Veríte v osud? II. 21. diel

13. března 2016 v 0:27 | Mešteková |  Veríte v osud?
Fuuuu dievčatá, dúfam, že tento diel som pridala dosť skoro, aby ste ma neukameňovali :D Myslím, že si ho užijete :) a teším sa na ďalšie vaše komentáre, tešia ma. Každý deň sem chodím a kontrolujem to tu :D :D
Krásnu noc prajem!


"Sakura," otvorila som oči, cítila som, ako mi hlava protestuje. Akoby bola v mrákotách a nevedela som sa prebrať z tej nočnej mory do ktorej som bola uvrhnutá.
Moje telo, moja myseľ, moje pery, všetko protestovalo - nedokázala som sa dostať do reality. Dlho mi trvalo než si moje oči privykli na šero a neskutočne dlho trvalo, než sa všetky signály dostali do môjho mozgu, ktorý potom vyslal informáciu o tom, že sa nachádzam v mojej izbe uprostred noci, celá prepotená od hlavy až po päty a moje uši vnímajú jediný hlas, ktorý som toľkokrát túžila počuť.
Sasuke na mňa prehováral rozospatým hlasom. Oči mi tikali kade-tade než som si ho poriadne prezrela.
Napoly ležal a napoly sedel, lakťom sa zapieral o posteľ a moja deka nás oboch prikrývala. Mal ju zhrnutú k pásu, jeho bledú vypracovanú hruď osvetľovali pouličné lampy, ktoré do mojej izby vrhali svetlo. Jeho vlasy bol len neporiadok a to ho robilo tak neskutočne nádherným, že som si musela zahryznúť do pery, aby som nevzdychla užasnutá jeho dokonalosťou.
Oči mal takmer privreté, ako sa snažil sám dostať zo spánku a naťahoval ku mne druhú ruku na ktorej mal hrubý kožený náramok. V istom momente sa mi mysľou prehnala spomienka na to, že som ten náramok videla na Itachim v tú noc, keď zomrel a ani som si to neuvedomila. Určite si ho nechal ako spomienku...
Zatvorila som oči, aby som sa nadýchla čerstvého vzduchu.
Zabolelo ma toto uvedomenie si toho, ako strašne miloval svojho brata a stratil ho.
Kvapku potu, ktorá mi stekala po spánku zotrel bruškom prsta a naklonil sa ku mne, čo ma donútilo otvoriť oči, aby som čelila zničujúcej kráse Sasukeho, ktorý ležal v mojej posteli akoby do nej patril a nikdy odo mňa neodišiel.
"Čo sa ti snívalo, bábika?" naklonil hlavu do boku a snažil sa dešifrovať moje zmätené krčenie čelom. Čo sa mi snívalo?
"Ja,..." stisla som pery k sebe, ako som sa snažila poriadne si spomenúť a následne, len čo sa mi v hlave vynoril obraz Karin, ktorú som nevidela neskutočne dlho - a nechýbala mi - tak som takmer zhíkla.
"Nič, zabudni na to," zamumlala som a pritisla si k sebe bližšie deku, uvedomujúc si, že som pod ňou úplne nahá. Ani neviem prečo som to urobila. Sasuke ma videl kompletne celú, ochutnal každý kúsok môjho tela a dotýkal sa ma všade.
Zahoreli mi líca pri tej spomienke.
Milovala som, keď sa ma dotýkal.
"Nie, Sakura. Viem, že sa ti snívalo niečo zlé. Chcem vedieť čo to bolo," naliehal.
A ja som veľmi dobre vedela, že mu to poviem. Pretože ma to trápilo. A teraz som konečne chcela vedieť prečo.
Povzdychla som si, premýšľajúc ako začať.
Otočila som sa k nemu celá a on urobil to isté. Podoprel si hlavu rukou, zatiaľ čo ja som si dala ruky pod líca.
"Vieš, snívalo sa mi o... Karin." Fúha, skoro som jej meno zaškrípala. Nemyslela som si, že aj po takej dlhej dobe budem chovať takú zášť voči nej aj keď sa jej stalo to, čo sa stalo.
Sasuke sa nadýchol, ale nič nepovedal, len na mňa pozeral.
A ja som bola tiež ticho. Nevedela som, čo mám povedať.
"Trápi ťa to, čo si sa vtedy dozvedela," skonštatoval po chvíľke a pozrel sa dolu. Wow, no... ty vole. Nie, vôbec ma to nemôže trápiť.
Vlastne o tom mávam doteraz nočné mory.
Sasukeho oči tak rýchlo vybehli hore na mňa, že som si neuvedomila, že v záchvate vnútorného amoku som poslednú vetu povedala nahlas.
"Och," vzdychla som naštvaná sama na seba, "ja vlastne neviem, prečo si to urobil a nechápem to. Myslela som si, že sme boli v podstate šťastní až kým sa nestali posledné udalosti," mumlala som potichu. Možno keby som pridala na hlase, nakoniec by som kričala. Sralo ma to a cítila som, ako sa mi niekde v hrudi pri srdci rozlieva horúčava, ako strašne ma spaľoval ten pocit nevedomosti a aj strachu z toho, že som nevedela.
Musela som niekde v našom vzťahu urobiť chybu, keď ma podviedol.
Tvrdí, že ma miluje a aj ma miloval a napriek tomu...
"Vďaka vzťahu, ktorý sme mali, nech už bol akýkoľvek - miestami dosť búrlivý - som žil. Cítil som sa nažive a šťastný, všetko bolo perfektné. Ty si bola perfektná." Zašepkal.
"Tak potom prečo si ma podviedol?" hľadela som na jeho hruď, kde boli vidieť jazvy. Niektoré bledšie, iné tmavšie, ale radšej som sa dívala hocikam, len nie do jeho očí.
Rukou, ktorú mal položenú na boku chytil moju bradu a nadvihol mi hlavu. V jeho očiach sa zalesklo niečo, čo som nedokázala identifikovať.
"Keď sme boli v klube a videl som, ako si prišla z toaliet a za tebou šla Karin, bol som vskutku vyvedený z miery a naozaj vystrašený, lebo som vedel čo ti mohla povedať," začal potichu, musela som zatvoriť oči, pretože sa to tak ťažko počúvalo.
"Pozri sa na mňa, Sakura," zašepkal s nežnosťou v hlase, ktorá ma donútila otvoriť oči a znovu sa na neho zapozerať, "spýtala si sa ma, či som s ňou bol, bol som schopný len prikývnuť, lebo v hlave mi šlo toľko myšlienok ako ju zabiť... a potom si odišla a ja som ti to nemohol vysvetliť. Išiel som za tebou, ale skočil mi do toho telefonát, ozvali sa z Yakuzi po dlhej dobe, čo ma vydesilo a musel som ťa odsunúť bokom, nemal som na výber. Naplánovali si to skutočne v nevhodnú dobu, ale oni nečakajú. Nie sú trpezliví. Prešiel nejaký čas, vyzistil som, čo som potreboval, uistil sa, že si v bezpečí a keď som sedel s Itachim v aute, mal som práve namierené za tebou, aby som sa s tebou porozprával. Ale potom sa stalo to, čo sa stalo a ja som pochopil, že pokiaľ budeme spolu, nebudeš nikdy v bezpečí. Radšej som ťa nechal celý čas v tvojich myšlienkach a odišiel som ti zo života. Itachi doplatil na to, že bol so mnou v aute. Bol som terčom... a zomrel on," zaťal zuby a vo mne narástla panika. Čo to tu hovorí?
"Počkaj, chceš tým povedať,"
"Áno... bol to Ryu... sľúbil mu prachy, ak nás zramuje kamiónom, ale yakuza ho zabila skôr, ako ho Ryu vyplatil. Aj tak pochybujem, že by nejaké dostal."
"Ale ako vedel, kde budete? Ako to naplánoval? A ako o tom vieš?"
"Yakuza, som s nimi v kontakte, bábika. Všetko mi povedali. Ani mňa vtedy nenapadlo, že by to mohlo byť plánované. A ako sa mu to podarilo... musel nás sledovať, alebo to bola fakt náhoda, že sme sa mu dostali do rany. Možno mal šťastie. Alebo si to naozaj perfektne naplánoval, pretože raz týždenne som chodil s Itachim presne v tú istú hodinu cez tú križovatku keď sme išli z baru po záverečnej, kde ma chodil vyzdvihnúť. Raz do týždňa sme si na seba naozaj našli čas na bratské záležitosti... a snažil sa mi pomôcť..." Povzdychol si mierne a nadvihol kútiky, no neusmieval sa.
"Je mi to celé ľúto," zašepkala som potichu.
"Stalo sa, bábika. A ja pracujem na tom, aby už bolo všetko dobré..." pohladil ma po líci, ktoré horelo pod slzami, ktoré mi tiekli potokom.
"Ale vráťme sa k tomu, o čom sme sa začali rozprávať," očividne sa ma snažil rozptýliť od myšlienok na chudáka Itachiho. Videla som na ňom, že ho to samého pohlcuje.
"Naozaj, Sakura... nikdy som ťa nepodviedol. Len mi to vtedy prišlo ako dobrý nápad nechať ťa v tom, keď už som ti to poriadne nevysvetlil a nakoniec som potreboval, aby si dala odo mňa ruky preč."
"Nepodviedol si ma," vedela som, že nie... ale zároveň tam vždy boli tie pochyby. Ale mohla som vedieť, že on by ma nikdy nepodviedol.
"Nie, nikdy by som také niečo neurobil. Je pravda... že som s ňou spal," musela som zatvoriť oči, keď sa mi pred nimi premietol obraz Sasukeho, ako drží Karin a ona mu vzdychá do ucha. To bol vždy môj problém. Ak mi človek hovoril hocičo, vždy sa mi každé jedno slovo premietali v hlave ako obraz a videla som tam príbeh. A preto sa mi práve vynorila táto otrasná scéna Karin a Sasukeho v posteli. Naskákala mi husia koža a prerývane som sa nadýchla, aby som sa neudusila ako som prestala dýchať.
"Ale to bolo pred tým, ako sme spolu boli. Ešte keď som sa vydával za Cama a zistila si kto som, tak si ma poslala do čerta. A vtedy som sa opil, potreboval som sa nejako odreagovať. Nemám vo zvyku piť, sama dobre vieš... a ona to využila a ja som ju nechal. Neveril som, že by si ma ešte niekedy pustila k sebe a myslel som si, že nejako pochovám tú túžbu po tebe. Mýlil som sa. A zistil som to, keď sa to už stalo. Nechcel som s ňou mať nič spoločné a nechcel som, aby to niekde pretriasala, ale neveril som, že k tomu raz nedôjde. Stalo sa to... a v tú najhoršiu chvíľu. A ja som ti to nebol schopný vysvetliť." Zahryzla som si do pery, snažila som sa premýšľať nad jeho slovami a vnútorne sa mi uľavilo. Veď som vedela, že bol pred tým s nejakými ženami. Nemohla som mu to vyčítať.
Vtedy ešte toľko vecí nevedel.
A koniec koncov, robila som to isté s Denjirom... nebudem teraz pokrytec.
"A teraz, tie ženy čo sa okolo teba motali v I.P.S. S koľkými z nich si spal?"
"Všetko sú len zásterky, ani s jednou som nič nemal. Nemôžem, nechcem... a ani som na to nemal čas. Všetko to bolo len pre to, aby som zapadol naspäť do mojej pozície, ktorú som opustil a keď si ma vyhľadávala, dúfal som, že ťa to odradí."
"A tie drogy? Videla som, ako si robil na stole čiaru z niečoho bieleho,"
"Bol to kokain... ale nerobil som to pre seba. To si robilo jedno z tých báb a keď som vedel, že sa pozeráš, zobral som svoju kreditku a navrhol, že jej ju urobím, len aby si si myslela, že to je moje. Aby som sa ti znechutil do takej miery, že by si ma už nikdy nechcela vidieť. Nikdy som si nedal ani zrnko." Spomenula som si na tú babu, ktorá mu vyliezla do lona a skoro ho tam ošukala cez oblečenie. Fuj...
"Skoro ti to vyšlo," odfrkla som si, takmer som sa zasmiala.
"Len skoro... ale už sa neviem od teba držať preč. Potrebujem ťa, potrebujem cítiť tvoju vôňu..." jeho hlas prešiel do tichého vrnenia, nevedela som ako to robí, že dokáže svojím hlasom tak manipulovať, že som cítila ako ma to celé rozpaľuje.
Prisunul sa bližšie a chytil ma náhle tak, že som sa ocitla natlačená pri ňom.
Koža na koži.
"Musím cítiť tvoje telo," dlaňami prechádzal po mojich bokoch, chrbte, zadku, ktorý stisol.
"Chcem bozkávať tieto pery," chytil ma jednou rukou za vlasy a pritisol pery na moje, až sa mi zakrútila hlava.
"Počuť tvoj zrýchlený dych, bábika," zamumlal keď sa dostal k priehlbinke za mojim uchom a napravil si ma na sebe tak, že som na ňom sedela a cítila som každý jeden centimeter jeho dĺžky ako sa proti mne vzpína.
"Uhm," vyrazila som zo seba namáhavo a trochu som sa napravila, aby som spojila naše telá. Donútilo ma to zakloniť hlavu a pomedzi pery sa mi predral vzduch. Pozrela som sa dolu na neho a jeho pohľad doslovne plápolal, ako ma pozoroval s hladom vpísaným v tej temnote.
Bola som zatratená... naveky.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Susi Susi | 13. března 2016 v 9:55 | Reagovat

OMG je to super :-D konečne vysvetli to s tou Karin ale to s tým Itachim mňa úplne dostalo... Bol to skvelý dielik a veľmi sa teším na ďalší, dúfam že opäť skoro pridáš :-D

2 molly molly | 13. března 2016 v 20:44 | Reagovat

Oh.. Všechno s Karin vysvětleno! Mně se dnes bude spát tak klidně! :DD Děkuju! :D
Část s Itachim mě zase dostala :( Kdekoliv je zmíněná Itachiho smrt.. Citlivý téma :'( :D
A ani se neopovažuj nám příště napsat, že teď Sasuke lhal! :DD To už bych nezvládla! :D
Co víc dodat^_^ Prostě top jako vždy :3 a že se těším, co bude následovat asi nemusím ani zmiňovat:3

3 Rence Rence | 14. března 2016 v 14:27 | Reagovat

No, čo k tomu napísať... Sasuke má divné spôsoby. Itachi... To bola podpásovkaa :( Ja som vedela že majú niečo s tou autonehodou, vedela, vedela a vedelaaa (už prestávam). :D A vôbec, čo chudák Denji. Teším sa na ďalší (a tiež sa mi páči časové rozmedzie), veľa šťastia. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama