Veríte v osud? 48. diel

15. října 2014 v 22:42 | Mešteková |  Veríte v osud?
Nom, ľudkovia, ešte nás čaká kus cesty, ešte som im nedala koniec a ešte stále premýšľam :) Snáď vás to bude aj naďalej baviť a teším sa na komentáre :) Ď! A nový diel ako vždy v pondelok! :)
Nakoniec som bola niekde medzi spánkom a bdením, len som mala zatvorené oči, zhlboka som dýchala a vnímala známu vôňu, ktorá bola špecifická len pre Sasukeho - ako sa drží v kožených sedadlách auta, vsakuje sa do môjho oblečenia, vlasov a udiera mi do nosa, až sa mi z toho zbiehali sliny.
Hlboký nádych, pomalý výdych, opantanie mojich zmyslov a oživenie môjho obehu ako to vo mne vírilo.
Premýšľala som nad tým, či som sa zmenila keď som to s ním spravila. Či som Sasukeho videla inak ako doteraz v mojich očiach a či ma on videl ako iného človeka.
Istým spôsobom som mala pocit, že sme si boli viac svoji ako pred tým. Ja som sa mu odovzdala celá, on mne tiež... hoci pred tým mal ženy, toto bolo... naše. Pred tým ženy bral ako nástroj na sex, uľavenie si.
A dnes robil presne to, čo dvaja ľudia robia, keď sa majú radi. Daroval mi bozky, vkladal do dotykov jemnosť a spájal naše srdcia spôsobom akým nikdy neboli. Myslím, že aj pre neho to bolo niečo ako po prvýkrát vzhľadom k tomu, že vždy tie ženy využíval na sex, ale so mnou sa miloval.
Och, do čerta, len čo som si spomenula na to, čo sa dialo pár minút dozadu, opäť som pocítila túžbu. Obávam sa, že sa ho snáď nenabažím.
O niekoľko minút neskôr som počula škrípať štrk pod pneumatikami a donútilo ma to otvoriť oči. Stáli sme pred domom, ktorý zíval prázdnotou. Čierne okná na nás volali, aby sme v nich zažali svetlo a zaliali les ako takým svetlom, dom vyzeral opustene keď z neho mesiac ťahal všetku farbu a na chvíľu som sa cítila ako v nejakom inom svete keď som počúvala vŕzganie stromov, ako do seba narážajú a prehýbajú sa vo vánku.
Odpásala som sa a vystúpila.
Keď moje nohy dopadli na zem, štrk bolestne zaprotestoval. Zabuchla som dvere a Sasuke sa ku mne pridal na začiatku auta, kde sme bok po boku pokračovali v našej ceste. Vyšľapali sme zopár drevených schodov hore a vyzuli sa keď sme zatvorili presklené dvere a ocitli sa v predsienke. Prešli sme do obývačky a Sasuke sa ani neobťažoval zapnúť svetlo, myslím, že sme boli obaja dosť unavení na to, aby sme tu pobehovali, ale zastavil sa, takže som to skoro do neho napakovala.
"Si hladná?" Obrátil sa na mňa a zachytil ma za plecia, ako som vrávorala na jednej nohe. Potriasla som hlavou, ale nebola som si istá, či to v tej tme videl.
"Nie," opäť som sa poddala gravitácii a trochu si vydýchla.
Sasuke ma chytil za ruku a ťahal ma hore po schodoch, takže som mala ako takú predstavu kadiaľ idem, lebo moje oči si odmietali privyknúť na tmu - očividne. Našľapovala som na točité schody a vďaka tomu, že ma viedol som nespadla na nos. Prešli sme dlhou chodbou do jeho izby, kde prešiel k lampe a zapol ju, takže vrhala tlmené svetlá na celú veľkú izbu. Moje oči ma zaboleli na ten slabý prísun svetla a položila som si tašku, ktorú som mala prehodenú cez plece, na kreslo.
"Chceš ísť do sprchy?" spýtal sa a tým mi úplne čítal myšlienky, lebo to bola vec, na ktorú som myslela posledných pár sekúnd, keď som sa túžobne pozrela na dvere vedúce do jeho kúpeľne.
"Áno, ale nemám nič na prezlečenie," to odmávol rukou, čo som brala ako - ja sa o to postarám a tak som zapadla do kúpeľne, spokojná s tým, že sa tým nemusím zapodievať.
Chvíľu som sa na seba dívala do zrkadla, skúmala, či sa na mne niečo nezmenilo. Myslela som si, neviem prečo, že výzorom sa budem nejako líšiť, alebo, že odraz v mojich očiach bude iný. Prišla som si taká istá, len... moje pocity boli iné, neidentifikovateľné.
Vyzliekla som sa a s rozšírenými očami a menším šokom zistila, že som krvácala. No super, úplne perfektné. Ale s tým som mala rátať.
Povzdychla som si a vliezla do sprchy, kde som na seba pustila horúcu vodu a nechala obmývať svoje telo. Bol to úžasný pocit, ale nie tak úžasný ako to, keď som na sebe cítila Sasukeho ruky. Povzdychla som si a zaklonila hlavu, aby som dovolila vode nasiaknuť sa mi do vlasov, ktoré spôsobili, že moja hlava bola odrazu ťažšia ako zvyčajne.
Bolo mi tu tak príjemne a teplo, že sa mi ani nechcelo ísť von, alebo sa pohnúť.
O pár sekúnd neskôr som počula, že Sasuke vošiel do kúpeľne a to len vďaka tomu, že zaklopal, aby ma pripravil. Takmer som sa uškrnula. Veď ma už videl nahú. Odhalenú. Ale stále sa snažil dodržiavať moje súkromie, aké milé.
"Dal som ti sem tričko, chceš aj tepláky?" ozval sa, ale musela som stíšiť vodu, aby som ho lepšie počula cez dopadajúce kvapky vody na kachličky.
"Tričko mi bude stačiť," mykla som si pre seba plecom a videla jeho siluetu cez zahmlené sklo, ktorá sa premiestnila k sprchovému kútu a zbadala som, že si dáva dolu veci. Stála som tam, hryzúc si peru a premýšľala som, či spraví to, čo si myslím, že spraví. A čo som chcela, aby urobil.
Keď sa otvorili posuvné dvere a on vošiel do pary, musela som zakryť svoje nadšenie, pretože... no, netrebalo to preháňať.
"Prišiel si ma umyť?" podpichla som ho a otočila sa k nemu celým svojím telom, pokúšajúc sa dívať sa mu rovno do očí, aj keď mi pohľad skákal stále nižšie.
"Presne to som mal v úmysle," vošiel pod prúd a nechal ho stekať na svoju hlavu, než sa natiahol po niečo, na čo som nedočiahla a ani som to doteraz nezaznamenala. Zistila som, že to bol ďalší sprchový gél, ktorý si vytlačil na ruky, vytvoril medzi nimi penu a otočil ma k sebe chrbtom, ako mi do pokožky vmasírovával vôňu, ktorá otupovala moje zmysli.
Trvalo len pár minút, než sme obaja vyšli z kúpeľne, úplne uvoľnení, umytí, vyčerpaní z dlhého dňa plného nedorozumenia, problémov, hádky a udobrovania a spadli sme do jeho postele.
Chvíľu sme tam ležali, osvetlení len tlmeným svetlom, dívali sme sa do stropu keď som si uvedomila, že som mu chcela zagratulovať k narodeninám. Po tom všetkom čo sa dnes stalo mi to takmer vyfučalo z hlavy.
Pozrela som sa na jeho hodiny, ktoré mal na stolíku a blikali na červeno a videla som, že mám ešte dvadsať minút do polnoci. Natiahla som sa k taške a šmátrala v bočnom vrecku - úplne si istá, že som tie lístky ani nevyberala. Vytasila som ich von a otočila sa na neho, sťahujúc si tričko trochu viac dolu, pretože som pod ním nemala absolútne nič.
Keď som sa mu prizrela, zistila som, že mal zatvorené oči, ruky za hlavou a spokojne oddychoval.
"Ach, nie," vydýchla som, keď som sa nad neho naklonila, aby som sa uistila, či spí. Naozaj spal. Bol vyčerpaný, myslím, že dokonca viac ako ja.
"Sasuke," ozvala som sa váhavo a priblížila sa viac k nemu, ale nereagoval.
"Ale no tak, zlato, ešte chvíľu vydrž byť hore," odula som spodnú peru trucovito, hoci mi to bolo úplne na nič, keď bol v ríši snov.
"No na to zabudni, dvadsať minút navyše ťa rozhodne nezabije," šepkala som mrzuto, keď som si prehodila nohu nad neho a sadla si na jeho pyžamové čierne nohavice, ktoré mal na sebe oblečené. Len tie. Namáhavo som prehltla a zadívala sa na jeho pomalý pohyb hrudníka na ktorých mu vystupovali drobné jazvyčky. Zľahka som po nich prešla končekmi prstov a žula si pery, ako som sa túžila skloniť a vtlačiť mu na nich bozk s pocitom, že ak by som to urobila, zmizli by.
Len čo ucítil moju váhu na sebe, niečo zahmkal zo spánku, ale neotvoril oči. Prišlo mi to rozkošné.
"Sasuke," zašepkala som znovu a úplne sa k nemu sklonila, až nás oddeľoval iba dych. Opäť zamrnčal, nasal vzduch a zhlboka vydýchol až ma ovial jeho dych.
"Vstávaj," dala som mu jemný bozk na pery a trochu sa oddialila. Nič, spal ako poleno.
"Vstávaj," zaspievala som znovu úplne jemným a tichým hláskom a opäť ho pobozkala.
"Zlato," zamumlala som tentoraz na jeho perách a ucítila, ako sa tie jeho pretiahli do úsmevu, keď mi vrátil späť rýchli cmukajúci a tak celkom roztomilý bozk. Odtiahla som sa, ale oči mal stále zatvorené, len mu na tvári pohrával malý úsmev. Pekný úsmev z ktorého mi brnelo v končekoch prstov.
"Ešte nikdy si mi nepovedala zlato, dievčatko," na moment som sa zarazila, keď som si v hlave prehrala jeho slová, ktoré hovoril zachrípnutým hlasom a myslím, že to tak skutočne bolo.
"Ak to zopakuješ, možno sa preberiem, aj keď myslím, že moje telo je už dávno hore a dosť dobre reaguje na to, že na mne sedíš a nemáš nohavičky," teraz sa mu pery pomaly roztiahli do širokého úsmevu, ktorý bol uličnícky.
"Ty máš pyžamo, nie je to jedno? Stále nás oddeľuje látka," zažmurkala som, hrýzla si peru a aj tak cítila, že mal pravdu. Zažínalo to vo mne oheň a vedela som, že aj keby nás oddeľovala tisícnásobná vrstva látky, bolo by to jedno. Reagovali sme na seba.
Ale aj tak som sa pokúšala tváriť nevinne.
"To hovor jemu, nie mne," prevrátila som očami. Muži, vždy o ňom hovoria ako o druhej osobe, ktorá premýšľa namiesto nich.
Posunula som sa trošku nižšie, čo spôsobilo trenie medzi nami a on pomedzi zuby potichu zastonal, čo ma nakoplo a mala som chuť to zopakovať už len pre to, vidieť ho napätého.
Nie, nie, nie, nie. Budem dobré dievča.
"Zlato, vstávaj," okej, myslím, že môj hlas sa dal sám od seba do intonácie, ktorá pôsobila zvádzajúco a to som nemala tak priamo v úmysle. Len som ho chcela potešiť s tou prezývkou.
Opäť som sa naklonila a bozkávala ho na pery, zvierajúc lístky na koncert za chrbtom a keď mi zahrabol prstami do mojich mokrých vlasov a pokračoval v bozkoch, ktoré sa menili na vášnivé a naše telá sa začali sami od seba pohybovať v zúfalej potrebe jedného po druhom, odtrhla som sa od neho, lapajúc po dychu.
Otvoril oči a nadvihol obočie vyzývajúc ma, aby som prestala, aby som mu odolala. Zvrhlík. Teraz keď sme sa presunuli k ďalšiemu kroku, videla som v ňom, ako sa doteraz musel držať na uzde, keďže som bola panna. Ale už to nedokázal a vedela som, že tak ako ja túžim po ňom, on túži po mne a nie je medzi nami už žiadna bariéra, ktorá by nás brzdila a určovala nám hranice, čo bolo tak trochu nebezpečné.
Sexuálne sa vyčerpáme k smrti - skutočne som sa toho obávala.
Akoby mi dosť nepodkopával sebakontrolu len tým, že tu bol so mnou, úmyselne si ma na sebe posunul silnými rukami, aby som cítila všetko aj to, čo som v tejto sekunde cítiť nechcela, lebo ma to rozptyľovalo a jeho ruky sa túlali pod mojim tričkom, hladiac mi prstami brucho a boky.
"Čo to zvieraš za chrbtom?" konečne sa začal sústrediť na niečo iné, ako na moje telo a všimol si, že obe ruky držím z jeho dohľadu. A to mi na chvíľku vyčistilo mozog.
"Všetko najlepšie k narodeninám," vycerila som zuby v širokom úsmeve, ako som ich šťastne vybrala a ukázala mu ich. Alebo lepšie povedané, strkala som mu ich rovno do tváre.
"Dávam ti dva, aby si mohol so sebou zobrať Naruta, alebo Itachiho na chalanskú jazdu, bude to v Septembri," zmätene sa díval na dva kúsky papieru, ktoré som mu držala pred očami, než sa mu podarilo prečítať si o čo ide a oči mu zažiarili radosťou.
"Ďakujem, ale nemala si sa obťažovať," zašepkal, keď umiestnil svoju ruku na zadnú časť môjho krku a pritiahol si ma k bozku, zatiaľ čo druhou si zobral lístky.
"Je to maličkosť, chcela som ťa potešiť," mávla som nad tým rukou, ktorú som už mala prázdnu a tak som ju mohla umiestniť do jeho vlasov.
Pocítila som, že je všetko v poriadku. Presne tak, ako som si myslela, že nebude, všetko sa obrátila naopak. Opäť sme sa správali ako pár, bozkávali sa, vymieňali si nežnosti a mňa to napĺňalo, aj keď som si myslela, že sa k tomu už nikdy nedostaneme.
"Ďakujem za všetky darčeky," mumlal mi do pier pomedzi bozky, ktoré pomaly ťahal cez moje kútiky a sánku.
"Všetky?"
"Za dnešok, za teba... za lístky, ale hlavne za to, že ťa mám späť," srdce sa mi roztápalo.
"A čo naše milovanie?"
"To bol bonus," zasmiala som sa nad jeho vyjadrením a ľahla si na celú jeho dĺžku tela zatiaľ čo som ho pomaly bozkávala. Cítila som, ako naslepo odkladal lístky na stolík, keď rukou šmátral na boku a zhasol popri tom lampičku len jemným ťuknutím na podstavec.
"Chcem to zopakovať," zastonala som vzrušene, keď mi sal pokožku na krku a mierne som sa na ňom zahmýrila nedočkavá, až budeme opäť spolu.
"Hmmm... dvojitý bonus," jeho ruky mi stiahli tričko v okamihu keď som mu ja začala dávať dolu nohavice.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 15. října 2014 v 23:19 | Reagovat

Takéhoto Sasukeho jednoducho zbožňujem! :P tá predstava ako jej tam mrmčí zo spánku a nechce sa prebudiť bola vážne super :) dielik v celku príjemný a originálny* :) teším sa na ďalšie peripetie, ktoré s napätím očakávam :D :-D 8-)

2 čarovná schwarzwaldská šunka čarovná schwarzwaldská šunka | 16. října 2014 v 8:47 | Reagovat

Dokopala som sa konečne ti napísať komentár :-) Čítam túto sériu od úplného začiatku, ale doteraz som nemala chuť napísať ti :D Keby si sa spýtala čo ma k tomu viedlo, nevedela by som ti odpovedať  Séria sa mi veľmi páči a keď sa blíži pondelok alebo štvrtok stále vyčkávam kedy to tu už bude :-P hneď na to, sa pustím do číatania (musím pri tom vizerať ako psychopat) Mám pečítanú skoro celú Konohu a tvoje diela úplne všetky. Páči sa mi tvoj štýl písania a máš zaujímavé vyjadrovanie :-D Dúfam, že tento komentár nebude taký dlhý ako predpokladám :-P  S nadšením čakám na 49 diel :D

3 Florence Florence | 16. října 2014 v 15:04 | Reagovat

Super diel, ako vždy :-) Oni sú proste zlatý pár :D A koniec... Itachi sa fakt bude tešiť :-D Teším sa na ďalší diel :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama