Veríte v osud? II. 16.diel

27. prosince 2015 v 17:00 | Mešteková |  Veríte v osud?
Šťastný nový rok vám prajem! Krásne prežitie sviatkov! :)
Ďakujem vám za všetky komentáre aj gratulácie k vodičáku a vlastne ďakujem za to, že sem vôbec idete a prečítate si moje blábole :)
Užite si tento diel! :3



S taškou stále prehodenou cez rameno, som nakráčala do čiernobielej kúpeľne, kde som sa vyzliekla a vliezla si do sprchovacieho kúta. Len čo moje telo obalila horúca voda, takmer som vypískla od toho pocitu, pretože som bola stále dosť skrehnutá a pálilo to. Trvalo nejakú dobu, než som si konečne ako tak zvykla a moje ubolené svalstvo sa uvoľnilo. Keď už som tu bola, rozhodla som sa umyť si aj vlasy a potom som len stála pod horúcou sprchou, kým ma zahaľovala para a premýšľala som. Žalúdok mi krútilo a v krku mi narastala hrča. Tep sa mi zrýchľoval, keď som si uvedomila, že po tak nekonečne dlhej dobe som sa k Sasukemu dostala. Som tak blízko za posledný rok a pol... mala by som z dneška vyťažiť najviac, čo sa len dá. Vyzistiť všetko, dostať sa mu pod kožu a... bože, čo ak mi niečo urobí? Čo mám od neho očakávať?
Ak sa budem dlhšie zamýšľať nad ním a nad tým, že som v jeho byte kde si so mnou môže hocičo urobiť a nik nevie, že som tu s ním, tak asi omdliem.
Nechcem si predstavovať nič.... vlastne, jedinú vec, ktorú mi môj debilný mozog ukazuje je obraz mňa a neho ako si padáme do náruče... a na sex. Bože... stisla som nohy k sebe, ako som ucítila tú známu bolesť.
Môcť ešte raz byť tak v jeho blízkosti, že by som mu mohla zaliezť pod kožu a ochutnať jeho telo... Počuť jeho dych, cítiť jeho srdce a držať jeho bicepsy, zatiaľ čo by mi drtil pery svojimi.
Otvorila som prudko oči, keď som si uvedomila, že snívam. Tak nereálna a trápna vec, ktorá sa diala v mojej hlave ma dostala do totálneho vytrženia a potrebovala som ďalších desať minút na ukľudnenie.
Už minule som si prisahala, že takto na neho nepomyslím! UŽ NIKDY VIAC.
Udrela som po batérii aby som vypla vodu a znechutene som strhla osušku z vešiaka. Poriadne som sa vysušila a snažila sa svoju myseľ zamestnať oveľa znepokojivejšími vecami a to, ako teraz bude medzi nami prebiehať konverzácia, keď vyjdem von. Vravel, že mám byť ticho... no dobre, ale ten pocit, že tu nie som vítaná ma žmýka do poslednej kvapky.
Ani sa nenazdám a bude polnoc a ja vstúpim do nového roka so Sasukem, v jeho byte a v tichosti. Môže to byť ešte horšie? Je to, akoby som sa dostala ešte pred úplný a desivejší začiatok nášho konca.
A ráno, keď sa zobudíme, tak čo? Vykopne ma von? Bude sa tváriť, akoby sa nič nestalo a opäť sa neuvidíme...
So stiahnutým žalúdkom a malou dušičkou som si navliekla tričko a čisté nohavičky. Samozrejme, že pyžamo, to som si zabudla doma. S Denjim som ani nerátala, že nejaké budem potrebovať...
Otvorila som dvere a vošla som rovno do obývačky, kde Sasuke stál pri pohovke, kde dával jednu z prikrývok a hodil tam načechraný vankúš.
"Ak si hladná, alebo čo, zober si niečo z chladničky." pustil prikrývku a otočil sa k spálni.
"Budem spať na GAUČI?!" vyhŕkla som a pozerala sa na ten kus nábytku. Nemohla som povedať, že by to bolo malé, vyspala by som sa tam, ale... proste nie.
"Vidím, že moju podmienku porušuješ," stál mi chrbtom, jednu nohu mal na schode do spálne, bol prezlečený v nohaviciach a mal na sebe tričko, ktoré obopínalo jeho svaly. Ťažko som prehltla. Boli väčšie... ale aj cez to vôbec nie prehnané.
"Gauč nebola podmienka,"
"Ale nepočujem tu ticho," povzdychol si.
"Každopádne, nepríde ti blbé aby dievča spalo na gauči?" som drzá... a hrubá. A vôbec nemám čo hovoriť o spaní na gauči.
"A kde by si chcela spať? V MOJEJ posteli?" otočil na mňa hlavu a nadvihol obočie v zlomyseľnom úškrne. To bol taký výsmech, až moje líca zahoreli hanbou.
"No," nevedela som ako pokračovať.
"Možno by to bolo gentlemanské," skúsila som sa nejako vykrútiť. Zdvihla som ruku k tvári a snažila sa vyzerať nenútene ako som sa škriabala.
"Túto pozíciu prenechávam iným, ako napríklad... Denjirovi," bastardský hňup.
"Myslím, že by si mala byť vďačná za to, čo dostávaš." V preklade: Mohol som ťa nechať na ulici.
Jop, pochopila som.
Zavrčala som a hodila sa na pohovku. Otočila som sa mu chrbtom a keď som počula, ako si niečo spokojne zamumlal popod nos a zhasol s tlčúcim srdcom a hnevom som sa dívala na vypnutú telku. Sasuke za sebou zatvoril posuvné dvere a boli stále dosť tenké na to, aby som počula aj ten najmenší zvuk, ktorý vydával keď kráčal po koberci.
Potom niekoho pozdravil, "Čau, Edy..." hlas sa stlmil, takže som nepočula už nič, predpokladám, že tam je ešte nejaká iná miestnosť do ktorej zamieril, aby som nepočula o čom hovoril, ale domyslela som si to. Edy bol predsa ten zamestnávateľ, nie? Takže tomu chalanovi skutočne dáva šancu a zachraňuje mu zadok?
Keď dohovoril a vošiel naspäť do spálne, moje uši boleli, ako som ich napínala, ale aj tak som z ich rozhovoru nepočula nič.
Ale počula som všetko, aj to ako si ľahol.
Povzdychla som si a prehodila sa na pohovke.
Potom znovu. A znovu.
Nevedela som si nájsť polohu, alebo možno to bolo preto, lebo som bola celá nekľudná z vedomia, že je taký kúsok odo mňa a ja som tu a nemôžem sa s ním rozprávať. Nemôžem urobiť nič, aby som sa mu nejako priblížila.
Nedokážem s ním pohnúť. Prinútiť ho venovať mi pozornosť.
Ach...
Mám možnosť z neho vydolovať, čo v skutočnosti s Jun robí. Aké má plány...a do riti... iba pomyslenie na nich dvoch ma zabolelo. Je mi na vracanie.
Dvere sa prudko odsunuli a Sasuke nakráčal ku mne s hnevom vpísaným v tvári, ako sa mračil.
"Môžeš už dopekla prestať a nechať ma spať?"
"Čo robím?" previnilo som sa na neho pozrela.
"Kurva, dobre vieš, čo robíš a vytáča ma to," zavrčal na mňa. A to ma poslalo do bodu nasranosti.
"Keby si ma možno nenechal spať na pohovke, kde sa vôbec nedá ležať, tak by to tak nebolo!" odsekla som mu.
Sasuke sa natiahol ku mne, "FAJN," precedil pomedzi zuby a chytil ma za lakte, ako ma vytiahol z pohovky. Vzápätí, len čo som stála na nohách ma pustil, akoby dostal elektrický šok. Akoby som bola choroba alebo bacil, ktorého sa nechce dotýkať.
"Choď spať do mojej postele, ale kurva, už prestaň..." otvorila som ústa vo veľkom O...
Agresivita ma zahnala bez námietok do jeho spálne.
"Ďakujem," neodpustila som si sarkastickú poznámku keď som videla, ako sa vrazil na pohovku a otočil sa mi chrbtom. S úsmevom plnom zadosťučinenia som prešla do jeho postele s tmavými obliečkami a zachumlala som sa tam. Všade okolo mňa sa vzniesla jeho vôňa a na moment ma omámila.
Bože...
Zatvorila som oči a snažila sa nemyslieť, ale vôbec to nešlo. Na spánok som mohla úplne zabudnúť. A keď som počula, ako sa Sasuke niekoľkokrát prehodil, zašklebila som sa.
"Vieš, Sasuke. Táto posteľ je obrovská aj pre troch," povzdychla som si dosť nahlas, aby ho to mohlo vytočiť, "a je taká mäkučká... myslím, že lepšie strávený Silvester si neviem predstaviť," zvolala som za ním. Bavilo ma ho takto vytáčať, ale keď som začula kroky a zrazu sa zjavil v spálni, všetka sranda a škodoradosť ma prešli.
Ups...
"Vieš, Sakura," oplatil mi hlasom dosť nízko posadeným, až nebezpečným "tvoje správanie si vyžaduje, aby som s tebou nemal zľutovania a aby som ťa vykopol von," do riti, "ale ja si myslím, že ak ti prelepím ústa páskou, tiež budem mať vyhrané a ešte ťa aj dostanem do pozície, po ktorej sa budeš cítiť veľmi trápne," priblížil sa ku mne ako panter pomaly sa dostávajúc na posteľ, zatiaľ čo ja som sa posadila a posunula sa dozadu, až som chrbtom narazila do čela.
"Um, nemyslím si, že by si to urobil," sakra, tak sa približoval, mohol urobiť hocičo a ja som mohla jednoducho vstať a zdrhnúť, ale nechala som ho aby sa dostal tak blízko, pretože som mala v sebe zvrátenú zvedavosť a vzrušenie, ktoré mi spôsobovalo zimomriavky.
Sasuke obopol obe svoje ruky okolo mojich členkov a trhol so mnou k sebe tak prudko, že som sa zošuchla na chrbát a ostala som uväznená medzi matracou a jeho telom, ktoré sa ocitlo na mne.
Tento náhli pohyb mi vyrazil dych.
"Alebo ti môžem zopakovať lekciu, ktorú si odo mňa naposledy dostala," zašepkal a pohladil ma po stehne než ma surovejšie chytil a prsty zaboril do mojich vlasov.
"Čo... čo tým myslíš?" zašepkala som a rýchlo skúmala svoje vnútorné rozpoloženie a keď som zistila, že vôbec nemám strach, skoro som sa uškrnula.
Usmial sa, tak pokrivene a záludne, že som netušila čo mu prešlo mysľu, než rukou prešiel cez moje nohavičky, iba jedna látka ma oddeľovala od neho. Neskutočná bolesť vybuchla v mojom lone od rozkoše ako ma tam palcom pohládzal.
"Och Bože..." zamumlal si sám pre seba zastretým hlasom a zatvoril oči ako ma stále hladil.
Môj dych sa zasekol a túžila som sa nejako pohnúť, pomôcť mu, cítiť to stále znova, ale bála som sa, že ak urobím čo i len jeden zlý pohyb, všetko pominie.
Posadil sa na päty a pozrel sa na mňa, z jeho tváre zmizli všetky tie záludné myšlienky keď dal ruku preč z môjho stredu.
Zahryzla som si do pery, aby som nezafňukala.
Ležala som pred ním na chrbte, tričko som mala mierne vyhrnuté a dychčala som ako som sa snažila premýšľať nad tým čo sa deje.
Posadila som sa, aby som si vyčistila myseľ, ale bola totálne zamlžená.
"Čo mi chceš teda ukázať, Sasuke?" zamumlala som potichu, ovládaná túžbou ktorá ma opila v momente, kedy sa ma dotkol.
"Chceš ma potrestať?" uškrnula som sa, ako som sa snažila ukázať mu, že nemám strach z jeho násilnosti.
Pootvoril pery, ale žiaden zvuk z nich nevyšiel, len jeho oči na mňa hľadeli, skenoval ma.
"Dopekla," zasmiala som sa hystericky, "Keď ma chceš ošukať, tak to urob, Sasuke. Momentálne mi to je jedno, dobre vieš, že som nadržaná," zvolila som drsný slovník, ktorý sa na mňa nepodobal ale keď som zbadala hladný záblesk v jeho očiach, zapáčilo sa mi to.
Chytila som mu ruku a položila ju na seba, aby som cítila jeho dotyk, tak zúfalo som prahla po tejto osobe... bola som troska tužiaca po zdroji môjho sebapoškodzovania.
Sasuke ma odstrčil a posunul sa o niečo ďalej, akoby som bola niečo nechutné a toto odmietnutie len pridalo na všetkom čo sa medzi nami udialo. Mala som chuť mu ublížiť, rovnako ako on ubližoval mne.
Zdvihla som ruku tak náhle, že som ani nepostrehla, že sa ozvalo miestnosťou plesknutie, ktoré som uštedrila jeho lícu. A vzápätí som ucítila štípanie na dlani.
Zdesene som položila ruku na moje pery. Neverila som, že som si trúfla ho udrieť. Už-už som sa takmer ospravedlnila, ale v poslednej sekunde som sa rozhodla, že sa nebudem ospravedlňovať, keď všetko čo mi doteraz urobil si zaslúži oveľa viac ako jednu facku.
Pomaly otočil hlavu a prešiel si jazykom po spodnej pere. V jeho očiach zažiarilo čosi, čo som nedokázala identifikovať.
A následne ma tak rýchlo sotil do postele, až som v šoku vyjekla, ale to už boli jeho ruky na mne. Strhával zo mňa oblečenie a drtil moje pery tak tvrdo, ako naposledy, vôbec nehladiac na to, že to bolí, ale spôsobovalo mi to rozkoš.
Objala som ho okolo pásu nohami, aby som ho donútila držať sa pri mne, vpíjala som jeho dotyky a jeho pery, ktoré ma ničili. Pustil mi na chvíľu ruky a to som využila a zahrabla som mu prsty do vlasov, ťahajúc ho k sebe.
Než som sa nazdala, mala som dolu tričko a skláňal sa nado mnou, ako ma bozkával na krku, miestami ma hryzúc, zatiaľ čo jednou rukou sa dotýkal mojich pŕs, prechádzal mi nimi po tele, stisol mi zadok a nadvihol ma, aby som cítila jeho tvrdosť.
Ťahala som mu tričko dolu a na moment som zadržala dych, nevediac, či mi dovolí dať mu ho dolu, ale keď neurobil nič preto, aby mi v tom zabránil, pretiahla som mu ho cez hlavu. Na moment sa vystrel, sadajúc si opäť na päty a mne sa tak vyskytol pohľad na jeho staré, ale aj čerstvé jazvy, nové rany. Opatrne som mu po nich prechádzala bruškami prstov a bránila som slzám, aby mi vošli do očí.
"Sasuke," zamumlala som, ale jeho prsty sa ovinuli okolo mojich zápästí a stiahli mi ruky z jeho hrude. Pozrela som sa na neho, ale nepovedal jediné slovo, len sa na mňa díval.
Za oknami sa rozľahol hluk, petardy vybuchli v červených, zelených a modrých farbách a osvietili nám izbu. Odbila polnoc.
Otočila som sa k tým svetlám a dívala sa, ako tmavé nebo osvetľuje neustáli prúd svetiel, ani na chvíľu neustávali.
Do nového roka som vkročila takto... so Sasukem v posteli.
Na moment som zatvorila oči.
"Šťastný nový rok," zamumlala som potichu a pozrela sa opäť na Sasukeho, ktorý zo mňa nespustil oči.
Nepovedal nič, len sa nado mňa opäť sklonil rozhodnutý zobrať si ma.

Znovu.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 molly molly | 28. prosince 2015 v 23:40 | Reagovat

Jej ⌒.⌒ Novej díl mi udělal fakt radost :33 Mooc hezký, i když se to vlastně moc neposunulo, byla to moc hezká scéna :3 Piš prosím dál ⌒.⌒
PS: Předem přeju všechno nejlepší do novýho roku ^^

2 Minare Minare | 29. prosince 2015 v 11:58 | Reagovat

Takze tu mame novy diel! Neskutocne som sa tesila, ked som videla cislo 16 :-D som zvedava ako sa to bude dalej cele vyvijat, takze neprestavaj pisat, ide ti to totiz super! :-)
A stastny novy rok!!

3 Sista Sista | 29. prosince 2015 v 12:19 | Reagovat

Už teraz sa tešim na ďalšiu časť :3 :3 tak zaujímavo sa im začal nový rok :D len tak ďalej :)
PS. Šťastný nový rok :D

4 Rence Rence | 29. prosince 2015 v 23:49 | Reagovat

No šťastný nový rok. Dostáva sa to do bodu, kde prestávam Sakuru chápať ale dej sa mi páči :-) Som zvedavá, či ju ráno vykopne. Veľa šťastia.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama