Veríte v osud? II. 4. diel

9. února 2015 v 23:06 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ahojte, ďakujem za úžasné komentáre :) Budete si musieť na všetko počkať, nebudem vám to hovoriť :P to by nebolo fér :D :D Takže si to užívajte a možno raz ak sa odvážim, trúfnem si na skutočnú knihu :)


Na druhý deň som bola schopná vyklopýtať sa z postele až okolo tretej poobede s riadnou opicou. Potkla som sa o dve prázdne vínové fľaše, ktoré narazili do tretej a rozkotúľali sa po parketách.
Takto som dopadla po tom, čo ma vysadili a ja som vybrakovala ladničku a vypila všetok alkohol, čo sme mali na byte, aby som zadusila spomienky, ktoré sa mi vynárali v hlave a zabudla na to, že som ho po roku a pol videla.
Živého.
Bol živý a to som ani nedúfala. Bála som sa, že sa mu mohlo niečo stať a on sa medzi tým očividne vrátil do toho baru, kde kedysi trávil všetok svoj voľný čas keď si myslel, že jeho život už nemôže byť horší.
Keď si spomeniem na to, ako Naruto šiel do toho baru aby ho pohľadal a vrátil sa s prázdnymi rukami, zaujímalo by ma, kedy sa tam vrátil. Čo si od vtedy zažil, ako svoj život žil bez všetkých naokolo. Bez Itachiho. Možno najskôr cestoval.
Možno.
Nesmierne ma zarazilo to vedomie, že mu bolo úplne ľahostajné, že ma po takej dlhej dobe videl. Neprejavil jedinú emóciu a vrátil sa k akejsi pobehlici, ktorá na neho čakala pri dverách.
Keď som vystúpila z auta, zotrela som posledné slzy, ktoré som si pre neho dovolila vypustiť.
Možno sa mi to len zdalo, možno to v skutočnosti ani nebol on, možno to bol len akýsi chalan, podobný nemu. Aj to je možné. Možno mi to miesto vyprovokovalo spomienky a domienku, že je to on.
Niekedy sa mozog predsa zblázni, nie?
A toto mohla byť tá situácia.
A tak som sa rozhodla, že budem pokračovať vo svojom živote ako doteraz.
Hm... bola som ochotná odpustiť mu tie veci čo robil? To, že spal s Karin a tak ma podviedol? V jednej chvíli keď som ho tak úporne chcela hľadať a byť s ním, myslela som si to, ale na druhej strane, povedal mi to, čo sa mi navždy zarylo do srdca a zjazvilo ho.
A ja som mu to uverila.
Mohlo to byť v tom jeho šialenstve zo straty svojho najbližšieho, ale... viem, cítim, že to nebolo len tým.
Proste ma nechcel, premyslel si to a rozhodol sa, že mu takto bude lepšie.
A ja som mu to nemohla brať, hlavne nie po tom, čo ma odstrčil od seba, akoby som bola špinavá handra.
Aká som bola naivná, že som ho chcela aj po tých hrozných slovách, ktoré mi povedal a ublížili mi tým, objať.
A on ma odstrčil, akoby som bola nejaká šľapka, v tvári jasne vpísané, že skončil. So mnou, s nami. Oči prázdne a bez emócii, ktoré som mu tam občas vídala ma takmer zhodili z nôh, nie to, že ma odsotil rukami.
Zahodil to, čo sme budovali.
Stačilo, už žiadne myšlienky na neho... nebudem plýtvať myšlienkami na jeho meno, osobu.
Keď sa mi Denjiro ozval, či k nemu dnes v noci prídem, súhlasila som. Potrebovala som, aby zo mňa vytĺkol všetky spomienky na Sasukeho. Opäť zabudnúť, opäť znecitlivieť a žiť svoj prázdny život. Nič viac som nepotrebovala.
Sex, poriadny sex, to bolo niečo, čo som u Denjira mohla dostať. On dokázal, že som sa cítila na chvíľu dobre. On spôsoboval, že moje myšlienky sa unášali smerom k hviezdam niekam, kde som snívala a mala som chvíľu dojem v naplnený život, ktorý však praskol hneď ako som sa vrátila na zem. On robil to, čo som chcela. Mali sme určité pravidlá.
Žiadne iné ženy, žiadny muži.
Ak niekomu z nás vôjde do života niekto, končíme.
Ja som vo svojom živote nechcela nikoho.
Ak sa to stane nemu, jednoducho odídem. Tak ľahko, ako vedel odísť Sasuke odo mňa. Budem hľadať samu seba a možno príde ďalší Denjiro pri ktorom budem aspoň trochu celá.
Smiešne a hrozné, že som hľadala úľavu od všetkého práve v sexe. Nie s kýmkoľvek, nebola som ten typ, čo by spal každú noc s iným chlapom.
Denjiro bol prvý s ktorým som to urobila po takej dlhej dobe. A nabudúce... proste si nájdem niekoho iného, kto o to prejaví záujem.
V dnešnej dobe to vôbec nie je ľahké.
Moje motto?
"Spávaj so mnou tak dlho ako budeš chcieť, ale odíď skôr, ako sa do mňa zamiluješ."
Išla som si dať horúci kúpeľ, aby som svoje stuhnuté telo ukľudnila z toho šoku, že mi žilami pretekali zbytky alkoholu keď som sa postavila z postele a potom som sa vrátila do izby, aby som mohla študovať. Väčšina mojej mysle bola však na úplne inom mieste - mieste kde vládol mier, pokoj a prázdnota - a tak som to po troch hodinách čítania jednej vety dookola vzdala a sadla som si za notebook, aby som opäť vypísala svoju dušu do bezvýznamnch slov, vymazaných jedným ťuknutím.
"Sakura, kde sú všetky vína?" Naruto vpadol do mojej izby, spotené vlasy sa mu lepili na tvár a tričko mal celé premočené. Predpokladala som, že išiel z tréningu.
"Nauč sa klopať," zamumlala som, keď som zdvihla pohľad od klávesnice a napravila si okuliare na čítanie, ktoré som začala nosiť pár mesiacov dozadu.
"Možno raz," uškrnul sa a potom potiahol nosom a nakrčil ho, "cítim tu všade chlast,"
"Tak to keď už stojíš, môžeš mi otvoriť okno a vyvetrať. Víno dokúpim."
"Ty si vypila všetky tri fľaše naraz?" zamračil sa na mňa, keď jednu z nich chytil do ruky ako prechádzal cez izbu.
"Boli tu so mnou aj dievčatá," zaklamala som a vôbec som nemala výčitky svedomia. Som zlá. Kedysi som nerada kamala, ale teraz som to robila neustále. Všetkým som hovorila pravdu do očí, bola som nepríjemne úprimná, ale pokiaľ šlo o mňa, nikdy som nikomu nedala najavo ako mi je vnútri. Až na všerajšok, kedy som sa rozplakala pred dievčatami a to ma dosť nasralo.
"Nikoho som včera nepočul,"
"Povedala som im, aby boli potichu. Vidíš, splnilo to svoj efekt," vrátila som sa späť ku klávesnici a opäť ťukala do notebooku.
"No, tak fajn. Ehm, ako bolo včera vonku?"
Sústredene som sa dívala na monitor, "Úplne super, veď vieš. Ako vždy,"
"Kde ste boli?"
"Behali sme po baroch," tieto slová som tak často hovorila, že to zo mňa vyletelo, ani som sa nemusela zamýšľať nad klamstvom.
"Ahoj, Sakura, skoro si vstala," Hinata strčila hlavu do dverí a uštipačne prehovorila.
"Ďakujem," bezmyšlienkovito som písala, nevenovala som im pozornosť.
"Prečo sa s nami nenaobeduješ?"
"Ešte som neraňajkovala. Neskôr,"
"Tak prečo s nami aspoň nestráviš nejakú chvíľu?" otočila som sa do miestnosti a zistila, že Naruto sa vyparil, akoby sa rozhodol v jednej sekunde, že nás nechá osamote.
"Veď som s vami na byte, čiže prakticky, som stále s vami. A s tebou chodím do školy, Hin,"
"Dobre vieš čo tým myslím. Nesadneš si s nami a nepozhováraš sa ako kedysi. Iba si v izbe a von vychádzaš len keď ťa dostihnú potreby normálneho smrteľníka." Povzdychla som si, pretože toto sa mi skutočne nechcelo počúvať.
Proste som nemala náladu dívať sa na ňu a Naruta.
"Mám veľa práce a potrebujem to cez deń stihnúť, ab som večer mohla byť s Denjirom," toto bola v podstate pravda.
Skutočne som si potrebovala nájsť čas na... sex.
"Hin, mám veľa práce a potrebujem to stihnúť než pôjdem za ním, nehnevaj sa," prerušila som ju, než stihla hocičo povedať a nakoniec mi odpovedalo nasrané zabuchnutie dverí.
Každý z nás sa mení. A dokonca aj Hinata. Jej sebavedomie sa zvýšilo vďaka Narutovi a to, ako sa naučila ukazovať ľuďom, že ju niečo serie - to jej rozhodne šlo skvelo.
Bez výčitiek svedomia som dokončila čo som chcela, obliekla som sa a po ceste z bytu som si zobrala banán.
Vyšla som do tmy, všade svietili len pouličné lampy a pod nimi sa leskli obrovské chumáče snehu, ktorý sa zasa sypal z oblohy. Takýmto tempom zapadnú autá a keď sa to roztopí, bude tu potopa.
Taxík na mňa už čakal a tak som k nemu pribehla. Vsúkala som sa dnu, na miesto spolujazdca a zabuchla dvere.
"Kam to bude?"
"Do I.P.S." prekvapene som zostala sedieť s prackou zacvaknutou keď som si uvedomila, čo moje ústa povedali.
"Do I.P.S.? Slečna, ste si istá, že tam chcete ísť?" taxikár sa nervózne zahmýril a pokukoval po mne jedným okom.
Prečo som do čerta povedala názov toho prekliateho baru?
Možno len potrebujem... možno to všetko riadi moje poondiate podvedomie.
"Áno, odvezte ma tam, prosím." Nedívala som sa na neho keď som s ním hovorila, namiesto toho som sa otočila k oknu a uvažovala nad tým, čo robím.
Musela som sa zblázniť.
Možno sa len potrebujem uistiť, že som včera neblúznila a bol to on.
Len päť minút, len sa uistím, že nebláznim a popýtam sa na neho. Stačí mi vidieť ho z ďialky a pôjdem za Denjirom.

Keď auto zastavilo pred barom, musela som uznať, že keď bol všade naokolo napadaný sneh, nevyzeralo to tak hrozne ako pred tým a to ma trochu ukľudňovalo. Moje vnútornosti sa však skrúcali a srdce bilo až niekdy v ušiach keď si uvedomovali, čo sa chysták urobiť. Aký šok si spôsobiť.
Čo získam tým, že tam pôjdem?
Nič.
"Počkáte tu na mňa? Bude to chvíľka," pozorovala som blikajúci nápis a všimla si, že písmená su viac nakrivo ako keď som tu bola prvýkrát.
"Je mi ľúto slečna, ale mám už zajednaných iných zákazníkov," nechovla sa práve priateľsky, mohla som to poznať podľa tónu, akým mi to hovoril.
Možno si myslel, že si idem pre fet.
"Fajn, zavolám si iný," hodila som mu peniaze na sedačku, nestarala sa, že som mu možno dala dvojnásobný tringelt a vystúpila von.
Sneh mi vŕzgal pod topánkami a vydýchla som oblak pary, ako som si potrebovala dodať odvahy.
No, ide sa na to.
Kráčala som tam a pri tom mi v hlave šli ironické myšlienky.
Konečne sa pozriem čo je za dverami.
Ešte nikdy som sa nedostala tak ďaleko, nikdy som sa nechytila tej kľučky - prebehlo my mysľou, keď som ucítila chladný kov na koži a stlačila som ju, aby som vošla do neznáma.
"Ahoj," zarazila som sa a prehltla, keď som počula pozdrav, ktorý bol mierený ku mne.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 molly molly | 9. února 2015 v 23:54 | Reagovat

Dobře, chápu, že to jen tak neprozradíš, počkám si ^_^ :D
Myslím, že má velmi dobré motto, vzhled k takový situaci (y)
Za chvíli z té cudné, stydlivé, nevýrazné, milé, tiché dívky bude svérázná žena, alkoholička, workoholička a nymfomanka :DD
Díl se mi samozřejmě páčil ^_^ A přemýšlím, kdo jí tak oslovil :-? Sasuke by ji přeci tahle neoslovil, nebo jo? Dál mě napadl Kaidan, i když s ním to taky bylo takový pofidérní, jedině někdo z "bývalých" přátel, nebo já nevím :D
Jo, o tý knize přemýšlej! :-D

2 Taurin Taurin | 10. února 2015 v 14:38 | Reagovat

No tak to bolo fakt zaujímavé :P malý dotaz, rozmýšľala som nad tým kto by mohol byť tou záhadnou osobou a len tak pre zaujímavosť to pokojne môže byť aj žena :P som fakt zvedavá kto to nakoniec bude a čo sa tam bude diať :P takže poprosím rýchlo ďalšie diely :)

3 Rence Rence | 11. února 2015 v 13:08 | Reagovat

No tak ja si počkám :D
Diel super ako vždy, ma zaujíma že kto ju pozdravil. Ak sa rozhodneš niekedy v budúcnosti napísať knihu, prajem veľa šťastia a teším sa na ďalší :-)

4 Michel Michel | 11. února 2015 v 21:31 | Reagovat

Tak teda ak tá kniha príde poprosím si jednu pekne aj s venovaním. Inak ku dielu dokonalý ako vždy trochu sa obavam čo sa v tom bare znovu zomelie lebo to zatial nidky nebolo bezproblemove a vždy tam bol pritomný Sasan...tak uvidíme tešim sa na další diel :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama