Srpen 2015

Veríte v osud? II. 11. diel

4. srpna 2015 v 20:04 | Mešteková |  Veríte v osud?
O jeden deň som sa opozdila, ospravedlňujem sa :) opäť nám začínajú horúčavy a tropické noci, takže si ich užívajte pokiaľ môžte na kúpaliskách, alebo niekde na dovolenkách :) Ďakujem za komentáre, vaše rozoberanie dielov ma vždy zaujíma a prečítam si ich aj niekoľkokrát za sebou. Ešte samozrejme nekončíme, mám pre vás pripravených ešte niekoľko dielov ( v mojej hlave, treba to dať ešte do viet :D ) a ja len dúfam, že sa vám budú stále páčiť!
Zdraví vás MEŠTEKOVÁ! :)


"Prestaň, prestaň, prestaň!" kričím z plného hrdla, nemôžem dýchať, slzy mi stekajú dozadu až do žalúdka a horkoťažko sa im snažím zabrániť, no neúspešne z čoho ma napína. V ústach mám horkú pachuť a srdce mi splašene bije úzkosťou a strachom.
Leží na mne, tlačí svoje psrty na mojej pokožke tak pevne, že tam budem mať podliateniny a som znehybnená na svojej posteli, zatiaľ čo mi jeho zuby hryzú krk a jazyk prechádza a ochutnáva moju spotenú slanú pokožku.
"Prosím prestaň," zavzlykala som a snažila sa ho zo seba zhodiť. Bol príliš silný. Je proti mne veľký.
"Šššš," je noc a otrasená sa chvejem vo svojej izbe po tomto náhlom prepade. Zobudila som sa na to, že ma niekto chytá za členky a odťahuje mi nohy od seba, odkrýva ma a keď som začala bojovať, priľahlo ma ťažké telo.
Som tu sama... Naruto a Hinata odišli domov. Mám strach, mám hrozný strach!
"Nechaj ma na pokoji!" zachrípnuto som ziapala a kopala, ale jeho zovretie zosilnelo a odtiahol sa odo mňa, aby som mohla vidieť jeho tvár v slabom svetle, ktoré prenikalo dnu z pouličných lámp a odrážalo sa od padajúcich vločiek.
"Chceš to, bábika. Tak sa nebráň," zalapala som po dychu keď som spoznala Sasukeho s jeho čiernymi havraními vlasmi, očami podliatymi krvou a rozostreným pohľadom. Do pekla, čo tu robí? Ako sa sem dostal? Dal mu snáď Naruto kľúče od bytu? Sakra, prečo je tu ON? Myslela som, že je to nejaký cudzinec.
Teraz som vôbec nevedela čo je horšie.
Stískal pery a videla som, ako si nervózne hryzie pery. Bože... je sfetovaný. U mňa v byte. A snaží sa ma znásilniť! Radšej by som bola za cudzieho chlapa.
Začala som prudšie bojovať, ale jeho ruka sa pritlačila k môjmu krku a zatlačil ma do matrace aby ma spacifikoval v náhlom šoku z úbytku kyslíka.
Vyvalila som oči a sledovala ako sa jeho pery roztiahli do spokojného úsmevu. V jeho očiach som videla zvrátené myšlienky, ktoré mu lietali hlavou.
"Teraz uvoľním zovretie, takže zostaň ležať ako poslušné dievča," človek by povedal, že sa so mnou rozpráva hravo, ale bol to príkaz, ktorý som sa neopovážila nepočúvnuť keď som videla ako si z vrecka na zadku vytiahol dlhú čiernu šatku, ktorú som vídala na jeho zápästí tie posledné razy, čo som s ním bola. Ani som si neuvedomila, že ju tam nosil. Tak rýchlo pracovala moja mysel pod adrenalínom.
Zviazal mi ruky k sebe a upevnil ich o radiatorovú tyč za mojou posteľou. Nemohla som sa pohnúť, na celom tele mi naskákala husia koža ako bolo odokryté a vystavené Sasukemu v celej jeho nahote po tom čo zo mňa strhal pyžamo.
Bože môj, prosím, nie. Slzy mi stekali po lícach dolu do vlasov a nohami som šúchala proti posteli ako som sa snažila dostať sa nejako spod neho.
"Prosím, neubližuj mi. Nechaj ma tak. Nerozmýšľaš čisto, máš zahmlenú myseľ... prosím, nerob to." Žadonila som a pokúšala sa pevnú látku roztrhnúť.
"Buď potichu, bábika," zašepkal a skôr ako som rozohnala slzy z očí, prekryl mi ich ďalšou šatkou, ktorú mi uviazal na zadu, popri tom do uzla zamotal aj moje vlasy a vytrhol mi niekoľko prameňov, až som vypískla od bolesti.
Okamžite sa slzy bolesti a strachu vpily do toho materiálu a ja som videla absolútnu tmu.
Chytil ma rukami pod zadkom a napravil si ma a chvíľu potom som cítila ako zišiel z postele.
"Čo odo mňa chceš, Sasuke? Čo odo mňa chceš?" prešla som si jazykom po suchých perách z toľkého plaču aby som vôbec bola schopná hovoriť a tak sa ho snažiť nejako dostať do normálu a donútiť ho nechať ma. Tápala som v tme a snažila sa natočiť tam, kde som predpokladala, že bude, stále sa vzpierajúc.
Nemôže mi toto urobiť. Nikdy by toho nebol schopný.
Ale má v sebe drogy... ktovie, čo sa mu honí hlavou.
"Myslím si, že to vieš," počula som ako si rozopínal nohavice. Vyzliekal sa. Stiahla som nohy k sebe v snahe neotvoriť sa mu, ale jeho ruky boli silnejšie a jedným trhnutím odhodil moje kolena od seba a skôr než som ich stihla k sebe opäť prilepiť, vtesnal sa medzi moje nohy. Mykala som sebou a hádzala keď jeho ruka siahla po jednom z mojich pŕs a silno ho stlačila, až ma to donútilo znehybniť s výkrikom bolesti, ktorý sa chrlil cez moje boľavé hrdlo.
"Prosím, nerob to, prosím," šepkala som keď sa jeho pery pritisli na moju hruď a ochutnával ma.
"Sakura, nevzpieraj sa. Môžem cítiť ako po mne túžiš,..." jedna jeho ruka zašla medzi moje nohy až som sa strhla, "aj keď to nechceš... tak ma tvoje telo potrebuje," zasunul jeden prst dnu a zasa ho vytiahol ako sa ma začínal dotýkať a pohládzať ma.
"Prosím, prosím," ďalšie slzy vytriskli z mojich očí a okamžite sa vpily do šatky.
"Áno, bábika?" prešiel jazykom po mojich ústach a donútil ma otvoriť ich pre neho a následne ma zasa bozkával po celom tele a pomaly sa zosúval nižšie a nižšie, až kým som cítila ako ma dolu saje. Stlačila som nohy k sebe, ale bránil mi v tom a jeho ruky ma držali otvorenú pre neho.
"Si pre mňa pripravená... vzrušuje ťa to," zašepkal od spodu a jeho dych spôsobil, že som sa nedobrovolne prehla v chrbte. Pane bože, nie...
"Prosím," chvel sa mi hlas a opäť som vykríkla, keď mi uštedril plácnutie cez pohlavie. KURVA!
"Prečo s tým bojuješ, keď sa ti to páči?" opäť ma jemne udrel a sklonil tam hlavu.
"Sasuke, prosím," zafňukala som hlasito a nedobrovolne sa moje telo zavlnilo proti nemu.
"O čo prosíš, Sakura?" do čerta, ja som už ani sama nevedela o čo prosím.
"Chceš aby som prestal?" mlčala som. Moje telo hovorilo presný opak ako moja myseľ. Mohla som to cítiť, ako samo fungovalo, ako vlhlo a vlnilo sa, ako sa potilo a vysielalo vlny extázy každým pohybom jeho úst, jazyka či prstov.
"Beriem to ako nie..." pevnejšie ma chytil a vyšplhal sa na mňa, priľahol ma a otieral svoje telo o moje zatiaľ čo sal moje bradavky.
"Bože," vydýchla som.
"Mám ťa ošukať?" jeho hlas sa ozval v mojom uchu a uštipol ma. Strhla som sa po tom, čo povedal, pretože presne to sa chystal urobiť. Ako s každou inou štetkou s ktorou chrápaval. Nenávidela som, že skutočne povedal to odporné slovo a spojil ho s mojou osobou. Cítila som ako svojou špičkou krúži okolo a uvádza ma do šialenstva keď do mňa po troškách vkĺzal a opäť vystupoval. Všetko ma bolelo a pálilo, potrebovala som ho dnu. Hneď. Teraz.
"Ach," vydýchla som prosebne, vzdávajúc sa mu.
"Budeme pokračovať tam, kde naposledy..."

Rýchlo som otvorila oči a strhla sa v bolestiach. Sadla som si tak prudko, že sa mi hlava zatočila a takmer som spadla naspäť do perín. Pokrútila som hlavou a snažila sa prísť na to, čo sa deje. Bola som nahá a celé telo som mala rúžové, rozpálené... a rozboľavené, ale vedela som, že som sex nemala. Cítila by som to... vedela by som to...
Bože... mne sa o ňom snívalo. Tak reálny sen, že som si myslela, že je to skutočnosť. Tak nechutne zvrátený sen. Moje podvedomie potrebovalo sex, práve mi to dalo najavo.
Zvonenie na zvonček ma vyrušilo z mojich myšlienok a ja som si až teraz uvedomila, že toto spôsobilo, že som sa zobudila skôr, ako ten sen skončil.
V jednej chvíli som bola naštvaná, pretože som chcela ten sen dosnívať teraz keď som vedela, že to bolo len o tom, ale... bolo to so Sasukem... a tak nechutné... a, ach... aj tak ma to vzrušilo aj v reále. Vyvalila som oči na moju posteľ a rýchlo zakryla dekou stopu po mojom vzrušení, keď som na seba hodila župan a utekala som otvoriť tomu, kto bol tak neodbitný.
Nakukla som cez dvere a na moment som skutočne očakávala Sasukeho, mala som nepríjemný pocit, že to bolo niečo ako predpoveď toho, že sa tu objaví, ale vydýchla som si, keď som zbadala Denjiho, ako stojí na chodbe zamotaný v kabáte, celý zasnežený.
Otvorila som mu dvere a jeho široký úsmev spôsobil, že som okamžite zabudla na sen, ktorý sa mi sníval. Vkročil dnu a sklonil hlavu, aby sa na mňa mohol pozrieť. Na mihalniciach sa mu držali vločky, ktoré sa teraz obtreli o jeho červené líca. Vyzeral sladko.
Obe svoje ruky položil na moju tvár a sklonil sa, aby ma mohol pobozkať.
"Šťastné a veselé Vianoce, Sakura," zašepkal jemne, keď obtrel svoje pery o moje a chlad z jeho tela narazil do mňa, až som sa zachvela a vzdychla som nad jeho horúcimi perami, ktoré ma pohltili.
Ani som sa nenazdala a začala som z neho zhadzovať kabát, mikinu, tričko aj nohavice.
Pomohol mi bez jediného slova a chytil ma na ruky, aby ma čo najrýchlejšie dostal do postele.
A moje telo dostalo presne to, čo potrebovalo...