Veríte v osud? 51. diel 1/2

8. listopadu 2014 v 23:31 | Mešteková |  Veríte v osud?
Uff, potrebovala som sem vsunúť, pretože to tak proste malo byť :D Ale týmto som túto časť ich vzťahu ukončila, myslím :D Každopádne, ďalší diel očakávajte v priebehu týždňa, budem to sem dávať tak, aby to nenarúčalo chod Tanarisinej poviedky.
Ďakujem veľmi pekne za komentáre, nemusíte sa vôbec báť, žijem, dýcham :D len mám toho dosť veľa, takže som nestíhala vôbec otvoriť počítač, nie to písať :)

"Sasuke, môžeš pre mňa prísť?" spýtala som sa, len čo zdvihol po prvom zazvonení.
"Si v poriadku?" Sasuke sa zdal trochu vystrašený mojim náhlim telefonátom, ale hneď som ho ukľudňovala, že som.
"Dobre, o chvíľu som u teba," potom mobil ohluchol.
Vydýchla som si úľavou a moje vnútro spievalo, áno, áno, áno! Nebola som s ním jeden deň, lebo sme boli zahltení prácou a už mi chýbal a... začínala som pociťovať fyzickú potrebu. Cnelo sa mi za jeho perami a dotykmi.
O dva dni som sa mala ísť pozrieť s Hinatou do Tokia na byt a žalúdok mi zvieralo od nedočkavosti. Potrebovala som sa nejako ukľudniť a preto nebolo od veci, aby som si čas krátila príjemnými aktivitami so svojim priateľom, odhliadnuc od toho, že zajtra sme mali ísť na nejakú party.
Obliekla som si krátke šortky, tričko a žabky. Vonku bolo horúco, hoci bolo po jedenástej hodine v noci. Zbehla som dolu po schodoch a všimla si Naruta a Hinatu sedieť na pohovke v obývačke a pozerať film. Obaja boli zahĺbení, ale moje dupotanie ich vytrhlo z deja.
"Kam ideš?" Hinata sa vyklonila a prekvapene nadvihla obočie v otázke.
"Idem so Sasukem von," usmiala som sa a balansovala som na jednej nohe neschopná rozhodnúť sa, či s ňou budem udržovať očný kontakt, alebo na ňu budem hovoriť od vchodových dverí.
Naruto sa rozosmial a tak som mu venovala svoj pohľad a pevne prilepila obe nohy na zem.
"Nočné rande bývajú najlepšie," žmurkol na mňa a pokrčil ramenami, akoby sa tým všetko vysvetľovalo.
Venovala som mu úsmev a rýchlo vybehla z domu, keď som počula Sasukeho auto ísť po ceste. Nikdy si ho nezmýlim, tým som si bola istá. To hlboké pradenie motora bolo tak ľahko rozoznateľné od ostatných áut, ktoré sa pohybovali po ulici. Bežala som po chodníku a naskočila do auta takou rýchlosťou, že to nevyzeralo, že by som zastala, aby som vôbec otvorila dvere.
"Wohou, Sakura," Sasuke sa na mňa obrátil s roztvorenými očami plnými prekvapenia, keď som mu takmer vletela rovno do náručia.
"Poďme," usmiala som sa a naklonila sa k nemu, aby som mu vtisla rýchli bozk nevšímajúc si jeho udivený výraz. Rýchlo som sa odklonila, aby som bola v kľude, lebo celé telo mi zahorelo túžbou po tom dostať viac.
"Kam chceš ísť?" Sasuke nadvihol obočie v otázke.
"Niekam, kde nie sú ľudia. Chcem byť s tebou osamote," Bože, ako som ho chcela, akoby som bola na drogách.
"Rodičia sú doma, ale môžeme ísť k jazeru," zasmial sa neveriaco keď si ma premeral. Ešte že bola v aute tma, pouličné lampy na nás vrhali tiene a on nemohol vidieť ten rumenec vášne, ktorý sa mi tiahol po pokožke. Spokojne som si oprela hlavu o jeho plece, keď prebral auto k životu.
"Chýbal si mi," zamumlala som a cítila, ako mi vtisol do vlasov rýchli bozk a potom sa venoval ceste, aby nás niekde náhodou nevyklopil. Usmiala som sa, keď mi položil ruku na koleno a stisol mi ho, čo ma nútilo stisnúť pery.
"Naruto a Hinata sú u nás a pozerajú telku," prehodila som mimochodom, pokúšajúc sa rozptýliť svoje necúdne myšlienky.
"Hiashimu Hyuugovi to nevadí?" spýtal sa ma pobavene.
"Nie, páči sa mu Naruto a okrem toho, zasa je na nejakej konferencii... no zajtra príde."
"V každom prípade ak by bol doma, nepochybne by už vykopal jeho zadok von," vedela som si na jeho tvári domyslieť úškrn.
Auto sa kymácalo cez lesnú cestičku, hudba hrala len v pozadí a my sme sa smiali pri tej predstave Hiashiho, ako naháňa Naruta cez záhradu v snahe dostať ho od svojej dcéry.
Zastali sme keď sme sa ocitli na pláži. Zdvihol mi ruku k svojim perám a pobozkal ma na hánky, to miesto okamžite zahorelo a musela som k sebe stisnúť nohy.
"Mám ti znovu pomôcť s prackou?" zasmial sa keď som sa odklonila, hryzúc si pery, aby som odolala tomu okamžite sa na neho vrhnúť.
"Mohol by si, dobrá duša," podpichla som ho a ona sa naklonil, aby ma odopol. Potom sa ku mne sklonil a zadíval sa na mňa s povytiahnutým kútikom od úst. Prstom mi prešiel po sánke a dlaň priložil na moje líce. Zatvorila som oči, akoby som bola ospalá, keď sa jeho pery dotkli mojich.
"Chýbala si mi," zašepkal mi do úst, dolu chrbticou mi prešiel kŕč slasti. Potom sa odklonil a so šibalským úsmevom vyliezol z auta. Nasledovala som ho a potichu zabuchla dvere.
Všade bolo ticho, len prelínanie vlniek sa ozývalo od jazera, sem-tam nejaká sova. Mesiac bol dnes v splne a žiaril na nás, nahradzujúc slnko. Piesok dostal modrastý nádych.
Boli sme tu samy o tom som nepochybovala, široko ďaleko nebol nik, nie o takejto hodine. Prešla som okolo auta k Sasukemu, ktorý stál opretý o kapotu a díval sa na zvlnenú hladinu odrážajúcu modrasté lúče. Rozkročil nohy, medzi ktoré som sa vsunula a oprela sa chrbtom o jeho hrudník, dívajúc sa pred nás.
"Je tu nádherne. Vieš si vybrať miesto, ktoré stojí za to." zašepkala som potichu a ucítila, ako jeho ruky prechádzali po mojich bokoch, dolu na stehná a zasa hore po moje rebrá. Každý krát, keď sa jeho prsty priblížili k môjmu podbrušku, zasekol sa mi dych. Ale nemala som pocit, že by si to uvedomoval, alebo áno? Ak hej, je to riadny provokatér.
"Isteže viem. Chcela si, aby sme boli samy, máš to mať," ucítila som, ako sa Sasukeho hruď zatriasla, ako mu v nej zavibroval smiech a oprel si bradu o moju hlavu, až som sa zaborila nohami hlbšie do piesku. Utiahol zovretie tuhšie okolo môjho tela a následne ma opäť pohládzal. V bruchu som mala založený ohník, ktorý zahrieval každučký nerv.
"Ako si sa dnes mala?" zašepkal do ticha a stále pokračoval v jeho mučivom hladení. Asi som si nevedela spomenúť na čo sa ma pýtal, vnímala som jeho ruky a horúčava v mojom lone narastala a pálila ma za živa. Teraz to bola doslovne vatra.
"Dobre, čo ty?"
"Rodinný deň spojený s prácou," okamžite som sa striasla pri pomyslení na jeho otca a on sa tomu zasmial, pretože presne vedel, čo som si vybavila.
"Áno, naháňa to hrôzu," úškrn na jeho tvári bol zreteľný, nemusela som sa na neho ani pozerať. Opäť prešiel rukou po mojom boku a spravil menší kruhový pohyb smerom k stredu, než sa vrátil na môj pás a stisol mi ho. Zadrhol sa mi dych.
Čo nevidí čo so mnou robí?
Nepokojne som sa zahmýrila a Sasuke sa mierne stiahol, pretože môj zadok bol opretý o jeho predok.
Zhlboka som sa nadýchla s maličkým úsmevom na tvári a zahanbením v očiach a chytila mu jednu ruku, ktorú držal na mojom tele. Chcel si so mnou prepliesť prsty, ale ja som jeho dlaň otočila k nám a s hlbokým nádychom som si ju položila na hruď. Na mňa príliš odvážne... ale také skvelé. Okamžite som cítila, ako na mňa Sasuke zareagoval. Mal na sebe plavkové šortky a môj zadok ucítil jeho vzrušenie.
"Čo to robíš, Sakura?" Mierne ma odklonil, aby sa mohol skloniť k môjmu uchu a jeho dych ovial môj krk keď zašepkal. Striasla som sa rozkošou už len z toho, aký zastretý hlas sa mu vydral z hrdla a aké horúco sa mi rozprestrelo po pokožke.
"Hm," mierne som sa pomrvila uvedomujúc si, že to bude cítiť. Okamžite sa prudko nadýchol, snažiac sa lapiť dych.
"Hmmm?" zamumlal keď stisol zubami môj ušný lalôčik a jeho prsty zatlačili na mojom hrudníku trochu nižšie, presne tam kde mal.
"Bože, nemyslím na nič iné," zastonala som a zaklonila hlavu dozadu až mi spadla na jeho rameno, keď sal moju kožu na krku.
"Stvoril som monštrum," počula som ako sa zasmial, keď sa zrazu odtiahol a ruku spustil späť na môj bok. Zažmurkala som keď som sa donútila otvoriť oči.
Čo? Čo to robí? Nie, teraz nie.
"Je to tvoja vina," oponovala som mu a on ma pohladil po holej koži, ktorú som mala medzi tričkom a šortkami až mi brnelo v končekoch prstov.
"Samozrejme, že je. Ale sme pri jazere," jeho chraplák sa vrátil do normálu a povzdychol si.
"Minule ti nevadilo, keď sme boli na pichľavom trávniku, uprostred ničoho." Takmer som zavrčala frustráciou.
"Ver tomu, že piesok nie je príjemný na tento druh zábavy,"
"Kto povedal, že to musí byť na piesku?" tento krát som nadvihla obočie a čakala na jeho reakciu. Opäť sa zasmial, ale mňa to z nejakého dôvodu rozrušilo, lebo to hovoril, akoby túto vec už zažil na pláži.
"Vidím, že máš dosť skúseností s nepríjemným pieskom," zamumlala som a nemohla som zo svojho hlasu dostať horkosť, keď sa mi do mysle vnukli myšlienky, ktoré tam neboli vôbec vítané.
"Ale? Vážne?" Sasuke znel prekvapene, ale tiež sa nevyhol ostrému tónu, ktorý mi venoval, sťahujúc prsty na mojich bedrových kostiach tuhšie.
"Bola by som zvedavá, či si odmietal aj tie dve predo mnou," Sasuke za mnou stuhol a ja som okamžite ľutovala svoje slová. Toto by som v žiadnom prípade nemala ťahať do nášho vzťahu, nevadilo mi, že bol s dvomi ženami predo mnou, ale vadila mi predstava, že ma odmieta.
"Sakura," varovný tón, ktorý použil ma však nejako posílil a šla som sama proti sebe keď som cítila, že sa vo mne zdvihol menší hnev.
"Nie, prestaň, nič nehovor," prudko som odpovedala, ale nevedela som ukľudniť svoj tón, bola som naštvaná. Na seba, na neho, na nás... za nič.
"Sakura," mohla som si domyslieť jeho zamračenie, keď sťahoval obočie k sebe a v očiach mu vzplanul oheň hnevu. Nechcela som ho vidieť.
"Poďme späť, dobre? Chcem ísť domov a do postele," stále som nevedela ovládať svoj tón a mohla som sa snažiť ako som chcela. Znela som frustrovane a odmietnuto aj napriek tomu, že som sa to snažila ukorigovať. S týmto sa neskôr vysporiadam sama v posteli keď si porevem.
Zrazu som si viac ako hocikedy uvedomovala, že muži to musia mať so ženami ťažké. Skutočne som samu seba nechápala, prečo som sa sama vytočila a vybíjala si to na ňom.
Z myšlienok ma vyrušil Sasuke, ktorý ma od seba odtisol skôr ako som sa nazdala a obrátil ma tvárou k autu a teraz som sa dívala na predok Range Roveru. Otočil sa so mnou, takže teraz stál za mnou, prstami zvieral moje ruky a hruďou zatlačil, aby ma úmyselne natlačil tesne k autu. Nedobrovoľne som musela pohnúť nohami dopredu, až kým mi kolená nevrazili do karosérie.
Čo do čerta robí? Už som po ňom chcela vybľafnúť keď mi ruky natiahol na kapotu, takže som bola v miernom predklone. Prestala som dýchať v úplnom šoku. Čo do pekla?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama