Veríte v osud? II. 24. diel 1/2

24. května 2016 v 18:36 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ďalší diel je tu, dúfam, že ste dlho nečakali a že ma neukamenujete :D
Zelená sa zmenila na oranžovú. Bol som zamyslený a myšlienkami blúdil inde. Premýšľal som nad tým, ako som ju dnes opúšťal. Ako sa bála, že odchádzam preč a už sa nevrátim.
Sedela na posteli, rúžové vlasy mala na všetky strany, vyzerala ako roztomilé mačiatko, ktoré sa práve zobudilo.
Jej vystrašené oči, ktoré ma pozorovali vo mne prebúdzali výčitky svedomia. Boli tak plné paniky v momente kedy zbadala, že odchádzam. Nemôžem ju ťahať do mojich vecí, je to nebezpečné a hlúpe. Už len to, že sa okolo mňa motala bolo ako päsť na oko.
Potreboval som byť ešte viac opatrnejší keď sa mi vrátila do života.
Oči aj uši som mal v strehu, snažil som sa byť dva kroky pred všetkými a doteraz mi to vychádzalo.
Urobím čokoľvek, len aby som sa opäť vedľa nej mohol zobudiť.
Dupol som na brzdy a zastal keď zasvietila červená. Ľudia prechádzajúci cez prechod na mňa pozreli. Neboli si istý, či stojím pevne na zemi pokrytej ľadom.
Moja myseľ lietala v oblakoch.
Mal som v pláne rýchle stretnutie s Thaiom, ktorý mi dnes ráno nechal správu. Mal som len malú predstavu o tom, čo chce so mnou rozobrať. Nikdy sme neriskovali, že sa nám niekto napichne na mobil. Preto sme preferovali osobné stretnutia.
Yakuza by so mnou rada hovorila, to mi bolo jasné. O čom, mohol som hádať.
Možno čoskoro všetko skončí. Dúfal som, že už sa blížim ku koncu. Mal som toho všetkého plné zuby.
Príliš dlho som žil životom vyvrheľa, bez žiadneho zázemia. V jednom kuse som sa cítil ako medzi dvomi kameňmi, robil som to, čo som musel namiesto toho, čo som chcel.
Potreboval som všetko vyriešiť rýchlo, už ma nebavilo ťahať za nitky a vyčkávať v ústraní. Ak Ryua nenájdu oni, budem musieť prijať drastické opatrenia.
Prešiel som si rukou po čele a zacítil som jej parfém. Cítil som, ako sa mi kútiky úst nadvihujú.
Toľko som pre ňu robil, toľko som ju od seba odrádzal a ona sa stále vracala. Vždy si našla cestu ako mi zaliezť do myšlienok a zaplniť moje chladné srdce.
Môj svetlý bod v temných dňoch.
Natiahol som sa do bundy pre mobil a zašmátral. Potom som skúsil vnútorné kapsy. Nič.
Musel som ho u nej zabudnúť. Bez neho sa k Thaiovi nedostanem.
Potreboval som mu zavolať, aby mi povedal presné miesto, nie len oblasť nášho stretnutia.
S povzdychom som zabočil a prejel blok aby som mohol vyraziť späť k nej.
Premýšľal som, či bude nadšená keď ma uvidí opäť vo dverách a či jej tvár poznačia vrásky, keď jej poviem, že som prišiel pre mobil.
Nemal som v úmysle byť od nej dlho preč.
Pozrel som sa na hodiny na palubovke. Bol som od nej len tridsať minút, ďalších dvadsať než sa tam dostanem. Mohla opäť zaspať? Možno bola už hore a niečo robila.
Čo by mohla vo svojom voľnom čase robiť?
Mal som pocit, že o nej už skoro nič neviem.
Čítala si, učila sa? Varila?
Znovu som zastal na červenú a zadíval sa na uponáhľané mesto. Vločky padali tak husto, že stierače mi nestíhali a ľudia mali nad hlavami dáždniky, aby sa im mokrý sneh nedostal za límec kabátov a šálov, nerozpustil sa a nepremočil ich.
Poklepával som prstami po volante do rytmu hudby, ktorá mi hrala v pozadí a túlal sa myšlienkami.
Keď som zaparkoval auto pri komplexe bytov, vystúpil som a oklepal sa zo zimy, ktorá ma pohltila. Zamkol som auto a zarazil si ruky do vreciek nohavíc. Na dne mi prsty pravej ruky narazili na krabičku cigariet.
Nezabudnem na ten jej šokovaný a sklamaný výraz keď ma videla fajčiť. Stisol som pery k sebe a pokrútil hlavou.
Budem s tým musieť prestať.
Vykročil som k vchodovým dverám, ale zarazil som sa, keď som spoznal auto, ktoré stálo o pár miest odo mňa.
"Naruto," povedal som prekvapene a obočie mi vyletelo do výšky. Nedúfal som, že ho tak skoro uvidím. Možno som sa chcel u Sakury neplánovane zdržať dlhšie ako by som mal, ale očividne mi to ich príjazd prekazí.
Hinata práve vystupovala z miesta spolujazdca a napravovala si čiapku, aby jej chránila vlasy, zatiaľ čo Naruto vyťahoval z kufra batožinu.
Na zvuk môjho hlasu sa otočil a neveriaco sa na mňa díval.
"Sasuke, čo tu robíš?" nadvihol obočie a zabuchol kufor. Hinata sa na mňa pozrela, ale na tvári jej nebolo poznať či bola príjemne, alebo nepríjemne prekvapená.
Musel som sa trochu uškrnúť.
"Idem za Sakurou," nemalo cenu klamať, vymýšľať si historky ani nič podobné. Koniec koncov, Naruto mi pomáhal dozerať na ňu. On vedel... a to sme spolu nemuseli ani hovoriť. Dokázal mi čítať myšlienky a vedel, že som sa ju snažil chrániť.
"Sakura o tom vie?" stiahol obočie a vypustil obláčik pary z úst.
"Myslí si, že som od nej pred necelou hodinou odišiel, aby som si išiel niečo zariadiť. Ale zabudol som si u nej mobil," stáli sme pred vchodom a ignorovali hustý sneh, Naruto mal cez plece prehodenú batožinu v ktorej boli napratané veci na prasknutie.
"Ty si u nej dnes bol? Aj v noci?" spýtal sa znovu a Hinata do neho štuchla, aby bol ticho. Musel som sa široko usmiať.
"Uhm," pokýval som a zahľadel sa na okná ich bytu.
Už som chcel byť hore. A nie postávať tu s nimi.
"Takže je medzi vami všetko v poriadku?" spýtala sa z ničoho nič Hinata a celkom ma prekvapilo, že sa rozhodla prehovoriť.
Zadíval som sa do jej očí a stisol pery.
"Povedal by som, že sme si všetko vyjasnili."
"Takže konečne sa nám vráti stará Sakura späť," povedal Naruto a povzdychol si.
"Mohol si si švihnúť a urobiť to už skôr," buchol mi päsťou do ramena a zasmial sa s úľavou.
"No radšej neskoro ako nikdy," mumlal si pre seba a vyšplhal s batohom hore po zasnežených schodoch. Odomkol dvere a vošli sme do malého priestoru, čakajúc na výťah.
"Myslel som si, že prídete neskôr," želal som si to.
"Nie, vravela som Sakure, že prídeme okolo obeda. Takže sme tu skoro načas." Hinata stlačila tlačidlo a nepríjemný pocit v žalúdku spôsobil pohyb výťahu.
Škoda pre mňa.
Naruto vytiahol z vrecka zväzok kľúčov a podal ich Hinate, ktorá našla ten správny a keď sme už vychádzali z výťahu, mala ho pripravený.
"Konečne doma," zívol Naruto a dokulhal k dverám.
Hinata sa na neho láskyplne usmiala a odomkla kľúčom dvere.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama