Veríte v osud? 46. diel

9. října 2014 v 12:21 | Mešteková |  Veríte v osud?
Aký Christian Grey? :D Mne vôbec nepríde ako tamten sexom posadnutý masochista :D ! :D Áno, Sasuke je prchký, výbušný a bla ble blo, ale ja neviem kde tam vidíte podobnosť :D Okrem toho, je to povahová črta, každý potom zo seba má niečo z Christiana si myslím :D
BTW: pôvodne mala mať táto séria asi 10 dielov.... ehm, ale akosi sa to pretiahlo a doplnila som to a rozšírila o ďalších XY vecí, takže ešte nie sme na konci. :D Každopádne ďakujem za komentáre a budem sa tešiť na ďalšie a nový diel tu bude opäť v pondelok :D
"Nevieš čo?" jeho hlas presne kopíroval môj, akoby sa bál spýtať sa. Cítil, že si nie som istá tým, čo chcem.
"Proste, boli sme od seba tak dlho, neriešili sme skoro nič, vyhýbal si sa mi a potom... no chápem už, prečo si bol s Karin, ale... ja neviem prehrýzť to, že si mi to tajil. Rozumiem, že to je pre ňu potupa, ale ja som sa bála. Bála som sa o teba, o nás. Neviem, či zvládnem ďalšie takéto veci. Buď sme spolu, alebo nie. Nechcem už zažívať podobné veci."
"Sakura, neplánujem sa ospravedlňovať, pretože to som už urobil a vždy som niečo pokašľal. Ale pokúšam sa zistiť, prečo Ryu urobil to, čo urobil a nechcem ťa nechať samotnú. Naozaj mi to je všetko ľúto, ale mal som toho v hlave príliš a nevedel som, čo má urobiť, nevedel som čo je správne a čo nie, zmietal som sa medzi dvomi myšlienkami, ochrániť ťa a byť s tebou. Ale ak by to, že by som sa od teba držal ďalej znamenalo prísť o teba, budem radšej s tebou a budem ťa chrániť. Aj keby to znamenalo, že sa ťa už nesmiem dotknúť. Pokúsim sa vedľa teba vydržať ako kamarát, bez toho, aby som si ťa stiahol do náruče, ale budem ťa chrániť vlastným telom ak to bude potrebné." Povzdychla som si, pokúšala som sa upokojiť moje srdce, ktoré reagovalo na jeho slová.
"Keď som dnes o deviatej bol na ceste za tebou a Naruto mi volal, že si odišla preč s Kaidanom, myslel som, že zošaliem od strachu, že sa ti niečo stane."
"Ja viem... ja... Mal si o ňom pravdu," zašepkala som a stále pozerala k zemi. Odrazu mi tá tráva, ktorá sa prehýbala pod náporom vetra prišla zaujímavá. Nerada som priznávala, že má pravdu. Vedel ľudí prekuknúť. A chcela by som to vedieť aj ja. Čítať v nich, nesklamať sa v nich...
"Pravdu ohľadom čoho?" na moment znel zmätene.
Mlčala som, neschopná slova. Nevedela som, ako zareaguje ak mu poviem, že ma pobozkal. Hoci sme teraz boli vo fáze medzi kamarátstvom a priateľstvom, viem, že Sasuke by neprehryzol vedomie, že sa ma dotkol iný chlap. Sakra, ani ja sama som to nevedela prehrýzť, hlavne ak išlo o niekoho, koho som mala rada a on ma takto sklamal.
Ucítila som, ako mi podložil ukazovák pod bradu a zaklonil mi hlavu, aby som sa na neho pozrela. Po dlhej dobe tento kontakt v mojom vnútri rozoslal horúčavu. Kamarát, alebo priateľ? Dokázala by som ho brať ako Naruta? Rozprávať sa s ním, kráčať vedľa neho bez toho, aby som ho mohla pobozkať či objať?
"Čo spravil?" mlčanie asi bolo horšie, ako keby som mu to povedala, lebo si to domyslel a Boh vie čo všetko si myslel. Stačilo mi, keď som počula ako naťahuje vzduch pomedzi zuby do pľúc, škrípajúc nimi.
"Siahol na teba," z hrude sa mu ozvalo zadunenie a na moment ma to zmiatlo tak, že som si myslela, že zavrčal.
"Len ma pobozkal." Vyhŕkla som, och... Len? Vážne Sakura? To znelo, akoby mi to vôbec nevadilo.
"Pohrýzla som ho a... kopla. Bol naštvaný, preto ma tak nazval. Myslel si, že ak ma opije, tak sa mu podvolím, alebo čo. Ale v momente ako som si uvedomila o čo mu ide, vytriezvela som. A... a..." hlas mi zlyhal, keď som zbadala hnev v jeho očiach. Do riti.
"Sukyn syn," zachrčal a otočil sa k autu s úmyslom ísť za ním a dokončiť čo začal. Moja ruka však vystrelila a zachytila ho za rameno.
"Sasuke, nie! Už dostal čo si zaslúžil. Viackrát sa o to nepokúsi a nemáš prečo mať teraz nervy, riešime iné veci. Ak utečieš od tejto konverzácie, tak..." takmer sa mi plietol jazyk ako som sa ho snažila udržať na mieste. Nechcela som, aby sa dostal ešte do väčších problémov. Stačilo by, ak by na neho podal trestné oznámenie a s jeho minulosťou by mohol zabudnúť na právo.
A nechcela som, aby odišiel bez toho, aby sme všetko vyriešili, či už by to malo ukončiť náš vzťah, alebo nie.
"Tak čo?" otočil sa naspäť na mňa a prebodol ma pohľadom, dobre že ma ním nepriklincoval k stromu za mnou. V očiach mu hral známy plameň agresivity. Nemal ďaleko od záchvatu amoku. Päste zvieral až mu vystúpili žily a zatína silno zuby.
A potom to trochu povolilo, keď sa na mňa díval dlhú dobu a čakal na moje slová, ktoré sa mi na začiatku zadrhávali v hrdle, akoby som tam mala šmirgeľ.
"Ja neviem čo mám robiť. Neviem, či môžem zniesť ak sa budeš aj naďalej takto správať a držať ma od všetkého. Vo vzťahu sú dvaja ľudia a ak majú zdieľať svoju budúcnosť, musia sa podeliť o svoju minulosť a riešiť problémy v prítomnosti spolu," spravila som krok dozadu, pretože som sa potrebovala pohnúť, urobiť hocičo aby som nemala pocit, že som zrástla so zemou, ktorá stále kričala slovo: Kamarát. Chrbtom som narazila na drevený kmeň až to zabolelo.
"Teba trápilo to, že som ťa od toho držal? Že som ťa držal od svojich sračiek, ktoré by ťa mohli zabiť?" neveriaco na mňa vzhliadol a vypustil vzduch, čo znelo ako odfrknutie. Stál nepohnuto, ako nejaká socha a v mojom tele mi hučala krv. Cítila som napätie, lebo som nemala ani poňatia, kam nás dnešná noc zavedie.
"Tým, že si ma držal od týchto vecí, si ma držal aj od seba, takže samozrejme, že ma to trápilo. Som ochotná žiť s rizikom po tvojom boku, pretože ťa chcem, ale nie som ochotná tolerovať to, že mi budeš zatajovať veci. Ak s Karin nič nemáš, tak to tak jednoducho vyzeralo. Lepšie by bolo, keby si mi všetko dôležité hovoril a potom by sme nemali posledné dni také... perné. Spolu by sme boli silnejší, ako keby sme boli oddelení. To by si si mal uvedomiť. S tebou sa mi nič nestane a ja sa nebudem obávať hrozných vecí čo by sa ti mohlo stať, ak by som o tebe nič nevedela. Ak ešte vôbec chceš byť so mnou," takmer som si odfrkla, len aby som zakryla bolesť v poslednej časti svojej vety. Bála som sa každého jedného slova, ktoré vyšlo zo mňa a ktoré vypustí on.
"Nič. S. Ňou. Nemám." odsekával jedno slovo od druhého, aby tomu dodal váhu. Na chvíľu som sa cítila ako žiarlivá, podozrievavá stíhačka. Hrýzla som so do jazyka. Nič? Skutočne nič?
"Videla som, ako sa ti dnes zavesila do ramena," áno, bola som stíhačka. Asi.
"A videla si aj to, ako som ju od seba odstrčil? Alebo si práve v tom momente žmurkla, dievčatko?" vykrivil pery v sarkastickom úškrne, ale nie s úmyslom vysmiať sa mi. Skôr chcel, aby som vedela ako to bolo keď sme s Hinatou zdrhli.
"Ehm," vypustila som zo seba niečo, čo som nevedela identifikovať. Bol to ospravedlňujúci smiech? Existuje vôbec také niečo?
"Už ťa nenechám samú, nenechám ťa myslieť si, že by som sa od teba vzďaľoval, pretože to tak nie je. Chcem, aby to bolo ako na začiatku," zamračil sa na mňa a ja som videla na jeho tvári, že všetko čo povedal myslel smrteľne vážne.
Prikývla som. Pomaly.
"Uvidíme," zašepkala som, ale on ma chytil za bradu a sklonil sa, aby sme si videli do očí. Bola som pohlcovaná do vnútra jeho duše. A nebola som schopná uhnúť pohľadom.
"Učím sa zo svojich chýb. Tiež som len človek. Neopustil by som ťa, teraz si všetko na čom mi záleží," naliehal na mňa, až kým som sa pod silou jeho planúceho pohľadu nezlomila a nepomykala som hlavou v súhlase koľko mi jeho ruka na mojej brade dovoľovala. Bola to úľava, ktorá zapĺňala moje telo, keď som vedela, že ma stále chce. Svaly sa mi z toho uvoľnili a pocítila som jemné mravčenie z toho, aká som bola doteraz napnutá.
"Tak prečo si v ten večer odišiel?" musela som sa ho to spýtať, tá otázka zo mňa vystrelila snáď skôr, ako som ju stihla v hlave sformulovať. Ak som bola jeho všetko, prečo so mnou nechcel byť tak, ako spolu pár býva? Tak, ako si dokazujú svoju lásku?
Už sa asi nikdy neodvážim po ňom vyštartovať, pretože to znížilo moje sebavedomie pod bod mrazu.
Videla som, že vedel presne ktorý večer myslím, pretože pretiahol pery a mierne nadvihol kútiky, akoby bol pobavený mojou otázkou. Dal zo mňa ruku preč a na moment som mala chuť kričať, aby ju tam vrátil, pretože to miesto mi ovial vánok a chýbalo mi jeho teplo.
Trochu odstúpil a pozrel sa smerom k oblohe, než si vydýchol a potom sa vrátil späť k mojej tvári. Čakala som s malou dušičkou a aj to posledné sebavedomie sa pomaly vyparovalo.
"Neviem, či som chcel, aby to v tej chvíli viedlo tam, kam to viedlo. Možno by si to ľutovala. Robilo mi problém odmietnuť ťa a nechať ťa tam, ale... snažil som sa nebyť hajzel, ktorý by ti vzal to, čo je pre teba najdôležitejšie, vziať tvoju nevinnosť a potom by si si uvedomila, že to bola chyba. Snažil som sa zachovať správne a neuvedomil som si, že by ti to mohlo tak ublížiť. Nikdy predtým som sa o také niečo... nestaral." Uhol očami niekam na bok mojej hlavy a stisol pery do úzkej linky, zhlboka sa nadychujúc nosom. Skutočne o sebe premýšľal, ako o niekom, kto by nemal právo so mnou byť v spojení, ktoré prehlbovalo lásku?
"Ale ja som to chcela, bola som rozhodnutá, pripravená a neľutovala by som, ale ty si ma úplne... zrušil." zašepkala som a celá očervenela.
Pokiaľ nevedel ako sa správať k niekomu, ku komu prechovával nejaké emócie, tak je na mne, aby som ho to naučila. Postrčila ho. Ale odvaha mi na to chýbala. Čo ak by ma zasa odmietol? Asi by som sa pokúsila utopiť v blate. Prinajmenšom.
Pousmial sa keď som to vyslovila a obaja sme sa uzatvorili do nášho vlastného sveta. Sveta, kedy sme začali vnímať jeden druhého na inej vlnovej dĺžke.
"Tak čo dnes po mne chceš, Sakura? Čo ti práve teraz behá mysľou?" Jeho otázka zmenila vzduch medzi nami, cítila som, ako sa to nabíjalo napätím, ktoré spôsobovalo, že mi brnela koža pod oblečením. Taká zmena témy, taký obrat až ma to vyviedlo z mieri. A ja som skutočne zostala zaskočená.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 9. října 2014 v 12:45 | Reagovat

Hej... jaká si rozčertená kvoli tomu prirovnaniu :D prepáč ale teď som dočítala 50 odtieňov a v niektorých prípadoch mi ho jednoducho pripomenul :P ak by si velmi chcela vedieť, v ktorých pokojne si to prečítam znovu a napíšem ti :) a podotýkam, že určite nie je jeho presná kópia, to by som ti určite inak neodpustila :D tvoj Sasuke je originálny a možno máš pravdu jednoducho Christiánové vlastnosti nie sú ojedinelým javom :P
k dielu :D páči sa mi Sasuke a to ako by sa dokázal kvôli nej stať jej kamarátom ale Sasuke, ktorý sa tvári, že odišiel preto lebo chcel byť gavalier ma riadne štve ... :D ale dobre veď jeho to určite prejde :D ale tá veta: tak čo dnes po mne chceš? to vážne? to mi prišlo také divné, nevhodné a neviem aké ešte :D sry... neviem si predstaviť ako by som Ja na niečo také zareágovala a to už je čo povedať :D
avšak to neber vôbec v zlom :D teším sa na ďalšie diely a som rada, že to nakoniec neskončilo pri 10tke :)

2 Florence Florence | 9. října 2014 v 13:43 | Reagovat

Super diel ;-) Som rada, že sa (dúfam) usmierili :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama