Veríte v osud? 49. diel

21. října 2014 v 22:48 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ospravedlňujem sa za meškanie :) ale nejako nestíham.
"Utekaj zobudiť nášho oslávenca," prehodila som sa na druhý bok a objala Sasukeho, keď som si zložila hlavu na jeho hruď a spokojne vydýchla v tom momente, kedy mu klesol hrudník. Jeho ruka sa automaticky ovinula okolo môjho pásu a zovrela ma pod prikrývkou, keď niečo zamumlal zo spánku, ale nerozumela som mu.
"Batanšek, štávaj," otvorila som oči a všimla si, že je deň. Slnko presvitalo cez stromy a vrhalo žiarivé fľaky na naše telá a posteľ.
Nie, počkať. To nie je ono, čo ma prebralo. Bol to detský hlások. Keď sa môj mozog prebral, uvedomila som si, že som sa dívala na malé asi štvorročné dievčatko oblečené v rúžových šatách s dvomi dlhými čiernymi copíkmi, ako stojí vo dverách, ledva dosiahlo na kľučku, ako ju držalo končekmi prstíkov a palec druhej ruky mala vrazený v puse, ako si ho cmúľala. Jej malé tmavé oči ma skúmali, keď si všimla, že Sasuke v posteli nie je sám. Otvorila som ústa, ale nevyšiel z nich žiaden zvuk. Len som na ňu civela, premýšľajúc, či som zakrytá dosť na to, aby viac nevidela. Ale bola som si istá, že to tak bolo, lebo som si včera v noci natiahla späť tričko. Určite.
Vďaka Bohu.
"Nan, von," Sasuke zdvihol hlavu, obrátil sa na ňu a prikázal jej to rozospatým hlasom. Malá rozšírila oči, usmiala sa s palcom v ústach a vyčaptala sa z izby bez jediného odporu. Mala pred ním očividne rešpekt, ale zbožňovanie v jej očiach bolo viditeľné.
Len čo vyšla, so zastonaním mu hlava dopadla späť na vankúš a pretieral si oči voľnou rukou.
Nadvihla som sa, aby som na neho mala lepší výhľad a očakávala, že mi ozrejmí, čo to bolo. Prečo ju tak vyhodil.
Počkala som ale dovtedy, kým si dal ruku dolu, aby sa na mňa mohol pozrieť.
"Moja malá sesternica," zamumlal na vysvetlenie a sadol si, opierajúc sa o čelo postele. Ja som sa posunula dozadu a nohy dala do tureckého sedu, poriadne sa prikrývajúc a zistila som, že pociťujem väčšie bolesti, ako som si myslela. Uff, asi potrvá, než si telo zvykne na tú zmenu.
"A prečo si ju poslal von?"
"Lebo som si nebol istý, či sme oblečení. V tom opare spánku som sa na moment zľakol, že malá uvidí veci, ktoré by vidieť nemala," pozrel sa na mňa pohľadom, ktorý hovoril - povedal by som, že ti to dôjde.
A zároveň som na ňom videla, že sa stará. Milé.
Mykla som ramenami a usmiala sa, keď mi hlavou prebehli spomienky na včerajšok a na našu spoločnú noc. Všetko sa mi pred očami premietalo ako film, až som musela nasucho prehltnúť.
"Počkaj, ale to znamená, že máš doma rodinu?" zmätene som sa na neho pozrela, aby som mohla vidieť jeho zamračený pohľad.
"No, vyzerá to tak, že hej," stisol pery do úzkej linky a vyhrabal sa z postele, aby na seba natiahol čisté oblečenie. Neobťažoval sa s tým, že by sa predo mnou zatváral v kúpeľni, proste zo seba zhodil pyžamové nohavice a začal si naťahovať boxerky, čierne nohavice a tielko.
Po celý čas som ho zhypnotizovano pozorovala a rozmýšľala nad tým, aké mi to príde prirodzené vidieť ho nahého a necítila som žiadnu hanbu, ani rozpaky z toho, že som sa na neho dívala. Keď som vstala z postele, pohybovala som sa trochu opatrne, skúmala tú bolesť, ktorá vo mne pulzovala.
"Si v poriadku?" Sasukeho bystrí hlas ma vyrušil, keď som si šla dať dolu jeho tričko a zozačiatku som sa opatrne pohybovala.
"Jasné, je to len chvíľkové," obrátila som sa na neho, keď som zbadala, ako ku mne kráča a skenuje ma starostlivo vráštiac obočie.
"Máš bolesti?"
"Ono to prejde, nie som na to zvyknutá, rozhýbem sa za pár minút," ukľudňovala som ho, ale videla som, že si nebol istý, ale nenaliehal na mňa za čo som mu bola vďačná. Keď zmizol v kúpeľni, začala som sa prezliekať.
Vlasy som si dala naspäť do copu, lebo som mala dojem, že sú príliš strapaté a... mala som pocit, že kričia - mala som sex s vaším synom. Striasla som sa, keď som si predstavila, že dolu je jeho mama a niekde jeho otec a kto vie kto všetko a ja tam teraz nakráčam po tom, čo ma malá Nan videla spať vedľa Sasukeho v posteli.
Pretrela som si oči so zaskučaním, než som vošla do kúpeľne a videla Sasukeho, ako si oplachuje tvár pod umývadlom. Vyzeral uvoľnene, akoby ho vôbec nič netrápilo. Skúsim sa naladiť do ľahostajnosti a možno sa mi tam podarí skĺznuť rýchlejšie.
"Hoď mi pastu prosím, vytlačím si ju do úst," obzerala som sa po umývadle a nevidela som nikde tieto toaletné potreby. Sasuke sa narovnal, utrel si tvár do osušky, prešiel ku skrinke a vytiahol kefku a pastu.
"Môžeš si umyť zuby mojou kefkou," prevrátil očami keď dorazil ku mne a dal mi obe veci do ruky, nadvihol kútiky, než sa odvrátil a oprel sa o skrinku hneď vedľa umývadla.
Pokrčila som ramenami, ale nedávala som si pastu na jeho kefku, namiesto toho som si ju vytlačila do úst a sklonila sa pod prúd, aby som si nabrala do nich poriadny dúšok vody, než som začala s provizórnym čistením zubov.
"Určite si nebudem umývať zuby tvojou kefkou," zamumlala som a vypľula penu do umývadla. Sasuke mi s otráveným povzdychom vytrhol z ruky kefku a hodil ju späť na svoje miesto, keď ma chytil zozadu a díval sa na mňa v zrkadle, keď som si vypláchla ústa.
"Keď už máš pocit, že si OK, poď sa radšej naraňajkovať. Už nás určite čakajú," vtisol mi bozk na čelo keď ma obrátil k sebe a pustil ma, aby ma mohol chytiť za jednu ruku a viedol ma dolu, zatiaľ čo moje srdce sa každým krokom viac a viac zmenšovalo od paniky po jeho slovách. Kto všetko bude doma a... kedy prišli? A stretnem sa s jeho otcom? A už vedia, že som tu?
Ako sme kráčali, Sasuke musel cítiť ako sa mi potia ruky, pretože mi zovrel dlaň silnejšie a na moment sa zastavil.
"Ukľudni sa, budú úplne v pohode, že si tu. Moja mama by si ťa sem najradšej nasťahovala," prevrátil očami a potiahol ma, aby ma donútil urobiť ďalšie kroky do neznáma.
Ako sme schádzali schody dolu, zbadala som v obývačke na koberci sedieť malú Nan, ktorá sa hrala s hodvábnou mašličkou a stále si ju prevracala v rukách.
Pri barovom pulte, ktorý oddeľoval kuchyňu od obývačky sedela mladá žena s čiernymi vlasmi a čiernymi očami a keď sa na nás obrátila a venovala nám úsmev, myslela som že sa dívam na Sasukeho mamu, ale keď sa tá vynorila zo schodov, ktoré viedli dolu, uvedomila som si, že sú sestry a sú si tak podobné, že by som ich mohla považovať za dvojčatá.
Ale keď sa postavila, videla som v nich rozdiel. Hlavne výškový. Pani Mikoto bola trochu vyššia, ale aj tak dosahovala svojmu synovi len po prsia, čo bolo maximálne roztomilé.
Úsmev však mali rovnaký a okrem toho, neznáma pani bola očividne mladšia, ako Sasukeho mamka.
"Sasuke, konečne vidím svojho synovca," žiarivým úsmevom pristúpila k nám a objala ho, takže Sasuke pustil moju ruku, aby jej mohol objatie opätovať.
Stála som tam v rozpakoch a tak som sa zamerala na pani Mikoto, ktorá mi kývala a ja som ju odzdravila sotva počuteľným hlasom a pridala som zamávanie, aby vedela, že som si ju rozhodne všimla.
"A kto je toto rúžovovlasé dievča, ktoré moja dcéra videla ležať v tvojej posteli?" nebola som si istá, či to je vhodná veta, ktorú povedala keď ma ani nepozná.
"Naoko-san, toto je moja priateľka Sakura, Sakura, toto je moja teta Naoko, ale skôr by som povedal, že je ako sestra, keďže je odo mňa len o päť rokov staršia a je totálne šialená," Sasuke si očividne z jej slov nerobil nič a keď som zbadala túto Naoko, ako si ma uznalo premeriava, dostala som dojem, akoby som bola na výstave šperkov a ona ma hodnotila.
"Ó pane Bože! Nemôžem uveriť, že niekto konečne ulovil nášho nedotknuteľného chlapca! Tykaj mi! A to čo som povedala pred tým si neber v zlom, je to môj humor. V skutočnosti som bola prekvapená a veľmi potešená, pretože som sa tak trochu bála, že sa Sasuke hľadá, alebo čo. Takú hanbu by som neprežila," tie posledné slová zašepkala sprisahaneckým tónom, ale aj tak sme to všetci počuli. Pravdepodobne nevedela nič o jeho minulosti a sexuálnych kamoškách, keďže so žiadnou nechodil a nepredstavoval ich rodine.
"Vďaka," poznamenal Sasuke sucho a potiahol ma čo najďalej od Naoko, na ktorú som vôbec nestíhala reagovať, akoby sa ma snažil uchrániť pred jej humorom. Vyzeralo to, že rada rozpráva a je strašne hyperaktívna.
"Ospravedlň moju pojašenú sestru," Mikoto Uchiha sa zamračila na svoju mladšiu podobizeň a prekrojila zemiak s väčšou silou, akú bolo potreba do toho vložiť. Ako vidím, Naoko-san by predbehla aj Naruta.
"Robím si srandu, je jasné, že Sasuke nemôže byť na mužov, inak by som sa k nemu nepriznala a otec by ho vydedil," Naoko ho tľapla po chrbte a zasmiala sa, než sa ku mne obrátila.
"Nie, pokiaľ mal v posteli pekné dievča, ale vieš, nikdy sme sa o ženách nerozprávali a to sme si vždy hovorili skoro všetko. Raz mi dokonca povedal, že mal sex s chlapcom, doteraz som si nebola istá či to je pravda, alebo nie, pretože vždy všetko hovoril vážne a nemal vo zvyku vtipkovať, je to suchár." Znechutene nakrčila nos a ja som chcela oponovať, lebo mne prišlo, že je vcelku dosť zábavný ak chce byť. Rozhodne som sa pri ňom nenudila.
"Pane Bože," Sasuke zaúpel a zrútil sa na stoličku vedľa mňa kam ma usadil. Pozrel sa na Naoko so stiahnutým obočím, ale kútiky mal vytočené v úsmeve.
"Robil som si z teba srandu. Raz v živote si z teba vystrelím a ty si to nevšimneš? A to si hovoríš moja rodina?" odfrkol.
"No, nemôžem za to, že si suchár, ako som už dnes povedala," venovala mu úsmev.
Rozhodne to bol jeden z ich zvyčajných rozhovorov a vidieť ho, ako sa takto podpichuje s niekým z jeho rodiny bolo zaujímavé, pretože s jeho rodinou som ho videla po väčšine vážneho, ak vynechám hádzanie materiálnych vecí po jeho staršom bratovi.
"Prosím ťa, buď už ticho. Nevidel som ťa dekády a teraz sem prídeš a mám chuť ti po minúte zapchať tie tvoje veľké ústa smradľavou ponožkou," zasmiala som sa a pozrela sa na pani Mikoto, ktorá sa s láskou dívala na svojho najmladšieho syna, očividne ho rada videla tak uvoľneného.
Naoko sa na neho zamračila, vyplazila mu jazyk ako malé dieťa a chytila ma za plece.
"Tamto je moja malá dcéra Nannete," predstavila mi malé dievčatko, ktoré k nám docupitalo opäť s jednou rukou v ústach.
"A-ahoj," vykoktala som konečne, úplne omráčená vývojom tejto situácie, kedy som nestíhala sledovať ani vlastné myšlienky, skôr som pozorovala tých dvoch.
Malé dievčatko ku mne natiahlo pästičku a čakalo a ja som nevedela na čo.
Kľakla som si k nej a zmätene sa zadívala na Sasukeho, ktorý nás pozoroval z barovej stoličky a čakal, čo urobím. Keď videl, aká som stratená, nadvihol kútiky v pobavenom úsmeve a zliezol dolu.
"Takto sa to robí, my ti to ukážeme," Sasuke sa naklonil k špuntovy a ťukol si s ňou päsťou. Malá nadšene vypískla a opäť obrátila svoju ruku proti mne a tak som to zopakovala.
Keď sa znovu potešila, ja som sa zaradovala s ňou, lebo mi to prišlo rozkošné.
"Dante bohužiaľ nemohol prísť, ale zastaví sa večer, no praje ti všetko najlepšie, darček dostaneš neskôr," Naoko sa obrátila na Sasukeho a znovu ho pleskla po chrbte, akoby bola nejaký jeho kamoš. Bola strašne zvláštna, ale páčilo sa mi, aká bola uvoľnená a sama sebou.
Obaja sme si opäť sadli za bar a Sasuke niečo zamumlal, čo mi znelo, akože nechce žiadne darčeky.
"Ako ste včera oslávili narodeniny?" spýtala sa pani Mikoto a pozrela sa na Sasukeho, akoby v jeho očiach hľadala odpoveď. Aj ja som sa na neho pozrela, zvedavá čo jej povie.
"Dobre vieš, že nemám rád oslavy narodenín a s dnešnou večerou som súhlasil len preto, lebo je to tradícia. Ale včera to bolo," zmĺkol, zadíval sa na mňa a chvíľu len pozeral do mojich očí, akoby nevedel nájsť to správne slovo. Nakoniec sa zoširoka usmial, čo mne vytvorilo úsmev na perách a vyzeralo to, že jeho mama nepotrebuje nič viac počuť, pretože to bolo dostatočne uspokojivá odpoveď vidieť ho spokojného.
"Sakura, zlatko, určite ste hladní, pripravila som vám raňajky," pani Mikoto sa na mňa zahľadela hneď po tom, čo prevrátila očami nad svojou sesrtou, ktorá niečo povedala, ale nerozumela som jej a Sasuke si otrávene povzdychol.
"Ďakujem, ale vôbec sa nemusíte starať, nie som-,"
"Ale čo by si nebola hladná, predpokladám, že po takej divokej noci s mojím brato-synovcom musíš byť totálne vyhladovaná," o môj Bože, neviem sa rozhodnúť či ju mám rada, alebo nie s touto jej priamočiarosťou.
Sasuke si pripleskol dlane na líca a zložil si do nich tvár, keď sotva počuteľne zafňukal a zanadával.
"Máš tu dcéru, ktorá všetko počuje, netrápi ťa to ?" zavrčal.
"Ále, ledva hovorí a ani nás nevníma," odmávla ho rukou a zasmiala sa štekavým zvukom.
"Snáď sa nehanbíte za to čo ste robili? Ste dospelí, máš devätnásť a krásnu priateľku, okrem toho, úplne z vás kričí - mali sme posteľné rošambó, stačí sa pozrieť na vaše iskriace oči a strapaté vlasy," neznášam ju, prisahám Bohu.
Myslím, že som dosiahla tlaku ako sopka, aká som bola červená. Z uší mi pomaly šla para a skutočne som zvažovala, že jej vypichnem oko vidličkou, ktorá sa akýmsi zázrakom dostala do mojich rúk.
Zazvonil jej mobil a rýchlo sa tam pozrela. Vďaka, Bože.
"Eh, musím dnes ešte zavolať svojmu doktorovi," očividne jej blikla pripomienka.
"Tvoj psychiater ti očividne dáva slabé lieky, môžem ti vybaviť lepšieho," Sasuke sa na ňu pozrel keď si zložil ruky pod stôl a chytil ma za ruku.
"Och, k tomu som sa ešte nedostala, ale ak nejakého poznáš, len do toho. Stavím sa, že si jeho pacient ak poznáš nejakého čo stojí za to," oplatila mu s úškrnom a znovu sa na mňa obrátila.
"No čo, je dobrý v posteli?" štuchla ma, až som skoro zletela na Sasukeho, ktorý ma na poslednú chvíľu zachytil, aby udržal môj zadok na barovej stoličke.
"Sakra, Naoko prestaň! Je to môj syn a jeho priateľka a ja toto fakt nechcem počuť, nikto z nás sa o tom nechce baviť, tak buď taká láskavá-" pani Mikoto penila a s tým nožom v ruke vyzerala skutočne hrozivo. Ďakovala som jej pohľadom a dúfala, že ju podreže.
"Myslím, že obaja sme naraňajkovaní a mal by som Sakuru odviezť domov," Sasuke vyskočil zo stoličky, prerušujúc výbuch jeho mami a ja som ho viac ako len ochotne nasledovala, aj keď sme sa ani len nedotkli položeného jedla pred nami.
Pani Mikoto mi venovala ospravedlňujúci pohľad a Naoko ma objala.
"Čo to do pekla robíš? Zbláznila si sa?" Sasuke na ňu gestikuloval a potichu syčal. Asi si myslel, že to nevidím, keď som sa obúvala v predsienke, kam som sa zrazu dostala.
"No čo, zisťujem, či je pripravená na našu šialenú rodinu. Myslím, že by nás mohla zvládnuť," osopila sa na neho späť a mykla plecami.
"Toto si neskôr vybavíme," zavrčal na ňu, keď si nazúval topánky.
"Už sa teším synovček, rada som ťa poznala, Sakura," a s týmito slovami zmizla z haly, kde sme so Sasuke stáli.
"Musím ťa okamžite zobrať preč, lebo..." frustrovane si povzdychol ako sa ponáhľal čo najďalej od domu, akoby bol zamorený cholerou, "ospravedlňujem sa, moja rodina ti spôsobuje samú traumu," mumlal keď mi otváral dvere.
Utekal odtiaľ a myslím, že mal v úmysle ma aj uniesť, ak by som nebola dostatočne rýchla, že som pri ňom musela bežať aby som mu stíhala po ceste k autu.
"Nie, to... je to v pohode, ja len... som... v šoku," drmolila som s rozšírenými očami a zapínala si pás, ešte som ani nebola poriadne v aute. Bolo mi do smiechu a zároveň som bola v šoku.
Sasuke prešiel okolo auta a sadol si vedľa mňa, zapínajúc hudbu.
"Fakt, je mi to ľúto. Nečakal som, že jej takto prepne. Býva šialená, ale dnes dosiahla akéhosi bodu, ktorý som v živote nevidel, akoby ju posadol sám Satan," surovo zarazil kľúč do zapaľovania a vyrazil na cestu až pneumatiky zaškrípali. Dívala som sa na neho, ako si krútil hlavou sám pre seba a takmer som sa zasmiala, keď som si uvedomila, že to je prvýkrát kedy vidím Sasukeho zahanbeného.
"Neviem sa rozhodnúť či ju mám rada, alebo nie," povedala som po chvíľke úprimne a stiahla okno, pretože v aute bolo dusno a nebyť mojich dlhých nohavíc, spálila by som si nohy o kožené sedačky rozpálené od slnka.
"To je v pohode, ja mám obdobie kedy ju neznášam, aj keď niekedy ju mám rád, ale to len výnimočne, takže akékoľvek k nej chováš city, schvaľujem ich a podporujem," rozosmiala som sa nad jeho slovami a oprela sa viac dozadu.
"Skočíme na nejaké raňajky a až potom ťa zaveziem do sídla," myslím, že sa mu nepáčilo, že som nejedla.
"Ja si môžem kľudne niečo dať u Hinaty, neobťažuj sa," skutočne som ho nechcela odtŕhať od rodiny, aj keď viem aká je.
"Neobťažujem sa, s tebou nikdy. A chcem s tebou stráviť ešte nejaký čas, než sa vrátim do toho pekla tam a na katastrofickú rodinnú večeru na oslavu mojich narodenín. Vďaka Bohu za Danteho a Itachho, jediní normálni ľudia v mojej rodine, ak nerátam moju mamu ako ženského člena a malú Nan, ktorá šušle a ešte sa jej neotvorili ústa tak, ako jej šibnutej matke," odbil ma.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 21. října 2014 v 23:45 | Reagovat

Súper diel strašne som sa nasmiala :D Naoko? :D chcela by som vedieť ako ti niečo také napadlo :P ale tá jej povaha je božská :D síce takých ľudí neznášam ale hodila sa mi tam, super :P
Sasukeho bystrý hlas ma vyrušil. nemyslím si, že môže byť hlas bystrý, skôr by som povedala, že jeho bystrý úsudok alebo niečo také :P
a ešte sa mi tam nepáčilo to prironanie: Satan. skôr by sa mi tam hodil Diabol :D ale to je už len taký môj štipanček :-D
teším sa na ďalšie dily a tá malá je božská!!! :D :D 8-)

2 molly molly | 22. října 2014 v 21:43 | Reagovat

No tak to je pecka díl :D tolik emocí nebo pocitů v jednom díle Sasuke neprojevil snad nikdy :D no nejvíc tohle :D :D
miluju tuhle FFF, vůbec bych se nezlobila,kdyby tu s námi byla ještě móóóc dlouho :3
a není satan a ďábel to samí? :D

3 Taurin Taurin | 23. října 2014 v 18:44 | Reagovat

[2]:nikdy sa ti nestalo, že si čítala a v texte ti pripadalo, že by sa tam namiesto daného slova hodilo napr. jeho synonymum? alebo niečo úplne iné? :-D mne sa to stáva často a len som to tak poznamenala ;-)
(možno som to v tom svojom komente zle vyjadrila :-P)

4 Florence Florence | 25. října 2014 v 15:08 | Reagovat

To bolo... :-D Naoko... :D Také osoby ako ona poznám, z tých je najväčšia trauma :D Sasuke... Je zlaté, ako sa hádali :-D :D Teším sa na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama