Veríte v osud? II. 22.diel

1. května 2016 v 17:39 | Mešteková |  Veríte v osud?
A je to tuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu! :D



Nastalo ráno, slnečné lúče si prebíjali cestu cez mraky, ktoré sa vznášali na oblohe a studené vločky padali na zem ako to najjemnejšie páperie.
Ja som ležala v posteli, prikrytá dekou a hľadela som na Sasukeho, ktorý spokojne spal s rukami za hlavou. Mala som nutkanie sa ho dotknúť, objať ho a pohladiť. Položiť si hlavu na jeho hruď a počuť jeho srdce.
Aj po tom všetkom čo sme si za posledné hodiny prežili a vyrozprávali, mala som pocit, akoby som stále snívala nereálny sen.
Zatvorila som oči a snažila sa ešte na chvíľu zaspať. Stále som sa cíila unavená a hodiny na mojej stene ukazovali sedem ráno.
Prebralo ma zo sna akési tiché šuchotanie. Pretočila som sa s úmyslom znovu zaspať, ale moja ruka dopadla na miesto, kde by mal ležať Sasuke. No bolo prázdne. Otvorila som oči a prežmolila si ich zaťatými päsťami. Rozhliadla som sa dookola po izbe, ktorá bola v takom istom stave ako včera večer a posadila som sa, keď môj zrak dopadol na Sasukeho, ktorý si na seba dával bundu.
"Ideš niekam?" hlas mi znel zachrípnuto, prstami som sa snažila dať dokopy svoje strapaté vlasy a pokúsila sa skryť paniku, ktorá ma odrazu zachvátila.
Sasuke sa na mňa otočil, rukou si prešiel po vlasoch, ktoré mu stáli na všetky strany a pár dlhými krokmi prešiel ku mne. Kľakol si k posteli, takže sme boli len kúsok od seba a pohladil ma teplou dlaňou po otlačenom líci.
"Musím si niečo zariadiť," prehovoril potichu, v očiach vážnosť. Nemohla som sa zbaviť paniky, ktorá narastala vnútri môjho tela a plnila moje pľúca strachom.
Nemohla som si pomôcť, ale vedela som, že Sasuke je ako dym. Pretekal mi pomedzi prsty a nevedela som ho chytiť. Už ma opustil, nikdy som ho nedokázala udržať pri sebe. Bála som sa, že znovu odíde bez rozlúčenia. Že ma tu nechá a neohliadne sa späť. Nebola som si istá, či už vôbec mám veriť sama sebe, nie to nemu.
"Nemrač sa, bábika," zamumlal prechádzajúc palcom po mojej spodnej pere, ktorá sa mi zatriasla.
Prestala som krčiť čelo a zhlboka sa nadýchla. Musím mu dôverovať. Nesmiem byť závislá na ňom ani na tomto okamihu. Iba tak budem silnejšia.
"Dobre, tak bež," pokúsila som sa o úsmev a pritisla si prikrývku bližšie k sebe.
Sasuke sa naklonil a dal mi jemný bozk na čelo. Zatvorila som oči.
Neočakávala som, že mi povie čo musí ísť riešiť. Vlastne som si ani nebola istá, či to chcem vedieť, ale vedela som, že to nie je niečo čo by som chcela počuť.
Musela som veriť v to, že on vie čo robí.
Sasuke sa zdvihol na nohy a prešiel cez izbu k dverám.
"Vrátiš sa?" vyhrkla som v poslednej sekunde, takmer som si na ústa priplesla ruku. Nechcela som ukazovať slabosť. Ale bolo to silnejšie ako ja.
Sasuke sa zastavil s rukou na kľučke, obrátil na mňa hlavu a cez tvár mu prešiel úsmev, ktorý patril iba mne. Vždy.
"Neodchádzam, už nie..."

Nechala som hudbu pustenú nahlas, tancovala som po byte a zamestnávala sa ďalším upratovaním. Chcela som, aby všetko bolo perfektne čisté. Mala som dobrú náladu a moje telo bolo úplne vláčne z pocitu endorfinov, ktoré sa do mňa vyplavili behom noci.
Tešila som sa až príde Hinata a Naruto, mali tu byť už o pár hodín a ja som sa nemohla dočkať. Chcela som sa s ňou porozprávať.
Od odchodu Sasukeho ubehlo len dvadsať minút, ja som behala len v spodnom prádle a dlhom tričku s prachovkou po byte.
Moje myšlienky nahlodala Jun. Mala by som jej zavolať. Zakopať válečnú sekeru. Nechcem, aby niečo ničilo naše priateľstvo.
Zastala som pri mobile, ktorý som mala na posteli a zdvihla ho. Premýšľala som nad tým, čo jej poviem a vlastne na nič som neprišla.
Proste to musím nechať na improvizácii. Od srdca...
Vytočila som jej číslo a začala som sa prechádzať po byte. Bolo hlúpe, aká nervózna som sa cítila.
"Nooo?" unudený hlas Jun ma privítal po niekoľkých zazvoneniach, kedy som už uvažovala, že to zložím. Myslím, že sedela na druhej strane linky a držala mobil v rukách kým vyzváňal a zvažovala, či mi má vôbec zdvihnúť.
"Ahoj, Jun... tu Sakura," trošku nervózne som si odkašľala, nevedela som ako mám začať. Jej nezaujatý tón ma zaskočil.
"Ja viem, a?" uf, útočí na mňa?
"Myslím, že by sme sa mali porozprávať,"
"A je o čom?"
"No, ja neviem, Jun... myslím, vlastne áno... Je o čom sa porozprávať."
"Tak začni, mám aj iné veci na práci." Mala som chuť zložiť jej mobil. Ale čo som začala, musím dokončiť.
"Prestaň na mňa útočiť, ani neviem prečo to robíš,"
"Och, čože? To hovoríš ty mne? Sama mi nedopraješ šťastie,"
"0 akom šťastí mi hovoríš? Myslíš si, že by si bola šťastná so Sasukem?"
"Stavím sa, že áno."
"Tak to mi je ľúto, že ťa sklamem, ale so Sasukem nemáš žiadnu budúcnosť,"
"A ty o tom ako vieš? Veď sa s ním vôbec nestretávaš, narozdiel odo mňa." Mala som jej chuť vchrstnúť do tváre, že sme spolu, že práve odo mňa odišiel po noci plnej vášne a že sa vráti naspäť ku mne, že ja nie som zábava. Ale nemohla som byť taká povrchná a hlúpa.
"Neviem prečo sa s tebou Sasuke stretáva, ale viem, že to nie je z romantických dôvodov," môj hlas znel tak kľudne a sladko, až to bolo nepríjemné aj pre moje uši. Ale bola to pravda a ona to musela vedieť.
"Tak to sa pletieš moja milá. Sasuke mi neraz povedal, že ma miluje. Trávime spolu kopu času. Stále, každú jednu chvíľu kedy sa stretneme, proste zo mňa nedokáže udržať ruky preč. Zažívam s ním ten najlepší sex a nemienim s tým prestať." Zdvihol sa mi žalúdok keď to povedala.
"Sasuke ti určite nikdy nepovedal a ani nepovie, že ťa miluje. To, koho mi tu opisuješ nie je Sasuke. Je to len tvoja vysnívaná verzia neho samotného, Jun." Neviem či som sa mala smiať alebo plakať, ale bola som fakt pobavená a vytočená zároveň.
"Naposledy mi povedal, že si bola tou najhoršou priateľkou a neskutočná nuda bola s tebou."
"Kedy sa z teba stala taká mrcha? Bola som v tom, že sme kamarátky a nemôžem uveriť, že si ochotná sa so mnou rozhádať skrz chalana." Zostala som úplne v šoku a zamrzelo ma ako sa zmenil náš vzťah.
"Od kedy mi ideš hovoriť čo je pre mňa dobré a čo nie a hlavne, rýpeš sa do Sasukeho aj keď spolu už vôbec nič nemáte." Zaškrípala som zubami.
"Absolútne nič nevieš, Jun."
"Hej, hej... každopádne, nemám čas. Sasuke je u mňa a mám s ním rozrobenú prácu," čože? Rýchlo som premýšľala... aby sa dostal odo mňa k Jun, potreboval by na to minimálne štyridsať minút a to nebolo možné, jedine, že by upaľoval stovkov za minútu... a cez tieto preplnené Tokijské cesty a v zime to je nereálne.
"Naozaj je u teba?" zatvárila som sa smutne, snažila som sa to dať do hlasu aby mala pocit, že ma totálne dostala a ponížila, ale pri tom som čakala až sa mi chytí na lep.
"Veď som ti to vravela," v jej hlase bol triumf, "je tu od včera," vybuchla som v taký smiech, že som si myslela, že sa zadusím. Smiala som sa tak hlasno, že som nepočula čo hovorila a čím dlhšie som bola na telefone, tým viac moje pobavenie prechádzalo do hnevu.
"To určite," a zložila som telefón. Bolo nechutné ako sa ma snažila naštvať a nevedela prijať to, že prehráva.
Odhodila som telefón niekam na posteľ a prešla som do kúpeľne. Červené fľaky na lícach dokazovali pobavenie, ktoré som prežívala.
Počula som z dverí šramotenie kľúčov a pozrela sa rýchlo na hodiny na mojej ruke. Bolo jedenásť hodín, myslela som, že Hinata príde ešte trochu neskôr. Ale čím skôr tu bude, tým lepšie.
"Hin! Neuveríš čo sa stalo, musím ti toho toľko povedať!"
Vyrútila som sa z kúpeľne a zarazene som zostala stáť v predsienke.

"Čo tu robíš?" zašepkala som takmer bez hlasu.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 molly molly | 3. května 2016 v 7:27 | Reagovat

:33 z tohohle dílu mám fakt radost :3
Sakura zjistila, kdo je její opravdový přítel, Sasuke se vrátil a vypadá to, že má v plánu zůstat:3
Za dveřmi bude pravděpodobně Denjiro. Sice to není můj oblíbenec, ale na jejich rozhovor se Sakurou jsem zvědavá. Mají si co říct :D
A ještě jsem zvědavá na reakci Hin a Naruta. Jestli Sasukemu budou taky věřit ^^ Doufám, že po nějakým vaše jo:3
Snad jsem řekla všechno.. :D A díky za díl! *-*

2 Rence Rence | 8. května 2016 v 13:43 | Reagovat

Super diel, som rada, že Sasuke je späť, ale mám trochu obavy, kam išiel. Nechápem, prečo Jun klamala, za dvermi bude dla mňa Karin alebo Denji. Veľa šťastia, teším sa na ďalší. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama