Veríte v osud? II. 6. diel

5. března 2015 v 0:03 | Mešteková |  Veríte v osud?
A je tu nový dielik :P :D Vaše komentáre sú tak dlhé, že ma to teší a tie postrehy a zhrnutie. Niekto z vás môže mať správne dedukcie, niekto zasa dobrý názor ;) uvidíme čo sa z toho vykľuje.
P.S. Odmyslite si tie modré oči :D

Do čerta. Čo mu mám povedať? Netúžila som mu prezradiť, že je môj priateľ, lebo prakticky nebol a po druhé, kto vie, čo by mu Sasuke povedal. Aj keď, vyzeral, že je nad vecou, tak by možno nepovedal, že sme spolu kedysi chodili.
Na druhej strane som mu ale chcela povedať, že je mojím priateľom, pretože som mu chcela dokázať, že som sa skutočne posunula ďalej. Chcela som mu ukázať, že nie je jediný muž v mojom živote. Nejako mu bez slov vyjadriť, že viem byť šťastná aj bez neho a nepotrebujem ho, že mi je úplne jedno akú minulosť sme spolu zdieľali.
Ale vždy tu bude pre aj proti.
"Áno, som jej priateľ, a ty si?" Denjiro nadvihol obočie, keď sa na neho díval a stál tak blízko, že sa mi chrbát dotýkal jeho hrudníka. Priam som cítila, aký je Denjiro napätý, pretože stojí pred úplne neznámym týpkom z ktorého ešte k tomu sála niečo nepríjemné. Mala som dojem, že cíti, ako mu Sasuke neprikladá dôležitosť, pretože ja som to cítila. Mal na tvári chvíľu výraz ľahostajnosti, potom sa zatváril znudene, potom prešiel do sarkastického úškrnu.
A potom mi na maličký okamih venoval pohľad, ktorý hovoril, že táto situácia ho skôr baví, než aby mu bolo nakoniec tak trápne, ako mne. Priam som v jeho očiach videla, ako sa mi vysmieva, že môj vlastný priateľ netuší, kto pred ním stojí. A smial sa na ňom, že je tak slepý a nevidí to napätie, ktoré zo mňa sála, lebo sme všetci traja vedľa seba. On to cítil, tak musel aj Denjiro.
Namáhavo som prehltla a nedokázala som povedať nič skôr, ako by otvoril Sasuke ústa. Otovorila som ich, aby som povedala, že je len kamarát, ale nevyšiel z nich jediný tón, len para. Bože, len nech nepovie, že je môj bývalí priateľ, ktorý zo mňa spravil trosku.
"Som len starý známy, prechádzajúci okolo. Náhodou sme na seba narazili, keď šla za tebou a keďže sme sa veľmi dlho nevideli, zarozprávali sme sa." Sasuke naklonil hlavu do boku a bolo vidieť, že si ho premeriava. Možno porovnával to, aký bol Denjiro od neho odlišný. Blondiak a čiernovlások. Zelené oči a tmavé studne. Výškovo rozdielní, správaním iní, ale aj napriek tomu, keď stáli oproti sebe, vycítila som z Denjira také to predátorské správanie, keď si ochraňuje svoje teritótium. Také, aké Sasuke voči mne kedysi prejavoval a teraz sa na mňa díval, ako na niečo, čo mu bolo absolútne u prdele a bavil sa na tom.
"A prečo ste pred jej bytom?" Denjiro sa začudovane pozrel s mierne útočným tónom a povedala by som, že bol podozrievavý. Nezhltol mu to a Sasukemu bolo absolútne jedno či mu verí, alebo nie. Toto sú moje sračky. Za túto situáciu si môžem samat.
"Vybil sa jej mobil, tak ti asi nemala ako zavolať, chcela si ho dať na nabíjačku, tak som ju odviezol." Klamať vedel perfektne a to, že povedal rovnakú vec, akú som mu plánovala povedať ja, ma desilo. Akoby mi čítal myšlienky.
"Uhm," Denjiro stlačil pery k sebe a bolo mi jasné, že bol na pochybách.
"Od kiaľ sa poznáte?"
Sasuke pustil cigaretu na zem a zadusil ju nohou, zatiaľ čo si obe ruky strčil do zadných vreciek nohavíc.
"Celkovo rád by som zaspomínal na moju minulosť so Sakurou, ale žiaľ, musím sa ponáhľať. Mám nejaké povinnosti a tie nepočkajú," pohodil hlavou, aby si odhrnul vlasy, čo mu padali do očí a pozrel sa na mňa, keď ma prevŕtal očami.
Rád by zaspomínal na našu minulosť? No to určite. Aké "zdvorilostné" formulky používa.
"Užívajte si spoločné chvíle, lúčim sa. Zbohom, Sakura," jeho pohľad jasne dával najavo, že už sa nikdy neuvidíme. A zároveň ma varoval, že ak ešte raz vstúpim do toho baru a budem ho hľadať, nebude sa obťažovať s tým, prichádzať mi na pomoc. Chcel žiť svoj terajší život a nechať všetko čo bolo za nami pochované tak, ako to bolo doteraz. Tak, ako to pochoval.
"Rád som ťa spoznal, ale nezapočul som tvoje meno," Denjiro k nemu natiahol ruku v geste, ale Sasuke sa na ňu len pozeral a očividne nemal v úmysle mu ňou potriasť.
Naklonil hlavu nabok ako zvedavé dieťa a pozrel sa od podávanej ruky do Denjirových očí, pričom sa mu na tvári opäť roztiahol úsmev, ktorý bol... zlý.
Kde je ten Sasuke, ktorého som poznala? Bol pred tým taký, než sme sa spoznali? Robia toto z neho oni? To prostredie?
"Moje meno nie je dôležité," strelil pohľadom ku mne a vyslal nimi dýky, ktoré mi prešli kožou. Bol tam chlad, odstup, pobavenie, výsmech... všetko sa to miesilo a ja som sa triasla pod vplyvom tých pocitov, ktoré vyvolávali jeho oči a jeho tvár skrútená v grimase, ktorú som u neho nikdy pred tým nevidela. Bolo to nepríjemné...
Prešiel okolo auta k miestu vodiča, otvoril dvere a nasadol bez jediného slova. Keď naštartoval auto z reproduktorov sa ozvala hlasitá hudba, ktorá mi drala ušné bubienky.
Arctic Monkeys - R U Mine? ( https://www.youtube.com/watch?v=VQH8ZTgna3Q ), burácala z jeho auta, keď prudko vyštartoval dopredu a zmizol za rohom. A ja som tam stála a stála a dívala sa na cestu, na cestičku po jeho pneumatikách, vyklepaná tým, že sa z neho stalo niečo podivné a zvieracie. Nebezpečnejšie ako bol pred tým.
"Sakura?" Denjiro ma chytil za plecia a otočil ma k sebe.
"Čo to malo znamenať?" dožadoval sa odpovede a ignoroval snehové vločky, ktoré sa mu roztápali vo vlasoch a na nose.
"Nič," zamulala som a sklopila pohľad, keď som sa pokúsila obísť ho a dostať sa do tepla.
"Počkaj," Denjiro ma nasledoval do bytu, kde sme očividne boli sami, čo ma celkovo prekvapilo, ale potom som si uvedomila, že Naruto a Hinata určite išli do kina odreágovať sa. To bolo niečo ako ich posvätný rituál.
Odložila som si kabát a bolo mi absolútne jedno, že som netrafila háčik a spadol na zem. Vyzula som si čižmy a kráčala do svojej izby, aby som zo seba dala dolu šál.
"Naozaj, chcem vedieť, kto to bol... bol dosť... zvláštny. Nepovedal by som, že je to niekto z tvojich kamarátov," nie, len bývalí priateľ.
Prešla som tých pár krokov do kúpeľne, aby som si umyla ruky a dopriala si chvíľku času na rozmyslenie si, čo mui poviem.
"Je z deckého domova, kde som vyrastala. Nevidela som ho strašne dlho a celkovo ma prekvapilo, že som tu dnes na neho narazila," prehovorila som, keď sa postavil vedľa mňa a natlačil si do rúk mydlo.
"Aha... a čo tu robí? Díval sa na teba strašne divne," Denjiro vyzeral, že si myslí, že mi Sasuke chce snáď ublížiť.
Vypla som vodu, utrela si ruky a prešla do predsienky, kde som ho počkala, než sa ku mne pridá.
"Tiež tu niekde študuje," zaklamala som, "Neviem čo je pre teba divné dívanie sa, ja som to vnímala normálne," ďalšie klamstvo, "možno spomínal nostalgicky na naše výstrelky, ktoré sme vyvádzali ako deti. Máme toho dosť odžitého, nie je toho ale veľa dobrého, lebo vždy nás prichytili," mala by som zhniť v tom najhorúcejšom pekle.
"Aha, a ako sa to volá?" nevzdával sa a ja som začínala byť zúfalá kvôli jeho otázkam.
"Denji, pamätáš si na našu dohodu? Ja sa nevypytujem teba, ty zasa mňa. Okrem toho, nechce sa mi práve teraz hovoriť," ani som mu nedala šancu, aby sa stihol začudovať, začala som mu z tela strávať tričko. Potrebovala som ho nejako zamestnať, aby sa ma na neho nevypytoval. Potrebovala som nejako zamestnať vlastnú myseľ, aby som ho nevidela pred svojimi očami kedykoľvek zatvorím viečka. Až príliš dobre sa mi vypálil Sasukeho výzor do mozgu. Mala som ho otlačený na sietnici.
Narazila som perami na tie jeho, keď som odhadzovala tričko niekam smerom do kuchyne a on ma chytil za zadok, keď si ma nadvihol tak, aby som mu mohla omotať nohami pás. Odniesol ma do mojej izby a nohou zabuchol dvere keď ma hodil na posteľ a začal zo mňa zúrivo trhať oblečenie. Náš sex bol vždy živočíšny a vtedy sme obaja úplne vypustili paru, takže som sa v duchu potešila, keď som vedela, že týmto mu Sasukeho vymažem z hlavy. Aj keď samej sebe mi to nešlo.
Zvlášť, keď som videla aký iný bol od Sasukeho a bolo to strašne divné. Len čo som mala všetko oblečenie dolu a on si stiahol nohavice, chytil ma, podvihol a pretočil ma na brucho, takže som sa dala na všetky štyri a zatvorila oči, pokým to všetko neskončilo a obaja sme nespadli do prikrývok úplne vyčerpaní až k spánku.
 

14 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 molly molly | 8. března 2015 v 14:05 | Reagovat

Jéé :O To už tu je tak dlouho? :O
Co se to ze Sasukeho a Sakury stalo? :( Oj, může to vůbec skončit happy endem? :D

2 Nanashi Nanashi | 14. března 2015 v 22:20 | Reagovat

Čo povedať, aby som sa neopakovala? No proste ďalší super diel so zaujímavým vývojom deja :D

3 Rence Rence | 6. dubna 2015 v 16:57 | Reagovat

No, vidím že Sasuke žije veľmo zdravým životným štýlom :D Super diel, teším sa na ďalší :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama