Veríte v osud? II. 7 diel

5. května 2015 v 10:42 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ospravedlňujem sa za nesmierne dlhú pauzu, ale momentálne robím opatrovateľku svojim starým rodičom a je to riadna fuška. Dúfam, že vás poteším novým dielom a užijete si ho. Po dlhej dobe som opäť dostala chuť písať, tak sa pustím do ďalšej časti. Prajem vám veľa pekných dní.
Mešteková :)



Otvorila som oči a dívala sa na strop. Cítila som strašné prázdno, vnútri mňa snáď ani srdce nebilo. Myšlienky sa mi rozutekali všetkými smermi, čiže som nebola schopná v hlave dať ni súvislú vetu. Zamračila som sa a nepokojne sa prehodila na druhý bok, kde som čelila Denjirovi, ktorý spokojne spal s rukou prehodenou cez oči.
Ach, vôbec som sa necítila spokojne. V skutočnosti som mala neskrotnú chuť niečo ťažké chytiť a prehodiť to cez presklené okno, všetko porozbíjať, vykričať sa a mlátiť do všetkého čo mi prišlo pod ruku. V hrudníku som mala nepokoj, ktorý mi ho zvieral a žilami sa mi valil prúd adrenalínu a hnevu.
Vyskočila som z postele a natiahla na seba len tričko. Potichu som sa vyparila z izby a zamierila do kúpeľne, pozorne nastrážajúc uši, či náhodou nezačujem Hinatu, alebo Naruta. Ich izbové dvere boli zatvorené a tak som usudzovala, že asi budú spať. Ak sa teda vrátili včera do bytu...
Vyzliekla som sa a pozrela sa na seba v zrkadle. Bola som bledá, človek by povedal, že som anemická. Kruhy pod očami boli dnes výraznejšie ako včera a moje zelené oči boli fádne. Vlasy mi stáli na všetky strany a celé telo ma svrbelo, ako som mala pocit, že... ja neviem, ale už som sa necítila čistá. Sex s cudzincom, dotyky, to všetko moje telo odmietalo. Nezniesla som ani to, keď som sa sama seba dotkla. Prsty, ktoré som mala položené na bruchu som odtiahla, povzdychla si a vliezla pod horúci prúd vody. Drhla som sa, až mi moja bledá pokožka zrúžovela a vôňa šampónu a sprchového gélu ochromili moje zmysli až tak, že som sa dokázala presvedčiť, že som čistá. Cítila som sa tak pošpinene... nevedela som prečo. S frustrovanosťou a hnevom som zaklapla kohútik trochu silnejšie, ako bolo treba a strhla som osušku z vešiaka. Omotala som si ho okolo tela a len tak sedela na vani a dívala sa na svoje prsty na nohách.
Nemala som chuť vyliezť odtiaľto.
Prehrávala som si celý ten včerajší incident a premýšľala nad tým, že ma moja myseľ skutočne neklamala a Sasuke... tu proste bol. Iný, zmenený, nepolapiteľný, devastujúci, zastrašujúci... živý...
Ako ľahko povedal lož, ktorú si v okamihu vymyslel, dokonca keby som nevedela že klame, asi by som mu uverila.
To s tým mobilom bolo...
Počkať...
Zamračila som sa. Nevedela som si spomenúť, kam som dala svoj mobil keď som... mala som ho vôbec pri sebe, keď som sa vrátila do bytu?
Bola som si istá, že nie. Do pekla, snáď som ho nezabudla u Sasukeho v aute.
Skoro som sa rozplakala nad touto schválnosťou, ktorú mi život hádže o papulu. Srdce sa prebralo k životu, že ho uvidí, lebo aj po tom všetkom je jeho... a ako som to nenávidela, to vedomie, že on mi ukradol to najdôležitejšie, čo som mala a bez čoho človek nemôže žiť.
Zvonček na byte sa ozval dosť krátko, ale zato hlučne. Vôbec som nemala v pláne vyjsť von a vyzistiť, kto otravuje môj život. Čakala som, že sa ozve ešte jeden krát, ale potom som počula tlmené hlasy v predsienke, ako sa rozprávajú.
Tuším, že Naruto s Hinatou sú doma.
"Bože, Sasuke, hovoril som ti, že ma máš počkať pred panelákom a ja jej preto skočím." Narutov hlas bol tlmený ako šepkal, ale mal smolu, že som bola v kúpeľni kde je všetko počuť. Stuhla mi krv v žilách, keď som ho počula.
Sasuke je tu... čo tu robí? A Naruto sa s ním rozpráva, akoby sa videli snáď každý deň. Akoby vedel že je v meste, akoby...
Pritlačila som ucho ku dverám a napínala sa, ako som sa snažila zachytiť ich hlasy.
"Zabudla si môj mobil v aute, daj jej ho, nech už za mnou nelezie." Kurva, je to on.
"Kurva, čo robila v tvojom aute? Keď si mi volal, že ťa našla v bare, povedal si, že ťa nebude otravovať, že si jej to dal jasne najavo. A teraz ten včerajšok? Vôbec, načo si liezol hore? Chceš aby ťa znovu videla? Nestačí ti, čím si už kvôli tebe prešla? Chceš jej snáď zničiť aj ten kúsok normálneho života, ktorý sa snaží vybudovať? Dohodli sme sa, že pre ten mobil vybehnem von, keď prídeš a prezvoníš ma aby ťa tu nezbadala. Vieš čo sa stane, ak ťa tu nájde ako sa so mnou rozprávaš? Náš plán, ktorý sme spolu vybudovali ničíš mihnutím ruky, ostatné ako vždy... samozrejme." Naruto zavrčal nízkym tónom a ja som musela zadržať dych, pretože sa mi hrdlom valil vzlyk. Podrazák... on s ním je po celý ten skurvený čas v kontakte.
Skôr ako Sasuke stihol niečo uštipačné odpovedať, pretože nemu bolo absolútne jedno, či mi ublíži to, že ho opäť uvidím, rozrazila som dvere a dívala sa na Naruta, ako je pichnutý medzi úzkou škárkou dverí, aby sa so Sasukem mohol pošepky rozprávať. Len čo sa obzrel a zbadal ma, oči sa mu rozšírili a zabuchol dvere Sasukemu pred nosom.
"Sa-sakura," usmial sa a nepohodlne si prešiel rukou po strapatých vlasoch.
Fučala som ako býk, aká som bola naštvaná a znechutená a vôbec som si neuvedomovala, že mám okolo tela omotanú iba osušku a kvapká zo mňa voda.
"Otvor. Tie. Dvere." Pretisla som pomedzi zuby nízkym a hlbokým tónom. Hrudník sa mi dvíhal tak, že mohol každú chvíľu explodovať.
"No, ja..." Naruto sa nejako snažil vykrútiť, ale keď som sa k nemu priblížila, pricapil sa na dvere so zdeseným výrazom.
"Ty..." nevedela som si vybrať to najhoršie slovo spomedzi všetkých najhorších, ktoré som poznala. Zabodla som mu prst do hrudi a druhou rukou ho odstrčila, keď som s prudkým trhnutím otvorila dvere, aby som našla Sasukeho, ako sa opiera o stenu vedľa výťahu s kamennou tvárou.
Stál tam, ani sa nesnažil rýchlo vypariť, aby mi Naruto nakecal, že mám halucinácie, alebo čo by bol schopný urobiť, len aby ma presvedčil, že so Sasukem nie sú v kontakte.
Jednu ruku mal natiahnutú ku mne a na jeho dlani ležal môj mobil. Vytrhla som mu ho z ruky a vrátila sa naspäť na prah.
"Obaja ste... čo to tu na mňa hráte?" stískala som pery čo najbližšie k sebe, aby som zabránila slzám preliať sa cez okraj.
"Saky, ja ti to vysvetlím," zamumlal Naruto so sklopenou hlavou.
"To, že som tohto debila hľadala po celom Tokiu a ty si bol VRAJ v tom bare, kde si ho VRAJ nenašiel, to všetko bola lož, že? Bol tam po celý čas a ty si na mňa hral, že o ňom nič nevieš, chodil si okolo mňa so strhanou tvárou, aby som nemala pocit, že len ja som trpela tým, že odišiel po tom všetkom čo si zažil. Chcel si mi pomôcť k tomu, aby som nemala výčitky svedomia, že som mu nepomohla. Vlastne, počkať, mne je to v podstate jedno, už som sa cez to všetko preniesla, len som neverila vlastným očiam, keď som ho v tom bare videla a ty si mi dotedy tvrdil, že tam po ňom nie je ani stopy. A áno, samozrejme, že som tam včera šla, aby som sa presvedčila, že fetuje a fajčí a kto vie čo všetko okolo. Snáď ste ma chceli uchrániť pred tým, aká troska sa z neho stala?" vysmiala som sa im nakoniec do xichtu, ale pri tom mi vlastne vôbec nebolo do smiechu. To čo som tu splietala asi nemalo ani hlavu ani pätu, tak v šoku som bola z toho, čo mi urobili.
"My sme..."
"Sakura," Denjiro sa objavil v mojom zornom poli hneď za Narutom len v trenkách a s rozospatými očami, očividne sme ho zobudili, alebo som ho možno zobudila ja a neuvedomovala som si, že som zvýšila hlas.
Nasjkôr sa pozrel na Naruta a potom na mňa, chvíľu medzi nami pobehoval pohľadom a potom keď som sa trochu posunula viac do bytu, zbadal Sasukeho a zamračil sa.
"Kurva drát," zamumlal Naruto a pricapil si na tvár ruku.
"Sakura už sa dávno cez to všetko preniesla, tu máš živý dôkaz v trenkách, Naruto. Môžeš si vydýchnuť a ísť spať a ja konečne môžem ísť robiť to, čo musím," Sasuke prehovoril ľadovým hlasom a zastrčil si ruky hlbšie do kapies.
"Ty to všetko necháš na mňa, ty kokot..." Naruto na neho hodil nasraný pohľad a ja neviem prečo, ale musela som sa začať smiať.
Ironické.
Naruto ho po celý čas kryl a teraz sa na neho Sasuke totálne vykašľal a nechal to na ňom.
Zvdihla som ruky v rezignácii.
"Všetci ste klamári... a nemôžem uveriť, že ste so mnou takto vyjebali," prešmykla som sa popri chalanoch a vpochodovala som do izby, zabuchla dvere, že skoro vyleteli z pántov a kým som sa super rýchlo obliekala, absolútne som neriešila, že oni traja sú vonku. Spolu. Sami.
O pár sekúnd som rozrazila opäť dvere a vyšla na chodbu, kde som stlačila tlačítko na privolanie výťahu hneď vedľa Sasukeho ruky, úplne ignorujúc všetkých troch.
"Môže mi to tu niekto vysvetliť?" Denjiro sa zmätene díval medzi nás. Chudák, vôbec si nezaslúžil môj hnev, ale proste... nedokázala som zo seba vydrať jediné slovo a tak som bola ticho. Natiahla som si na mokré vlasy kapucňu z kabátu a dívala sa na nerezové dvere výťahu, kde som videla Naruta ako naprázdno otvára ústa a škriabe sa na hlave. Miestnosť napĺňalo dusné ticho. Nik sa necítil pohodlne, možno až na Sasukeho, ktorý sa stále opieral so znudeným výrazom na tvári.
"Ste odporní zmrdi." Zamumlala som, keď sa otvorili dvere, pretože to som si neodpustila.
Nastúpila som sa a otočila sa im čelom, keď som stlačila prízemie.
"Sakura, vôbec si nás to nenechala vysvetliť," Na Narutovi bolo vidieť, že sa cítil otrasne a takmer zaplakal, keď mi to hovoril.
Ľahostajne som pokrčila ramenami a dvere sa začínali zatvárať.
Už som si takmer vydýchla úľavou, keď sa Sasuke pomedzi tie dvere stihol prestrčiť než sa zatvorili so slovami, že: ON mi to vysvetlí, a ja som zatiaľ čumela ako blázon na tú drzosť, ktorá sa v ňom zbierala.
Dvere sa zatvorili a Sasuke stál oproti mne s prázdnym výrazom, nepovedal jediné slovo. Očividne ma len chcel viac mučiť svojou prítomnosťou, akoby mu nestačilo, že ma nechal a odhodil ako špinavú handu. Naruto mi klamal a tváril sa, že je zdrvený tým, ako nás všetkých Sasuke opustil, zatiaľ čo on si behal po bare s nejakými fľandrami.
"Och, prosím, Sasuke. Buď tak láskavý a radšej drž hubu, nehovor mi nič." Pretrela som si oči a unavene si povzdychla. Skutočne som ho nechcela počúvať. Tak, ako som ho postrádala a milovala, tak som ho nenávidela a nechcela.
"Nemal som v úmysle ti niečo hovoriť, len som sa potreboval dostať preč. Mám prácu," takmer si zívol, aký bol unudený tým, že na mňa prehováral.
"Čo to s tebou do pekla je!" vybuchla som ako sopka, časovaná bomba, totálna atomovka. Priskočila som k nemu a sotila do neho, mlátila som ho tak dlho, kým mi to dovolil. Kričala som a plakala. Nenávidím ho... nenávidím. Ničí ma... zničí ma.
Oboma rukami chytil moje a stočil ma tak, že ma uväznil v mojich vlastných rukách, keď ma otočil chrbtom na svoju hruď a znehybnil ma.
"Ukludni sa, bábika," zamumlal mi do ucha pokojne, akoby som sa mu vôbec nesnažila ublížiť. Cítila som horkú chuť mojich sĺz, ktoré mi padali z očí.
"Čo som vám urobila, že ma takto trestáte?" zafňukala som a kolená sa mi podlomili, no nespadla som, lebo jeho ruky väzniace tie moje ma udržali na nohách.
"Nie je to o tebe,"
"Samozrejme, všetko je len a len o tebe, drahocenný Uchiha," vyprskla som a zametala sa mu v náručí, ako som sa snažila dostať preč.
Sasuke mi jednou rukou obalil telo, aby som sa nehýbala a rýchlo druhou stlačil tlačidlo na výťahu, aby sa zastavil. Myklo to s nami a zostali sme zaseknutý medzi dvomi poschodiami.
"Odišiel si tak zranený a zničený po tom všetkom čo sa ti stalo, nedal si nám jedinú šancu na to, aby sme ti pomohli. Potreboval si nás, my sme ťa potrebovali... ja som ťa potrebovala a ty si..."
"Nemiloval som ťa, nepotreboval som ťa. Jediný, kto mi mohol pomôcť zbaviť sa ťa bol Naruto, ktorý jediný chápal, že mi nestojíš za nič a preto ťa chcel predo mnou uchrániť," pretočil očami, "zaplietla si sa do mojich vecí tak veľmi... a to som sa len bavil,"
"Pokým ti nezomrel brat a to ťa prebralo?!" zašepkala som a v momente som svoje slová oľutovala, to že som to povedala. Sasuke ma od seba odstrčil a natlačil ma chrbtom na výťah, držal ma tak pevne, že ma to bolelo.
"Nikdy viac o ňom nehovor," zahrmel s rozšírenými očami od hnevu. Videla som, ako jeho kamennou tvárou prešiel záblesk bolesti.
"Ak-ý zmy-sel vidíš v to-m, čo robíš? Toto ti ho nevráti, zničí ťa to," koktala som strachom a bolesťou ako mi do kĺučných kostí tlačil palcami.
"Som späť, tam kam patrím. Tam je moje miesto," miesto kde necíti bolesť?
"Ty si ži svoj život, Naruto ti vybudoval všetky podmienky, ktoré potrebuješ, ale pokiaľ sa vrátiš späť, budeš niesť následky," výťah sa pohol, vôbec som si neuvedomila, že mi dal ruky dolu z pliec, pretože stále boleli a strčil do tlačidla. Trvalo len dve sekundy, než sme sa dostali na prízemie a dvere sa otvorili.

"Sakura, uvedom si jednu vec, nikdy si ma nepoznala. Nebolo ťažké správať sa ako priateľ k naivnému dievčatku. Možno som sa aj snažil zmeniť, ale vedz, že toto som ja." Prešiel okolo mňa a nechal ma tam stáť, jeho slová zneli v mojich ušiach ešte dávno po tom, čo opustil budovu. Skĺzla som sa na zem a schúlila sa do klbka, pretože to bolo jediné čo som dokázala urobiť. Snažiť sa ochrániť.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Rence Rence | 5. května 2015 v 17:39 | Reagovat

Fúú, to bolo... Ja už fakt neviem, čomu veriť :D Diel bol skvelý, úžasný a pod :D Teším sa na ďalší :-)

2 Nanashi Nanashi | 5. května 2015 v 18:08 | Reagovat

Júúú, nový diel. Tento bol po dlhom čase teda jeden z najlepších, konečne Sakura urobila to, čo som očakávala a Sasuke sa správal...proste ako Sasuke, čo ma celkom neprekvapilo. Akurát stále sa mi nechce veriť, že bol i vtedy taký hajzel a len sa s ňou hral. Inak by sa pred ňou tak úplne neskrýval, akurát teraz už z neho hajzel je, keďže mu to je ľahostajné. Len debil by totiž nevidel, že ona sa z toho nikdy nespamätala. Tak či onak, som rada, že žiješ a napäto čakám na pokrčovanie :-D

3 Michel Michel | 6. května 2015 v 14:14 | Reagovat

Uff tak to bolo dlhe čakanie už som sa obávala že si s tým uplne sekla... a aký usmev sa mi vyčaril ked som tu konečne našla nový diel som fakt rada :) ku dielu ...noo..neviem ...Sasan je dáky divný nezdá sa mi že by to vtedy všetko hral je to nejake zvástne ale je mi jasne že to všetko ešte iba príde. Ale naoza iba Uchiha dokáže byť taký krutý. Smrad jeden no dufam že sa to nejako vyrieši teším sa na další diel :)

4 molly molly | 8. května 2015 v 13:51 | Reagovat

Yay *-* další díl :3 Za něj ti hrozně moc děkuju :3
Teď vůbec nevím, čemu mám věřit, jsem úplně zmatená :O Sasuke umí velmi dobře lhát, ale stejně si myslím, že nemohl být vždycky takovej hajzl. Kdyby byl, nemiloval by Itachiho a nereagoval by na něj přehnaně citlivě. Ale zase... :D Já nevím! A jsem hrozně natěšená na další díl. Tahle série je srdcovka, strašně mě baví <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama