Veríte v osud? 54. diel

4. prosince 2014 v 13:06 | Mešteková |  Veríte v osud?
Tak a je tu ďalší diel, ďakujem za komentáre a som zvedavá čo poviete na moje čmáranice :D

Stáli sme na mieste, zakrývali si oči rukami a pomedzi prsty hľadali zdroj toho, čo sa tu stalo, čo vyvolalo ten zmätok, že sme si mysleli, že sme obe mŕtve. Sedeli sme vyklepané v aute a pozorovali obrovský kamión, ktorý prešiel popri nás a len tesne minul auto v ktorom sme sedeli, až sme cítili, ako ním zatriaslo keď sa kamión šmykom zastavil len kúsok od nás.
A potom nastalo nesmierne ticho, tak silné, že sme počuli naše srdcia ako sa prebíjajú cez naše ušné bubienky a snažia sa dostať z našich hrudných košov, kľudne si aj prelámať cestu našimi rebrami.
Sklonila som chvejúcu sa ruku a otrela si ju o džínsy, pretože ma oblial studený pot a v spánku mi tepalo.
Oči mi behali všade naokolo až ma pálili.
Uprostred križovatky ležalo čierne auto na streche, všade z neho lietali iskri, ako sa ešte chvíľu kĺzalo po tom čo spravilo niekoľko sált a len čo zastalo, obe sme vzápätí vyskočili z auta šokované tým, čo sa v jednej sekunde odohralo a ako to muselo zmeniť životy pasažierov.
Samé sme sa takmer stretli so smrťou. Stačilo, keby ten kamión šiel len o pár centimetrov doľava.
Vôbec sme si nevšimli, že by sa oproti nám rútil aby nabral auto, ktoré malo prejsť cez križovatku, kým sme my stáli.
Nohy som mala slabé a kolená sa mi klepali, keď som sa otočila na zvuk otvárajúcich sa dverí.
"Pre Boha, ja som.,.. ja som zaspal, ja som nechcel," vodič kamiónu, ktorému sa očividne nič nestalo, - veď ako by sa aj mohlo keď to je tak obrovské auto - vystúpil z auta, mumlajúc si, chytajúc sa za hlavu keď videl tú spúšť s čistou hrôzou vpísanou v očiach a bol tak bledý, že som sa obávala, že mi každú chvíľu omdlie.
"Hinata, zavolaj záchranku!" zakričala som na ňu keď som sa obrátila k nášmu autu a videla, ako stojí pri dverách, trasie sa a nedokáže spustiť pohľad z auta, ktoré tam ležalo ako kus starého šrotu a to ticho bolo to najhoršie, čo som zažila. Desivé, mŕtvolné ticho.
Rozbehla som sa tým smerom kde sa to stalo, pretože sme na križovatke boli len my. Hinata bola šokovaná, vodič sa šiel zosypať a bola som jediný človek, ktorý dokázal pomôcť ľuďom, ktorí boli vnútri v aute. Možno mŕtvy.
Bežala som ako o život, ale aj napriek tomu aké tempo som nahodila mala som dojem, že sa tam nikdy nedostanem. Akoby sa to auto stále viac a viac vzďaľovalo a nebolo konca cesty.
Čím bližšie som bola, tým viac som si uvedomovala, že to bude veľmi vážne už len z toho dôvodu, že kamionista vrazil zo strany vodiča a odhodil auto tak ďaleko, že človek, ktorý šoféroval nemusí mať šťastie. Celá ľavá strana bola zdemolovaná. Možno budem čeliť smrti. Roztriasla som sa ešte viac. Nechcem...
Videla som, ako sa niekto snaží dostať von z auta a hlasné a bolestivé zavŕzganie napovedalo, že sa mu podarilo vykopnúť dvere. Vyliezol von po štvornožky a liezol cez rozbité sklo, než sa nejakým spôsobom postavil, držiac sa za hrudník, zhrbený a doráňaný a potom kulhal krok za krokom okolo auta tak rýchlo, ako len dokázal so zranenou nohou, aby pomohol vodičovi.
Vedomie, že to jeden človek prežil bolo utešujúce, ale nie dostatočne. Stačilo mi z tej diaľky vidieť siluetu doráňanej osoby a hneď mi ho bolo ľúto.
Svetlo z lámp vrhalo odlesky na kopu šrotu a v istom momente keď som sa dostala bližšie, som zistila, že to auto poznám. Bolo to Itachiho auto?
Preboha, len to nie. Veď toľko áut tu musí byť tejto značky. Zastala som obarená šokom, paralyzovaná strachom a dívala sa tam.
Áno, bolo to Itachiho auto. Do pekla... Sasukeho brat...
"Bože..." ten hlas, ktorý ku mne doľahol ma zrazil na kolená.
Sasuke.
Rozbehla som sa tak rýchlo, že ma lýtka pálili, pľúca mi išlo roztrhnúť od toho ohňa, ktorý sa v nich rozpínal. Sasuke je zranený, Itachi je zranený. Obaja boli v tom aute. Kto riadil? Ktorý z nich je ten, čo sa dostal z auta? Ako sú na tom?
Prskala som a kašľala keď sa mi konečne podarilo dostať k autu. Spomalila som, pretože strach, ktorý ma pohlcoval mi nedovolal chcieť vidieť to, čoho sa bojím.
Počula som buchotanie a bolestivé zavrčanie. Prešla som okolo auta a videla, ako sa Sasuke nadrapuje a naťahuje, potichu vrčiac v záplave bolesti a vyťahuje Itachiho z auta. Opatrne.
Kľakla som si k nemu, neschopná slova a pomáhala som mu toľko koľko som mohla. Nemala som dojem, že by si uvedomoval, že pri ňom niekto je.
"Itachi, prosím, nie... vytiahnem ťa," stále mumlal Itachimu slová, ktoré môj mozog odmietol vstrebať.
Bol dotrhaný, ako sa plazil po rozbitom skle. Na rukách mal hlboké rezné rany, vlasy polepené krvou, dýchal plytko a jednu ruku mal v neprirodzenom uhle, ale ani to mu nezabraňovalo, aby - aj napriek obrovskej bolesti, ktorú musel prežívať - ju nepoužil k tomu, aby vytiahol svojho staršieho brata, ktorý bol v bezvedomí.
Ťahali sme ho čo najďalej od auta a Sasuke spadol na kolená, držiac Itachiho ako ten najväčší poklad, kymácal sa z boka na bok a kontroloval jeho telo. Snažil sa ho prebrať, ale nereagoval.
"Sasuke," hlas sa mi lámal, ako som kľačala pri ňom. Bála som sa ho dotknúť, pretože som nevedela, čo všetko má zranené, ale bol zázrak, že je v jednom kuse. Zatiaľ čo Itachi. Och, Bože... Itachi.
Ľavú stranu tela mal celú neforemnú, ruka aj noha boli dolámané a jeho tvár bola na nepoznanie. Bol bledý ako smrť a z rán na jeho tele sa valila hustá červená krv, ktorú sa Sasuke snažil zastaviť tričkom, ktoré si strhol z tela. Urobila som presne to isté so svojou mikinou a snažila som sa mu aspoň nejako pomôcť. Dali sme ho do stabilizovanej polohy a podložili mu hlavu. Sasuke bol v takej agónii zo zúfalstva, ale určite aj bolesti, že nevnímal svoje okolie. Tvár mal stiahnutú v trápení a skláňal sa nad Itachim, zatiaľ čo vzlykal nad jeho telom.
Plakala som a pokúšala sa nejako pomôcť, ale cítia som takú bezradnosť, že som chcela namiesto neho ležať na tom mieste. Celá som bola od krvi, či už Sasukeho keď som ho držala, alebo od Itachiho.
"Sakura, prosím... pomôž mu," Sasuke šepkal a vzlykal, keď zdvihol svoju doráňanú tvár a pozrel sa na mňa. Jeho bolesť bola mojou bolesťou a chcela som ju všetku prebrať na seba, pretože ma ničilo vidieť ho takto. Prosil ma, aby som mu pomohla a ja som nevedela ako. Plakala som ešte viac a objala som ho, keď zvesil hlavu a nechal slané kvapky dopadať na Itachiho krvavý hrudník.
Vidieť Sasukeho plakať bolo ešte horšie, ako hocičo iné. Toho silného, tvrdého chalana, ktorý si prešiel toľkými sračkami.
Zvuk sirén a červeno-modré farby zaliali túto hroznú scénu a ja som ako v nejakom spomalenom filme sledovala záchranárov, ako nás brali od Itachiho a prehadzovali ho na nosidlá, aby ho okamžite prepravili do nemocnice.
Jeden zo záchranárov sa ma pýtal, či som zranená keď videl, že som od krvi. Zakrútila som hlavou, neschopná slova, keď som pomáhala Sasukemu na nohy a snažila som sa ho dostať do sanitky, aby sa o neho tiež postarali. On však vôbec nechcel žiadnu pomoc, sedel vedľa Itachiho, držal ho za ruku a potichu prosil Boha, aby mu pomohol.
Niekto ma zobral do auta a viezol niekam, neviem kam.
"Do nemocnice, odvez ma do nemocnice," bolo mi jedno kto to bol, podstatné bolo, aby vyhovel mojej prosbe.
Sledovala som sanitku, ktorá išla pred nami rýchlosou svetla so zapnutými húkačkami a cítila napätie, lebo som mala každú chvíľu pocit, že ju stratíme z dohľadu a tak stratím Sasukeho aj Itachiho.
"Dupni na to," prikázala som a pozrela sa na vodiča, aby som si uvedomila, že to je Hinata, ktorá tuho zvierala volant až jej zbeleli hánky.

Urobila presne ako som jej povedala a pridala tak, že sme sa lepili na sanitku, ale ten pocit úzkosti sa mi ani trochu nezlepšil. Stále som nevedela, čo bude ďalej. Čo ma čaká, keď vojdem do nemocnice.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 molly molly | 4. prosince 2014 v 15:59 | Reagovat

nenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenenen :O to nemůže bejt pravda! Itachiho ne! :( On je nejlepší postava  :( musíš ho ušetřit :(

Napsaný to bylo super, ale to nám snad neuděláš, aby si zabila Itíka :(

Ach.. no tak to je moc emocionální na mě :D

2 Rence Rence | 4. prosince 2014 v 23:16 | Reagovat

Itachiho nie :-( Zabíjať ho by malo byť nelegálne :D Je vôbec šanca, že žije? :D Teším sa na pokračovanie a čo bude so Sasukem a Sakurou po tomto :-)

3 Taurin Taurin | 5. prosince 2014 v 14:57 | Reagovat

Ok potom čo som si prečítala, že sa im nič nestalo a že to schitalo iné auto som si hneď pomyslela, že to bude Naruto a Sasuke. a vtedy ako si opisovala, že niekto vyšiel z auta som si myslela, že to bol Naruto a šiel zachraňovať Sasukeho. Ale, že si mi tu takmer zabila Itachiho?! alebo možno aj úplne. Tak to nie. aj tak si myslím, že sa to všetko nejako vyrieši a som naozaj zvedavá ako to vymyslíš :) :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama