Veríte v osud? II. 9. diel 2/2

2. července 2015 v 14:15 | Mešteková |  Veríte v osud?

"Náš šampión I.P.S. Sasuke a jeho vyzývateľ Dante!" zakričal rozhodca keď Sasuke vyskočil hore a narovnal sa, ako dokráčal do stredu ringu uťahujúc si gázu na hánkach, aby sa uistil, že ich má dobre zakryté.
Oblial ma pot a cítila som ako mi steká po krku dolu medzi lopatky. Ošívala som sa rukou a zhlboka sa nadychovala s rozšírenými očami. Cítila som znechutenie a strach, ale zároveň aj nejaký druh zvrátenej túžby a pýchy keď som ho tam videla stáť len v nohaviciach a bosého, vystavujúc svoje vypracované telo uslintaným ženským, ktoré po ňom prahli... a predstava, že ja som ho mala vyvolávala akúsi hrdosť.
Vyzeral sexy ako peklo a ja som sa nenávidela, že toto vo mne prebudil jeden pohľad na neho po tom všetkom čo sa udialo medzi nami.
Prižmúrila som oči a zamerala sa na jeho nahý hrudník a zbadala som zopár nových nezahojených rán a na chrbte mal ďalšie jazvy, ktoré tam pred tým neboli. Zahryzla som si do pery, aby som zabránila slzám preliať sa cez okraj.
Do pekla, prečo to robí? Prečo?
"Takže chlapci, viete aké sú pravidlá. Žiadne iné zbrane ako svoje telo nepoužijete a inak... až kým ten druhý nepadne k zemi v bezvedomí," úškrn, ktorý sa vytvoril tomu feťákovy na tvári odhalil štrbiny medzi zubami. Myslím, že viac zubov nemal ako mal.
Všetci zajasali a ozval sa akýsi nepríjemný zvuk, ktorý odštartoval súboj.
Dívala som sa na to, ako Sasuke v kľude postával oproti Dantemu a čakal na jeho prvý úder. Ľahko sa mu vyhol a ustúpil o krok ďalej. Potom to urobil znova a Dante nekľudne poskakoval, pretože všetci to cítili, ako sa z neho Sasuke vysmieval a očividne mu to spôsobovalo hanbu.
Znovu zaútočil na jeho tvár, ale Sasuke odrazil jeho ruku s hlasitým plesknutím.
Dante si ponaťahoval krk a celý červený na neho začal útočiť hlava nehlava.
Sasuke ho takto týral zopár minút, než sa dav prestal smiať a začal si vyžadovať viac a nakoniec do toho zapojil celé svoje telo a začal s ním skutočne bojovať.
Do pekla. Bol taký dobrý v bojových umeniach aj pred tým? Videla som ho už viackrát biť sa, ale nikdy som nemala dojem, že by bol ladnejší a surovejší ako teraz.
Mala som dojem, akoby sa tomu chalanovi snažil vytrhnúť kosti z tela keď ho zablokoval a podarilo sa mi prsty ponoriť do jeho mäsa tak, že sa zachytil o rebrá.
Skoro som sa povracala. Otočila som hlavu od neho a zhlboka dýchala, cítiac, ako sa odkrvujem a ako mi hrudník zviera nad tým, aké monštrum z neho je. Nikdy nebol tak krvilačný. Chcel ho snáď zabiť?
Počula som zalapanie po dychu a pozrela som sa tam keď som zbadala, ako Sasuke dostáva rany do hrude a brucha, krútil sa pod ním a klesal na kolená a Dante teraz konečne dostal svoju šancu, aby ho mohol dostať do kómy. Kopal ho a bil a Sasuke len s obrovskou námahou odrážal jeho útoky. Videla som, ako mu steká pramienok krvi z obočia a keď dostal kolenom do brucha, rozkašľal sa a vypľul krv na zem. Zdesene som roztvorila oči a chcela som sa tam rozbehnúť a zobrať ho preč.
Pre Boha, čo to robí? Prečo sa nejako nebráni?
Sasuke si držal rebrá, ako kľačal, jednou rukou a druhou sa podopieral o zem ako vykašliaval krv, zatiaľ čo chalan si to vychutnával a víťazne niečo pokrikoval do davu.
A potom Sasuke zdvihol hlavu a pozrel sa rovno na mňa, čo ma zamrazilo na mieste. Jeho pohľad nebol prekvapený a to ma na chvíľu udivilo, než som si uvedomila, že ma zaznamenal už skôr. A práve to bol zrejme dôvod jeho nepozornosti a toho, že ten chlap ho postupne zabíjal. Kvôli mne sa na neho nedokázal sústrediť. Vyviedla som ho z rovnováhy?
Prikryla som si ústa rukou a kývala hlavou v znaku ospravedlnenia. Nemala som sem chodiť.
Sasuke na mňa nahnevane prižmúril oči, zotrel si krv z pier a v momente kedy sa ten útočník k nemu priblížil aby mu niečo urobil, Sasuke spravil prudký pohyb a podkopol mu nohy aby ho zrazil k zemi. V sekunde sedel na ňom, ruky zaťaté v päsť a udieral ho rovno do tváre. Každým jedným úderom striekala krv a jeho triceps pracoval na plné obrátky. Vyzeral, že ho chce rozmliaždiť a neprestával a neprestával a ja som si myslela, že ten chlap je už mŕtvy. Pane Bože... on ho zabije. On ho CHCE zabiť!
Prehodil sa cez neho ako šelma a chytil ho pod nos a nasilu ho začal ťahať do stredu ringu, kde ho donútil postaviť sa a jedným riadne miereným kopom ho poslal do davu, rovno predo mňa. Pozrel sa opäť na mňa a mne to prišlo ako varovanie. Prišlo mi zle, ale nejakým spôsobom som od neho nedokázala odtrhnúť zrak.
Beštia, ktorá sa drala na povrch ma pomaly zabíjala. Tomuto zabijákovi som dala svoju dušu aj telo...
A pri tom dokázal byť nežný.
Aký herec to bol. Perfektný.
Hnusil sa mi keď som sa na neho dívala pokrytého krvou.
Ľudia kričali, jasali a dupali a chalan sa odvážil zdvihnúť s obrovskou námahou a zakrvavenou tvárou a opäť sa vyšplhal hore. Pri tom sa kolísal a mal problém udržať rovnováhu.
"A Dante to nemieni vzdať! Chce si dokázať, že porazí nášho šampióna! No, má to spočítané chlapec... Ak ho Sasuke nezabije, bude to zázrak! Alebo nám predvedieš show, šampión?!" kričal rozhodca odniekiaľ, ale vôbec som ho nevidela. Znelo to, akoby Sasukeho dôverne poznal.
Napriahol sa po Sasukem a zahnal sa rovno na solar, ale Sasuke mu uskočil a opäť ho poslal k zemi kde Dante zostal ležať bez jediného pohybu. Sasuke zatínal ruky v päsť, sledoval ho a vyzeralo to, akoby bojoval sám so sebou aby ho tam nedorazil.
Ignoroval to, že všetci kričali jeho meno a rozhodca sa objavil v ringu a zdvihol jeho ruku.
Sasuke mu to dovolil len na pár sekúnd, než si ju od neho vytrhol a pobral sa preč. Zoskočil dolu, ruku obalil okolo svojich rebier a pozrel sa na mňa len na zlomok sekundy. Vošiel do nejakých dverí, ktoré boli oproti mne a zabuchol ich za sebou.
Pozrela som sa na dav, ktorý sa celý vzrušený pobral naspäť do baru zapiť víťazstvo, alebo prehru, rozdeliť si vyhraté peniaze a Danteho nechali ležať na mieste. Nik o neho nezakopol, nepomohol mu. Správali sa tu k sebe ako k zvieratám. Zostala som tam sama, otrasená z toho všetkého a svedomie mi nedalo nechať ho tam bezvládneho a možno na pokraji smrti.
Prešla som rýchlo k nemu a vyhla sa krvi. Kľakla som si a skúsila jeho tep.
Bil. Dýchal. Žil.
Ale vyzeral neuveriteľne hrozne. Sasuke ho zohavil. Oči mal napuchnuté, nos rozbitý, predné zuby vybité, na rebrách samé modriny a ruku v neprirodzenom uhle.Bola som tam s ním päť minút a kontrolovala ho, premýšľala čo s ním urobím. Zavolám taxík a nejako ho odvediem do nemocnice?
Moje myšlienky prerušili hlasy, ktoré sa vrátili naspäť z baru.
"Hej, čo robíš?" akýsi chlap sa na mňa zastrašujúco pozrel.
"Kontrolujem ako na tom je, keďže nikoho to tu netankuje," vypľula som jeho smerom nebojácne.
"Zavolám Leymu aby ho zobral do nemocnice, toto už nie je tvoja starosť maličká." Uškrnul sa na mňa a druhý chlap, ktorý ma videl sa na mňa chlípne pozeral.
"Ale keď už ťa tu tak pekne máme, čo takto si s nami dať P-éčko? Ešte som ťa tu nevidel." nebola som si istá či sa ma pýta či chcem pervitín, alebo mať s nimi sex a nazývajú to podľa porna. Tak či tak, ani jedno som nechcela. Zasrane nie.
"Nie, vďaka." Cúvala som od nich a zoskočila na zem keď sa ku mne priblížili. Nepotrebovala som počuť jediné ďalšie slovo ani som s nimi nechcela byť v jednej miestnosti. Už som si toho užila v I.P.S. dosť za tie tri razy čo som tu bola.
Rozbehla som sa smerom ku dverám kde zmizol Sasuke a modlila sa, aby ich nezamkol, pretože posledné dvere boli na druhej strane a to znamenalo prejsť rovno okolo nich.
"Nechaj ju, Skye... tam je Sasuke. Hneď ju stade vykope," počula som ako za mnou hovoril ten desivejší tomu druhému, ale ignorovala som ho. Trhla som kľučkou a s úľavou otvorila dvere, vpadla som do slabo osvetlenej miestnosti a zabuchla za sebou. Zhlboka som sa nadychovala a vydychovala, striasajúc odporný plazivý pocit po mojom tele z ich pohľadov, a potom som zdvihla svoj pohľad. Steny boli biele, ale lampa, ktorá bola v červenej farbe to tu farbila do krvava. Všade boli regále a v kúte posteľ zaprataná vankúšmi. A na tej posteli sedel Sasuke a prikladal si vrecko s ľadom na rebrá, pri tom sa na mňa pozeral s menším zamračením. Ach, do pekla.
"J-ja..." zakoktala som sa, vyschlo mi v hrdle a tep bolestivo búšil. Bol ticho a to mi spôsobovalo, že mi srdce prebije ušné bubienky.
"Vidím, že si nepoučíteľná," prehovoril s tichou hrozbou po nekonečnej chvíli a narovnal sa.
"Nemôžem uveriť, že znovu bojuješ," zašepkala som, pretože som nemala odpoveď k tomu čo povedal.
"Teba nič nie je do toho, čo ja robím, bábika." Prebodol ma očami a usmial sa, akoby ho to vôbec netrápilo. Jeho nová prezývka sa mi páčila, ale zároveň nepáčila, pretože nemal právo dávať mi prezývky. To právo stratil už veľmi dávno.
"A teba snáď je niečo do mňa? Počula som Naruta keď s tebou volal. Sleduješ každý môj krok? O čo ti ide?" zaútočila som vzápätí a snažila sa do hlasu vtrepať sladkosť a ľahostajnosť aby videl, že z neho nemám strach.
"Mala si sa spýtať neho, prečo ma otravuje kvôli tebe." Znechutene si odfrkol, " Ale namiesto toho si sem prišla a ak ma pamäť neklame, povedal som, že budeš niesť následky." tvrdosť v jeho tvári bola desivá. A jeho slová o otravovaní ma zaboleli.
"Aké len následky už môžem od teba znášať? Všetko najhoršie čo si mi mohol spraviť si už spôsobil. Pochybujem, že existuje ešte niečo, čo by ma zlomilo," precedila som pomedzi zuby, ale on sa začal smiať nepríjemným smiechom z ktorého mi nabehla husia koža.
"Bábika, ešte som ti nepredviedol v podstate nič," prešiel si po zuboch a na moment odhalil svoje očné zuby, ako sa na mňa cerili. Čo už môže byť horšie ako to, čo mi urobil? Zmláti ma? Zabije?
"Vybrala si si mňa pred chalanmi vonku, ktorí si na teba robili chúťky... Hmm... myslela si si, že so mnou budeš vo väčšom bezpečí?" úškrn na jeho tvári spôsoboval, že mi vlasy vstávali dupkom. On vedel čo mi chcú robiť, počul ich a nezakročil. Bola som mu úplne ľahostajná.
V tom momente sa otvorili dvere a chalani, ktorých spomínal vošli medzi zárubňu.
"Sasuke," pozreli sa na neho a čakali čo povie. Mal rešpekt, ktorý mi zdvíhal žalúdok. Vydobitý surovosťou.
Nádejali sa, že ma "vykope" ako to oni povedali von a budú ma mať pre seba. A možno to urobí. Predhodí ma násilníkom.
Triasla som sa a musela som si obaliť telo rukami, pretože som si myslela, že sa rozpadnem.
"Je moja, odíďte." Nariadil im, ani sa na nich nepozrel. Díval sa na mňa ako na nejakú korisť. V jednej chvíli ma ovládla nádej a úľava, že to neurobil, v druhej zasa strach a neistota, že on môže byť horší.
Chalani bez slova zatvorili dvere a odišli a Sasuke odložil vrecko s ľadom bokom.
Natiahol si ruky za hlavu a nedal na sebe poznať, že by mal zranené rebrá. Mal na sebe prehodenú čiernu rozopnutú vestu a tvár si očistil od krvi ešte než som sem prišla.
Postavil sa a prešiel pár krokov ku mne. Bol dosť blízko a cítila som jeho teplo a pot. Nasucho som prehltla. Čo so mnou teraz urobí?
"Tento účes ti celkom ide, aj keď... páčili sa mi tvoje dlhé vlasy, ktoré som si mohol omotať okolo zápästia." Natiahol ruku s gázou, ktorá bola pokrytá zaschnutou krvou a chytil prameň mojich ostrihaných vlasov. Uskočila som do boku a spravila zopár krokov od neho. Sasuke sa krivo usmial so zlomyseľným pohľadom.
"Chcem odísť," povedala som náhle uvedomujúc si závažnosť tejto situácie. Nemala som sem chodiť. Prečo sa nikdy nepoučím?
"Ale-ale, na to je neskoro. Nepočul si, čo som im povedal, Sakura?" znovu sa usmial a spravil ku mne ďalších pár krokov. Pohybovali sme sa ako obrátené magnety. On sa priblížil, ja som odstúpila a takto sa to opakovalo až kým som nenarazila chrbtom do steny za mnou.
"Si moja..." chytil môj kabát a prudkým pohybom mi ho zhodil z pliec, až kým s ťažkým dopadnutím nespadol na dlážku. Chvela som sa, chcelo sa mi plakať. Bála som sa ho.
"Určite by si sa radšej pohrala so mnou ako s nejakými chalanmi, alebo... Denjim, však? Pochybujem, že si užívaš šukanie s ním tak ako so mnou," keby mi dal facku, bola by som menej ohromená, ako teraz. Nikdy takto nehovoril. Toto nebol môj Sasuke ani Cam. Bol to cudzí, nechutný chlap.
"Povedz mi, Sakura," prešiel drsným prstom po mojom líci a znovu sa ku mne priblížil, až mi dýchal do tváre.
"Stále vydávaš bezhlasité vzdychy pri orgazme tak ako pred tým, alebo pri predstieraní kričíš, aby si mu nezranila ego?" zbledla som asi ešte viac ako pred tým. Ako si dovolí takéto niečo povedať?
Než som sa nazdala, moja ruka vyletela a strelila som mu takú facku, že mu hlavu otočilo na bok a jeho vlasy mu spadli do tváre. V šoku som si prekryla ústa dlaňami. Prekročila som hranicu. Zabije ma.
Sasuke si oblizol pery a pozrel sa na mňa so zapálením v jeho očiach.
"Áno, stále si moja... a vždy budeš, moja bojovnica..." vysmial sa mi do xichtu. Vedel to, on vedel všetko o mojom živote. Bola som tak ľahko čitateľná, že ešte aj ten sex si domyslel?
"Nikdy... už nikdy viac nebudem tvoja," zaškriekala som keď som si zložila ruky dolu a hrdo vztýčila bradu. Pretože po tom čo povedal, bolo to ako pochvala a mne to dodalo odvahu.
"Tak prečo si sem dnes prišla, bábika?" premeral si ma od hlavy až po päty.
"Aby som si overila čo som už vedela. Že si zbabelec, ktorý sa ukrýva pred svetom., feťák, závislí od utrpenia a drog a hajzel, ktorý ničí všetko naokolo," neviem či ma ovládal hnev natoľko aby som vypustila z úst také silné slová.
"Toľko komplimentov, ktoré ma tešia," Sasuke prevrátil znudene očami a znovu sa usmial.
"Prečo znovu bojuješ? Prečo znovu ubližuješ ľuďom?" spýtala som sa ho a hľadala v jeho očiach odpoveď.
"Pretože," pritisol sa ku mne a rukami poputoval k môjmu tričku na zips, "milujem," zamumlal a potiahol ním dolu, "keď niekomu spôsobujem," rozopol ma a odhalil tak moje čierne tielko pod ktorým som nemala podprsenku, "bolesť," pritiahol si ma tesne k sebe až som ucítila jeho tvrdosť. Kurva... neho to vzrušuje. Potrebujem sa odtiaľto dostať pred tým, než sa stane niečo horšie ako toto.
"Si netvor." Zachrčala som, pretože mi kradol vzduch z pľúc jeho blízkosťou.
"To rád počujem," a potom ma tvrdo pobozkal, ale ja som sa bránila, čo mi nedovolil. Nemiesto toho ma viac prišpendlil k sebe a zdvihol ma, donútil ma obmotať okolo jeho pása nohy ak som nechcela spadnúť na zadok.
"Čo to robíš, prestaň," tlačila som sa od neho, bojovala s ním, ale jednou rukou chytil moje a zdvihol mi ich nad hlavu. Držal ma silnejšie ako nejaké putá.
"Povedal som ti, že budeš niesť následky," hrýzol ma surovo do krku až ma to nútilo preliať slzy. Nedovolila som si kričať. Nemôže počuť, aká som slabá.
"Chceš ma znásilniť?" strach vo mne bublal a snažila som sa ubrániť, ale ako si ma napravil v náručí, prirazil ku mne svoje boky a tým ma donútil nedobrovoľne zhíknuť.
"To robiť nemusím, ty sa mi poddáš... a ak budeš bojovať, jednoducho si ťa zoberiem," znovu ma pobozkal a ja som nenávidela to, že som sa od neho nechcela odtiahnuť. Nechcela som aby prestal. Mohla som ho mať na túto jedinú chvíľu a to moje telo aj srdce chceli a ja som ich za to nenávidela. Jedna jeho ruka putovala pod mojim tričkom, skúmal moje telo presne na tých miestach, ktoré si pamätajú ako to robil kedysi, lenže vtedy tam bola neha. Teraz to boli surové dotyky, uštipnutia, mačkanie. Mučil ma bolesťou.
Zahryzol mi tak silno do spodnej pery, až som vykríkla akoby ma drali z kože. Sasuke sa zasmial a posunul ruku dopredu aj keď nemám tušenie ako sa mu to podarilo. Prestrčil ju do mojich nohavíc a dostal sa k môjmu stredu. Pane Bože, nie... nie, nie, nie... toto nesmie robiť.
Cítila som ako do mňa surovo vtisol prsty a vôbec sa neobťažoval s prípravou. Najhoršie na tom bolo, že sa ani nemusel. Moje skurvené telo po ňom prahlo a bolo pripravené. Nenávidela som sa. Nenávidela som ho. Chcela som ho a zároveň nechcela.
Nedobrovoľne som zavzdychala a hlava mi spadla dozadu, ako ma stále surovo bozkával. Dobíjal ma, hltal ma, každý bozk ma pálil a spôsoboval mi bolesť. Dolu som pulzovala pre neho a jeho erekcia mi dokazovala, že ma tiež chcel.
Nemilosrdne do mňa pumpoval a privádzal ma k okraju až kým som nevydala výkrik, ktorý bol počuť len v mojej hlave. A on to vedel... vedel, že ma previedol cez okraj. A teraz sa ma chystal zhodiť s triumfálnym výrazom na tvári, pretože som presne vedela čo chce spraviť. Zoberie si ma... surovo.
Istým spôsobom som na to bola pripravená... tak dlho som ho nemala takto blízko. Chcela som ho.

"Ale áno, aj keď to s tebou budem robiť tvrdo, alebo pomaly, Sakura... vždy to bude milovanie, pretože v tom sú city, pretože si to ty."
Prudko som otvorila oči, keď sa mi v hlave ozvali tieto slová, spomienka na to keď sme sa rozprávali keď sme ešte boli spolu.
Rozplakala som sa tak hlasito až som sa dusila slzami.
"Prosím prestaň," mumlala som do jeho úst a snažila sa odolávať jeho tvrdým bozkom.
"Prestaň, prestaň, prestaň!!!" začala som jačať na plné ústa a hystericky som sa triasla a vzlykala. Prestal ma bozkávať a okamžite som využila šancu a zaborila hlavu do jeho krku. Chránila sa pred tým, aby ma znovu zneužil a zároveň tam hľadala útechu a oporu ako toľkokrát pred tým.
"Prosím, prestaň," zašepkala som a na moju úľavu vytiahol ruku z mojich nohavíc a dal ma dolu. Do rúk sa mi začal vracať cit keď som ich zvesila pozdĺž tela.
Sasuke odo mňa odstúpil a nechal ma samú chúliť sa pri stene ako nejaké opustené šteňa.
Chvíľu si prezeral svoje dielo skazy, ktoré zo mňa spravil a potom mu stvrdli črty tváre a v očiach mal zadosťučinenie.
"A teraz vypadni," nariadil a otočil sa mi chrbtom.
"Nenávidím ťa ty sukyn syn. Už nikdy... nikdy ťa nebudem vyhľadávať. Skap... zmizni mi zo života." Zavzlykala som a dívala sa, ako kráča ku dverám. Pred nimi sa zastavil, ale neotočil sa naspäť na mňa. Ranili ho moje slová? To dúfam, pretože ja som bola v tejto sekunde úplne zničená a želala som si jediné. Zomrieť... pretože ma ponížil a zničil... a ja som sa vždy vracala k tomuto tyranovi.
"Nech ťa tu už nevidím, keď sa sem vrátim," potom otvoril dvere a odišiel hlasito tresknúc za sebou, až som nadskočila.
Znovu sa mi vynorili spomienky ako hovoril, že nikdy so žiadnou ženou po sexe neostal. Nemali sme síce spolu sex, ale nechal ma tu ako handru, jednu z tých... nestarajúc sa o moje emocionálne rozpoloženie. Trvalo mi niekoľko desiatok minút než som sa vzchopila a natiahla na seba všetky veci s tým najodpornejším pocitom, aký som kedy mala. Cítila som sa taká špinavá... taká zneužitá, ponížená sama pred sebou a neuspokojená zároveň.
Čím som si toto všetko zaslúžila? Čo som komu urobila?
Vyšla som z izby a kráčala miestnosťou kde sa odohrával boj. Bola tam tma. Mala som strach, takže som utekala, pretože som mala dojem, že ma naháňajú prízraky, alebo sa tu možno nachádzali tí dvaja. Jediný zdroj záchrany bol svetlo cez tenkú škáru prahu, ktoré ku mne prehováralo s prísľubom slobody.
Vybehla som po schodoch a ocitla sa v plnom bare. Tuto to nikdy nebolo prázdne ak neboli boje. Toľko sebadestrukčných ľudí behalo po svete. Na chvíľu som zavadila pohľadom o Sasukeho, ktorý sedel rozvalený na pohovke rovno oproti mne, držal v ruke kreditku a robil na stole čiaru niečoho bieleho. Nevedela som či to bol pervitín či koks, alebo čo, ale zamrazilo ma to na mieste. Drogy... a vidím to na vlastné oči, ako si pripravuje lajnu.
Z jeho sústredenej práce ho vyrušila nejaká štetka, ktorá si ho oprela o pohovku a vyliezla mu do lona. Začala ho bozkávať a tak podal kreditku nejakej inej babe vedľa neho aby mu to dokončila a chytil za zadok tú čo ho olizovala, aby si ju napravil. Prakticky spolu šukali v bare cez oblečenie. Len chvíľu po tom, čo sme boli spolu... a ešte sa stihol sfetovať.
Vybehla som von a len čo som sa dostala na cestu, hodila som tyčku do snehu a dusila sa odporom, slzami, hnevom a toľkými emóciami, ktoré som nebola schopná stráviť.

Ale to je dobré... takto si ho musím zapamätať... takto ho už nikdy nebudem chcieť.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Minare Minare | 2. července 2015 v 15:12 | Reagovat

tak dlho som čakala a oplatilo sa! úplne úžasné, perfektné...nemám slov, fakt je to neskutočné!...a nechcem ťa strašiť, ale ak takto budeš písať ďalej asi sa do teba zamilujem (nehľadiac na to, že som na chlapov) :-D  ani si nevieš predstaviť tú radosť akú som mala keď som videla, že si pridala ďalšiu časť! len tak ďalej, máš neskutočný talent! :-)

2 Nanashi Nanashi | 5. července 2015 v 23:44 | Reagovat

A aj tak ho bude chcieť, nech sa deje čokoľvek. Možno nie toľko, ako kedysi, ale i tak jej to nedá a skúsi sa ho ochrániť pred ním samotným. Podobne, ako sa on snaží chrániť ju, pretože možno z neho je teraz hajzel, niekde tam hlboko je ešte tá láska, to záležanie. Inak by nemal dôvod zastať pri dverách, nemal by dôvod baviť sa a rozoberať ju s Narutom, kebyže ju má úplne totálne na háku. Akurát je to skutočne hlboko pochované pod rôznou špinou, ako u Sakury pod nánosmi bolesti, smútku, hnevu a nejakou tou nenávisťou, keďže tá predsa len ide ruka v ruke s láskou.  
Každopádne, dieliky úžasné a ja som opäť o niečo viac napätá, ako to bude pokračovať. Dúfam, že sa to čoskoro dozviem :-D
P.S. Hmm, tak ma napadlo...Rada by som niekedy vedela, ako to bolo s tým vyspaním sa s Karin :D

3 Rence Rence | 6. července 2015 v 12:13 | Reagovat

Dobre, tento diel bol nejaký...akčný :D
Prečo som namiesto šampión prečítala šampón? O.o No, to je jedno...
Sasuke... Dobre, neviem, čo si o ňom mám myslieť, ale zatiaľ si myslím, že je mentál :D Asi má na to byť lepším človekom, ale kto vie... A mám taký pocit, že stále to mohlo byť horšie, napr. nechal by ju feťákom alebo tak :D
Diel úžasný a teším sa na ďalší :-) :D

4 Michel Michel | 6. července 2015 v 21:51 | Reagovat

Som rada že je tu nový diel...Znovu po dlhej dobe. Na mna trochu drsný kedže si nám Sasana trochu zidealizovala na začiatku :D každopadne bolo to super , Sakura trpí zase...už moc podla mna...možno by to chcelo znovu trošku niečo svetle lebo to trha moju romanticku dušičku :D Samozrejme že to všetko je na tebe a preto sa na to teším lebo nikdy neviem čo príde dalej :) Úžastne len tak dalej pokračuj tešim sa na dalši diel :)

PS: Tiež ma napadlo že to s tou Karin nebolo uplne ako si Sakura myslí :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama