Veríte v osud? 45. diel 2/2

5. října 2014 v 22:53 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ďalší diel očakávajte.... vo ŠTVRTOK! :)
Odvrátila som sa od neho a dívala som sa von oknom, slzy mi stekali po lícach a pokúšala som sa zabrániť potiahnutiu nosom, aby nezistil, že ma rozplakal.
"Čo?" zasmial sa nepríjemne, "Teraz sa so mnou nebudeš rozprávať? Budeme sa hrať na tichú domácnosť?" hovoril úplne kľudným tónom, akoby sa vôbec nič nedialo.
"Udrel si Kaidana," zamumlala som zachrípnuto, stále som sa na neho však nedívala. Nemohla som. Bola to prvá vec, ktorá ma napadla, že mu poviem. Aj tak ma to netrápilo, že ho udrel.
"Nazval ťa sukou, myslíš, že mu to dovolím?" zavrčal hrozivo.
Do čerta, mal pravdu a nenávidela som ho za to. Nech nečaká, že mu teraz budem vďačná!
"Prečo ťa nazval takým slovom?" spýtal sa po chvíľke, keď som neodpovedala.
"Lebo som mu nedala," odsekla som a na moment sa zasekla, "Nie že by som to nechcela, potom som si to rozmyslela, ale skrížil si mi cestu," rýchlosť, ktorú pridal ma zatlačila ešte hlbšie do koženého sedadla.
"Prestaň si vymýšľať, Sakura. Nevieš klamať," prevrátil očami, nemohla som to vidieť, ale myslím, že presne to spravil.
"Chápem, že si na mňa nahnevaná," začal po ďalšej odmlke, kedy som sa v duchu hádzala o zem a búchala do nej päsťami vo frustrácii.
Len čo vypustil tie slová z úst, skočila som mu do reči pobúrená spôsobom, ako mi to hovoril... akoby po týchto slovách malo byť všetko po starom. Také kulové, kámo.
"Nahnevaná?! NAHNEVANÁ?!" neveriaco som zvýšila hlas a otočila sa na neho, zúrivo si stierajúc slzy z líc. Už som sa nestarala o to, že by videl, že ma rozreval. Chcela som ho uškrtiť!
"Si totálne neuveriteľný, mizerný priateľ, podrazák, klamár a agresívny idiot!"
"Bolo mi povedané už horšie," to znudenie v jeho hlase ma donútilo takmer vystreliť z kože.
"Okamžite zastav!" nariadila som hystericky, aby som ho k tomu donútila aspoň krikom.
"Nie," povedal chladne a ani sa na mňa nepozrel, len s ľahkosťou preradil.
Odopla som si pás a pootvorila som dvere, bolo mi úplne jedno, že ideme tak rýchlo. Ak mu pohrozím, zastaví. Musí!
"Čo to kurva robíš?!" pozrel sa na mňa a oči sa mu rozšírili šokom, myslím, že som ho nasrala ako nikdy týmto mojim manévrom. A to som si myslela, že desivejší byť nemôže.
"Ak nezastavíš, vyskočím z auta kľudne aj za jazdy. Nechcem byť s tebou v uzavretom priestore!" Sasuke po mne chňapol a držal mi jednu ruku, aby som sa nedostala von z auta, ale ja som sa mu šklbala a ešte viac som otvorila dvere, až ho to donútilo zabočiť do zátačky pri lese, z dohľadu cesty.
Len čo ma pustil, okamžite som vyskočila z auta, ktoré so šmykom zabrzdilo a on ma nasledoval.
"Nastúp do auta," prikázal nebezpečným tónom, keď sme na seba zazerali ponad strechu s úmyslom zavraždiť jeden druhého.
"Nie!" bola som ako malé dieťa? Možno. Ale aby mi zatajoval veci, tak ako sorry, ale ja už nemám pocit, že by som bola jeho súčasťou. Vlastne v tom vzťahu som bola v poslednej dobe sama.
"Ty si úplne potratila rozum! Vlez do toho zasraného auta, Sakura! Hneď. Teraz!" rukami treskol do strechy a zabuchol dvere s takou silou, až som nadskočila, keď sa auto zatriaslo.
"Choď si za svojou Karin s ktorou si strávil dnešný prenádherný deň! Ja si s radosťou chytím stopa. Radšej by som bola, keby ma odviezlo stádo opíc, akoby som mala opäť nasadnúť do toho istého auta v ktorom si viezol svoju bokovku."
"Nenecháš si nič vysvetliť, že?" prestal vrčať a znížil hlas keď obchádzal auto, aby sa ku mne dostal.
"Sakra, a ako si to mám vysvetliť? Od kedy si ťa zavolala, aby si ju zachránil, odvtedy sa mi vzďaľuješ! Dva týždne sme spolu poriadne neboli, potom si odo mňa utiekol po tom, čo sme skoro spolu spali, následne si na mňa úplne zabudol, včera si sa ukázal akoby sa nič nedialo s tým, že dnes sa budeme rozprávať a potom si to presunul, aby si s ňou mohol ísť von poza môj chrbát! Predstav si, že náhodou som bola v Tokiu, aby som vyzdvihla tvoj zasraný darček k narodeninám, keď som ťa tam s ňou videla, ako vystupujete z auta! A ty sa divíš, že som sa ti vyhla, aby som nemusela počúvať klamstvá a išla som von? Nemienim počúvať hlúposti a pokúšať sa hrať to na chápavú priateľku, keď ti vôbec nerozumiem a ty so mnou nekomunikuješ! Nechcem tu s tebou byť! A teraz sa správaš, akoby som bola ja tá, ktorá je totálne mimo! Chcem ísť domov!" vrešťala som na plné hrdlo celú dobu, čo sa ku mne približoval a ja som zatiaľ cúvala dozadu, aby som si udržala odstup.
"Stavím sa, že keby som ťa dnes nevidela, tak mi o tomto tvojom tajomstve ani nepovieš! Dala by som za to obe nohy do ohňa!" spravila som krok dopredu a strčila do neho svojimi dlaňami prudko, až to zadunelo a boleli ma, akoby som vrazila do betónu. Debilný tankový chlap!
Stisol pery do úzkej linky, ale ani sa nepohol. Samozrejme, je to ako v nejakom zasranom románe!
Hneď som sa stiahla z jeho dosahu, zaklonila hlavu dozadu k hviezdam a prosila, aby ma zasiahol meteorit.
Keď som prestala kričať, pokúšala som sa vydýchať. V krku ma driapalo a slzy už dávno prestali tiecť. Zrazu som cítila akýsi kľud po tom, čo som zo seba všetko dostala.
Sasuke si povzdychol, prešiel si rukami cez vlasy a spustil ich, až to vydalo plieskajúci zvuk, keď jeho dlane dopadli na strany jeho stehien.
Obaja sme sa na seba pozerali, než otvoril ústa, aby prehovoril.
"Povedal som, že ti to vysvetlím... a urobím to, aj keby si ma nechcela vypočuť. Zober si z toho čo chceš, never mi, ak budeš mať ten pocit," chvíľu čakal, kým som si jeho slová utriedila v hlave. Moje mlčanie asi bral ako súhlas, pretože sa zhlboka nadýchol a stlačil si ukazovákom a palcom koreň nosa, čo vyzeralo, že mu vôbec nie je príjemné hovoriť to, čo sa chystal vypustiť.
"Karin v ten večer len nezmlátili, ale znásilnili ju. Zaplietla sa s chalanom, ale neplánovala s ním niečo mať, no to sa nezhodovalo s jeho plánmi. Podľa toho čo hovorila, tak... si to rozmyslela, ale on nepustil a šiel proti jej rozhodnutiu keď ju zatiahol niekam, kde ich nemohli vidieť. Je na tom psychicky dosť zle a ja som jej sľúbil, že to nikomu nepoviem, pretože to je pre ňu ponižujúce. Ale musela to povedať v nemocnici a bol som pri tom, takže ma žiadala, že nechce aby sa to dostalo von. Stačilo, že si všetci mysleli, že ju zmlátili. Posledné týždne som sa snažil zistiť, kto to spravil, pretože... vyzerá to tak, že sa to stalo kvôli mne. Ten chalan, čo ju znásilnil ma očividne poznal... spomenul moje meno a bolo to niečo ako správa, že mám byť na pozore. Upozornil ma takto cez ňu. Riešil som to s políciou popri všetkej práci, ktorú som mal. Bol som príliš zahltený tým, aby som ho držal čo najďalej od teba, že som si neuvedomoval, že... robím ešte väčšiu hlúposť. So mnou by sa ti nič nestalo, ale pokiaľ by si bola sama... nechcem si predstaviť, čo by ti mohol spraviť keby zistil, že si moja priateľka." Pokrútil hlavou, akoby sa pokúšal zahnať otrasnú vidinu, ktorá sa mu vynorila v mysli.
"Dnes nám volali, aby sme šli obaja do Tokia kvôli vyšetrovaniu. Z Karininho popisu viem, kto to je, ale nevedia ho nájsť a potrebovali ďalšie informácie kde by sa mohol pohybovať. Po celý čas som sa od teba držal, pretože som sa naozaj bál, aby sa ti niečo nestalo. Ublížil Karin, ktorá mi nie je nič len preto, lebo nás v ten večer videl rozprávať sa. Snažil som sa... a viac som to pokašľal. Príliš mi na tebe záleží, aby som dovolil, aby moja minulosť zasahovala do našej budúcnosti." V šoku som otvárala ústa a znovu ich zatvárala, neschopná povedať jediné slovo z toho, čo som tu počula. Veci mi odmietali dávať zmysel. Karin, Konožská šľapka a znásilnená? Sex proti jej vôli?
A mohla som to byť ja?
"Oni ju... z-znásilnili?" konečne som zo seba niečo dostala, no bol to len šepot. To slovo bolo odporné. Urobiť niečo také len kvôli... nezhodám... niekomu, kto s tým nič nemá spoločné, len aby vyslal signál svojej obeti?
"Bol to Ryu," spadla mi sánka. To bol ten, čo proti nemu svedčil, nie? Ten, čo tam bol s Crossom, keď sa to stalo. Pamätala som si správne jeho meno?
"Prečo to urobil?" prikryla som si ústa a v hlave sa mi točili ozubené kolieska. Možno si myslel, že Karin je ja, možno vie, že Sasuke má priateľku, len si nás zmýlil. A možno ho chcel varovať, že to čo spravil Karin čaká aj mňa.
"Neviem, nepovedal nič viac, akože ma má Karin pozdravovať. Hľadajú ho, ale stále bezúspešne." Zamračil sa a celý hnev medzi nami vyprchal, zostalo tu len napätie z toho, čo som sa dozvedela.
Srdce mi tĺklo ako o preteky a ja som si uvedomila, že obaja hovoríme tak kľudným tónom, akoby sme viedli normálnu konverzáciu. Aj keď sme po sebe pred tým kričali, aj keď som ho strčila, vážnosť situácie nás donútila správať sa normálne.
Veci sa menia, ale tieto obraty z minúty na minútu nechávali môj mozog pozadu a ešte viac zmätený.
"Takže... čo teraz? Je to presne to o čom si sa so mnou chcel rozprávať?" založila som si ruky okolo hrude, ktorá sa mi zvierala úzkosťou.
"Je to to o čom som sa rozhodol, že sa budeme rozprávať už včera, ale musel som odísť za otcom. Tento rozhovor je príliš... nepríjemný a ja som chcel, aby si bola v pohode, keď ti to budem vysvetľovať. Máš právo sa báť, pretože úprimne ja mám o teba strach a pochopím ak so mnou nebudeš chcieť mať nič spoločné, pretože som ťa neúmyselne zatiahol do mojich sračiek. Ale hovoril som si, že dnes to bolo naposledy, čo som bol toto riešiť. Už ťa nenechám samú, aj keby si so mnou už nechcela byť, tak by som ti bol na blízku..." ako kamarát. To slovo medzi nami viselo a vsiaklo sa do zeme, pohlcovalo vzduch a vietor, ktorý sa okolo nás prehnal to našepkával.
"A čo Karin?"
"Už je to jej boj. Bola jej chyba, že sa ho pokúšala zviesť a potom si to rozmyslela. Keby si dávala pozor na to s kým sa zaplieta, nikdy by sme tomuto nemuseli čeliť. On si ju vyhliadol, ale ona mu dala podnet a bola ľahkým terčom. Ja nie som jej priateľ, aby som s ňou behal a riešil veci," trochu som sa zamračila, keď to povedal. Nechcela som pocítiť falošnú nádej bezpečia, alebo niečoho, čo by mi nahováralo, že všetko už bude v poriadku.
"Ja neviem," zašepkala som váhavým hlasom a sklonila hlavu. Nechcela som vidieť jeho oči v ktorých by sa blyslo poznanie konca.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 6. října 2014 v 11:37 | Reagovat

Tento krát som si už prečítala obe časti :D je neuveriteľný pocit, keď človek číta a veci idú tak ako si predstavoval :D Sakura ako moja hrdinka sa do Kaia pustila ako ozajstný terminátor :D a Sasuke ala Christian G. ako na mňa miestami pôsobil bol dosť vtipný :D ani tá bomba čo Kaiovi uštedril mi nijako neprekážala :)
hajzlík a grázlik spolu :D umrela som z toho pomenovania tých dvoch :D :D
som šťastná, že si to nakoniec vydiskutovali a to čo sa stalo Karin je kruté aj na ňu ale čo už.... :) som zvedavá čo sa bude diať ďalej, ako to vymyslíš a čím nás prekvapíš :)

2 Florence Florence | 6. října 2014 v 11:54 | Reagovat

Kai si to zaslúžil. Takže táák to bolo :D No, mala právo byť naštvaná :-? No, Karin... Mám zmiešané pocity. Z auta skákať nemusela, no :D Super diel :-)

3 Nanashi Nanashi | 6. října 2014 v 15:54 | Reagovat

Heh, som rada, že nie som jediná, ktorej Sasuke v istých veciach pripomína Christiana :D Dieliky boli absolútne super, ta hádka medzi nimi bola naprosto bombová. Bolo neuveriteľné, ako bolo z toho textu cítiť to, ako z hnevu náhle prepli na pokojný, no napätý rozhovor. Tiež som rada, že Kai konečne ukázal svoju pravú tvár, keďže ja som už od začiatku tušila, že to bude isto nejaký hajzlík.
Netrúfam si veľmi odhadnúť, ako sa Sakura rozhodne. Na jednej strane viem, že ona je typ, čo mu bude chcieť byť oporou a na druhú by ma neprekvapilo ani to, kebyže si bude chcieť od neho na chvíľu ponechať odstup. Všetci asi vieme, že nadlho by im ten odstup nevydržal :D Tak či onak sa teším na štvrtok ;)

4 molly molly | 8. října 2014 v 21:39 | Reagovat

no že jó! Christian jak vyšitej, už sem psala ze začátku, že z tohohle celkově mám stejný pocity jako z 50odstínů :3 jinak zase luxus paráda (y)
Karin nemám jako většina lidí ráda, ale tohle bych jí nepřála, i když si o to trochu říkala :\ Sakura a Sasuke nebudou mít nikdy klidný vztah, prostě kluk s jeho povahou nebude nikdy v klidu -_- :D klasický prototyp :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama