Veríte v osud? II. 8. diel

31. května 2015 v 16:10 | Mešteková |  Veríte v osud?
Zdravím, zdravím :) po dlhšej dobe sem pridávma nový diel, odišiel mi komp -,-" takže toto som zbúchala na bratovom :D :D Užite si to! :)
Ležím, dívam sa do prázdna, môj notebook je len kúsok odo mňa a tiché vybrácie vychádzajúce z neho ma volajú, aby som si zaň sadla a vypísala si tam svoju dušu... ale ja nechcem.
Nemám silu sa postaviť z postele, nemám záujem sa vôbec snažiť žiť.
Cítim ako ma požiera depresia, hnije v mojom vnútri a núti ma cítiť sa malátne.
Denjiro odišiel po hodine, ktorá sa mi zdala ako večnosť. Pokúšal sa zo mňa vydolovať o čo tu vlastne ide, pretože to on bol ten, ktorý ma našiel ležať vo výťahu rozpadnutú a chvejúcu sa. Chcel vedieť čo zač je Sasuke, že zo mňa robí takú trosku.
"Denji, naša dohoda bola uzavretá a nemienim ju porušovať. Toto je príliš osobné a ja o tom nechcem hovoriť," mumlala som, nedívala som sa na neho, len na strop a na čiernu škvrnu, ktorá sa tam objavila po tom, čo chalani nad nami vytopili byt a takmer sa mi zrútil strop na hlavu.
"Ale keď sme sa s ním včera videli, klamali ste mi obaja... musel ti byť viac, ako len nejaký kamarát z detstva," oponoval tichým hlasom, sedel v rohu v kresle, ruky založené na kolenách a zhrbený, ako ma pozoroval.
"Nechcela som to vyťahovať... už nie je to, čo bolo," nevnímala som vôbec o čom sme sa bavili. Proste som len rozprávala, aby mal pocit, že s ním komunikujem.
"Ale cítiš k nemu niečo po tom všetkom, že?" hlas mal hlbšie položený, akoby sa ma to pýtal s malou dušičkou. Vydýchla som si a pomaly sa posadila.
"Zažili sme toho veľa, nedá sa na to zabudnúť a preto to takto prežívam, ale nie, už by som sa k nemu nikdy nevrátila." Zadívala som sa mu do očí, aby videl, že to myslím skutočne vážne. Neukľudnilo ho to. Sám si z toho všetkého domyslel, že sme kedysi boli spolu, tak prečo mu úplne klamať?
"Dobre, ja... mal by som ísť," postavil sa na nohy a zobral si bundu, ktorú si prehodil cez ruku. Dokráčal ku dverám a tam sa zastavil. Za tú chvíľku mi stihlo hlavou prejsť, že ma možno opúšťa, necháva tak, nechce so mnou už mať nič spoločné a pri tom mi to bolo úplne jedno, cítila som prázdno a ľahostajnosť.
"Uvidíme sa neskôr?" otočil sa na mňa so zvedavým výrazom na tvári. Stisla som pery a odkašľala si aby som si prečístila hrdlo.
"Ozvem sa ti, len teraz potrebujem... čas," pokrčila som ramenami v ospravedlňujúcom geste.
"Okej, tak neskôr," dvere sa za ním zabuchli v zlomku sekundy, ako vyšiel z izby. Možno sa odo mňa potreboval dostať preč, jednoducho na neho preliazala tá tiaha toho všetkého, čím bola táto izba zamorená, pretože to zo mňa muselo vyžarovať.
A tak som si zasa ľahla na chrbát na posteľ a znovu sa dívala na strop. A takto som tam ležala až doteraz, sledovala, ako sa pomaly zošerilo a hluk v okolí našej bytovky sa striedavo zvyšoval a utíchal.
Bolo už okolo siedmej večer, keď si niekto z mojich spolubývajúcich trúfol zaklopať mi na izbu a vošiel dnu, ani nečakal až ho vyzvem.
"Sakura," jeho tlmený a previnilý hlas ma vytrhol z mrákot.
"Hmmm," zamumlala som, ale nepozrela sa na neho ani keď som ucítila ako sa matrac pri mojom boku prehla a on si sadol vedľa mňa.
"Ospravedlňujem sa ti, ale všetko to čo som robil bolo pre tvoje dobro. Zničil by ťa ešte viac ako keď ťa opustil." Tak veľmi sa ma snažil ochrániť pred svojim najlepším priateľom, až mi to všetko pripadalo absurdné.
"Prečo si to myslíš?"
"Pretože by si sa musela dívať na to, ako trpí a ako sa nám všetkým vzdaľuje a nevedela by si nič urobiť. Nikto z nás. Takto nás opustil, pretože to bolo ľahšie." Vyparil sa ako para nad hrncom po tom, čo mi povedal tie otrasné slová, ktoré som mu odmietala veriť a verila som, že keď sa na ďalší deň stretneme, jeho bolesť sa trochu ukľudní. Myslela som, že tie slová povedal len v záchvate utrpenia.
"Mohla som mu skúsiť pomôcť,"
"Skúsila si, ale on to nechcel. Klesol na dno..."
"Neverím, že to čo mi hovoril bola pravda. Že ma v skutočnosti nemal tak veľmi rád, že som sa príliš zaplietla do jeho vecí... že mu už na mne nezáležalo..." ale koniec koncov, podviedol ma a priznal to... vtedy.
"On ťa mal rád... o tom nemôžeš pochybovať. Ale už to nie je on, za ten rok a pol sa stalo toľko veľa, že sa zmenil na nepoznanie... pohybuje sa v kruhoch, ktoré ho stiahli ešte nižšie, ako pred tým."
"Hinata vedela, že..."
"Nie," skočil mi do reči skôr ako som stihla dokončiť vetu.
"Nechcel som, aby mala výčitky z toho, že ti musí klamať. Jednoducho som jej to radšej nepovedal..." musela som si vydýchnuť. Aspoň že u nej som si po celý ten čas mohla byť istá, že je ku mne úprimná, keďže som inak obklopená samou falošou.
"Sakura, prosím... sľúb mi niečo." Jemne položil ruku na tú moju, aby ma donútil poriadne ho počúvať.
"Už za ním nepôjdeš, necháš ho tak...žiť svoj život, ktorý si vybral,"
"Prečo ti to mám sľúbiť?" vykrivila som pery v sarkastickom úškľabku.
"Prečo si myslíš, že po tom všetkom by som za ním ešte niekedy šla?"
"Pretože ťa poznám," povzdychol si netrpezlivo, "a je to nebezpečné a je to on... a vždy keď ide o neho, strácala si hlavu. ON už nie je ten Sasuke, ktorého si milovala. Tam kde sa pohybuje, to všetko ho ovplyvnilo do takej miery, že aj ja s ním udržujem minimálny kontakt."
"A prečo si s ním v kontakte? Alebo lepšie povedané ohľadom čoho?" nadvihla som obočie, no pochybovala som, že mi to prezradí.
"Uisťoval sa, že ťa držím ďaleko od neho. Nechcel ťa vidieť. A potom, mali sme nejaké nedoriešené veci." Stále som čakala čo povie, pretože vedel, že bude musieť pokračovať.
"Sú to len naše nedoriešené veci spred toho leta, kedy sme spolu chodievali von." Jemne pokrútil hlavou z boka na bok, v podstate mi tak ukazoval, že toto sa mňa netýka a mám to nechať tak.
"Naruto, nezaplietaš sa s tými istými ľuďmi ako on, však nie?" trochu sa mi rozšírili oči, pretože ma to trošku desilo. Že by Hinata mala zažiť niečo podobné, keby ho Sasuke stiahol so sebou.
"Nie," vehementne zatriasol rukami, na znak odmietania niečoho takého.
"Dobre," vypustila som vzduch cez pery a potom sa mi v hlave zrodila asi posledná otázka, ktorú som na neho mala.
"Naruto, chcem sa ťa spýtať... to miesto, kde sa zdržiava, I.P.S... čo je to miesto zač? Nie je to tam vôbec dobré, skôr by som povedala, že je to... bar kde sa obchoduje s drogami a ženami a..."
Nedopovedala som, pretože som hľadala správny výraz na to, aby som to pomenovala.
"To miesto.... obnáša všetko zlé, čo existuje..."
"Fetuje?" vyhŕkla som rýchlo, ani som ho nenechala dopovedať. Včera ani dnes som na ňom nezbadala známky abstinencie alebo toho, že by bol mimo. No niektorí sa vedia pretvarovať a schovávať... a on vôbec nebol hlúpy.
Pozrel sa na mňa a potom sklonil hlavu. Bože, nie... fet nie...
"Neviem ti povedať... nezažil som ho sfetovaného, ale neprekvapilo by ma to, keby hej. Vidíme sa len raz za čas. Boh vie, čo robí vo voľnom čase." Nevedela som presne čo robí, mohol robiť z každého niečo, ale vedela som, že robí niečo hrozné... a vedela som aj to, že si nikdy neodpustím, ak ho nechám zruinovať sa. Itachi by to takto nechcel. Jeho matka ho chcela späť. Jeho otec nech zhnije v tom najhorúcejšom pekle.
Mala by som ho nechať tak, nechodiť za ním. Nepraje si to, ale ja nedokážem... som taká hlúpa... nedokážem ho nechať zničiť sa. Mám pocit, že ak on nebude na tomto svete, všetko bude fádne a tmavé a mŕtve.

Niekde v kútiku duše som cítila po celé tie mesiace, že je nažive... ak by nebol, myslím, že by som to hneď spoznala. A ja si neviem predstaviť farby prírody bez toho, aby tu nebol. Hoci niekde vzdialene, niekde kde by som ho nevidela, ale hlavne... nech je živý. A preto mu musím pomôcť aj keď ma to bude stáť všetko, pretože ak ho takto nechám, skôr či neskôr ho to zabije.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Rence Rence | 1. června 2015 v 17:42 | Reagovat

Diel super ako vždy :-)
No, ak sa už do toho Sakura chce pliesť, dúfam, že sa podarí :D Teším sa na ďalší :D

2 Nanashi Nanashi | 1. června 2015 v 22:49 | Reagovat

Jee, ďalší dielik.
Fajn, myslím, že každému muselo byť jasné, aký životný cieľ si Sakura dá, po tom, ako stretla Sasukeho. "Vytiahnuť ho z temnoty..." Ale fajn, páči sa mi to, pretože myslím, že to vlastne aj je úlohou Sakury, či už to bolo v Narutovi alebo tu. Tak či onak, teším sa, až sa do toho Sakura vrhne a som zvedavá, aké prekážky ju čakajú, keďže to určite nebude len tak. Každopádne dúfam, že to nakoniec dopadne dobre, pretože pri tom všetkom by si zaslúžila aspoň ten šťastný koniec, keď už nie normálny život. Ten predsa pri Sasukem nemôže mať nikdy :-D
Rovno pevne dúfam, že sa ti dá comp čo najskôr dokopy, dovtedy budem (ne)trpezlivo čakať na ďalší dielik :D

3 Minare Minare | 13. června 2015 v 22:57 | Reagovat

Paráda :) neskutočne super, hlavne neprestávaj! :) máš talent

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama