Veríte v osud? II. 2. diel

17. ledna 2015 v 16:12 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ďakujem, ďakujem, ďakujem. To, že vás zaujala druhá séria a páči sa vám to... tak to teší moje srdiečko najviac na svete! Krásny deň vám prajem! :)


"Vitaj doma, Sakura," strhla som sa, ako som potichu vešala kabát na vešiak, ale ten skĺzol na zem a topánky zarachotili ako sa cez ne prevalil. Prikrčená som sa otočila a pozrela sa na Naruta, ktorý sa tváril pobavene ako tak stál opretý ramenom o zárubňu od kúpeľne so strapatými vlasmi na všetky strany a na sebe nemal nič iné, iba boxerky.
Už by som si mala zvyknúť na to, že tadiaľto chodí polonahý, pretože som ho videla nespočetne veľakrát, ale jeho vypracované a opálené telo ma ešte stále vedelo udivovať. Hinata mala v istom smere skutočne šťastie. Každý, kto sa pozrel na Naruta, rozhodol sa, že nebude robiť problém, pretože svaly, ktoré mu vyčnievali napnuté pod tričkom upozorňovali na riadnu silu.
To bolo práve tým tréningom, ktorý absolvoval na vysokej. Každý deň mal niekoľkohodinový tréning v posilke a až potom sa sústredil na basketbal.
"Dobré ránko, otecko," sarkasticky som sa zaškerila, pretože v istých ohľadoch sa správal príliš... dospelácky. Každý sa mení a aj on dospel. Človek by povedal, že už bolo na čase, ale niekedy to preháňal. Občas som mala dojem, akoby som bola ich dcéra. A to sa mi vôbec nepáčilo.
"Vtipná, ako vždy." Zasmial sa a prešiel si prstami cez vlasy, čím im dodal strapatejší vzhľad.
"Ako bolo vonku?"
"No, fajn. Baby sa zabavili, takže myslím, že super. Hinata spí?" vyzula som si čižmy a prekĺzla popod jeho pažu, keď si zaprel ruku do zárubne. Kým som si umývala ruky, pozrela som sa naň do zrkadla.
"Hej, spí." Pozrel sa na hodinky na svojej ruke a veľmi dobre som vedela, že ukazovali päť ráno.
"Čo vlastne robíš tak skoro hore?"
"Smäd," videla som, ako sa mu pohli kútiky do úsmevu, aj keď v očiach úsmev nemal. Skôr by som povedala, že nemohol spať. Trápil sa. Vedela som to, pretože Hinata mi hovorila, že máva nočné mory. O čom... mohla som iba hádať, ale tušila som, že to bolo o ňom. Chcel ho mať späť vo svojom živote, ale nemohol. Nevedel mu pomôcť, rovnako ako ja.
Obaja sme dopadli podobne.
"Och, aha. No, ja si pôjdem ľahnúť, lebo sa musím začať učiť na skúšky." S týmito slovami som vypochodovala z kúpelky a počula som, ako Naruto niečo zamumlal o tom, že ide do postele.
Zapadla som do izby, kde som sa v rýchlosti odmaľovala a zaľahla som do postele pripravená navštíviť nepokojné nočné mory, ktoré ma s radosťou mučili.

"Nikdy si mi nepovedal, že ma miluješ," hlas sa mi na konci vety zlomil a zaštípali ma oči ako som sa pokúšala potlačiť plač. V žalúdku som mala obrovské, ťažké závažie, ktoré ma ťahalo ku dnu a vnútornosti sa mi uzlili a skrúcali tak, že mi to vyrážalo dych. Bodavá bolesť strieľala celým mojím telom a pocítila som slabosť, ktorá mi spôsobovala, že som mohla každú chvíľu skolabovať.
"Ani som to nikdy netvrdil," jeho priznanie dodalo silu v momente, kedy zavŕtal svoje tmavé oči do mojich a srdce tak zabolelo, že som videla čierno. Krvácala som pre neho a nevedela som, či sa to niekedy zastaví. Potrebovala som akúsi zošívačku, ktorá by dala dokopy tie rany, ktoré mi spôsoboval, hoci by mi zostali trvalé jazvy.
Ale vedela som, že tie jazvy budú večne pulzovať a navždy mi budú pripomínať, koho som si vpustila do srdca, ktoré pre neho nebolo dostatočne veľké a on ho roztrhal bez jediného mihnutia oka.

"Sasuke!" môj vreskot pílil moje vlastné uši, ako som sa zobudila na ten zvuk, ktorý vychádzal z mojich úst. Okamžite som sklapla a tlačila zuby k sebe tak silno, až o seba škrípali v zúfalej snahe zastaviť vzlyk, ktorý sa dral mojim hrdlom.
Kým sa môj dych snažil ukľudniť, nastražila som uši, aby som počúvala.
Na začiatku za mnou Hinata aj Naruto vždy pribehli, ale po nejakej dobe si už zvykli na moje nočné mory a nebrali to tak vážne, aby ma museli upokojovať, alebo sa pýtať čo sa mi stalo. Koniec koncov, bola som jediná kto vykrikoval. Naruto mal tiché nočné mory. Ako som mu ich závidela...
Keď som z kuchyne počula aj cez zatvorené dvere slabé tykanie hodín, vydýchla som a odhodila prepotené prikrývky. Bolo mi nesmierne horúco a z postele som sa vypotácala, akoby som bola opitá. Až keď som sa dočaptala k dverám, uvedomila som si, že je v izbe svetlo. Obzrela som sa na hodinky, ktoré som mala na ľavej ruke, aby som mohla vidieť, že je deväť hodín ráno. Vďaka Bohu... Naruto ani Hinata tu nie sú. Nezniesla by som ich previnilé pohľady, ktoré mi dávali vždy, keď som ich zobudila mojim krikom a ktoré mi hovorili, ako im je ľúto, že mi nevedia pomôcť.
Ale mne sa už nedalo pomôcť. Ani keby Sasuke stál teraz predo mnou, živý, zdravý a úprimný, taký, akého som ho vždy milovala, nebola by som šťastná... vedela som to. Príliš bolesti, príliš rán a sĺz, príliš slov vyrieknutých a priznaní odprisahaných spôsobilo, že keby som ho videla, tak by som sa rozplakala. Ale nie od šťastia, ale od toho, že sa zo mňa stala pokazená vec... presne tak som sa brala. Ako vec, ktorú použil a napokon keď sa jeho vlastný svet zrútil, rozhodol sa, že ma odloží poškodenú. No, ja už som nič necítila a veci predsa necítia, nie?
Vošla som do sprchy a vôbec som sa neobťažovala s tým, dať si horúcu uvoľňujúcu procedúru. Nechala som na seba padať tie najstudenšie kvapky z hlavice, ktoré spôsobovali stuhnutosť mojich svalov, ale to bolo omnoho lepšie ako cítiť emocionálnu vyčerpanosť. Vďaka tomu som cítila bolesť na vlastnej koži, ktorá bola príjemnejšia a ľahšia.
Takto som tam stála až kým moje zuby prestali o seba narážať a telo sa triasť. Mala som pocit, akoby som sa dostala z môjho tela a pozorovala samu seba, ako tam stojím a nechám po sebe stekať ľadovú vodu, akoby som bola iba nejaké zrkadlo s prázdnym odrazom.
O pár minút neskôr som už sedela v izbe zabalená v čerstvo prevlečenej posteli s horúcim čajom v ruke a materiálmi rozloženými po posteli. Zvýrazňovačku som mala zastrčenú za uchom, zatiaľ čo s druhou som si vyznačovala najpodstatnejšie informácie ku skúške a na zápočet.
Mysľou som sa každú chvíľu vrátila späť do sna, ktorý opakoval moju minulosť ako nejaký pokazený film a to spôsobovalo, že som mala problém sa sústrediť.
Keď odbilo päť hodín večer, rozhodla som sa, že je čas vystrčiť ňufák z izby a pripraviť sa do práce. Naruto aj Hinata sa vrátili z posilňovne okolo obeda a teraz sa obaja sústredene učili. Nikdy som neverila, že Naruto sa bude poctivo učiť vzhľadom k tomu, aký bol na strednej flákač, ale na univerzite si musel udržať istý priemer, aby mohol pokračovať v basketbale, takže tomu venoval svoj voľný čas. Napokon, Naruto sedel v kuchyni na zemi - zatiaľ čo Hinata zabrala ich izbu - a nahlas si so zatvorenými očami opakoval nejakú látku, ktorej som ani nemala záujem rozumieť, takže to naozaj znamenalo, že sa zmenil a dospel. Len ja som sa zastavila niekde vo vývoji.
Natiahla som na seba ryfle a čierne tričko, vlasy som si zviazala do copu a natiahla si na nohy čižmy. Keď som na sebe mala šálu a kabát, zobrala som si tašku a opustila som byt s tichým pozdravom, aby som ho nevyrušila.
Cesta do klubu, kde som pracovala bola krátka pretože som si našla brigádu vedľa areálu školy a internátu. Študentský klub bol večne preplnený a musela som sa vysporiadať s toľkými opitými chlapmi, že som začínala seriózne uvažovať nad tým, že sa začnem učiť nejaké bojové umenie a ukážem im čo sa stane, ak servírke budú dávať nemravné pozvánky a nedajbože sa jej dotknú.
O piatej ráno som sa už vrátila späť do bytu s frflaním, že som zobrala nočnú smenu a že to už nikdy neurobím. Čo som jediná s Narutom a Hinatou, ktorí máme zápočty, alebo stíhajú popri učení ešte aj chlastať?
Keď som si ľahla do postele, skontrolovala som si mobil po dvanástich hodinách práce a všimla som si esemesku od Denjira. Pýtal sa ma či prídem k nemu nasledujúcu noc.
Odpísala som, že prídem.
Naša komunikácia bola taká jednoduchá a jasná, že to bola jedna z mála vecí, ktoré mali ešte zmysel. Vzťah s ním mal zmysel. Nemusela som predstierať, že ho nevyužívam na sex. Ani on nemusel prestierať, že ho nezaujíma iba moje telo.
Vydýchla som si, ponaťahovala si nohy a upadla som do spánku rýchlejšie, než som stihla položiť ruku s mobilom na posteľ.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 molly molly | 17. ledna 2015 v 20:50 | Reagovat

Krásný ^^ Neuvěřitelný, kam až se děj pohnul :O Už jsem zmínila, že by to byl fakt dobrej film? Protože když to čtu, vidím to dost reálně, takže by to jako film bylo dost dobrý! :3 Krásná práce, stále jsem nedočkavá, až se tam vyskytne Sasuke. *-*

2 Nanashi Nanashi | 18. ledna 2015 v 11:47 | Reagovat

Wow, ja nemám slov. Celý dej týmto dostal akúsi novú iskru a rozhodne sa mi to zdá ešte lepšie, ako predtým. Už sa nedočkavo rozhodne teším, čo bude ďalej a dúfam, že nový dielik vyjde čo najskôr :D

3 Georgí :))) Georgí :))) | Web | 18. ledna 2015 v 19:16 | Reagovat

Pěkný bloček :-D

4 Rence Rence | 19. ledna 2015 v 14:05 | Reagovat

Dobre, mením názor, aj Sasuke je dobrý idiot :D Naruto a dospieť? To si fakt neviem predstaviť :D Teším sa na ďalší diel :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama