Veríte v osud? II. 12. diel

18. září 2015 v 20:03 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ďakujem vám za slová :D no, s tým pár som to asi prehnala, bude to na dlhšie, ale neviem ako často sem budem pridávať diely, pretože práce je veľa a voľného času málo, takže si to užívajte, kým môžte! :* Príjemný večer! :)


"Saky," vypadla som z kúpeľne len v uteráku a s turbanom na hlave.
"Hmm?" ústa som mala plné peny od pasty a kefku som držala v ruke, oči mi tykali po byte a hľadala som Denjiho, ktorý sa pobavene opieral o stenu pri kuchyni a ja som si uvedomila, že DOPEKLA, nie sme tu len my dvaja. Boli tu aj dievčatá a smiali sa na mne na plné kolo, keď ma videli v takom neporiadku.
"Ima, Vari," zamumlala som a utekala vypluť penu von, pretože ma pálili celé ústa. Vypláchla som si ich vodou a len v osuške som sa zasa vrátila do predsienky. Chlad z vonka sálal z kabátov dievčat, čo ma donútilo pritiahnuť si vlhký uterák tesnejšie.
"Dobrý deň prajem, myslela som, že už budeš hotová, tak sme pre vás prišli. Vianočné trhy nepočkajú, tak šup, šup!" Ima vrieskala na plné kolo, zatiaľ čo Vari vtrhla do mojej izby.
"Fuuu, tu je ale bodrel," nakrčila nos, keď si všimla všade rozhádzané šaty, ale nevyzerala, že by plánovala hovoriť ešte viac, keď mi roztvorila skriňu a vyberala niečo na mňa. Rada ma obliekala ako bábiku.
"Dlhá noc?" Ima koketne žmurkla na Denjiho, keď sa nahla na špičkách aby dovidela do mojej izby kde bol bodrel a každý si mihol ľahko domyslieť, že tu prespal.
Vedela som však, že si z neho len uťahovala, takže som vôbec nemala potrebu ju zahriaknuť. Sušila som si vlasy a pozrela sa na Denjira, ktorý už bol dávno pripravený, chýbali mu už len topánky, šál a kabát.
"Mala si byť dávno pripravená," žmurkol na mňa a prehrabol si neposlušné vlasy, čo ma donútilo pomyslieť si, že je SAKRA sexy. A z toho sa mi hneď zviehali sliny.
"Dobre, dobre! Vypadni Vari! Idem sa obliecť," zafrflala som a počkala, až kým so širokým úsmevom neodišla z mojej izby. Počula som ako im Denji ponúkol niečo na pitie, zatiaľ čo ja som si sušila vlasy fénom a dávala sa dokopy. Vyzeral ako ten naideálnejší priateľ na svete. A bol v mojom byte...
Keď som sa poriadne poobliekala a vykopala som ich z kuchyne, kde sa oddávali hlasitému smiechu, konečne sme vyšli do ulíc, kde to tak dýchalo zimnou atmosférou, že som to milovala. Po ceste sme sa zabávali a nechala som Denjiho, aby ma chytil za ruku a viedol ma ako svoju priateľku. Necítila som sa kvôli tomu nepríjemne, takže mi to nevadilo a to som brala ako vynikajúce znamenie.
Po ceste sa k nám pridala Jun s nejakou ďalšou partiou jej kamarátov a ako obrovská lavína sme zahrnuli uličky kde boli stánky, ktoré rozvoniavali po jablkách v karamele, varenom víne, škorici a perníkoch. Trhy boli otvorené až do Silvestra a na kostole som videla, ako nám ukazuje, že nás čaká už len jeden deň. Zajtra máme odchádzať na ten dom a ja som ešte stále nemala šajnu, čo si oblečiem a zoberiem so sebou. Dúfala som, že neostanem spať niekde vo vani, ako to mávajú na divokých večierkoch v pláne ukončiť snáď v každom filme.
Ruky som si zahrievala hrnčekom červeného vína, zatiaľ čo som stála pri obrovskom horáku a sledovala rozsvietené stromčeky a počúvala koledy. Z neba začínali postupne padať nové vločky a každou minútou sa zosilňovali. Denji nám išiel vystáť radu na ďalší hrnček vína, zatiaľ čo ja som sa rozprávala s dievčatami.
"Čo je s Jun?" odvážila som sa po chvíľke povedať, keď som už ďalej nemohla ignorovať jej vyhýbavé pohľady. Od kedy sa k nám pridala, vôbec sa so mnou nerozprávala. Vyzerala, akoby jej bolo trápne a blbo.
"Neviem, tiež som si všimla, že sa akosi odtiahla, je to skutočne divné."
"Ja si myslím, že to má čo dočinenia s jej bratom, marí sa mi, že sa na niečo také vyhovárala," skočila Vari do reči Ima.
"Ale veď to nemá nič spoločné s nami, alebo so mnou? Mám pocit, akoby sa mi vyhýbala." Hrýzla som si studené pery a odchlýpla si z vína, ktoré už bolo takmer na dne.
"Neviem, nebolo by lepšie spýtať sa jej, čo sa deje?" Vari sa naklonila aby videla na Jun, ktorá stála len pár metrov od nás pri skupinke ľudí. Bola nehybná takže mi bolo jasné, že sa možno pokúšala počúvať.
Zhlboka som sa nadýchla a zamierila som k nej, len čo to zaregistrovala, mierne prešlápla, akoby zvažovala útek, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslela a so vztýčenou hlavou sa ku mne obrátila.
"Ahoj," pozdravila som ju zdvorilo, keď som k nej prišla a ignorovala som vločky usádzajúce sa na mojich mihalnicach. Aj ten blbý pocit z jej správnia a gesta, som sa pokúsila ignorovať.
"Ahoj," venovala mi vyrovnaný výraz, ale aj napriek tomu som v jej očiach videla akýsi druh boja, ktorý som nevedela rozlúštiť.
"Je všetko v poriadku?"
"Prečo sa pýtaš?" mierne naklonila hlavu do boku, akoby sa zo mňa snažila spraviť hlupaňu. Tak som si prišla v tejto sekunde.
"Ehm, dobre," zasmiala som sa, aj keď mi vôbec nebolo do smiechu, "správaš sa divne, Jun. Ublížila som ti nejako, alebo čo sa deje, že sa mi vyýbaš?"
"Máš ten pocit?"
"No, nie len ja. Ale aj dievčatá. Niekoľko dní dozadu, keď sme spolu volali, bolo všetko v pohode a zrazu..." nechala som vetu nedokončenú, pretože občas to pomáhalo.
"Ide o môjho brata," povzdychla si, zrazu vyzerala zlomene keď sa pozrela dolu.
"Počúvam,"
"No, vlastne nie len o môjho brata, ono sa ti to vôbec nebude páčiť, a-" vyzerala, že sa vykrúca a čím ďalej blabotala, tým menej mi to dávalo zmysel.
"Nepoznám tvojho brata a vôbec netuším o čo tu presne ide, že by sa mi to nemalo páčiť, takže hovor, Jun," prerušila som ju a priblížila sa viac k nej, keď sme sa spolu dali do pomalého kroku a zastavili sme až niekde pri osvetlenom strome, kde sme mali viac súkromia.
"Môj brat, Micah... je odo mňa asi o dva roky starší, nemáme úplne najlepší vzťah, ale taktiež na seba nedáme dopustiť. No a on...si minule priniesol kamaráta. Domov..." pozrela sa na mňa znovu a trochu sa zamračila.
"A ďalej?" nadvihla som obočie, povzbudzujúc ju k ďalším slovám.
"Páči sa mi, hrozne moc... už niekoľko dní sa spolu poflakujeme,"
"A kde je problém?" začala som sa smiať, naozaj mi prišla komická. Zvlášť keď vyzerala, ako malá školáčka.
"Je to Sasuke... ten jeho kamarát," stisla pery a vypustila prudký obláčik pary z nosa, keď to z nej vyšlo. Zhlboka sa nadýchla, akoby sa jej uľavilo, zatiaľ čo ja som tuho zvierala hrnček a v krku sa mi zasekol dych.
"Sasuke," musela som si odkašľať, lebo hlas mi prešiel do chrapotu. Už som chápala tie jej pohľady. Akoby sa bála, že ju zožeriem.
Ale nechápem, ako je to možné, že toto urobila po tom všetkom. Ako sa do toho mohla nechať zatiahnuť? Vedela, kto bol, čo bol, čo pre mňa znamenal, čo mi urobil, vedela VŠETKO. Niekoľko dní dozadu sme sa o tom rozprávali a ona mi tu teraz hovorí toto?
"Jun, nebuď hlúpa," zatriasla som hlavou, aby som si vytriedila myšlienky. Nemôže to myslieť vážne.
"Prečo by som mala byť hlúpa?" zamračila sa na mňa.
"Dobre vieš, ako zaobchádzaš s chalanmi. Zabávaš sa s nimi. Tak snáď by si kvôli nemu nevošla do jamy levovej, len aby si si užila?" pochybnosti v mojom hlase boli falošné aj mne samej, lebo som vedela, že sa doňho zbláznila. Už ten prvý raz keď ho videla a nevedela kto je, tak bola z neho paf.
"Vieš, zmenila som sa," vystrčila bradu a trochu zaklonila hlavu. Nepáčila sa mi predstava neho a nej. Spolu.
"Ale on ti ublíži, nejde tak ani o teba, či by si ho využila alebo čo, ale zničí ťa, nevidíš, čo spravil so mnou?" cítila som, ako mi žalúdok padal dolu, ako mi bolo ťažko. Nemôže ho mať. Nemôže.
"Možno sa zmenil,"
"Rozprávala si sa s ním vôbec, keď bol u vás doma?" vyprskla som nechutne a v hlave som sa stále snažila ukľudniť sa, ale nezaberalo to.
"Samozrejme, a to, čo sa stalo medzi tebou a ním je minulosť, tak na to už konečne zabudni," jej slová boleli, ale cez môj hnev, ktorý vo mne rástol, som to nedokázala vstrebať.
"Ale mne vôbec nejde o nás dvoch, ale o to, čo sa s tebou stane ak mu podľahneš. On nie je na vzťahy. Žije úplne odlišný život, snáď do toho nechceš spadnúť? Pozri, nemám tušenia, odkiaľ sa pozná s tvojim bratom, ale je dosť možné, že je tiež zatiahnutý v niečom ilegálnom, takže pokiaľ to vieš, je to dobré. Skús sa s bratom porozprávať a vytiahnuť ho z toho, nejako ho od Sasukeho odlákať, lebo ho strhne so sebou."
"Ty len žiarliš, že ja ho mám na blízku, zatiaľ čo ty si už len spomienka niekde v úzadí jeho mysle." Zobrala mi slová z úst, úplne mi vyfúkla vzduch z plachiet týmto vyhlásením. Je sprostá, alebo čo?!
"Aj keby to bola pravda, Jun, toto kamarátky nerobia," Vari sa objavila kdesi spoza padajúcich vločiek a postavila sa ku mne, aby si ma zastala.
"Ty sa do toho nepleť," oborila sa na ňu Jun. Bolo vidieť, že sa snaží brániť niečo na čom jej záležalo a to bolo v istom smere dobré, ale za akú cenu, keď ju to mohlo zničiť?
"Budem sa do toho pliesť, pretože veľmi dobre vieš, čo so Sakurou Sasuke urobil, aká z neho bola zničená. Chcela ti len dobre a ty máš klapky na ušiach a na nose rúžové okuliare, čo vlastne ani nechápem vzhľadom k tomu, čo všetko o ňom vieš. Je drogovo závislý, možno je dealer, je bojovník a..."
"Ja ho chcem spoznať sama. Tak, ako ho Sakura nikdy nespozná a ani nespoznala. Určite je v ňom viac... a kto vie, či si to Sakura len nevymyslela všetko. Veď to poznáš, Vari. Každý nakydá na svojich bývalích." S týmito slovami sa otočila a odkráčala preč. Ja som zízala za ňou, až mi jej postava nezmizla z dohľadu.
"Toto je v riti!" zahromžila Vari a otočila sa ku mne.
"Vykašli sa na ňu, Saky. Je to krava, ak takéto niečo dokázala spraviť a zahodiť priateľstvo kvôli nemu, tak nech sa v tom dusí sama, ak príde k najhoršiemu."
"Ja nechápem o čo tu ide," neplakala som, len som silno premýšľala. Hlava ma bolela a môj mozog hľadal súvislosti s tým, čo sa vlastne deje okolo mňa.
"Jej brat nemôže byť čistý ak sa s ním kamaráti a ona s tým nič neurobí. Je to rozmaznaná herečka, peniaze ľudí kazia." Vyhlásila po chvíľke, keď ma ťahala naspäť k ostatným.

"Zabudni na to, Saky. Proste život ide ďalej."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama