Veríte v osud? 55. diel

8. prosince 2014 v 18:49 | Mešteková |  Veríte v osud?
No, blížia sa Vianoce a tak som sa trošku rozšupla, nápadov mám hŕbu a momentálne sa držím jednej myšlienky, ktorú mám v hlave už dlho a nakoniec som ju schválila. Dúfam, že si čítanie užijete tak, ako ja si užívam písanie :)
Vbehla som do nemocnice, takmer som rukou roztrieštila sklenú tabuľu posadenú vo dverách ako som ich prudko rozrazila a obzerala sa na všetky strany. Keď som našla pult, okamžite som k nemu prešla a mala som čo robiť, aby som neodstrčila nejakého mladíka, ktorý sa tam rozprával so sestričkou.
Len čo skončil a šiel do dverí do ktorých ho poslala, okamžite som na ňu vyštekla mená Sasukeho a Itachiho a netrpezlivo som klopkala prstami o mramorový pult ako som čakala kým sa pozrie do počítača.
"Sasuke Uchiha je práve s doktormi a Itachiho Uchihu previezli na operačnú sál," pozrela sa na mňa so súcitným výrazom a potom sklopila pohľad ku klávesnici, keď videla, aká som bola ustráchaná a nervná.
"Ďakujem, ja... môžem tu počkať, však?" takmer mi bolo ľúto, že som na ňu štekala ale viem, že je na to zvyknutá. Keď sú ľudia v zúfalej situácii, nevedia sa kontrolovať.
"Samozrejme, je tu čakáreň. Choďte doprava a na konci chodby zahnite doľava." Pokúšala som sa byť príjemnejšia, ako som bola pred tým a tak som sa letmo usmiala, keď na mňa vzhliadla.
Potichu som sa jej poďakovala a šla som na miesto, kde som sa zvalila a hlavu som si zložila do rúk. Ak sa Itachimu niečo vážne stalo, zbláznim sa. A čo Sasuke? Ako je na tom vlastne on? Vôbec som to netušila a to ma úplne rozrušovalo. Môže byť rovnako vážne zranený, len v tej sekunde jeho adrenalín pracoval na plné obrátky.
"Neboj sa, všetko bude v poriadku," čiesi ruky si ma k sebe privinuli a až keď som ucítila kvetinovú vôňu, zistila som, že to je Hinata. Vôbec som si neuvedomila, že bola celý ten čas za mojim chrbtom. Nechala som zmáčať moje líca slzami a vzlykala som, až sa na mňa podaktorí otáčali.
"Hinata, videla si to... bolo to hrozné, nemuseli to prežiť," ledva som rozprávala.
"Ššš," tíšila ma, to bolo jediné na čo sa zmohla. Nemohla mi hovoriť, že to nevidela a že sa z toho bez problémov dostanú keď sme nevedeli, ako na tom sú a tak ma nechala, aby som sa utápala v strachu, ktorý zvieral celý môj hrudník.
O nekonečno minút neskôr sa ozvalo chodbou dupotanie a následne silné zapišťanie podrážok o linoleum, ako niekto zastal rovno pred nami. Zdvihla som zahmlený pohľad a len vďaka tomu, že mal Naruto blond vlasy, som vedela, že je to on. Pretrela som si tvár rukami, aby som mohla zbadať, že má na sebe naruby tričko a nohavice, ktoré vyzerali, že v nich spal, pretože boli celé pokrčené. Vlasy mu odstávali na všetky strany a v tvári bol úplne bledý, v očiach výraz strachu.
"Kde sú? Ako sú na tom? Čo sa stalo? Hovorte!" Naruto bol celý vydesený a to ma donútilo, aby som sa ukľudnila. Nemohli sme tu byť dvaja, čo by vyvádzali.
"Itachi je na operácii a Sasukeho ošetrujú, neviem ako na tom sú, ale... bolo to hrozné," hlas sa mi zlomil a tak som to musela predýchať, aby som sa znovu nerozplakala. V tú dobu to za mňa prevzala Hinata a všetko mu povedala, takže si Naruto nakoniec sadol vedľa mňa a zaboril prsty do svojich chaotických vlasov, akoby si ich chcel vytrhať.
"Nie... nemali byť v aute," mumlal si a utieral slzu, ktorá mu dopadla na koleno.
"Čo vôbec Itachi robil v Konohe? Veď je týždeň, domov chodí len na víkendy" zafňukala som a nadávala na tú zhodu náhod. Alebo to možno bol osud, že mal byť so Sasukem v tom aute? Mal prísť do Konohy a viezť sa so Sasukem večer po takmer prázdnej križovatke, aby do nich nabúral kamionista pod vplyvom mikrospánku?
"Išli za mnou," zašepkal a hlas sa mu vytratil, ako nedokázal pokračovať. Hinata ho objala a nechala ho, nech sa ukľudní.
Sasuke a Naruto boli najlepší priatelia a vedela som, že Itachi si s oboma vychádza viac ako len dobre, takže ma ani neprekvapovalo, ak išli k nemu na návštevu. Ale nemali byť v tej sekunde na tej križovatke. Bola by som radšej, keby som to bola ja.
"Volali nám z nemocnice, kde sú naši synovia?" hlas Mikoto Uchihovej ku mne doľahol, ako vysokým tónom hovorila na sestričku. Počula som len zamumlanie a vzápätí sa objavili v čakárni, kde sme sedeli aj s Narutom a Hinatou.
Pani Mikoto mala rozmazanú riasenku a vlasy v neporiadnom drdole. Len čo ma zbadala, okamžite ku mne zamierila s jej manželom v pätách.
"Sakura, Sakura," plakala hlasito, keď sa mi vrhla okolo krku, aby ma mohla objať a ja som jej to oplatila. Potrebovala to rovnako ako ja.
"A-ako sú na tom?" zašepkala mi do ramena zachrípnuto. Pokrútila som hlavou a Naruto jej povedal, že nevieme. Ponad plece som sa pozrela na ich otca, ktorý tam stál s otraseným výrazom na tvári a oči mu behali po celej miestnosti.
Všetci sme v tichosti čakali, nik z nás nepovedal jediné slovo, než sa otvorili dvere z ktorých vyšiel doktor a ja, Naruto a pani Uchiha sme sa na neho okamžite vrhli.
"Ako je môjmu synovi?"
"Ako sa má Sasuke?"
"Je Sasuke v poriadku?" vyhŕkla som a všetci sme sa naraz prekrikovali. Doktor zostal na moment zmätený, než vstrebal naše otázky a potom si pretrel čelo.
"Sasuke utrpel silný otras mozgu, má vyvrtnutý členok, zlomené rebrá a ruku v oblasti lakťa a zápästia, inak by sa dalo povedať, že je v poriadku, ale musíme si ho tu nechať na pozorovanie." Vytiekli mi slzy keď som počula, aký je doráňaný.
"A Itachi, viete o ňom niečo?" pán Uchiha prvýkrát prehovoril od kedy prišiel.
"Bohužiaľ, neho majú na starosti druhý doktori, myslím, že operácia sa už skončila a každú chvíľu by ho mali previesť." Vedieť len o jednom z nich nám náš strach neuľahčil. Doktor nás nechal stáť v čakárni a kamsi zdúchol.
Všetci sme čakali v tichosti.
Po nekonečnej chvíli sa otvorili dvere a my sme s napätím čakali, aké správy nám prinesú ďalší doktori, no nakoniec z nich opatrným krokom vyšiel Sasuke. Prvý pohľad na neho ma vydesil a zároveň potešil, pretože podstatné bolo, že bol živý.
Mal nohu a ruku v sadre a na sebe oblečenie, ktoré bolo stále dotrhané a nasiaknuté krvou. Hlavu mal ofašovanú a na líci dlhý škrabanec od skla, ktorý mu prekrýval leukoplast.
Len čo ho jeho matka zbadala, rozbehla sa k nemu aby ho mohla objať a len čo to urobila, Sasuke skrútil tvár v bolestnej grimase.
"Mami," zamumlal potichu na upozornenie, načo ho okamžite pustila.
"Prepáč. Ako ti je? Vyzeráš hrozne," zafňukala a prezerala si ho od hlavy až po päty, zatiaľ čo ja som stála na mieste ako obarená a robila som to isté.
"Je mi fajn," zamumlal sotva počuteľne.
"Itachiho už previezli na izbu a nie je na tom dobre..." roztrasene sa nadýchol, "idem za ním," povedal po chvíľke, keď sa pozrel na svoju matku a otočil sa, aby odkráčal. Bol sklesnutý a neschopný pozrieť sa na nikoho iného. Pohľad držal na linoleu a na každom pohybe bolo vidieť, že má bolesti.
"Malo to byť opačne," povedal odrazu Itachiho otec, načo sme ostatní na neho zostali pozerať, pretože sme vôbec nevedeli o čom hovorí.
"Ty si mal ležať a on tu mal stáť," Sasuke zastal, zatiaľ čo ja som zhíkla v šoku, Hinata s vypleštenými očami zakrývala svoje ústa rukou a pani Mikoto sa rozplakala až sa zahíkávala.
"A-ako, to môžeš povedať, Fugaku? Je rovnako ná-š syn, ako Itachi," vedela som, že keby to dokázala, tak by kričala, ale bola úplne v šoku a držala si jednu ruku na srdci ako sa dívala na svojho manžela s odporom.
"Itachi nerobí našej rodine hanbu," keby ma Naruto nedržal, prisahám, že by som mu vyškriabala oči z tej jeho tváre.
Pozrela som sa na Sasukeho, čakala nejakú reakciu, ale po celý ten čas čo jeho otec hovoril tie bolestivé slová sa neotočil, len nám stál otočený chrbtom a nakoniec sa pohol a odišiel preč, akoby práve nič také nepovedal. Chcela som sa za ním rozbehnúť, ale Naruto ma držal okolo pása.
"Nie, nechaj ho. Potrebuje byť sám..."
Videla som na pani Mikoto, že potrebuje byť osamote s jeho otcom a tak sme všetci odišli, hoci mňa to ťahalo na opačnú stranu, kde zmizol Sasuke za rohom a len čo sme zašli za roh, bolo počuť ako zvyšuje hlas a prekrikujú sa aj s Fugakom.
"Odporný hajzel," zavrčal Naruto a ťahal aj mňa aj Hinatu za ruku preč od nich.
"Ešte ani teraz neudrží ten svoj jedovatý jazyk za zubami," znechutene zašepkala Hinata a mne neostalo nič iné, ako len prikývnuť, pretože mi došli slová a v hrudi ma bolelo aj za Sasukeho.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Michel Michel | 8. prosince 2014 v 20:23 | Reagovat

AAA! ten ich fotrik je teda pekný ...blbec...ako to len vobec može povedať už by m mal niekto poriadne nafackovať a to si vravi otec...keby ho tak počul Itachi :( každopádne chudák Sasuke...je to teraz cele take smutne dufam že čoskoro sa to všetko ujasni a bude dobre. A verím že ty Itachiho nenecháš umrieť :) tešim sa na dalši den už aby bol čo najskor :)

2 molly molly | 8. prosince 2014 v 22:45 | Reagovat

oh.. čekala sem na další díl jako na smilování. Fugaku není člověk, to je zřejmé. Sasuke.. ach.. jakoby si toho neprožil už dost. Itachi to musí za každou cenu přežít, už jen kvůli tomu, aby se vzepřel otci a Sasuke se netopil v dalších sračkách. Nesmíš mi ho zabít nebo zmrzačit :( ale děkuju za další dílek :3

3 Rence Rence | 9. prosince 2014 v 14:16 | Reagovat

Fugaka by každý najradšej rozkopal, to je jasné a ani ja nie som výnimka. Itachi... Dúfam, že bude žiť, ale asi (podľa mňa) z toho vylezie s nejakým zmrzačením, alebo tak :-( No, som zvedavá, teším sa na ďalší diel :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama