Veríte v osud? II. 20.diel

1. března 2016 v 22:07 | Mešteková |  Veríte v osud?
Jeee, veľmi ďakujem za krásne komentáre, moc ma potešili a tak som sa rozhodla, že v DE budem pokračovať a mám už rozmyslenú novú poviedku :)
Užite si niečo z príbehu ;)


"Tak poď ďalej," zamumlala som potichu a ustúpila mu z cesty. Obzrela som sa po izbe a celkom som sa potešila, že tam nemám bordel, vďaka Bohu, že som poupratovala.
Prešla som k notebooku a nastavila playlist, potichu som pustila hudbu, aby to tu trochu ozvučnila, ale len v pozadí. Nech to prebije tú nervozitu, ktorú som cítila
Otočila som sak nemu a zbadala ho, ako stojí vo dverách a prezerá si to tu. Jeho pohľad spadol na posteľ.
"Kľudne si sadni," ponúkla som ho a sama som tam šla, vyšplhala som sa hore a chrbtom som sa oprela o stenu, zatiaľ čo jeden vankúš som si položila do lona a objala ho.
Sasuke si sadol oproti mne do tureckého sedu a rukami sa oprel o posteľ.
Pripomenulo mi to minulosť, keď sa ešte vydával za Cama. Znovu na mojej posteli... ako kedysi. Prišlo mi to neuveriteľné, cítila som akoby sme boli na začiatku, ostýchaní a nervózni.
Až teraz ako sme tak v tichu sedeli, uvedomila som si, že hrá pesnička od The neighbourhood - Baby came home.
Pozrela som sa na Sasukeho a cítila som, ako ma oblieva horúčava. Toto je jeho obľúbená skupina. Alebo aspoň bola...
Sasuke sa na mňa pozorne zadíval a kútiky úst sa mu trochu nadvihli.
"Text tejto pesničky mám rád." Zašepkal tak, aby stále bolo počuť spievajúce slová o dievčati, ktoré vždy bude patriť chlapcovi, ktorý to spieva aj keď budú na míle od seba. A každý to bude vedieť, že je jeho. Stačí sa na ňu pozrieť.
Stisla som pey k sebe a zadívala sa na svoje ruky. Myslím, že som presne vedela na ktorú pasáž miery.
A on vedel, že budem vždy patriť jemu. To ma celkom štvalo.
"Začni hovoriť," pretrela som si oko z rozpakov, potrebovala som ho nejako dostať od tej pesničky.
Sasuke si povzdychol.
"Čo všetko chceš vedieť? Čím mám začať?" trochu zakrútil hlavou a čakal až ho vyzvem.
"Začni od začiatku... prečo si odišiel, kde si bol, prečo si robil to, čo si robil, prečo si teraz tu." Vyhŕkla som. Neviem či ma nechytá strach z toho čo budem počuť. Ale... musím to vedieť.
"Dobre." Povzdychol si zničene.
"V tom obodobí, kedy začali nepokoje a Karin znásilnili, nemal som pochyby o tom, že to bol Ryu. V minulosti, keď som bol zapletený do všetkých tých vecí, prišli za mnou... istý ľudia. Pochádzam z mocného klanu, to vieš. Meno Uchiha niečo znamená v Japonsku. A tým, že som bol zapletený do drogovej skupiny, ktorá navyše usporiadavala nelegálne boje, začali sa o nás zaujímať... nikdy som sa nezaujímal o to, prečo Cross robil to, čo robil. A načo boli všetky tie predstavenia, odkiaľ bral drogy. Ale nakoniec sa ukázalo, že som statný bojovník z vyplvnej rodiny a pre yakuzu som bol ako diamant medzi kameňmi." Znechutene si odvrkol.
"Počkaj, yakuzu? Myslíš...?" namáhavo som prehltla, pretože ma vydesilo už len to slovo. Asi ako každého normálneho občana aj mimo Japonsko.
"Áno, presne nich myslím. Najväčšia mafia." Zasekol sa mi dych. Totálne som na neho čumela. Vedela som toho toľko a zároveň v podstate nič. Nikdy by ma ani len nenapadlo, že do toho všetkého bude zapletená najobávanejšia organizácia.
"Takže v podstate robíš pre nich?" ledva som prehltla ako sa mi v hrdle tvoril knedlík hrôzy.
Sasuke sa nepríjemne zasmial.
"Želajú si to, ale teraz im robím len láskavosť... nič viac." Zhnechutene sa zamračil a zhlboka sa nadýchol.
Nebola som schopná slova, len som na neho pozerala a stískala som pery k sebe. Čakala som čo povie ďalej a obávala som sa toho zároveň.
"Boli sme maličká skupina oproti nim, ale narobil sa taký obrovský hurhaj, že sa o nás začali zaujímať a Cross sa s nimi vtedy spojil. Všetky tie boje boli pre nich, bez môjho vedomia. Dívali sa na mňa kým som bol v ringu a ja som o tom ani netušil, kým som nedostal osobnú pozvánku. Jediná dobrá vec na yakuze je, že pokiaľ sa k ním nepridáš, máš slobodnú vôľu. Právo zvoliť si. Ale pokiaľ sa k nim pridáš, už nemáš nič. Len nich a keď chceš ustúpiť, jediná možnosť je... zomrieť. Je to nepredstaviteľné, ale aj oni vedia byť férový," zasmial sa ponuro.
"Vieš... po tom... čo sme mali s Crossom tú potyčku a on zomrel, Ryu sa musel skrývať pretože posral kopu vecí a yakuza si naňho zasadla. Preflákal im kopu prachov a robil im "zlé meno". A má niečo, čo oni chcú. A on zasa chce mňa. Nebol som k tebe úplne úprimný keď som ti hovoril o mojej minulosti, lebo som ťa nechcel ešte viac vydesiť. Ale Crossovi šlo hlavne o to, presvedčiť ma aby som neodišiel. Aby som sa vrátil naspäť, pretože yakuza s ním chcela spolupracovať pod jedinou podmienkou a to, že ja budem robiť pod Crossom.
"Prečo ťa tak veľmi chcú?"
"Získajú medzi svoje rady Uchihu... nebol by som jediný z nášho klanu, koho sa snažili dostať na svoju stranu. Cross nechcel prísť o tak veľkú šancu zapáčiť sa japonskej mafii a Ryu ho ešte viac podpichoval. Ryu si teraz myslí, že ak ma pritlačí a odovzdá ma im, yakuza ho nechá na pokoji. Ale skrýva sa mi. Asi sa ma bojí, alebo má nejaký plán. Momentálne je to začarovaný kruh, ktorý sa snažím rozpliesť. On chce mňa, oni chcú neho. A ja im ho musím dať, iba tak budem voľný. On je môj problém."
"A ty im veríš?"
"Máme dohodu... a tie sú posvätné, bábika. Neporušia ju, nechajú ma tak."
"Ach," zamumlala som.
"A čo urobia s ním?"
"Neviem, nechcem to ani vedieť. Potrebujem len to, aby zmizol z môjho života. Z nášho. Lebo pokiaľ bude vonku, nebudeš v bezpečí. To on vraždí tie ženy... hľadá ťa." Naskákali mi zimomriavky po celom tele a skoro som sa zadusila vlastným jazykom. On ma hľadá a VRAŽDÍ ženy. Pane Bože.
"Takže to včera nebola náhoda, že si sa nachádzal blízko pri mne? A tie razy pred tým, to že si s Narutom bol v kontakte..." snažila som sa udržať svoj hlas vyrovnaný, ale tak či tak sa mi nakoniec vytratil.
Nevedela som, či je to zlý sen vzhľadom k tomu, čo všetko som si vypočula a čo som sa dozvedela, alebo či to je krásny sen, lebo tu sedí a je to ako kedysi, iba sa rozprávať. Bez hádok, bez hnevu.
"Snažím sa ťa chrániť." Prikývol pomaly a sklopil pohľad. Všetko do seba zapadalo a zároveň nie.
"Takže to robíš kvôli mne?" pootvorila som pery, zvráštila obočie a snažila sa porozumieť tomu, čo mi tu hovorí. Niekto ma chce zabiť... nedokázala som to stráviť.
"Ale opustil si ma, povedal si, že si ma nikdy nemiloval, povedal si, že už so mnou nechceš mať nič spoločné..." asi sa mi zasekla myseľ, potrebovala som všetky kúsky skladačky.
"Sakura," povedal náhle a priblížil sa ku mne, chytil moju tvár do svojich dlaní a zadíval sa mi do očí, ktoré ma odrazu pálili.
"Ako inak by som ťa od seba odohonal? A ty si mi uverila.... pochybovala si o mojej láske k tebe," nadvihol obočie a ja som ešte viac očervenela ako pred tým. Áno... zapochybovala som.
"Mala som na to dôvod," zamumlala som potichu a cítila som, ako ma palcom hladí po rozpálenom líci.
Sasuke zatvoril oči a priblížil sa ešte viac ku mne, opierajúc si čelo o to moje.
"Je mi to ľúto," zašepkal potichu.
"A čo sa teraz zmenilo?" vydýchla som potichu, "Si tu so mnou, stále tým pádom ohrozuješ moju bezpečnosť,"
"Som ľahkomyselný, ale už nemôžem. Ja... ak chceš, odídem," postavil sa tak rýchlo, že som to nestihla ani zaregistrovať ako som bola omámená jeho blízkosťou. V šoku som sa na neho dívala ako stál na mojom huňatom plyšovom koberci pripravený odísť.
"NIE! Počkaj!" zvreskla som, až ma hrdlo zabolelo z toho náhleho tónu, čo som zo seba dostala v záchvate paniky.
"Zostaň... prosím," zahryzla som si do pery žmurkajúc, aby som ukľudnila svoje oči, ktoré sa z nevysvetliteľných príčin zaplnili slzami.
Vyzeralo to, že si Sasuke vydýchol a prešiel naspäť ku mne, kľakol si a tak som si sadla oproti nemu, aby sme boli v rovnakej výške.
"Chýbala si mi," moje srdce sa roztopilo.
"Č-čo si to povedal?" zašepkala som. Prišlo mi neuveriteľné počuť to z jeho úst po takej dlhej dobe. Koľkokrát som o tom snívala.
"Chcel som tým povedať," zahryzol si do pery a sklopil oči, no potom sa na mňa pozrel pomedzi husté mihalnice, "že ťa milujem,"
Pozerala som sa na neho s pootvorenými ústami, neschopná jediného slova.
Natiahol ruku a prešiel bruškom prsta po mojej pere, než sa naklonil bližšie ku mne a pobozkal ma. Dal mi čas reagovať hocijako, kľudne ho aj odstrčiť, ale nemohla som. Mala som ho pri sebe, cítila som ho na svojich perách.
Miloval ma...
Dnes nebolo všetko objasnené, ale verila som, že príde zajtrajšok a on mi ostatné veci vysvetlí. Momentálne som potrebovala uvolnenie a dávka Sasukeho bolo to jediné, po čom som bažila. Moja myseľ aj tak potrebovala vstrebať všetko, čo som dnes počula, než sa budem pýtať na to ostatné.
A tak som sa ponorila do toho bozku plnou silou, oblapila som jeho krk rukami a vnímala, ako sa ma dotýka, ako mi prechádza prstami po celom tele a skúma ma. Ako sa nadychuje vône mojich vlasov a bozkáva ma na krku. Ocitla som sa na chrbte a nechala som ho, aby ma láskal s takou nehou, ako asi nikdy. Dokonca ani pri našom prvom sexe.
Držal ma ako porcelánovú bábiku a miloval sa so mnou. A ja som nechcela, aby to niekedy skončilo. Cítila som sa tak dobre ako nikdy. Diera v mojej hrudi sa zrástla a nezostala tam ani jazva.

Všetko čo som potrebovala bol on.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Michel Michel | 2. března 2016 v 11:48 | Reagovat

Nooo tak som rada že ďalší diel je tak skoro :) Diel je super ako vzdy prekvapilo ma také vyznanie ale naco som čakala každé písmenko je to že jej vysvetlí prečo (ak vôbec)  ju Sasan podviedol s Karin. Dúfam že to tam niekedy bude lebo nebudem dobre spávať :D teším sa na ďalší diel

2 Minare Minare | 2. března 2016 v 15:17 | Reagovat

Musím súhlasiť s Michel, páči si mi časový interval medzi dielmi :D Som rada, že sa aspoň časť z toho vysvetlila, ale ešte má toho dosť čo by bolo treba objasniť (a áno, mám namysli aj Karin :D ). Teším sa na nový diel a aj na každú jednu poviedku čo ešte napíšeš. :)

3 Susi Susi | 2. března 2016 v 15:54 | Reagovat

Wau som nesmierne rada ze si to pridala tak skoro :-) a zrovna na moje narodky a dala si mi tým krásny darček :-) no a teraz k poviedke, bol to úžasný diel, som rada ze sa tam veľa vysvetlilo a čakám na ďalší dielik, ktorý dúfam bude skoro, takisto sa veľmi teším na akúkoľvek tvoju poviedku, veľmi sa mi páči ako píšeš a ešte raz ďakujem :-)  :-D

4 Rence Rence | 8. března 2016 v 7:06 | Reagovat

Woooohooo, je to Ryu!!! Okej, z toho by som sa nemala tešiť, ale, eh... :-D Sasan je... Mám ho rada. Osobne si síce myslím, že jej mohol povedať aleaspoň niečo, než aby sa týrali. Nemôže naučiť Saky nejaké chmaty, aby sme išli Ryuovi nakopať riť? :-) Dobre, preháňam, ale tá predstava sa mi páči. Až príliš. A nemalo to celé niečo spoločné s Itachim? O.o Napríklad, že to auto do nich narazilo naschváľ? (Ak to nebolo žiadne auto, prepáč, nemám bohviejakú dobrú pamäť). Takže máme Denjiho, Ryua, Sakyne fajné kamarátky a mafiu. Super. Každopádne, teším sa na ďalší a ako to ďalej pôjde... A hej, veľa šťastia s písaním. :D

5 Sista Sista | 10. března 2016 v 7:12 | Reagovat

Sasan ako romantický stalker? Divná kombinácia 😀😀 na neho by som to nepovedala 😀😀 ale časi sa menia. Na Sakurinom mieste by som mu vrazila, ale je to jej voľba. A ten Ryu, snaži sa chytiť niekoho z koho má strach....odvážny chlapec 😑😀😀(alebo samovrah?) Dačo mi hovorí že sa to ešte poriadne zamotá a bude to zaujímave.
P.S. teším sa na ďalšiu😊😊

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama