Veríte v osud? II. 13. diel

24. září 2015 v 23:40 | Mešteková |  Veríte v osud?

Ráno som sa zobudila s mierným bolehlavom a necítila som sa najlepšie. Žalúdok som mala ako na nejakej šibnutej a bláznivej dráhe a taká som bola malátna, že som mala problém prekladať nohu cez nohu keď som sa snažila vykoprcnúť z postele. Vypila som len dva poháre vína, ale nejako na to dnes môj žalúdok nebol pripravený a nezvládol to.
Došuchtala som sa do kúpeľne a vliezla rovno do kúpela, kde som sa snažila nejako zregenerovať. Voda bola úžasne horúca a v celom byte bolo také ticho, že som si na to pomaly zvykla, ale chýbalo mi to ranné zhováranie sa s Narutom a Hinatou. Kávičky a rozospaté úsmevy.
Ponorila som sa do vody akurát tak, aby mi nos vytŕčal a mohla som dýchať a počúvala som svoje srdce, ako pomaly tepalo.
Včera sme sa s Denjim dohodli, že pôjde k sebe a stretneme sa dnes okolo štvrtej poobede a pôjdeme na ten dom, kde ma volal, aby sme spolu "vykročili do nového roka," a tak som premýšľala, čo všetko si so sebou zoberiem. Myslím, že sme sa tam mali zdržať až do pozajtra, takže som v hlave rátala, koľko si čoho musím zabaliť.
A potom z čista jasna som si spomenula na Jun a to čo mi hovorila. Nemôžem mať jediný deň bez toho, aby môj mozog nevytiahol nepríjemné myšlienky niekde z úzadia.
Znechutene som sa nadýchla a v mojich ušných bubienkoch to pod vodou spôsobilo vlnu hluku. Milovala som ten pocit.
A nenávidela som, že mi prišla na myseľ práve ona a Sasuke.
Prečo už len pri myšlienke na neho a jeho meno, moje srdce rýchlejšie tĺklo? Mohla som to tak dobre počuť, až ma to hnevalo, že moje telo a všetko na neho tak intenzívne reagovalo. Dokonca som sa bála, že keby som pomyslela na Denjiho, srdce mi spomalí a keby som si zasa vybavila Sasukeho, jeho čierne oči, strapaté vlasy a pevné svalnaté telo, aroganciu a hrubosť, ktorá v ňom prevládala, mala som strach, že by mi šlo vybuchnúť ako by bilo sto míľ za sekundu.
Stavila by som krk na to, že vedel kto je Jun. Videl ju v tú noc, keď nás vyhodil spred klubu a tým pádom som si bola sakramentsky istá, že vedel, že je moja kamarátka.
Neviem čo chcel dosiahnuť tým, že si s ňou niečo začal.... bože, aký hnev som práve pocítila. Nemožné, aby som žiarlila po tom všetkom, neuveriteľné, že na neho takto reagujem. A to SRDCE! Nechce prestať biť!
Prudko som sa posadila a okamžite vyliezla z vane a zabalila sa do osušky.
Mám Denjiho... mám Denjira. Áno... to je jediné na čo môžem teraz myslieť, je to moja istota toho, že mi neublíži. Nikdy by to neurobil.
Aj keď nie sme oficiálny pár, schyľuje sa k tomu a možno sa skutočne nájde tá obrovská iskra, ktorá mi u nás chýba a zapáli lásku pre nás dvoch, ale ak nie, nevadí, stále môžeme byť kamaráti tak ako doteraz.
Je moja istota... a to je podstatné.

Keď som o niekoľko hodín neskôr nasadala do auta v ktorom prišiel Denjiro aj s nejakými kamarátmi pre mňa, konečne som bola úplne kľudná a nakoniec, tešila som sa na toto zavŕšenie konca roka.
V aute sa mi predstavili ako Kim, dievča s dredmi ale skutočne vkusné, Dan, chalan s koreňmi odniekiaľ zo stredu Európy ale na moje prekvapenie, ovládal japončinu pomerne dobre na to, aby mohol bývať v Japonsku a Evin, chlapec tichý a zádumčivý, ale rozhodne podarený.
Keď sme však dorazili do domu, ktorý bol preplnený ľuďmi na prasknutie, prestala som sa sústrediť na mená, pretože som nemala šancu si zapamätať všetkých tých ľudí.
Denjiro ma každému predstavoval, až som sa cítila ako nejaká atrakcia, ktorou sa pýšil, ale zato som videla, že bol vo svojom živle, plný dobrej nálady a úsmevu, s témer každým sa poznal, s každým sa rozprával a mňa ťahal po dome.
Zarezervoval si u kamaráta nejakú izbu, kde mal istotu, že tam budeme spať a neskončíme niekde na gauči v obývačke a tam sme si zložili veci.
Keď prešiel k dverám a zatvoril ich, otočil sa na mňa s potmehúdskym úsmevom na tvári.
"Nie, Denji," oponovala som mu, ani nič nemusel povedať a neubránila som sa menšiemu smiechu, ktorý vyšiel z mojich úst. Poznala som ho tak dobre.
"Prečo nie?" zatváril sa celkom prekvapene, keď sa ku mne blížil.
"Sme v cudzom dome," vkĺzol rukami okolo môjho pása a pritlačil si ma k sebe.
"A tebe to vadí?" zapriadol mi potichu do ucha kde ma jemne uhryzol. Sklonila som hlavu k ramenu aby som mu v tom zabránila.
"Veľmi vtipné, ale ešte sme len prišli. Nebudeme to robiť, aspoň nie teraz," vymanila som sa z jeho zovretia a všimla som si sklamaný výraz na jeho tvári.
"Ako myslíš," odstúpil a potom sa znovu usmial a po sklamaní nebolo ani stopy, "Ale o polnoci si moja," žmurkol a potom ku mne natiahol ruku. Mohla som si myslieť, že ma chce zasa len...
Povzdychla som si, ale ruku som prijala.
"Tak poď, ideme sa zabávať, kráska," vyceril zuby v úsmeve a ťahal ma za sebou.

Neboli sme tu ani tri hodiny a všetci už boli na šrot. Ja som síce mala trochu vypité, ale nebola som opitá, len v nálade a celkom znudená, lebo som si nemala čo povedať ani s jediným človekom a nemohla som predsa od Denjira chcieť, aby som mu všade bola v pätách a venoval sa mi.
Ach, tak takto som si Silvester rozhodne nepredstavovala.
Zaparkovala som to na balkóne, kde som popíjala colu z plechovky a dívala som sa na osvetlené mesto v diaľke.
Bola som síce stále v meste, ale tento dom bol tak obrovský a tak úplne učupený v tmavých uličkách, že som chápala prečo si to tu všetci prenajali. Dalo sa tu robiť hluk a bordel bez toho, aby na vás susedia volali políciu.
V diaľke sa trblietala hviezda z vianočného stromčeka na námestí. Sneh padal tak husto, že na okamih som si pomyslela, či sa odtiaľto vôbec za tie tri dni dostaneme, ak nás nezavalí masa snehu a ja tu neostanem uväznená s ľuďmi, ktorí ma nepoznajú. Ale kto vie, možno sa to po polnoci všetko zmení a obráti keď vytriezvejú do ďalšieho dňa a začnú venovať pozornosť okoliu, nielen chlastu.
Vo vrecku mi zavibroval mobil a tak ma vyrušil z mojich katastrofických úvah.
Pozrela som sa na meno volajúceho a potešilo ma, keď som uvidela Hinatu.
"Ahoj," pozdravila som na úvod.
"Ahoj, Sakura, ako sa máš?" spýtala sa príjemným a veselým hlasom, ktorý naznačoval, že sa príjemne zabáva s Narutom u nich doma s celou jej rodinou. Hyuugovci sa totižto rozhodli spraviť u nich doma silvestrovskú oslavu a pozvali celú rodinu, Narutovu rodinu a v pozadí sa niesol príjemný zvuk z hudby, ktorá hrala primerane na to, aby sa všetci mohli rozprávať. Vedela som si predstaviť, že to tam vyzerá ako na nejakom bankete. Čašníci, podnosy, možno ľadové sochy. Len moja predstava.
"Čo to tam tak hučí?" vlastne som jej ani nestihla odpovedať na otázku, keď sa znovu ozvala. A to bolo práve vtedy, keď niekto vyhadzoval z balkónu vedľa fľaše na zem a tie sa rozbíjali, zatiaľ čo k nám doliehala haslitá a agresívna hudba a krik.
"Nič, sme na tom dome, je tu plno ľudí a majú popité. Vieš, poriadna párty," zasmiala som sa, ale bola som z toho nervózna. V bruchu sa mi robil uzlík nervov. Dopekla, ako to tu s nimi prežijem?
"A zabávaš sa?" znela neisto, poznala ma dosť na to, aby odhalila aj nepatrné znechutenie a smútok či nervozitu v mojom hlase cez telefón.
"Ale jasné, len všetci sú opití. Je to také, no... chápeš," snažila som sa do tej vety dať všetku radosť nadšenie, ale neoblafla som ju.
"Mala si ísť s nami. Teraz to už ľutuješ, čo?" povzdychla si v telefóne. A mala pravdu, ale to jej nepriznám.
"Zabávam sa Hin, len potrebujem trošku oddych, strašne tam vyvádzajú,"
"Nepresvedčíš ma," zastonala mi do mobilu ako bola unavená z mojich rečí.
"Ja viem, ale... už to nevrátim späť, ale ak ťa to poteší, na budúci rok určite strávim Silvester s tebou, ale teraz to už nezachránim." Zašomrala som a stisla pevne viečka k sebe.
"Samozrejme, to som chcela počuť. Preži to tam a o štyri dni sa uvidíme, áno?" vedela som si predstaviť, ako krúti hlavou s malým úsmevom na tvári.
"Už sa teším," zasmiala som sa do telefónu.
"Musím už ísť, Saky. Chcela som ti vlastne zaželať všetko dobré do nového roka, lebo som si nebola istá, či sa ti po polnoci dovolám,"
"To je od teba veľmi milé. Aj ja ti prajem všetko dobré, Hin. Nech sa ti darí," dvere na izbe v ktorej som bola na balkóne sa rozrazili a dnu vpadol nejaký chalan s rozbitou flaškou v ruke. Otočila som sa prudko k nemu a zbadala som krv na jeho ruke.
"Musím už ísť, Hin. Maj sa," ignorovala som čo hovorila do mobilu a vypla som ju. Strčila som si ho do vrecka a prešla dnu. Chalan zasyčal od bolesti a držal si ruku.
"Si v poriadku?" spýtala som sa a pobehla k nemu. Zdvihol ku mne hlavu a videla som, že je prekvapený, že tu niekto je.
"Ale áno, len som rukou vrazil do zárubne nejakých dverí a flaška sa mi rozbila a porezala ma na dlani," na to, že bol očividne opitý hovoril dosť triezvo.
"Môžem sa ti na to pozrieť?" spýtala som sa a keď som videla s akou nedôverou sa na mňa díval, dodala som, "Študujem medicínu, tak by som ti mohla pomôcť,"
Chvíľu bojoval s tým, či mi má dôverovať, alebo nie a nakonie hodil zvyšky z flašky do koša a prešiel ku mne. Zaviedla som ho do kúpeľne a pichla mu ruku pod vodovodný kohútik, aby mu to vyplavilo všetko sklo.
"Čo to bolo za flašu?"
"Vodka,"
"Takže dezinfikáciu nepotrebuješ. Preventívne si sa o to postaral," zažartovala som, na čo sa on zasmial a vyzeral konečne uvoľnene.
"Nevykrvácam, však?" spýtal sa, keď sledoval koľko krvi sa odplavuje do umývadla.
"Nie. Keď sa porežeš na ruke, veľa to krváca, ale máš to len povrchové, takže ak ti tam dám toaletný papier, keďže obväz tu nikde nie je poruke, tak sa ti to zastaví a bude dobre," pracovala som len s tým, čo mám a omotávala som mu celú rolku okolo ľavej ruky.
"Wow, si úžasná," povedal s obdivom, keď som s ním šla do izby a sadol si na posteľ. Kľakla som si pred neho a prezerala si svoje dielo, smejúc sa sama na sebe, aká som trubka.
"Ďakujem," zapýrila som sa nad touto pochvalou. Bolo to milé.
Chalan na mňa hodil svoje hnedé kukadlá a prezrel si ma celú od hlavy až po päty. Jeho hnedé vlasy boli nakrátko ostrihané a bol dosť robústny, takže som predpokladala, že cvičil.
"S kým tu si?" spýtal sa so záujmom, keď sa asi rozhodol, že sa mu celkom páči, čo vidí.
"S Denjirom," stisla som pery a trochu viac sa od neho odklonila.
"Toho nepoznám, ale stretol som sa s ním na chvíľu dole, keď nás Eden predstavoval. Divný týpek," uškrnul sa. Rozhodla som sa na to nereagovať.
"Ruku máš už v poriadku, takže asi by sme sa mohli vrátiť na párty a poriadne to tam roztočiť." Len už som chcela odísť. Nemala som stokrát potrebu sa s ním kamarátiť. Len som chcela prežiť tieto dni. A keď nazval Denjiho divným, trochu ma to nasralo.
"Ešte som ti nepoďakoval," namietol rýchlo a nahol sa bližšie.
"Nemusíš, všetko je v poriadku," nadvihla som obočie, aby som ukázala, že naozaj už idem preč.
"Čo takto bozk na líce ako vďaku?" ešte viac sa nahol ku mne, takže sme od seba boli na dĺžku dlane a cítila som jeho alkoholický dych.
"Nie, ďakujem," usmiala som sa a chystala sa postaviť, keď v tom sa rozrazili dvere a v nich stál Denji plný hnevu, ktorý podporili aj promile alkoholu v krvi.
Dopekla...
Teraz to vyzeralo akoby sme sa buď išli bozkávať, alebo sme sa dobozkávali s tým chalanom.
A presne to si asi Denji pomyslel, keď nás zbadal a navrela mu žila na čele.
Som v riti.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rence Rence | 25. září 2015 v 20:15 | Reagovat

"Vypila som len dva poháry vína" :DD Jun nevie, do čoho ide a Denji... To nedopadne dobre, no :D Veľa šťastia s písaním ;-)

2 Minare Minare | 25. září 2015 v 23:27 | Reagovat

oooo :D..mám radosť,že si sa nám znova rozpísala a celkom sa mi páči ako sa to vyvíja, Denjiho sme ešte vyvádzať nevideli, takže som zvedavá ako to dopadne :D

3 Nanashi Nanashi | 27. září 2015 v 11:25 | Reagovat

Takto ju skolili len dva poháriky? Jeden by myslel, že už ma dajakú prax :D Každopádne sa to vyvíja zaujímavým spôsobom...A som jediná, čo stále čaká, že sa tam kdesi odrazu objaví Sasuke? xD

4 Minare Minare | 28. září 2015 v 20:55 | Reagovat

Nie Nanashi, nie si :D...tiež som to čakala :D

5 Nanashi Nanashi | 30. září 2015 v 18:06 | Reagovat

[4]: Ja to ako stále čakám, že sa tam trebárs nejako dotrepe Jun aj s ním alebo ho tam pozve ktosi iný :D

6 Minare Minare | 2. října 2015 v 17:54 | Reagovat

[5]: Kazdopadne sa tesim na dalsi diel, urcite sa odohra nieco zaujimave. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama