Březen 2016

Veríte v osud? II. 21. diel

13. března 2016 v 0:27 | Mešteková |  Veríte v osud?
Fuuuu dievčatá, dúfam, že tento diel som pridala dosť skoro, aby ste ma neukameňovali :D Myslím, že si ho užijete :) a teším sa na ďalšie vaše komentáre, tešia ma. Každý deň sem chodím a kontrolujem to tu :D :D
Krásnu noc prajem!


"Sakura," otvorila som oči, cítila som, ako mi hlava protestuje. Akoby bola v mrákotách a nevedela som sa prebrať z tej nočnej mory do ktorej som bola uvrhnutá.
Moje telo, moja myseľ, moje pery, všetko protestovalo - nedokázala som sa dostať do reality. Dlho mi trvalo než si moje oči privykli na šero a neskutočne dlho trvalo, než sa všetky signály dostali do môjho mozgu, ktorý potom vyslal informáciu o tom, že sa nachádzam v mojej izbe uprostred noci, celá prepotená od hlavy až po päty a moje uši vnímajú jediný hlas, ktorý som toľkokrát túžila počuť.
Sasuke na mňa prehováral rozospatým hlasom. Oči mi tikali kade-tade než som si ho poriadne prezrela.
Napoly ležal a napoly sedel, lakťom sa zapieral o posteľ a moja deka nás oboch prikrývala. Mal ju zhrnutú k pásu, jeho bledú vypracovanú hruď osvetľovali pouličné lampy, ktoré do mojej izby vrhali svetlo. Jeho vlasy bol len neporiadok a to ho robilo tak neskutočne nádherným, že som si musela zahryznúť do pery, aby som nevzdychla užasnutá jeho dokonalosťou.
Oči mal takmer privreté, ako sa snažil sám dostať zo spánku a naťahoval ku mne druhú ruku na ktorej mal hrubý kožený náramok. V istom momente sa mi mysľou prehnala spomienka na to, že som ten náramok videla na Itachim v tú noc, keď zomrel a ani som si to neuvedomila. Určite si ho nechal ako spomienku...
Zatvorila som oči, aby som sa nadýchla čerstvého vzduchu.
Zabolelo ma toto uvedomenie si toho, ako strašne miloval svojho brata a stratil ho.
Kvapku potu, ktorá mi stekala po spánku zotrel bruškom prsta a naklonil sa ku mne, čo ma donútilo otvoriť oči, aby som čelila zničujúcej kráse Sasukeho, ktorý ležal v mojej posteli akoby do nej patril a nikdy odo mňa neodišiel.
"Čo sa ti snívalo, bábika?" naklonil hlavu do boku a snažil sa dešifrovať moje zmätené krčenie čelom. Čo sa mi snívalo?
"Ja,..." stisla som pery k sebe, ako som sa snažila poriadne si spomenúť a následne, len čo sa mi v hlave vynoril obraz Karin, ktorú som nevidela neskutočne dlho - a nechýbala mi - tak som takmer zhíkla.
"Nič, zabudni na to," zamumlala som a pritisla si k sebe bližšie deku, uvedomujúc si, že som pod ňou úplne nahá. Ani neviem prečo som to urobila. Sasuke ma videl kompletne celú, ochutnal každý kúsok môjho tela a dotýkal sa ma všade.
Zahoreli mi líca pri tej spomienke.
Milovala som, keď sa ma dotýkal.
"Nie, Sakura. Viem, že sa ti snívalo niečo zlé. Chcem vedieť čo to bolo," naliehal.
A ja som veľmi dobre vedela, že mu to poviem. Pretože ma to trápilo. A teraz som konečne chcela vedieť prečo.
Povzdychla som si, premýšľajúc ako začať.
Otočila som sa k nemu celá a on urobil to isté. Podoprel si hlavu rukou, zatiaľ čo ja som si dala ruky pod líca.
"Vieš, snívalo sa mi o... Karin." Fúha, skoro som jej meno zaškrípala. Nemyslela som si, že aj po takej dlhej dobe budem chovať takú zášť voči nej aj keď sa jej stalo to, čo sa stalo.
Sasuke sa nadýchol, ale nič nepovedal, len na mňa pozeral.
A ja som bola tiež ticho. Nevedela som, čo mám povedať.
"Trápi ťa to, čo si sa vtedy dozvedela," skonštatoval po chvíľke a pozrel sa dolu. Wow, no... ty vole. Nie, vôbec ma to nemôže trápiť.
Vlastne o tom mávam doteraz nočné mory.
Sasukeho oči tak rýchlo vybehli hore na mňa, že som si neuvedomila, že v záchvate vnútorného amoku som poslednú vetu povedala nahlas.
"Och," vzdychla som naštvaná sama na seba, "ja vlastne neviem, prečo si to urobil a nechápem to. Myslela som si, že sme boli v podstate šťastní až kým sa nestali posledné udalosti," mumlala som potichu. Možno keby som pridala na hlase, nakoniec by som kričala. Sralo ma to a cítila som, ako sa mi niekde v hrudi pri srdci rozlieva horúčava, ako strašne ma spaľoval ten pocit nevedomosti a aj strachu z toho, že som nevedela.
Musela som niekde v našom vzťahu urobiť chybu, keď ma podviedol.
Tvrdí, že ma miluje a aj ma miloval a napriek tomu...
"Vďaka vzťahu, ktorý sme mali, nech už bol akýkoľvek - miestami dosť búrlivý - som žil. Cítil som sa nažive a šťastný, všetko bolo perfektné. Ty si bola perfektná." Zašepkal.
"Tak potom prečo si ma podviedol?" hľadela som na jeho hruď, kde boli vidieť jazvy. Niektoré bledšie, iné tmavšie, ale radšej som sa dívala hocikam, len nie do jeho očí.
Rukou, ktorú mal položenú na boku chytil moju bradu a nadvihol mi hlavu. V jeho očiach sa zalesklo niečo, čo som nedokázala identifikovať.
"Keď sme boli v klube a videl som, ako si prišla z toaliet a za tebou šla Karin, bol som vskutku vyvedený z miery a naozaj vystrašený, lebo som vedel čo ti mohla povedať," začal potichu, musela som zatvoriť oči, pretože sa to tak ťažko počúvalo.
"Pozri sa na mňa, Sakura," zašepkal s nežnosťou v hlase, ktorá ma donútila otvoriť oči a znovu sa na neho zapozerať, "spýtala si sa ma, či som s ňou bol, bol som schopný len prikývnuť, lebo v hlave mi šlo toľko myšlienok ako ju zabiť... a potom si odišla a ja som ti to nemohol vysvetliť. Išiel som za tebou, ale skočil mi do toho telefonát, ozvali sa z Yakuzi po dlhej dobe, čo ma vydesilo a musel som ťa odsunúť bokom, nemal som na výber. Naplánovali si to skutočne v nevhodnú dobu, ale oni nečakajú. Nie sú trpezliví. Prešiel nejaký čas, vyzistil som, čo som potreboval, uistil sa, že si v bezpečí a keď som sedel s Itachim v aute, mal som práve namierené za tebou, aby som sa s tebou porozprával. Ale potom sa stalo to, čo sa stalo a ja som pochopil, že pokiaľ budeme spolu, nebudeš nikdy v bezpečí. Radšej som ťa nechal celý čas v tvojich myšlienkach a odišiel som ti zo života. Itachi doplatil na to, že bol so mnou v aute. Bol som terčom... a zomrel on," zaťal zuby a vo mne narástla panika. Čo to tu hovorí?
"Počkaj, chceš tým povedať,"
"Áno... bol to Ryu... sľúbil mu prachy, ak nás zramuje kamiónom, ale yakuza ho zabila skôr, ako ho Ryu vyplatil. Aj tak pochybujem, že by nejaké dostal."
"Ale ako vedel, kde budete? Ako to naplánoval? A ako o tom vieš?"
"Yakuza, som s nimi v kontakte, bábika. Všetko mi povedali. Ani mňa vtedy nenapadlo, že by to mohlo byť plánované. A ako sa mu to podarilo... musel nás sledovať, alebo to bola fakt náhoda, že sme sa mu dostali do rany. Možno mal šťastie. Alebo si to naozaj perfektne naplánoval, pretože raz týždenne som chodil s Itachim presne v tú istú hodinu cez tú križovatku keď sme išli z baru po záverečnej, kde ma chodil vyzdvihnúť. Raz do týždňa sme si na seba naozaj našli čas na bratské záležitosti... a snažil sa mi pomôcť..." Povzdychol si mierne a nadvihol kútiky, no neusmieval sa.
"Je mi to celé ľúto," zašepkala som potichu.
"Stalo sa, bábika. A ja pracujem na tom, aby už bolo všetko dobré..." pohladil ma po líci, ktoré horelo pod slzami, ktoré mi tiekli potokom.
"Ale vráťme sa k tomu, o čom sme sa začali rozprávať," očividne sa ma snažil rozptýliť od myšlienok na chudáka Itachiho. Videla som na ňom, že ho to samého pohlcuje.
"Naozaj, Sakura... nikdy som ťa nepodviedol. Len mi to vtedy prišlo ako dobrý nápad nechať ťa v tom, keď už som ti to poriadne nevysvetlil a nakoniec som potreboval, aby si dala odo mňa ruky preč."
"Nepodviedol si ma," vedela som, že nie... ale zároveň tam vždy boli tie pochyby. Ale mohla som vedieť, že on by ma nikdy nepodviedol.
"Nie, nikdy by som také niečo neurobil. Je pravda... že som s ňou spal," musela som zatvoriť oči, keď sa mi pred nimi premietol obraz Sasukeho, ako drží Karin a ona mu vzdychá do ucha. To bol vždy môj problém. Ak mi človek hovoril hocičo, vždy sa mi každé jedno slovo premietali v hlave ako obraz a videla som tam príbeh. A preto sa mi práve vynorila táto otrasná scéna Karin a Sasukeho v posteli. Naskákala mi husia koža a prerývane som sa nadýchla, aby som sa neudusila ako som prestala dýchať.
"Ale to bolo pred tým, ako sme spolu boli. Ešte keď som sa vydával za Cama a zistila si kto som, tak si ma poslala do čerta. A vtedy som sa opil, potreboval som sa nejako odreagovať. Nemám vo zvyku piť, sama dobre vieš... a ona to využila a ja som ju nechal. Neveril som, že by si ma ešte niekedy pustila k sebe a myslel som si, že nejako pochovám tú túžbu po tebe. Mýlil som sa. A zistil som to, keď sa to už stalo. Nechcel som s ňou mať nič spoločné a nechcel som, aby to niekde pretriasala, ale neveril som, že k tomu raz nedôjde. Stalo sa to... a v tú najhoršiu chvíľu. A ja som ti to nebol schopný vysvetliť." Zahryzla som si do pery, snažila som sa premýšľať nad jeho slovami a vnútorne sa mi uľavilo. Veď som vedela, že bol pred tým s nejakými ženami. Nemohla som mu to vyčítať.
Vtedy ešte toľko vecí nevedel.
A koniec koncov, robila som to isté s Denjirom... nebudem teraz pokrytec.
"A teraz, tie ženy čo sa okolo teba motali v I.P.S. S koľkými z nich si spal?"
"Všetko sú len zásterky, ani s jednou som nič nemal. Nemôžem, nechcem... a ani som na to nemal čas. Všetko to bolo len pre to, aby som zapadol naspäť do mojej pozície, ktorú som opustil a keď si ma vyhľadávala, dúfal som, že ťa to odradí."
"A tie drogy? Videla som, ako si robil na stole čiaru z niečoho bieleho,"
"Bol to kokain... ale nerobil som to pre seba. To si robilo jedno z tých báb a keď som vedel, že sa pozeráš, zobral som svoju kreditku a navrhol, že jej ju urobím, len aby si si myslela, že to je moje. Aby som sa ti znechutil do takej miery, že by si ma už nikdy nechcela vidieť. Nikdy som si nedal ani zrnko." Spomenula som si na tú babu, ktorá mu vyliezla do lona a skoro ho tam ošukala cez oblečenie. Fuj...
"Skoro ti to vyšlo," odfrkla som si, takmer som sa zasmiala.
"Len skoro... ale už sa neviem od teba držať preč. Potrebujem ťa, potrebujem cítiť tvoju vôňu..." jeho hlas prešiel do tichého vrnenia, nevedela som ako to robí, že dokáže svojím hlasom tak manipulovať, že som cítila ako ma to celé rozpaľuje.
Prisunul sa bližšie a chytil ma náhle tak, že som sa ocitla natlačená pri ňom.
Koža na koži.
"Musím cítiť tvoje telo," dlaňami prechádzal po mojich bokoch, chrbte, zadku, ktorý stisol.
"Chcem bozkávať tieto pery," chytil ma jednou rukou za vlasy a pritisol pery na moje, až sa mi zakrútila hlava.
"Počuť tvoj zrýchlený dych, bábika," zamumlal keď sa dostal k priehlbinke za mojim uchom a napravil si ma na sebe tak, že som na ňom sedela a cítila som každý jeden centimeter jeho dĺžky ako sa proti mne vzpína.
"Uhm," vyrazila som zo seba namáhavo a trochu som sa napravila, aby som spojila naše telá. Donútilo ma to zakloniť hlavu a pomedzi pery sa mi predral vzduch. Pozrela som sa dolu na neho a jeho pohľad doslovne plápolal, ako ma pozoroval s hladom vpísaným v tej temnote.
Bola som zatratená... naveky.

Veríte v osud? II. 20.diel

1. března 2016 v 22:07 | Mešteková |  Veríte v osud?
Jeee, veľmi ďakujem za krásne komentáre, moc ma potešili a tak som sa rozhodla, že v DE budem pokračovať a mám už rozmyslenú novú poviedku :)
Užite si niečo z príbehu ;)


"Tak poď ďalej," zamumlala som potichu a ustúpila mu z cesty. Obzrela som sa po izbe a celkom som sa potešila, že tam nemám bordel, vďaka Bohu, že som poupratovala.
Prešla som k notebooku a nastavila playlist, potichu som pustila hudbu, aby to tu trochu ozvučnila, ale len v pozadí. Nech to prebije tú nervozitu, ktorú som cítila
Otočila som sak nemu a zbadala ho, ako stojí vo dverách a prezerá si to tu. Jeho pohľad spadol na posteľ.
"Kľudne si sadni," ponúkla som ho a sama som tam šla, vyšplhala som sa hore a chrbtom som sa oprela o stenu, zatiaľ čo jeden vankúš som si položila do lona a objala ho.
Sasuke si sadol oproti mne do tureckého sedu a rukami sa oprel o posteľ.
Pripomenulo mi to minulosť, keď sa ešte vydával za Cama. Znovu na mojej posteli... ako kedysi. Prišlo mi to neuveriteľné, cítila som akoby sme boli na začiatku, ostýchaní a nervózni.
Až teraz ako sme tak v tichu sedeli, uvedomila som si, že hrá pesnička od The neighbourhood - Baby came home.
Pozrela som sa na Sasukeho a cítila som, ako ma oblieva horúčava. Toto je jeho obľúbená skupina. Alebo aspoň bola...
Sasuke sa na mňa pozorne zadíval a kútiky úst sa mu trochu nadvihli.
"Text tejto pesničky mám rád." Zašepkal tak, aby stále bolo počuť spievajúce slová o dievčati, ktoré vždy bude patriť chlapcovi, ktorý to spieva aj keď budú na míle od seba. A každý to bude vedieť, že je jeho. Stačí sa na ňu pozrieť.
Stisla som pey k sebe a zadívala sa na svoje ruky. Myslím, že som presne vedela na ktorú pasáž miery.
A on vedel, že budem vždy patriť jemu. To ma celkom štvalo.
"Začni hovoriť," pretrela som si oko z rozpakov, potrebovala som ho nejako dostať od tej pesničky.
Sasuke si povzdychol.
"Čo všetko chceš vedieť? Čím mám začať?" trochu zakrútil hlavou a čakal až ho vyzvem.
"Začni od začiatku... prečo si odišiel, kde si bol, prečo si robil to, čo si robil, prečo si teraz tu." Vyhŕkla som. Neviem či ma nechytá strach z toho čo budem počuť. Ale... musím to vedieť.
"Dobre." Povzdychol si zničene.
"V tom obodobí, kedy začali nepokoje a Karin znásilnili, nemal som pochyby o tom, že to bol Ryu. V minulosti, keď som bol zapletený do všetkých tých vecí, prišli za mnou... istý ľudia. Pochádzam z mocného klanu, to vieš. Meno Uchiha niečo znamená v Japonsku. A tým, že som bol zapletený do drogovej skupiny, ktorá navyše usporiadavala nelegálne boje, začali sa o nás zaujímať... nikdy som sa nezaujímal o to, prečo Cross robil to, čo robil. A načo boli všetky tie predstavenia, odkiaľ bral drogy. Ale nakoniec sa ukázalo, že som statný bojovník z vyplvnej rodiny a pre yakuzu som bol ako diamant medzi kameňmi." Znechutene si odvrkol.
"Počkaj, yakuzu? Myslíš...?" namáhavo som prehltla, pretože ma vydesilo už len to slovo. Asi ako každého normálneho občana aj mimo Japonsko.
"Áno, presne nich myslím. Najväčšia mafia." Zasekol sa mi dych. Totálne som na neho čumela. Vedela som toho toľko a zároveň v podstate nič. Nikdy by ma ani len nenapadlo, že do toho všetkého bude zapletená najobávanejšia organizácia.
"Takže v podstate robíš pre nich?" ledva som prehltla ako sa mi v hrdle tvoril knedlík hrôzy.
Sasuke sa nepríjemne zasmial.
"Želajú si to, ale teraz im robím len láskavosť... nič viac." Zhnechutene sa zamračil a zhlboka sa nadýchol.
Nebola som schopná slova, len som na neho pozerala a stískala som pery k sebe. Čakala som čo povie ďalej a obávala som sa toho zároveň.
"Boli sme maličká skupina oproti nim, ale narobil sa taký obrovský hurhaj, že sa o nás začali zaujímať a Cross sa s nimi vtedy spojil. Všetky tie boje boli pre nich, bez môjho vedomia. Dívali sa na mňa kým som bol v ringu a ja som o tom ani netušil, kým som nedostal osobnú pozvánku. Jediná dobrá vec na yakuze je, že pokiaľ sa k ním nepridáš, máš slobodnú vôľu. Právo zvoliť si. Ale pokiaľ sa k nim pridáš, už nemáš nič. Len nich a keď chceš ustúpiť, jediná možnosť je... zomrieť. Je to nepredstaviteľné, ale aj oni vedia byť férový," zasmial sa ponuro.
"Vieš... po tom... čo sme mali s Crossom tú potyčku a on zomrel, Ryu sa musel skrývať pretože posral kopu vecí a yakuza si naňho zasadla. Preflákal im kopu prachov a robil im "zlé meno". A má niečo, čo oni chcú. A on zasa chce mňa. Nebol som k tebe úplne úprimný keď som ti hovoril o mojej minulosti, lebo som ťa nechcel ešte viac vydesiť. Ale Crossovi šlo hlavne o to, presvedčiť ma aby som neodišiel. Aby som sa vrátil naspäť, pretože yakuza s ním chcela spolupracovať pod jedinou podmienkou a to, že ja budem robiť pod Crossom.
"Prečo ťa tak veľmi chcú?"
"Získajú medzi svoje rady Uchihu... nebol by som jediný z nášho klanu, koho sa snažili dostať na svoju stranu. Cross nechcel prísť o tak veľkú šancu zapáčiť sa japonskej mafii a Ryu ho ešte viac podpichoval. Ryu si teraz myslí, že ak ma pritlačí a odovzdá ma im, yakuza ho nechá na pokoji. Ale skrýva sa mi. Asi sa ma bojí, alebo má nejaký plán. Momentálne je to začarovaný kruh, ktorý sa snažím rozpliesť. On chce mňa, oni chcú neho. A ja im ho musím dať, iba tak budem voľný. On je môj problém."
"A ty im veríš?"
"Máme dohodu... a tie sú posvätné, bábika. Neporušia ju, nechajú ma tak."
"Ach," zamumlala som.
"A čo urobia s ním?"
"Neviem, nechcem to ani vedieť. Potrebujem len to, aby zmizol z môjho života. Z nášho. Lebo pokiaľ bude vonku, nebudeš v bezpečí. To on vraždí tie ženy... hľadá ťa." Naskákali mi zimomriavky po celom tele a skoro som sa zadusila vlastným jazykom. On ma hľadá a VRAŽDÍ ženy. Pane Bože.
"Takže to včera nebola náhoda, že si sa nachádzal blízko pri mne? A tie razy pred tým, to že si s Narutom bol v kontakte..." snažila som sa udržať svoj hlas vyrovnaný, ale tak či tak sa mi nakoniec vytratil.
Nevedela som, či je to zlý sen vzhľadom k tomu, čo všetko som si vypočula a čo som sa dozvedela, alebo či to je krásny sen, lebo tu sedí a je to ako kedysi, iba sa rozprávať. Bez hádok, bez hnevu.
"Snažím sa ťa chrániť." Prikývol pomaly a sklopil pohľad. Všetko do seba zapadalo a zároveň nie.
"Takže to robíš kvôli mne?" pootvorila som pery, zvráštila obočie a snažila sa porozumieť tomu, čo mi tu hovorí. Niekto ma chce zabiť... nedokázala som to stráviť.
"Ale opustil si ma, povedal si, že si ma nikdy nemiloval, povedal si, že už so mnou nechceš mať nič spoločné..." asi sa mi zasekla myseľ, potrebovala som všetky kúsky skladačky.
"Sakura," povedal náhle a priblížil sa ku mne, chytil moju tvár do svojich dlaní a zadíval sa mi do očí, ktoré ma odrazu pálili.
"Ako inak by som ťa od seba odohonal? A ty si mi uverila.... pochybovala si o mojej láske k tebe," nadvihol obočie a ja som ešte viac očervenela ako pred tým. Áno... zapochybovala som.
"Mala som na to dôvod," zamumlala som potichu a cítila som, ako ma palcom hladí po rozpálenom líci.
Sasuke zatvoril oči a priblížil sa ešte viac ku mne, opierajúc si čelo o to moje.
"Je mi to ľúto," zašepkal potichu.
"A čo sa teraz zmenilo?" vydýchla som potichu, "Si tu so mnou, stále tým pádom ohrozuješ moju bezpečnosť,"
"Som ľahkomyselný, ale už nemôžem. Ja... ak chceš, odídem," postavil sa tak rýchlo, že som to nestihla ani zaregistrovať ako som bola omámená jeho blízkosťou. V šoku som sa na neho dívala ako stál na mojom huňatom plyšovom koberci pripravený odísť.
"NIE! Počkaj!" zvreskla som, až ma hrdlo zabolelo z toho náhleho tónu, čo som zo seba dostala v záchvate paniky.
"Zostaň... prosím," zahryzla som si do pery žmurkajúc, aby som ukľudnila svoje oči, ktoré sa z nevysvetliteľných príčin zaplnili slzami.
Vyzeralo to, že si Sasuke vydýchol a prešiel naspäť ku mne, kľakol si a tak som si sadla oproti nemu, aby sme boli v rovnakej výške.
"Chýbala si mi," moje srdce sa roztopilo.
"Č-čo si to povedal?" zašepkala som. Prišlo mi neuveriteľné počuť to z jeho úst po takej dlhej dobe. Koľkokrát som o tom snívala.
"Chcel som tým povedať," zahryzol si do pery a sklopil oči, no potom sa na mňa pozrel pomedzi husté mihalnice, "že ťa milujem,"
Pozerala som sa na neho s pootvorenými ústami, neschopná jediného slova.
Natiahol ruku a prešiel bruškom prsta po mojej pere, než sa naklonil bližšie ku mne a pobozkal ma. Dal mi čas reagovať hocijako, kľudne ho aj odstrčiť, ale nemohla som. Mala som ho pri sebe, cítila som ho na svojich perách.
Miloval ma...
Dnes nebolo všetko objasnené, ale verila som, že príde zajtrajšok a on mi ostatné veci vysvetlí. Momentálne som potrebovala uvolnenie a dávka Sasukeho bolo to jediné, po čom som bažila. Moja myseľ aj tak potrebovala vstrebať všetko, čo som dnes počula, než sa budem pýtať na to ostatné.
A tak som sa ponorila do toho bozku plnou silou, oblapila som jeho krk rukami a vnímala, ako sa ma dotýka, ako mi prechádza prstami po celom tele a skúma ma. Ako sa nadychuje vône mojich vlasov a bozkáva ma na krku. Ocitla som sa na chrbte a nechala som ho, aby ma láskal s takou nehou, ako asi nikdy. Dokonca ani pri našom prvom sexe.
Držal ma ako porcelánovú bábiku a miloval sa so mnou. A ja som nechcela, aby to niekedy skončilo. Cítila som sa tak dobre ako nikdy. Diera v mojej hrudi sa zrástla a nezostala tam ani jazva.

Všetko čo som potrebovala bol on.