Veríte v osud? II. 3. diel 2/2

3. února 2015 v 19:52 | Mešteková |  Veríte v osud?

"Kam vlastne ideme?" spýtala som sa, keď som sa snažila prerušiť nezmyselné bľabotanie dievčat o ničom.
"Do jedného baru, ktorý mi poradil Aden. Povedal, že tam na nás bude čakať aj s jeho kamošmi." Nadšene vypískla Jun, keď sa na mňa otočila z predného sedadla.
"Chalani? Myslela som si, že to je len babská jazda," zvráštila som obočie na dievčatá, ktoré sa zatvárili na sekundu previnilo a potom vybuchli v smiech.
"Ale no tak, babská jazda s chalanmi, samozrejme!"
"Nebudem sa tváriť, že som sa prišla zaplietať s nejakým Adenovím kamošom. Bolo by to voči Denjirovi nespravodlivé," počuť ich otrávené povzdychnutie ma vôbec nevyviedlo z miery.
Vedela som, že na toto príde. Nemali ho rady. Otázka prečo vysvela vo vzduchu, ale nikdy som nemala záujem sa s nimi o ňom rozprávať. Mala som svoje dôvody prečo s ním som, nemusela som sa nikomu zodpovedať. Som pánom svojich vlastných rozhodnutí.
"Nemusíš si s ním nič začať, len sa zabaviť. O to ide." Úškrn na Iminej tvári prerušovali pouličné lampy, ktoré nás striedavo potápali do tmy.
"Perfeknté, naozaj úžasné," zamumlala som si popod nos a oprela si čelo o okno. Zatvorila som oči, aby som ich mohla ignorovať, než sme sa tam dostali.
Len čo som vystúpila z auta a poriadne sa porozhliadla, v krku mi uviazol knedlík veľkosti tanku. Nemohla som prehltnúť a srdce sa mi rozbehlo tak rýchlo, že rozpumpovalo krv v žilách tak prudko, až ma zaliala nesmierna horúčava, hoci vonku padal sneh.
Nezmenilo sa to tu... takmer vôbec.
I.P.S.
Stále blikalo na červeno, všetko bolo okolo rozbombardované, špinavé a lákalo dnu pochybných ľudí.
"Jun," zvolala som, keď som sa na ňu obrátila, aby som videla, ako platí taxikárovi.
"Si si istá, že si povedala taxikárovi správnu adresu?"
"Áno, prečo?" keď sa otočila, po tvári jej prešiel znechutený výraz.
"Uch... vyzerá to tu nechutne, ale som si istá, že sme správne. Vnútri to možno nebude vyzerať tak desivo, ako vonku. Fuj..." odkopla z cesty fľašku plnú akejsi tekutiny, ktorá sa vyliala popri rotácii do snehu a nápadne to pripomínalo moč.
"Odporné," Ima si zacpala nos, akoby jej zápach dosahoval do jej plnej výšky a odstúpila stranou.
"Toto vôbec nie je vhodné miesto na to, aby sme sem šli," upozorňovala som dievčatá. Moja pamäť bola stále perfektná. Nikdy na toto miesto nezabudnem.
Mai vyzerala, akoby sa držala mojich slov, ale Jun a Ima, plné odhodlania a odvahy vykročili vpred.
"Nebuď zbabelec, bude zábava. Spoznáme niečo iné," ja už som tú česť mala a to som sa nepotrebovala dostať ani k dverám tohto stokárskeho baru.
Odhodlaná nenechať ich samotné, aby sa im niečo stalo, zahákla som ruku do Mainej a ťahala ju za nimi.
Štyri zmôžeme viac ako dve, nie? Nebolo by dobré nechať ich tu keď sama viem, ako som skoro dopadla, nebyť toho, že sa tu objavili Kaidan a Sasuke.
Reflexívne som odvrátila hlavu od uličky v ktorej som naposledy bola zahnaná do kúta a hoci som sa pozerala inam, stihla som periferným zrakom zachytiť to miesto, kde Sasuke držal Kaidana prišpendleného k stene.
Striasla som sa nad tou spomienkou, pretože aj cez ten rok a pol, bolo to tak živé a farebné v mojej pamäti. Chcela som, aby mi tieto spomienky vybledli a stratili sa z nej.
Len čo sme dobehli k dievčatám, cítila som sa trochu istejšie, ale to len do tej chvíle, než sa dvere z baru otvorili a von vyšli piati chalani, držiac flašku piva v jednej ruke, zatiaľ čo sa hlasito smiali a chrchlali odporným prefajčeným kašľom.
Stuhli sme všetky štyri a dívali sa na nich a neviem na čo sme čakali, možno na to, kým si nás všimnú, čo sa stalo iba o pár sekúnd neskôr.
"Stále si taká odvážna?" strčila som lakťom do Jun, ktorá sa viditeľne zachvela a nebolo to zimou.
"Kámo, sleduj tú kosť," hlas jedného z nich sa mi zarezával do kostí. Hľadel na Mai a hltal ju pohľadom, ako feťák svoju drogu a to sa mi vôbec nepáčilo.
"Hej, čo to, čo to? Mladé kočky si pomýlili bar?" ten, ktorý k nám zdvihol pohľad na výzvu svojho kamoša odhodil prázdnu flašku na zem a naklonil hlavu do boku, ako si nás všetky prezeral.
"To je skvelé!" zachrčal ten, čo večne chrchlal a medzi tým si zapaľoval cigaretu zažltnutými prstami.
Otočila som sa, aby som s úľavou videla, že taxikár ešte stále stojí na parkovisku a sleduje nás. Keď sa teraz otočíme a odídeme s ním inam, tak to bude viac ako len dobré.
"Ideme si vypiť, nie?" týpek, ktorý by bol inak pekný, keby nemal oči podliate krvou a na tvári podnapitý výraz, pristúpil k nám, načo som trochu cúvla aj s Imou.
Jun, ktorá ma vždy rozčuľovala tým, ako sa snažila byť na koni však vystrčila bradu a opovrhlivým pohľadom si ho premerala.
"S takou stokou teda piť nepôjdeme," akoby nestačilo čo povedala, ešte nakrčila nos, akoby mu naznačovala že páchne potom, alkoholom a cigaretami.
"Čo si to povedala, ty mrcha?" jeho výraz sa zo sekundy na sekundu zmenil na zverský a temnota v jeho hlase presakovala cez môj kabát až do špiku mojich kostí.
Toto nie je dobré.
"Nič nepovedala, vlastne sme na odchode," prevziať situáciu na seba a prehovoriť, znamenalo upriamiť pozornosť všetkých očí naokolo.
"Och, netypicky pekná kočka, to sa mi vcelku páči," hnus odkvapkával z hlasu toho, čo práve vypustil zo svojich úst dym pomedzi slová.
"Ako sme povedali, odchádzame," Mai, ktorej sa triasol hlas potiahla Jun a donútila ju urobiť od nich dva kroky.
"No to nie, prišli ste sa zabaviť, tak sa ideme zabávať. Nebuďte tak povýšenecké, prišli ste si pre fet, alkohol a sex, nie? Lebo všetci sem idú práve za tým. To vás uvoľní a môžeme sa pobaviť," olíznutie pier slizkým jazykom jedného z nich mi zdvíhalo žalúdok.
"Snáď si nemyslíte, že vás necháme odísť naprázdno? Samozrejme, že si užijeme, o tom nepochybujte. Už dávno sem prestali chodiť také pekné dievčatá, ako bábiky. Ešte k tomu očividne z iných pomerov, to je tu rarita a tú treba využiť."
"Odpál ty nechutný kretén a nechaj nás odísť, radšej sa staraj o ženské tvojich pomerov." Jun, ktorá si nikdy nebude dávať pozor na tú svoju tupú hubu skončila v zovretí jedného z nich, ani nežmurkla.
"Jun!"
"Pusti ju ty bastard!" Ima sa mi zamykala zo zovretia v ktorom som držala jej ruku. Skutočne som sa obávala, že po nich vyštartuje. Sú v presile.
Otočila som sa na taxikára a chcela niečo zakričať, ale krik dievčat, ktoré volali po tých chlapoch, aby pustili Jun a hlasitý, hurónsky smiech tých trýzniteľov prehlušoval môj vlastný výkrik o pomoc.
Otočila som sa späť na nich, aby som videla, čo sa deje s Jun a zbadala som, ako sa barové dvere otvorili a v nich sa objavilo nejaké dievča zavesené do paže akéhosi chalana v čiernom.
"Pomôžte nám!" zvolala som na nich v zúfalstve, ale nevedela som, či sa pridajú k nim, alebo budú s nami, no za pokus to stálo. Chalan zdviholo hlavu a pozrel sa zrejme mojim smerom, ale nevedela som to určiť kvôli šiltovke, ktorá zakrývala jeho tvár, ako ju mal hlboko stiahnutú.
Dievča sa zlomyselne zachichotalo a ja som hneď vedela, že sme v keli. Chalani sa obrátili na prichodiacich a ten, ktorý po celý čas násilnícky držal Jun, okamžite uvoľnil zovretie a nechal ju, aby odklopýtala pár krokov od neho.
"Sorry, brácho, len sme sa bavili," jeho hlas okamžite zjemnel a bol priateľskejší a kajúcni, čo ma vyviedlo z koncentrácie. Takže predsa len sme zachránené?
To musí byť majiteľ toho baru - napadlo ma v sekunde. Prečo inak by sa okamžite ukľudnil?
Týpek striasol ruku toho dievčaťa zo svojej paže a zišiel tie dva schody dolu ladne a ľahostajným spôsobom, akoby mu bolo všetko u prdele. Minul chalanov, až kým sa nedostal pred toho, čo sa mu ospravedlňoval a nenúteným švihom mu vrazil jednu poriadnu ranu do žalúdka, až sa mu prevrátili oči a spadol na kolená, vykašlávajúc svoje vnútornosti.
Bolo to také divné, bolo jasné, že sa poznajú a on k nemu šiel ako kamoš ku kamarátovi a zrazu ležal na zemi.
Nebezpečný typ človeka od ktorého nemôžete čakať nič dobré. Kľudne vám môže s láskou vraziť nôž do srdca.
"Iba špina sa takto správa k žene," po druhýkrát v tomto dni mi prišlo zle a dostala som závrať. Ten hlas... syčiaci, nebezpečný, temný... nenávistný. Nikdy ho nemôžem zabudnúť... je zvučenjší ako v mojich spomienkach. Desivejší.
Nebola som si istá, či mám len halucinácie, alebo je to skuočne on. Keby len trochu podvihol hlavu, aby som mu videla pod kšilt. Len trošku.
Ale on sa obrátil k nám chrbtom a asi sa díval na ostatných, ktorí odcúvali s rukami v rezignovanej polohe a nestarali sa o to že ich kamoš leží na zemi.
"Sorry kámo, fakt... už sa to nestane," mráz mi behal po chrbte. Mal tu očividne viac ako len veľký rešpekt.
Jun pribehla k nám a s vypleštenými očami sa dívala na jej záchrancu. Ja som tam stála ako prikovaná a želala som si prebrať sa z tejto nočnej mory. V ušiach mi tepalo a v hlave dunelo. Stále sa mi v hlave opakovali tie isté myšlienky.
To nie je možné, to nie je možné...
ON...
Po mesiacoch...
Nie, nemožné...
"Vypadnite skôr, ako si rozmyslím, že vás nechám ísť," je to on. Musí. Nik iný nemá v slovách ten bič, ktorý naháňa hrôzu.
Nebolo im treba hovoriť dvakrát. Pozviechali kamoša zo studenej zasneženej zeme s obozretnosťou, či si to skutočne nerozmyslí a potom vypadli tak rýchlo, ako im to nohy dovoľovali.
"Ďakujem," Jun zvolala na jej záchrancu, ktorý nám nevenoval jediný pohľad a vybral sa späť do baru, kde ho stále čakalo to dievča, pobavene opreté o zárubňu.
"Toto miesto nie je pre vás. Nechcem tu ani jednu z vás znovu vidieť," otočil naším smerom hlavu a ponad plece zavŕtal svoje oči do mňa, keď si upravil čiernu šiltovku, aby som mu mohla zazrieť tvár.
Cítila som, ako mi sánka pracuje, keď som chcela hocičo povedať v zúfalej snahe udržať ho tu ešte chvíľu, ale jeho pohľad ma spražil, pretože teraz som už nemohla pochybovať o tom, že je to on. Sánku mal hranatejšiu ako som si pamätala a vlasy mu padali do tváre keď boli len o trošku dlhšie ako naposledy keď som ho videla. Sklonil kšlit a opäť zakryl svoje čierne, prázdne oči bez akýchkoľvek emócii. Nedal najavo, žeby bol potešený, že ma vidí, nedal najavo, že ma vôbec pozná. Správal sa, akoby som bola len jedna zo žien, ktoré míňa na ulici.
"No to sa ešte uvidí, cukrík..." Jun bola dosť sebavedomá a vedela som, že ju očaril tým, ako sa správal. Bola na zlých chlapcov, ale on bol... on bol ten najhorší z najhorších.
Keď sa za ním zabuchli dvere, dievčatá ma donútili pohnúť sa a ťahali ma späť do taxíku a ja som si až teraz uvedomila, ako sa celá trasiem. Len čo sme si sadli do auta, rozplakala som sa. Tak dlho som ho nevidela a teraz... zasiahlo ma to horšie, ako som si myslela.
Moje mŕtve srdce cítilo potrebu oživnúť a desilo ma to. Strach, panika, nádej, cit... to všetko som tam ucítila. Pocítila som veci, ktoré boli dávno pochované v mojom vnútri a nenávidela som sa za to.
"Čo sa deje, Sakura? Čo je?" Mai sa na mňa obrátila a odhrnula mi premočené vlasy z tváre.
"Je to on, je to on..." na nič viac som sa nezmohla, blábolila som, akoby som bola v mrákotách, opitá jeho menom. Nedokázala som ho vysloviť, ako keď nemôžete počuť názov nejakého alkoholu z ktorého vám bolo tak zle, že len pomyslenie na neho vám dvíhalo kyselinu v žalúdku.
"Kto je to? O čom to hovoíš, Sakura?" Ima sa nahla cez Mai, aby na mňa poriadne videla.
"Musím ísť domov," zamumlala som a cítila, ako sa po mne leje studený pot.
"Vyzeráš hrozne. Dobre, odvezieme ťa domov,"
"Videli ste ho? Nevyzeral tak sexi, keď zložil toho týpka a zachránil ma? Toho chlapca musím mať," Jun očividne vôbec nepočúvala náš rozhovor ako sedela vedľa vodiča a dívala sa dopredu.
"Sas-u-ke..." takmer som sa zadusila, keď som vyslovila jeho meno nahlas a rozkašľala som sa vyzlykajúc do svojich rúk.
"Jun, drž hubu!" Ima to nevydržala a vybľafla po nej.
"Ale keď... och, Sakura, čo sa deje?" až teraz začala venovať svoju pozornosť okoliu a natočila sa dozadu, aby sa pozrela čo sa tam deje a prečo na ňu Vari šteká.
"Ty hlupaňa, ten čo ťa zachránil od tvojej debilnosti bol Sakurin Sasuke," môj Sasuke. On nie je môj. Nikdy nebol.
Len ja som bola jeho.
Ale už nie, už nikdy viac!
"Och," zakryla si ústa rukou a zdesene sa na mňa pozerala.
"Prepáč, ja... nevedela som," bola hlúposť povedať im o ňom keď som bola opitá na mol pred rokom. Ale očividne si všetko z tej noci pamätali aj keď na druhý deň som dúfala, že boli také spité ako ja a nepamätali si to.
Chyba. Ako väčšina vecí v mojom živote.
"Odvedzte ma domov," zachrčala som zachrípnuto a začala si stierať slzy z líc.
Ani jedna z nich nepovedala slovo, všetky tri vedeli, kto Sasuke bol a čo spravil. A preto sa viac k tomu nevyjadrovali a vysadili ma rovno pred bytom a hoci ma chceli odprevadiť až do izby, nedovolila som im to. Potrebovala som byť sama, potrebovala som sa utopiť v slzách a zabudnúť na dnešnú noc.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Nanashi Nanashi | 3. února 2015 v 20:38 | Reagovat

Bezkonkurečne jeden z najlepších dielov! Aaaaaa, konečne sa tam objavil a zrovna v takej chvíli, jaj. Neviem prečo, ale zároveň som akosi očakávala, že sa ich "stretnutie" odohrá v nejakej takej podobnej situácii, aj že to tak neurčito dopadne. Už sa ale straaaaašne teším na pokračovanie, takže prosím, prosím, nech je čo najskôr :D Je to totiž čoraz leeeepšie a rozhodne by z toho bol skvelý Naruto film, či skôr Sasusaku film daný do našej doby :D

2 molly molly | 3. února 2015 v 23:38 | Reagovat

Ou shit.. Tak to byl best of best :O pecka dvojdíl! Všechno tak precizně popsaný.. a hlavně :3 Sasuke se objevil na scéně :3
Jen sem si říkala, že když je všechny opustil, tak se ho minimálně Sakura a Naruto s Hin, snažili najít, ně? Tak proč nešli do toho klubu, když se tam pořád pohybuje :O (teď nevím, jestli jsem  něco přehlídla nebo nepochopila nebo to tam teprve bude :D )

3 Rence Rence | 4. února 2015 v 17:15 | Reagovat

Neviem prečo, ale dievčatá zatiaľ moc nemusím :/ Sasuke... Hm, pozerám, že sa to moc nezlepšilo :D Ale kto bola tá žena, čo bola s ním? Žeby Karin? :D No neviem, teším sa na ďalší diel :-)

4 Taurin Taurin | 4. února 2015 v 19:44 | Reagovat

Takže, neviem ale zatiaľ je to u mňa tak pól na pól :) trošku som čakala, že to ako poznačilo Sakuru to so Sasukem sa ukáže z jej činov, no tu veľmi toho z jej života ukázané nebolo... ale zas na druhej strane sa mi páči, že je s takými babami a s takým chalanom lebo to o nej vypovedá niečo :) stretnutie so Sasukem bolo zaujímave :) aj ja som to tak trošku čakala aj keď som myslela, že bude mimo inakším spôsobom ale to neva :P myslím si, že čím ďalej tým to je lepšie a určite sa teším na to čo bude ďalej :) a inak aj mne hneď napadlo, že by to mohla byť Karin no ešte mám aj druhú favoritku a to tú babu čo s ňou raz tancoval v bare :P meno odo mňa nechcite :D ale myslím, že z nej vyťahoval info :D a ten taxikár je dobrý trtko, mohol im pomôcť aj on :P už len veľa elánu do písania nových dielov a hlavne plno nápadov :)

5 Michel Michel | 6. února 2015 v 22:09 | Reagovat

Tak teda nápad sfilmovať to nie je zas taký zlý i ked najst chlapa ktorý by vyzeral ako Sasuke by už mohlo byť trošku náročnejšie každopadne by to zožalo určit eobrovský uspech...kto vie keby si to skusila ešte raz budeš milionárka :D Ku dielu : prefektný ako všetky ostatne dufam že nás nebudeš trápiť priliš dlho som zvedava ako to pride akurat by som Sakure radila nech nikdy nehovori nikdy :) chvalim :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama