Veríte v osud? 52. diel 2/2

16. listopadu 2014 v 19:22 | Mešteková |  Veríte v osud?

"Sakura," oslovila ma a tak som sa k nej otočila celkom prekvapená, že na mňa prehovorila a nepovedala to nepríjemným tónom, skôr, akoby sa zdravili staré kamarátky, ktoré sa dávno nevideli.
"Karin," zamumlala som, ale v miestnosti nastalo ticho, ani jedna z nás nič nevravela a mala som pocit, že by som mala niečo povedať, nejako vyplniť ten vzduch medzi nami.
"Som rada, že si v poriadku," skutočnosť, že vyšla medzi ľudí po tom čo sa jej stalo a ešte do klubu bola prekvapujúca a vcelku som bola rada, že nezostala poznačená tou traumou, ktorú jej spôsobili.
"Áno, aj ja," zašepkala a pohla sa na opätkoch od dverí ku mne.
"Vyzeráš dobre," uznalo som si ju prezrela a musela som priznať, že v jej tvári nebolo vidieť, že si zažila niečo hrozné.
"Sasuke mi veľmi pomohol, je to vďaka nemu," zastala predo mnou a ja som pri zmienke jeho mena, ktoré vychádzalo z jej úst nasucho prehltla. Nepáčilo sa mi to, že ho brala ako nejakého záchrancu, ani to, že tak vyznel v spojení s jej osobou.
"Hej, no," odkašľala som si, aby som si prečistila krk a zostala som stuhnuto stáť, keď sa jej ruka vzniesla medzi nás a zachytila pramienok mojich vlasov, ktoré si zamyslene obkrútila okolo prstu.
"Vždy ma fascinovali tvoje vlasy, sú také zvláštne," pousmiala sa a ja som teraz skutočne nevedela o čo tu ide. Bola sfetovaná, alebo opitá? Necítila som z nej alkohol a ani som na jej očiach nespoznala, že by bola nejako inak mimo. Správala sa príliš priateľsky, až sa mi to nepáčilo.
"Ďakujem,"
"Asi skutočne potreboval niečo nevinné. Z teba to až kričí. Nevinnosť a naivnosť, je to sladké." Rozšírila pery do úsmevu a ja som zasa spojila obočie.
"Môžem sa ťa na niečo spýtať?" v jej očiach bola zvedavosť tak viditeľná, že ma to zaskočilo ešte viac ako hocičo pred tým. Meravo som prikývla a čakala, čo z nej vypadne.
"Keď s ním máš sex, aký je?"
"Č-čože?" zajachtala som.
"Pýtam sa preto, lebo ma zaujíma, či sa aj k tebe správa tak drsno a živočíšne ako sa správal ku mne vzhľadom k tomu, aká si. Neber si to v zlom, ale mám dojem, že sa pri tebe musí veľmi krotiť, pretože si ako krehká porcelánová bábika."
"Chceš tým povedať, že si spala so Sasukem, Karin?" Hnev ma plnil za to, čo mi tu hovorila a obočie mi vyskočilo vysoko nad oči, ako som sa na ňu dívala znechutene. Myslela si, že ma dostane nejakými klamstvami a ublíži mi?
Hneď od začiatku sa mi nezdala, tušila som, že presne o to jej pôjde, aby nás znovu rozdelila.
Pochybnosť z mojich slov priam odkvapkávala ako som jej dávala pocítiť, že neverím jedinému slovu, ktoré vypustila z tej svojej špinavej papule.
"Ty o tom nevieš? Vlastne, prečo by ti to Sasuke hovoril? Pokúšal sa to ututlať, no myslela som si, že v sebe mal aspoň štipku pokory, aby ti to povedal keď ste spolu,"
"Nemienim počúvať tvoje reči, Karin. Konečne si uvedom, že obe stojíme na opačných stranách. Skutočne mi ťa bolo ľúto za to čo sa ti stalo a naozaj som si myslela, že ťa to konečne zmení k lepšiemu, ale vidím, že si beznádejne stratený prípad. Rečami a klamstvami si Sasukeho nezískaš."
"Pokiaľ mi neveríš, spýtaj sa ho. Nebolo to tak dávno, aby na to mohol zabudnúť. Okrem toho, nechcel, aby si to niekedy zistila. Sám mi vravel, že to musí zostať len medzi nami a ja som mu vyhovela. No nepríde mi voči tebe fér zatajovať to," volala za mnou keď som dokráčala ku dverám a otvorila som ich, aby som stadeto mohla vypadnúť. Jej sladký parfém spôsoboval, že ma chytali bolesti hlavy tak prudké, až som z toho takmer mala závrat.
"Nebolo to tak dávno? Nemám dôvod ho obviňovať z niečoho, čo povedala taká klamárka ako ty. Neverím ti jediné slovo," s týmito slovami som opustila miestnosť a nechala ju samotnú.
Hnev sa vo mne búril a sama sebe som sa divila, že som bola schopná odísť od Karin bez toho, aby som ju fyzicky nenapadla.
Nepochybne sa snažila o Sasukeho čo najviac a zúfalstvo ju donútilo uchýliť sa k rečiam, ktoré boli na smiech.
Prepletala som sa davom a hľadala ho. Keď som ho zbadala ako stojí na schodoch a očami behal po telách ľudí, akoby niekoho alebo niečo hľadal, uľavilo sa mi. Keď jeho pohľad spadol na mňa, videla som mu v tvári zreteľné uvoľnenie, ktoré sa ale vzápätí zmenilo na niečo ako chladnú kŕčovitú masku.
Zmätene som sa obzrela a zbadala som, že jeho pohľad mieri za mňa. Karin stála len kúsok za mnou a dívala sa na neho, keď mu poslala vzdušný bozk a otočila sa na podpätku, aby mohla vzápätí odísť krútiac zadkom, vyvolalo to vo mne pocit na zvracanie.
Pozrela som sa na Sasukeho späť a jeho tvár bola meravá, mala som dojem, že som mu v očiach videla zdesenie zmiešané so znechutením.
V hrudi sa mi vybudovalo niečo neidentifikovateľné, niečo medzi strachom a panikou z toho, ako na ňu zareagoval. Akoby sa mu nepáčilo, že sme spolu boli očividne na toaletách a ešte k tomu samé. Akoby sme si mohli povedať niečo, čo nechcel, aby sme si povedali.
Donútila som svoje nohy ako z olova pohnúť sa a odlepiť ich z dreveného parketu, aby som sa mohla dostať k Sasukemu.
Díval sa na mňa obozretne ako som k nemu kráčala a nakoniec som zastala pod schodmi, kde - než som sa nazdala - sa ku mne pridala Hinata, aby mi podala veci a mohli sme odísť z klubu.
Nevnímala som však jej slová, ktoré mi adresovala zatiaľ čo som do rúk brala veci. Namiesto toho som sa sústredila na Sasukeho a dívali sme sa jeden druhému do očí. Pokúšala som sa preniknúť cez niečo, čo bolo v jeho očiach a príliš mi to pripomínalo jeho obranu, ktorú si kedysi staval okolo seba, aby k nemu nik neprenikol a nezistil viac ako chcel, aby sa vedelo.
Niečo tajil.
"Spal si s Karin?" táto otázka zo mňa vyletela v momente, kedy som si to ani neuvedomila. Proste som cítila, že aj napriek pochybnostiam sa ho to musím spýtať, pretože jeho reakcia ma dosť vykoľajila. Prečo bol tak vydesený z toho keď videl Karin vychádzať z toaliet na ktorých som bola? Znervóznilo ho, že mi povedala niečo, čo skutočne nechcel aby som vedela?
Jej sebavedomé vystupovanie ho očividne viac nakoplo a on vedel, že sa stalo niečo, čo si nechcel predstavovať ani v tom najhoršom sne.
Vo chvíli kedy tie slová opustili moje pery, jeho bledá pokožka chytila ešte bledší odtieň a v mojom hrudníku sa všetko sťahovalo od strachu, nervozity a bublalo to vo mne, že som sa obávala, že omdliem.
Namáhavo prehltol a videla som, ako sa mu svaly na čeľusti pohybujú, akoby chcel niečo povedať, ale jeho telo nereagovalo. To znamenalo, že som trafila, aj keď som tomu stále odmietala veriť, až pokým by mi to skutočne nepotvrdil .
"Takže si to spravil?" môj hlas bol len šepot v hudbe, ale vedela som, že to počul. Mohol mi kľudne čítať z pier. To stačilo aby vedel, na čo sa ho budem pýtať. Bola to zrejmá otázka.
Hinata vedľa mňa zmeravela keď jej došiel význam tých slov a začala sa sústrediť na našu konverzáciu. Bola som rada, že sa okolo nás nachádza iba ona a nik iný. Všetci boli na parkete, alebo sedeli v boxoch, či popíjali pri baroch.
Ona bola jediná, pri ktorej by som zvládla toto poníženie. Potrebovala som akýsi pilier vďaka ktorému sa udržím na nohách a nemôžem si dovoliť zložiť sa pred všetkými a hlavne nie pred ním. Nemôžem sa ponížiť ešte viac, plakať a plaziť sa mu pri nohách s fňukaním a otázkou na jazyku - prečo to urobil. Hinata by mi nedovolila, aby som vyronila jedinú slzu.
Prosím, povedz nie, zakrúť hlavou alebo urob hocičo, čo bude znamenať, že sa pýtam na úplnú hlúposť. Stačí vykriviť pery v totálnej grimase, že si namýšľam, kľudne sa rozosmej, aby si ma vysmial, že sa pýtam na absurdnú vec.
"Ja..." zasekol sa a opäť nasucho prehltol, než prikývol.
Prosím, nie.
Nemôžem tomu uveriť... s ňou.
Nepopiera to, priznáva to. Stačí vidieť jeho oči, ktoré sa lesknú hrôzou nad tým odhalením. A ja som mu verila. Tak veľmi som mu verila, že som mu zo seba dalo všetko, išla som za hranice svojich možností a bola som ochotná dať mu viac, než som mala.
Držal moje srdce v dlani a teraz ho mliaždil v rukách a nechával ma, dívať sa na to, ako kus mňa trpí a zažívať tú spaľujúcu bolesť.
Prerývano som sa nadýchla, slzy ma zaštípali a prišlo mi zle ako som si všetko v tej chvíli uvedomila.
Milovala som ho a on...
"Sakura," cúvla som keď ma oslovil, ale nepriblížil sa ku mne. Jeho tón, akým povedal moje meno bol niečo medzi ospravedlnením a bolesťou.
Trpí tým čo mi urobil? Prečo to tajil? Nevedel ako mi má povedať, že to chce ukončiť? Prečo by inak šiel za ňou?
Čo robím v našom vzťahu zle?
"Prosím, nie. Nechcem sa s tebou teraz rozprávať... Ja... potrebujem si to uležať v hlave, potrebujem premýšľať.... musím si ujasniť čo teraz budem robiť." Mrmlala som a trochu poodstúpila. Nechal ma a chápavo prikývol, akoby mi dával na výber a to ma vytáčalo.
Ale táto informácia spôsobila, že som nebola schopná reagovať. Proste som sa odtiaľto potrebovala rýchlo dostať, odísť z jeho dosahu a vyčistiť si myseľ.
Nemôžem uveriť, že ma podviedol. Nemôžem uveriť, že to bolo práve s Karin....
Nedokázala som hovoriť, len som sa otočila a zbadala Hinatu s rukou pricapenou na ústach, dívať sa na neho s totálnou hrôzou a znechutením, než som sa otočila a lakťami si razila cestu von z klubu. Bolo mi úplne jedno, že ľudia na mňa nadávali, jajkali, aukali a ochkali, proste som šla ako tank vpred a nepozerala som sa na nič iné, ako na veľké dvere, ktoré znamenali únik z tohto osobného pekla, ktoré som práve teraz zažívala.
Možno som si myslela, že keď sa dostanem von z klubu, všetko zo mňa opadne, zistím, že to bol len sen, alebo že mi to je jedno, ale tam to na mňa doliehalo viac ako pred tým keď som zbadala šťastné páriky, ako sa objímajú na parkovisku.
Všetko bolo ako v nejakom filme, alebo akoby som bola pod vplyvom omamných látok. Vznášala som sa niekde medzi agóniou, ktorá trhala moje vnútro zaživa a zúfalosťou, ktorá sa stupňovala každý krát, keď sa mi pred očami objavil Sasuke ako mi potvrdil slová, ktoré sa mi ozývali v hlave Karininým hlasom.
Všetko naokolo som vnímala ako vzdialené obrazy bez zvuku, všetko bolo čiernobiele a mala som dojem, že zajtra nemôže prísť farebný, slnečný deň.
Nohy mi dopadali na štrk ako som sa ponáhľala k taxíku, ktorý stál pri klube a naskočila som dopredu.
Úplne som zabudla na Hinatu a až keď nastúpila za sedadlo vodiča a zabuchla dvere, až vtedy som si uvedomila, že som s ňou mala ísť domov.
Že všetko počula. Že mlčí a necháva ma, nech sa s tým sama vyrovnám.
Nepočula som čo hovorila taxikárovi, ale usudzovala som, že asi adresu.
Nepamätám si ako som sa dostala do sprchy a do postele, kde ma čakala Hinata, aby si ma stiahla do náruče, prehodila cez nás prikrývku a nechala ma celú noc plakať na jej ramene až kým som nezaspala od vyčerpania. Nečakala že sa budeme rozprávať, nepovedala mi, že všetko bude v poriadku, lebo vedela, že to len tak neprejde.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 16. listopadu 2014 v 22:14 | Reagovat

Ok, som zmätená :D a to totálne 8-O čítam si to ako čála a rozmýšľam, že konečne Sakura zistila, že jedna z tých dvoch alebo možno tretia s ktorou Sasuke spal bola Karin. uvažovala som, že ju to asi zoberie, no nezazlievala by som jej to, no jej reakcia ma dosť prekvapila, pak čítam ďalej a uvedomím si, že ona si myslí, že ju Sasuke podviedol... a vtedy to prišlo... (neverím tomu!!!!) nie fakt, ona jej to určite povedala tak aby si Saskura myslela, že to bolo nedávno aby im to pokazila... prosím nech to tak je, inak nechápem potom prečo by si im toto urobila! nie fakt na čo by to bolo dobré? ak ju naozaj podviedol tak nech ide to prdele! nech by to už bolo za akýchkoľvek okolností! to by bolo neodpustiteľné (ale on ju nepodviedol! však?) :-? :-?
Mestečka ja ťa zahluším ak tomuto dáš takýto zlý koniec... mám rada zlé konce, ktoré skončia relatívnym dobrom ale toto... tu nie je nič relatívne dobré takže dúfam, že to tak nie je :)

2 molly molly | 17. listopadu 2014 v 11:58 | Reagovat

*vyděšený, vyplašený, překvapení plný výraz ve tváři*
Cožeto?! Sasuke ty sviňa! :D a to to ze začátku vypadalo na šťastný den.. :D oj, tak to mě vykolejilo :D nechápu kdy? jak? proč? to musíš vyjasnit :D nepředpokládám, že by si to neudělala, ale napsat to musím :D noo natěšená na další díl jsem nehorázně moc! :D

3 Rence Rence | 17. listopadu 2014 v 13:22 | Reagovat

Keď som videla tie obrázky, myslela som si, že prestanem byť ateistkou :D
Ale Karin mala pravdu, ona si to zaslúžila vedieť, ak sa to teda naozaj stalo. Sasuke si to vždy nakoniec posere.
Hiashi a Naruto... :D Károvaná košeľa :3 :D
Hinata je asi moja najobľúbenejšia postava :-) Dúfam, že sa to medzi nimi nejak vyžehlí, aj keď ja by som mu už xx šancu nedávala... :-? Teším sa na ďalší diel :-)

4 Michel Michel | 18. listopadu 2014 v 13:31 | Reagovat

Tak teda ja neviem čitam ako čitam ale nikde nevidím že by to malo znamenať že ju podviedol....mohlo to byť aj pred tým akurát to možno tak vyznelo. Dufam teda...i ked Sakura je dosť domýšlavá. A tiež citliva takže verim otmu že cez toto by sa už nepreniesla a to im ty neurobiš že ;) inak super diel dešim sa na dalši :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama