohy schúlené pod seba, triasol sa jej hlas aj ruky a medzi vzlykmi dávala adresu záchranárom.
Naruto sa postavil a chytil Ryua za nohy, ťahajúc ho čo najďalej od Sakury.
Preplazil som sa k nej po štvornožky, celé oblečenie aj ruky som mal od krvi, ale ignoroval som to. Potreboval som byť s ňou. Iba na tom záležalo, aby sme boli spolu.
Chytil som tričko, ktoré mala vyhrnuté a stiahol jej ho do pol stehien. Nemohol som zniesť predstavu, že ju videl nahú. Nemohol som rozdýchať, že ju zneuctil.
Nohavičky mala roztrhané na zemi pri nohách.
"Bude to v poriadku, bude to dobré, bábika," mumlal som potichu a trasúcimi prstami ju pohladil po líci, zanechávajúc čerstvú krv na tej zaschnutej.
Už nikdy nič nebude také ako pred pár hodinami. Chytil som ju opatrne do svojej náruče, hlava jej spadla dozadu. Pritisol som si ju na hruď, opierajúc sa o vaňu.
"Sakura, prosím..." zašepkal som potichu a pokúšal sa nahmatať jej pulz.
"Och, Bože," mumlal som prosebne a ruky sa mi tak triasli, že som sa bál, že mi vypadne z náruče. Želal som si ju držať už naveky a nepustiť ju. Slzy sa mi preliali cez okraj a zmáčali jej krvavú tvár ako som si ju k sebe tisol v agónii, húpajúc si ju v objatí.
"Je... je Sakura?" spýtal sa Naruto, keď chytil Hinatu a skryl jej tvár do svojej hrude, aby ju nevidela v mojich rukách ležať ako handrovú bábiku.
Nedokázal som odpovedať. Vzlyky mnou tak otriasali, že som nevedel povedať jediné slovo. Dusil som sa a prosil...
O čo všetko ešte prídem?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Minare Minare | 24. května 2016 v 21:06 | Reagovat

Počas prokrastinácie cez skúškové tu chodím asi 3krát denne len preto, aby som zabila čas :-D a keď som tu večer našla príspevok, bolo to ako dostať darček :-D  :-D ..čo povedať k príbehu..zase niečo skvelé od teba, až som sa triasla pri čítaní od napätia čo bude ďalej. Neskutočne sa teším na ďalší diel a dúfam, že naň budeš mať čas čo najskôr :-)

A len tak pre porovnanie - prečítala som si hneď po tomto prvých pár častí keď si začína...nikdy by ma nenapadlo, že to bude takto pokračovať :-D Ďakujem Ti, že nám (verným fanúšičkam :-D ) takto spríjemňuješ čas. :-)

2 molly molly | 26. května 2016 v 11:57 | Reagovat

Wau, tak to jsem nečekala.. :D
Souhlasím s Minare, kdo by ze začátku čekal, že se to tak moc posune od skoro bezstarostných studentů střední školy po tak komplikovanej příběh, kde jde  hlavním postavám o život :D prostě hustý
Při čtení jsem byla úplně ve stresu a představoval jsem si, co kdyby se to stalo mně! :D To je samozřejmě nemožný, ale tak too.. :D
Konec mě hodně rozesmutnil, představit si ubrečenýho Sasukeho :( Sakura nemůže umřít, že ne? :( Věřím, že ne a i přes všechno, co se jim stalo, budou spolu a šťastní :'(

3 Yui Yui | 13. června 2016 v 7:46 | Reagovat

Úžasný, jedním slovem dokonalí!? :-D Kdy bude prosím další díl? Nemůžu se ho už dočkat. :-D :-* <3

4 SasuSaku <3 SasuSaku <3 | 8. července 2016 v 8:32 | Reagovat

Je to skvělé, snad nejlepší povídka, co jsem kdy četla <3 Kdy bude další díl?? Nemůžu se dočkat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama