Veríte v osud? II. 5. diel

1. března 2015 v 17:43 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ahojte, ja viem, že zasa po dlhej dobe, zabite ma :D :D Ale mám dve práce, takže mám voľno snáď jeden deň za dva týždne, ktorý aj tak prespím :D ale dnes som sa dokopala k tomu, aby som napísala diel :D :D Takže si ho snáď užijete.

Otočila som sa a zbadala nejakého chalana na ceste predo mnou. Opieral sa o auto v ležérnej póze a držal v ruke kľúče, kým sa na mňa díval a okolo neho sa vznášal sneh.
"Poznáme sa?" moje zmysli zbystrili ešte viac. Mala som tu len zlé skúsenosti, toto môže byť jeden z tých, čo sú grázli.
"Nie, len ma zaujíma, čo také pekné a očividne slušné dievča pohľadáva na tomto hroznom mieste." Tón jeho hlasu bol hladký a tvár, ktorú mu osvetľovla slabá pouličná lampa vyzerala nedotknutá strniskom.
"Myslím, že do toho ťa nie je nič, keďže sa nepoznáme. To isté by som sa mohla pýtať ja teba, nevyzeráš ako jeden z tých, čo sem chodia." Bola som podráždená, že ma vyrušil keď som sa pripravovala na to, aby som videla neho.
"Hou, dievča, neútočil som na teba, tak nemusíš ani ty na mňa,"zdvihol ruky v obrannom geste a usmial sa na mňa chlapeckým úsmevom. Jeho oči vyzerali byť hnedé, ale v tej tme som ich skôr videla čierne. Kapucňa na hlave mu zakrývala vlasy, tak som ich nevedela odhadnúť.
"Prepáč, ale... ponáhľam sa," vykrúcala som sa trochu príjemnejším tónom a stále držala kľučku, dvere boli mierne odchlípené, takže som počula hluk a hudbu zvnútra.
"Si si istá, že tam chceš ísť? Nemyslím si, že to je vhodné miesto,"
"Mám tam známeho, musím tam ísť," čo sa do mňa do čerta všetci starajú?
"Akého známeho?" narovnal sa a už sa neopieral o dvere. Vyzeral, že som ho ešte viac zaujala a to som práve nechcela.
"Prepáč, ale naozaj sa ponáhľam, nehnevaj sa," nečakala som než na mňa prehovorí, alebo čo, proste som rýchlo otvorila dvere a vtrhla dnu, mala som pocit, akoby som mohla byť prenásledovaná a tak som kráčala rýchlim krokom a až keď som prešla krvavočervenou chodbou a dostala som sa do obrovskej miestnosti preplnenej ľuďmi, spomalila som a trochu si vydýchla. Nenápadne som sa obzrela dozadu a nikde som ho nevidela, tak som sa konečne mohla uvoľniť.
Teraz, keď som už vlastne bola vnútri, poriadne som sa porozhliadla. Všetko bolo v červeno-bielej dekorácii a a popri jednej stene sa ťahal dlhý pult za ktorým pracovali tri barmanky, ale očividne ani tie nestíhali aký tu bol nával. Bolo to tak preplnené, že som pochybovala o tom, že ho nájdem a ľudia ma nejakým spôsobom dotlačili až pred bar.
"Čo to bude?" divne vyzerajúca žena s prevŕtanou tvárou a tetovaním od krku až po päty, s modrými vlasmi sa na mňa pozrelo. Na očiach mala nalepené umelé riasy, takže vyzerala ešte desivejšie s červeným rúžom na ústach.
"Ehm," obzrela som sa po bare a všimla si, že všade bol len nejaký alkohol a ľudia spolu konverzovali v podnapitom stave. Neviem čo som si myslela, než som sem vošla. Možno som čakala vrstvy špiny na zemi a prachu na pulte, špinavé poháre a čierne steny, ale vyzeralo to tu elegantne na to, že to bol drogový brloh.
Áno, na druhej strane od baru bola jedna stena celá zrkadlová a boli tam postavené dve tyče, kde tancovali ženy a nemali na sebe nič, ale bolo to stále lepšie, ako som si myslela.
No aj napriek tomu ma striaslo keď som si uvedomila, že tu trávil Sasuke väčšinu svojho času.
"Tak?" barmanka bola netrpezlivá a praskala nervózne v ústach balónik od žuvačky. Všimla som si, že strany pri nozdrách má červené, akoby vyšúchané.
"Máte plechovku spritu?" lepšie si objednať niečo takéto, kde si môžem byť istá, že pri príprave mi tam nevhodia nič nelegálne.
Bez slova sa otočila k ladničke, vytiahla sprite a podala mi ho aj s blokom. Vyplatila som jej to a ľadovú plechovku som držala v rukách, nech sa mi to trochu oteplí, keď som sa otočila do miestnosti. Zbadala som stĺp, tak som sa k nemu premotala pomedzi ľudí a oprela sa o neho, pomaly popíjajúc bublinkovú sladkú vodu a keď som dopila, strčila som palec do otvoru, ktorý som si urobila, aby vo chvíľke mojej nepozornosti niekto okoloidúcii nehodil nejakú drogu dnu. Mala som veľký problém v rozhliadaní sa. Desilo ma, keď som videla, ako si ľudia pri stoloch podávajú jointa a pod stolom si vymieňajú sáčiky za peniaze tak nenápadne, že to bolo až nápadné.
Nechápem, ako to, že policajti tu nezakročia. Možno to vlastní niekto, kto má obrovský vplyv na zákon. To bolo jediné možné vysvetlenie.
Skenovala som stôl za stolom, pohovku za pohovkou až kým som nezbadala akúsi plavovlásku, ako sedí obkročmo na nejakom chalanovi ľahko odetá s rukami hodenými okolo jeho krku. V podstate na ňom ležala.
Vrtela sa na ňom a bolo na nej úplne vidieť, že sa ho snaží zvádzať. Možno sa tu prevádzkuje sex na verejnosti. Znechutene som sa chcela odvrátiť, keď som si odrazu všimla, ako mu niečo šepkala do ucha a odkryla mi na neho výhľad.
Tá šiltovka.
Zamrazilo ma na mieste, keď som si uvedomila, že to je Sasuke a ja od neho stojím len dva metre. Cítila som, ako sa mi do tváre hrnie krv. Dožadovala sa jeho pozornosti a tisla sa na neho stále viac. Zobrala mu z hlavy šiltovku a nasadila si ju na svoju hrivu rozpustených vlasov keď sa mu zvalila na hrudník.
Je to on. Naozaj je to on.
Obliala ma horúčava z tej predstavy toho poníženia, keby videl, ako na neho civím.
Teraz o tom vôbec nemôžem pochybovať. Vidím jeho strapaté vlasy, čierne oči a bledú pokožku. Bol celý v tmavom a sedel v pohodlnej polohe, rozvalený na sedačke zatiaľ čo ona na ňom obkročmo podriemavala aj cez ten obrovský hluk hudby.
Hrýzla som si zvnútra do líca a bojovala s nutkaním ísť za ním a niečo mu povedať. Niečo a pri tom som vôbec nevedela čo.
No nič, videla som ho, uistila som sa, že som včera nemala halucinácie a môžem ísť. Nič iné nemôžem urobiť. Otočila som sa na odchod, keď v tom do mňa narazil nejaký týpek, potácajúci sa popri stoloch, podopierajúc sa o pohovky.
Sprite mi vypadol z ruky a rozlial sa po zemi. Rozrušene som sa otočila, ale vyzeralo to, že nikoho netrápi, že sa niečo rozlialo po dlážke. Potom som hodila kradmí pohľad na pohovku, aby som sa uistila, že ten šramot nejako neprilákal Sasukeho pohľad, ale zostala som uväznená jeho čiernymi očami, ktoré ku mne vzhliadli. Do čerta, zbadala som záblesk hnevu v jeho očiach, nie prekvapenie, len číru zúrivosť, keď stiahol tmavé obočie k sebe a zamračil sa, prižmurujúc oči do štrbín.
V zlomku sekundy chytil to dievča, ktoré nevyzeralo, že by bolo čisté jednou rukou za nohu a druhou za ruku a zvalil ju zo seba vedľa na pohovku, ako nejaký mech, kde zostala v ležiacej polohe, akoby sa nevedela dať dokopy. Až teraz som si uvedomila, že je sfetovaná.
Otriasla som sa hnusom, no strach z toho, že Sasuke sa postavil a kráčal ku mne mi spôsobil, že mi brneli nohy.
Než som sa spamätala, zdrapil ma surovo za lakeť a ťahal pomedzi ľudí. Kontakt jeho ruky s mojou spôsobil, že mi vstávali vlasy dupkom. A nie tým dobrým spôsobom ako kedysi.
Tak dlho som sa k nemu takto nepriblížila, až ma to desilo.
Klopýtala som za ním, vrážajúc do tiel, až kým ma neovial chladný vzduch a tvár mi pokropili snehové vločky.
"Čo. Tu. Kurva. Robíš?" zahrmel nebezpečne tichým hlasom, keď ma zvrtol k sebe a surovo mi stlačil kosť na lakti až mi vyhŕkli slzy.
"Prišla som... sa zabaviť," klamať mu nebolo také jednoduché ako som si myslela.
"Nehovoril som včera, že ťa tu nechcem nikdy vidieť?"
"Som slobodná a môžem sa pohybovať sama kde chcem." Odsekla som teraz ja, nepríjemne.
Zaťal zuby, až mu svaly na sánke pracovali a chvíľu sa na mňa pozeral. Nevedela som, čo mu ide hlavou a nebola som si ani istá tým, či to chcem vedieť.
Jeho už aj tak dosť pevné zoveretie sa ešte viac spevnilo, keď ma začal ťahať opäť niekam do neznáma. Celý čas som bojovala s tým, aby som držala jazyk za zubami. Vliekol ma za sebou ako handru.
Ocitla som sa na parkovisku, kde sme zastali.
"Nastúp do auta," zmätene som sa obzrela, keď mi otvoril dvere spolujazdca od nejakého šedého auta, ktoré nebolo jeho, ale bez slova som tam nastúpila a čakala, čo sa bude ďalej diať.
Sadol si na miesto vodiča, naštartoval a vyrazili sme na cestu za burácania motoru. Bol to trojdverák a keď som tam sedela, mala som dojem, že sedím až na aflate aké nízke bolo.
"Kam ma vezieš?" dožadovala som sa odpovede po dvoch minútach dusivého ticha. Neviem či som si myslela, že mi niečo povie, ale moja naivita nemá medze.
"Veziem ťa do tvojho bytu," ou, naivita sa niekedy vypláca.
"Veď ani nevieš, kde bývam," opovrhlivo som otočila hlavu do okna, keď sústredene sledoval cestu.
"Ten byt ste vybrali z troch možností. Nemusím trikrát hádať, ktorý to bude. Nebol som tam pozrieť, ale Tokio poznám ako vlastnú dlaň." Aký je zhovorčivý. Príliš dlhé vety, ktoré vypúšťal z úst ma miatli.
Bola som ticho, dívala som sa na cestu a hrýzla si peru. Mala som otázky, ale potrebovala som nabrať odvahu na to, aby som počula odpovede.
"Kto je to dievča, ktoré..." vytratil sa mi hlas, lebo som akosi nevedela pokračovať.
No, mlčal. Nehovoril nič, akoby som ani nepovedala jediné slovo. Koniec koncov mňa do toho nič nie je, ale zaujímalo ma to. Vôbec som ju nepoznala a keď bola sfetovaná, zaujímalo ma, či aj on fetuje... či sa po tom všetkom zlomil až tak, že si tiež rád dá linku.
"Kde si bol celé tie mesiace? Čo si robil?"
Ticho.
"Vrátil si sa k predchádzajúcemu životu," schválne som konštatovala a nepýtala som sa, pretože som na neho chcela skúsiť inú taktiku.
"Do toho teba nič nie je, Sakura," odsekol a ani sa na mňa nezadíval. Pozornejšie som si ho prezerala, sledovala som jeho nos, či okolo neho nebude mať červené vyšúchané miesta, či necvaká zubami, vnútorne sa netrasie. Dúhovky som bohužial skontrolovať nemohla keď som sa na neho dívala z profilu.
"Mama sa o teba strachuje," skúsiť zahrať mu na city ho možno trošku obmäkčí. Zbadala som, ako tuhšie zovrel volant, keď ním prudko otočil zákruty, až mi dvere dali facku ako ma hodilo do boku.
Celá pravá polovica tela bola snáď rozmliaždená, ale nedovolila som si ani len zaaukať. Ukazovať, že som slabé dievčatko nebolo v tejto situácii vhodné.
Zastal až pneumatiky zaškrípali a motor zavil.
Sedela som však na svojom mieste a čakala, kým sa na mňa pozrie, ale neurobil to. Len zvieral volant a díval sa pred seba.
"Mal by si sa svojej matke aspoň ozvať," pravou bolo, že som s ňou udržovala kontakt. Potrebovala sa s niekym rozprávať o Itachim a Sasukem, hoci jej starší syn tragicky zomrel, potrebovala nejako ventilovať svoj smútok. A síce jej mladší syn zdúchol a vôbec sa jej neozval tak dlho, ako mne, nehľadala ho. Verila, že sa vráti, len potrebuje čas. A ja som sa s ňou vždy o tom rozprávala, keď to potrebovala, hoci sama som si tým spôsobovala rany, bola som proste masochistka. Ale túžba uľaviť jej bola silnejšia ako sebaľútosť.
"Mala by si sa starať o svoje veci, mať dobré známky a promovať s červeným diplomom, to je teraz tvoja jediná starosť, tak sa jej venuj a nerieš veci, do ktorých tvoj nos nepatrí."
Uhm...
Prehltla som s gučou v krku a stále sedela na mieste.
"Vôbec o mne nič nevieš, vôbec netušíš čo sú moje starosti."
"Aké len ty môžeš mať starosti?" odfrkol si a teraz sa na mňa konečne pozrel a trochu ma ukľudnilo, že nebol sfetovaný.
"Ty si moja starosť, nechcem aby si žil tak, ako kedysi..." otvoril dvere ani som nestihla dopovedať vetu, prešiel okolo auto a vytiahol ma von z auta. Zabuchol dvere a moje ruky boleli od toho zovretia ktoré na mňa použil aby ma dostal z jeho sedačky spolujazdca.
"Ja tvoja starosť nie som, nikdy nebudem, tak na mňa zabudni." Vrazil si ruky do vačkov na jeho tmavej koženej bunde a pretiahol si pred tým cez hlavu kapucňu, aby sa obránil pred roztápajúcimi sa snehovými vločkami.
"Sasuke, nemusíš takto žiť," snažila som sa na neho hovoriť jemne, keď som si jednou rukou šúchala boľavé miesto na druhej ruke.
Sasuke vytiahol z vrecka akýsi balíčok, otočil ho dolu k zemi a jedným poklepnutím prstu vytiahol cigaretu. Vložil si ju medzi pery, zobral zapaľovač, raz šťukol a zahalil ho dym.
Takmer som v nemom úžase otvorila ústa, keď som sledovala, ako si zhlboka potiahol, akoby fajčil niekoľko rokov a vyfúkol dym smerom na mňa. Neuhla som, aj keď sa mi chcelo zakašľať.
"Od kedy fajčíš?" hlas som mala skoro slabý, pretože moje oči tomu proste odmietali veriť. Opäť si potiahol a sledovala som ako oranžové svetielko pálilo tabak aj s papierom, ktoré do seba inhaloval.
Opäť vyfúkol dym, ale tentokrát nie na mňa, ale kolmo nadol, ako mu vyšiel nosom.
"Sakura?" zvrtla som sa, keď som začula Denjirov hlas a zbadala som ho, ako ku mne obozretne kráča, sledujúc Sasukeho, akoby zisťoval či ma obťažuje.
"Denjiro, čo tu robíš?" hlas som mala piskľavejší, pretože som bola šokovaná. Vôbec som netúžila mať ich oboch vedľa seba a hovoriť s nimi obomi.
"Volal som ti nespočetne veľakrát, ale máš vypnutý mobil." Do čerta, musel sa mi vybiť.
"Mala si prísť za mnou, tak som sa začal báť." Zastal vedľa mňa premeral si ma, či som v poriadku, než premiestnil pohľad naspäť na Sasukeho, ktorý sa pobavene oprel o auto, prekrížil nohy a na tvári mal zlomyseľný úškrn.
"Tvoj priateľ, Sakura?" spýtal sa a ledabilo bradou ukázal na Denjira s opovrhujúcim spôsobom keď opäť vyfúkol dym a pery skryvil do sebavedomého úsmevu.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nanashi Nanashi | 1. března 2015 v 19:50 | Reagovat

Júj, konečne nový dielik, ktorý som poslednou dobou vyzerala čoraz častejšie. No, pri čítaní mi srdce búchalo do hrudného koša minimálne tak rýchlo, ako keď sa Sasuke blížil k Sakure, hoci z iného dôvodu :D A ja byť ňou, tak pri odpovedi na jeho otázku by som mu pekne krásne šplechla, že on neni jediný, kto má spackaný život, vrámci možností :D
Ale ok, celkovo veľmi dobrý diel a ako vždy, som ešte omnoho viac napätejšia na pokráčko :)

2 Rence Rence | 2. března 2015 v 21:32 | Reagovat

Hm, ja som si myslela, že ju len vyhodí a nebude starokamarátsky rozhovor :D Som zvedavá, kto sú všetci vlastne zač okolo Sasukeho. Každopádne, teším sa na ďalší diel :-)

3 Michel Michel | 2. března 2015 v 21:42 | Reagovat

No je to celkom zaujímave, predpokladám že Sasanovi až tak jedno nie je že jeho žienka ma ineho chalana...ale predsa ked sa stretli znamená to že v jej živote znovu zohrá nejaku ulohu . To že začal fajčiť je sice des ale snad prestane ..niekedy :D tešim sa na další diel :)

4 Taurin Taurin | 4. března 2015 v 9:41 | Reagovat

No podľa mňa to ich stretnutie dopadlo na počudovanie dosť dobre :P čakala som niečo oveľa horšie, nejaké poriadne drama :D že Sasuke fajčí mne osobne vôbec neprekáža, určite lepšie ako keby si niečo pichal do žíl :P čo dúfam teda nerobí :P to ako reagoval na jej "priateľa" ma pobavilo :P bola som dosť zvedavá ako na neho zareáguje a tým, že tam stál s úškrnom len dokázal,že mu na nej záleží :D (aspoň podľa mňa) :P som zvedavá ako bude tá ich dráma pokračovať a musím povedať, že Sakuru som mala chuť prefliaskať a naliať jej do gebule trošku mozgu ako vždy, ale inak si na tú jej divnú povahu asi aj ku koncu zvyknem :D :-?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama