Krvavý blond I.

23. října 2014 v 20:18 | Sabaku no Tanaris |  Krvavý blond
Ehm...Tak Sabaku no Tanaris konečne sem pridáva nejakú FF. Nemám ju dokončenú ešte, ale pri tempe akým ju píšem bude dopísaná rýchlo. :-) Čo na začiatok? Je toho veľa myslím :-). V prvom rade...by som sa mala ospravedlniť Meštekovej a Hikari Animaru, že som sa im nevenovala. Mrzí ma to, najprv to začalo prázdninami a potom zlým psychickým stavom. Avšak už na tom fajn (až na neustály zápal hrdla -_- zase sa liečim a nechodím do školy T.T ). Dnes som sa rozhodla pridať sem prvý diel svojej FF na anime Death note.

Na úplný úvod chcem povedať (aj keď som to už spomínala), že by som sa chcela poďakovať Katrine & Natashy, že ma inšpirovali. Dnes som znova pozrela všetky ich videá. Sú proste sugoi :-). Táto poviedka je venovaná im.

Ďalej...keď som začala písať túto prácu, mala som dve veľké dilema. Prvá, doteraz som nemala názov. Vždy, keď niečo napíšem, tak sa mi názov vymarí počas písania. Ako si ľudia na Konoha.cz možno všimli :-), no tento krát som mala úplne okno v hlave. Nič ma nenapadalo, až som sa o tom rozprávala s mojou kamarátkou a svitlo mi. Avšak...nemôžem povedať, že týmto názvom som si istá -_-. Trochu sa za to hanbím, že nie som schopná nič poriadne vymyslieť, ale myslím, že každý kto píše pozná ten pocit, kedy zostane zaseknutý a nevie sa v niečom pohnúť. :-)

Druhá dilema, moje dve vymyslené postavy, spomínané sestry sú Rusky. V priamych rečiach sa objaví ruština. Chcela som to kvôli tomu, aby to malo taký autentický efekt. Problém nastal v tom..ako tú priamu reč Ruských sestier napodobniť?! :-) Viem, že nie každý vie čítať azbukou. Popravde, keď som začala písať túto FF, tak som azbukou nevedela čítať ani ja. Dnes už to viem a o horšie bolo rozhodnúť sa ako to napíšem (Keď už som pri tom, tak by som sa chcela poďakovať môjmu kamarátovi a kolegovi Jaroslavovi, že mal so mnou nervy a naučil ma čítať azbukou o 3 hodine v noci do rána 5 :-D. Jarino...ďakujem). Nakoniec som to spravila tak, že vety v ruštine sú písané tak ako sa čítajú. Bude to vyzerať dosť divne, ale keby tam bola azbuka bolo by to ešte menej zrozumiteľné. Pre malé zjednodušenie som tam dala také vety, aby Slovák, ktorý nevie po Rusky vôbec nič bol schopný vyvodiť, čo osoba hovorí. Chvalabohu, že naše jazyky sú podobné. :-)

Mám pocit, že príliš rozprávam predtým než pôjdete čítať, ale každý kto má pozná vie, že ja sa jednoducho preslovu nezbavím. :-) Dôležitá vec, predtým než sa pustíte do čítania. Tento príbeh nebude taký ako sú moje všetky - láska s mnohými prekážkami. Nie. Táto poviedka...len ako keby popisuje dvoch mladých ľudí ako sa vplyvom svojho spoločne stráveného času stávajú milencami. Takže nečakajte od Tanaris nejaké pikle a zápletky, u ktorých máte pocit, že sa nedajú vyriešiť ako pri Láska, viera, túžba a sny, ktorú píšem s Meštekovou alebo môj Zmätený Kazekage. Myslím, že je to nutné povedať, aby vás chýbajúca zápletka nesklamala.

Ešte jedna malá vecička ( a už fakt budete môcť čítať! :-D ),
ak budete chcieť môžete si k tomu pustiť tieto 2 songy,
ktoré vždy počúvam, keď píšem túto FF:

- Tracktor Bowling - время
- Hurts - Blind - odporúčam aj pozrieť

Message for Aesonne & Melmyel

So, first chapter is on the world! :-) I hope you'll like it.
I would like to ask you to translate what I wrote in Slovak. There are important things written about FF, especially what I wrote about the Russian language in story. I want to tell you, that the sentence as I wrote in Russian, I don't want to offend your proud language. I wrote it so that the Slovak and Czech readers understand it. Thank you for your understanding. :-) I hope, the Google help you translate my story, if will be problem with something for translate, please write me on Facebook.

Please enjoy story, which is inspired by you...

Спасибо.

Nikoleta (Sabaku no Tanaris)




Malé tmavovlasé dievčatko prestupovalo z nohy na nohu, tisnúc si ruky k hrudi. Jej staršia sestra, na svoj vek vysoká, stála vedľa nej a sledovala muža, ktorý sedel za veľkým dreveným stolom. Pritláčal si okuliare na koreň nosu a vyplňoval papier. Jedna jeho ruka písala a druhá bola pokojne položená pri hŕbe ďalších papierov. Staršia z dievčat s clonou špinavého blondu až po zadok, začala mlčky tikať očami po tmavej, za to slnkom presvietenej miestnosti. Na stenách viseli obrazy krajín maľovaných impresionizmom. Jedno z umeleckých diel nieslo v sebe Picassov kubizmus, nad ktorým dievča mierne znechutene pokrčilo nos, no potom ju upútala fotka na stole. Vďaka uhlu, z ktorého sa naň pozerala, nedokázala presne identifikovať, kto sa na fotke nachádza. Videla len to, že je to jedna osoba s tmavými vlasmi a bielym oblečením. Vyrušil ju pohyb pri nej. Nasmerovala hlavu dole k sestre, ktorá sa k nej ustráchane pritúlila.

"Uspokojsya," prihovorila sa jej potichu v snahe zahnať jej obavy.
Prešla jej rukou po čokoládových vlasoch. Malá slečna si napravila čelenku s medvedími huňatými uškami a pozrela na sestru: "My živem zdes?"
Starší súrodenec jej prikývol a do toho sa ozval muž za stolom: "Všetky papiere mám vypísané. Prosím, podpíšte sa obe sem."
Starý muž s hustými fúzami pod nosom otočil dokument o stoosemdesiat stupňov a dvihol ruku s perom do vzduchu. Sestry pristúpili ku stolu. Plavovlasé, dvanásť ročné dievča zobralo pero od muža a podpísala sa na vybodkovanú čiaru, pri ktorej držal starík prst. Napísala svoje meno, dvihla zrak na neho a on jej venoval milý úsmev, ktorý mu opätovala. Na to sa zohla k sestričke a do rúk jej jemne vtlačila pero: "Zdes podpisať."

Dievčatko pozrelo psími očkami na osobu vedľa nej aj na milého staršieho pána za stolom. Vyhľadala kolonku, kde sa mala podpísať. Keď ju našla, postavila sa mierne na špičky a začala pomaly a kostrbato písať svoje celé meno, ktoré pozostávalo z dvoch krstných mien a priezviska, pričom snaživo vyplazovala jazyk do boku.

Muž si odkašlal a potom povedal: "Tvoja sestra by sa mala naučiť anglicky."
"Áno, pán Watari," vyhŕklo zbrklo dievča, "prepáčte, že ešte nevie hovoriť angličtinou, v škole ju totižto učili nemčinu, ale obe sme zdedili talent na jazyky, takže ju rýchlo naučím. Nebojte sa, pán Watari."
On sa zasmial a mávol rukou: Nie, že by som mal s tým problém, ale nenájde si tu nových priateľov, ak bude rozprávať rusky a ty jej tlmočníka navždy asi netúžiš robiť."
"No...teraz na chvíľku asi budem, ale ona sa naučí," pozrela na ňu a znova jej pohladila vlasy, tento krát však opatrnejšie, aby jej nepohla s čelenkou s uškami, "ne tak, Katrina?"
"Hm?" osemročná dezorientovane dvihla hlavu.
"Vy sobiraetes izučac anglijckij jazyk."
"Da," súhlasila mladšia a potom svoj zrak obrátila na Watariho, "spasiba."
"Nemáte obe zač, preto som tento sirotinec postavil," Watari si spojil ruky pred tvárou a vyškeril sa.
Dieťa začudovane pozrelo na milého starého pána a nahlo sa k sestre: "Čto on skazal?"
"Ne za čto," odpovedala jej.

"Tak," povedal Watari a postavil sa, "máme za sebou formálnosti a papierovačky. Rád vás vítam vo Wammyho dome. Dúfam, že sa tu budete mať dobre, nájdete si nových priateľov a zabudnete na to zlé."
Plavovlasá sťažka prehltla a pokúsila sa usmiať. Pokynula mužovi hlavou a on pokračoval: "Každý, kto príde do Wammyho domu dostane prezývku, zároveň vaše budúce krycie meno, ktoré sa poskladá z vášho skutočného. Natasha Alexej Evanoff," staršia sestra zbystrila a zvedavo pozrela na neho, "tebe sme dali meno Alex... Katrina Darya Evanoff, ty budeš Rya."
"Rya?" Katrina pozrela na súrodenca, "Alex i Rya."
Jej mladšia sestra sa súhlasne usmiala...

Nová prisťahovalkyňa z Ruska ležala na posteli a dívala sa do stropu. Znova mala sen o rodičoch. Ruky mala založené pod hlavou a tiekli jej slzy. Snažila sa potlačovať vzlykanie, aby nezobudila malú Katrinu, ktorá spala po náročnej ceste z Ruska. Bývali v meste Bryansk. Dala hlavu na bok a sledovala, ako jej mladšia sestra pokojne spí. Čokoládovo hnedé vlasy jej zakrývali bledé líca. Pomaličky sa nadychovala a vydychovala. Natasha, teraz už prezývaná Alex potichu vstala z postele a zastala v zárubni, ktorá oddeľovala izbu od kúpeľne. Izba to bola jednoduchá. Biele steny, drevená podlaha. Dve pohodlné postele, každá u jednej steny a pri posteliach s bielymi obliečkami, tmavý stolík s dvoma šuflíkmi. Nechýbali masívne dve veľké skrine a slamený prádelný kôš. Samozrejme okno na strane, kde spala Katrina a písací stolík na strane Natashy. Ich izba bola útulná, no aj tak jej pripadala trocha mŕtva. Taká bez života. Unavene zaklipkala očami a vydala sa do modrej kúpeľne s vaňou. Oprela sa o umývadlo a zapozerala sa na seba do zrkadla. Veľké zelené oči, špinavý blond s krátkou ofinou na bok, tvrdo vykrojené pery, kostnatý nos a vôbec - každý kúsok na jej tvári mal agresívne črty. Jej sestra bola trocha inakšia. Mala síce tiež zelené oči a užšie pery, no za to jej tvár nebola taká drsná na pohľad. Bola omnoho jemnejšia ako ona.

Z jej myšlienok ju znova niečo vykoľajilo. Boli to niečie nahnevané vreskoty. Alex sa zamračila sama na seba a vyšla do izby. Malá Rya sa pretočila na druhý bok, bolo na nej vidieť, že sa budí. Dievča stojace uprostred izby si odfrklo a zamierilo von na chodbu, ktorá mala na každej strane vedľa seba dvere s číslicami. Obzrela sa najprv na pravú stranu a potom na ľavú. Dvere, z ktorých rozčúlený krik išiel, neboli naproti tým, v ktorých stála Alex, ale o dvere ďalej. Ruska zaťala zuby a prikráčala k dverám. Mierne sa nakukla do miestnosti a videla osobu k nej chrbtom s blonďavými vlasmi v čiernom oblečení: "Čo si o sebe myslíš? Mám ťa už po krk!"
"Hej!" ozvala sa hlasnejšie Alex a postava sa na ňu otočila.
"Ty si preboha čo zač?" opýtal sa jej surovo chlapec s modrými očami plnými hnevu.
"To s kým sa takto rozprávaš?" Alex dala ruky v bok a zažmúrila očami na dieťa, ktorému odhadoval vek ako má Rya.
Otázka ju vytočila, čo má s jej vzhľadom?
"Ospravedlň ho," ozval sa zaujímavý hlas a blondiak odstúpil.

Alex trocha zarazene vydýchla, keď zbadala šesť ročného bielovlasého chlapčeka, ktorý mal okolo seba horu hračiek a jedným prstom sa hral s krátkym pramienkom vlasov. Alex si čupla, aby mu lepšie videla do tváre. Prišiel jej desivý a zároveň nezvyčajný.

"Hej, ty," ozvalo sa protivne to druhé, blonďavé dieťa, "ešte si mi neodpovedala!"
"Mello, daj už pokoj," bielovlasý albín si prestal natáčať vlasy na prst a pozrel na blondiaka.
"Sklapni!!!" zvrešťal a Alex sa prudko postavila nohy, až Mello zatackal dozadu.
"Moja sestra spí po dlhej ceste, tak by som bola rada, keby si bol ticho," odsekla mu a Mello po tomto zostal akosi ticho a len ju sledoval.
Mladá Natasha Evanoff si poriadne prezrela indivíduum pred sebou. Malý konfliktný chlapec so škaredým výrazom v tvári. Skutočne, Mello mal veľmi prchkú povahu už odmalička.

"Fajn," urazene prekrížil ruky u hrude, "už budem ticho, ako si táto tu povie."
Dopovedal vetu, vybral sa preč z izby a zabuchol za sebou dvere oproti.
"Prepáč za neho, dnes má obzvlášť zlú náladu. Nie vždy je až taký," chlapec v bielom sa znova začal hrať s figúrkami, "som Near a ty si tu nová. Aké si dostala meno?"

Alex prekvapilo vyjadrovanie sa a vôbec zmýšľanie toho človeka. Pomyslela si, že asi zrejme bude takýchto čudákov stretať častejšie, keďže sa ocitla v sirotinci pre extrémne nadané deti. Keď videla ten postreh, pripadalo jej, že tu bude aj so sestrou najtupšia zo všetkých. Vlastne - ani sama nevedela, prečo ich poslali sem. Vedela, že ona aj sestra sú nadané na jazyky a obe odmala trénujú bojové umenia a sebaobranu. Obe vyhrávali šachové súťaže. Aj keď si dala toto všetko dohromady, stále jej nepripadalo, že by bola génius. Alebo je len príliš skromná? Rya však taká nebola. Tá bola, čo sa týkalo jej inteligencie omnoho sebavedomejšia.

"Teší ma Near. Ja som Alex," usmiala na neho, ale on jej ten úsmev neopätoval.
Celkom ju to znepokojilo. Ostalo medzi nimi úplne ticho. Nearovi to nevadilo, lebo sa naďalej hral, Alex však prestalo byť príjemne. To dieťa jej prišlo ako z iného sveta.
"Tak...ehm, Near. Rada som ťa poznala."
"Aj ja teba, A," prehovoril svojím typickým hlasom a ju striaslo.

Vrátila sa rýchlo do izby a Rya už bola hore. Pretierala si oči.
"Kak vy spali, Rya?" oslovila ju novým menom, ale prišlo jej to dosť cudzie.
Dievčatko pokrčilo ramenom a usmialo sa na sestru. Na to si nasadila čelenku s uškami na seba a postavila sa. Zaškŕkalo jej v bruchu a zamračene pozrela na Alex.
"Eta vremya čtoby paesť," navrhla jej sestra, bolo akurát šesť hodín a to sa podľa Watariho podávala večera v jedálni.

Rya aj Alex sa pobrali do jedálne. Bola v oddelenej budove. Cesta tam po betónovom chodníku trvala asi päť minút. Nakoniec sa obe ocitli vo veľkej jedálni s dlhými šedými stolmi a tmavomodrými stoličkami. Deti si chodili po jedlo na modrých táckach rovnakej farby, ako stoličky. Celá jedálenská miestnosť zaváňala špagetami. Rya spokojne nasala vzduch a začala ťahať sestru, do rady na jedlo. Sama Alex bola prekvapená, ako sa jej sestra osmelila. Potešilo ju to a dodalo dobrej nálady. Vystáli si radu a po chvíľke sedeli u stola. Rya sa doslovne napchávala. Rajčinovú omáčku s mäsom mala po celých ústach, ale bolo jej to jedno. Musela byť riadne hladná. Alex sa nej pobavila a potom začala svoje špagety natáčať na vidličku. Zanedlho mala Rya prázdny tanier a smutne doň pohliadla. Sestra sa jej spýtala, či by ešte chcela z jej špagiet, no Rya namietla. Postavila sa a išla ku kuchárkam po ďalší tanier špagiet. Blondíka sa zasmiala na jej upatlaných ústach a roztomilom behu s tanierom v ruke. Hľadela do svojho jedla a premýšľala. Rodičia zomreli pred pol rokom. Pripadalo jej to, ako včera, keď stála v čiernych šatách, Rya v čiernom kabátiku na cintoríne. Obidve niesli stredné mená po svojich rodičoch. Natasha mala po otcovi - Alexej a Katrina po matke - Darya. Dokonca aj ich terajšie mená sa podobali tým, ktoré mali rodičia. Alex a Rya.

Alex sa pri spomienkach na matku a otca chceli spustiť slzy, no za tento deň ju už tretí krát niekto vyrušil. Ucítila, že jej niekto chytá jej dlhé blonďavé vlasy. Pootočila hlavu na bok, no dobre tú osobu nevidela. Držala pár pramienkov jej vlasoch a zízala na ne. Doslovne. Alex prebehlo hlavou, že asi ďalší podobný blázon v podobe génia.

"Tvoje vlasy..." ozval sa zaujato sympatický hlas.
"Čo s nimi?" prehovorila Alex trocha zaseknuto.
"Sú krásne. Ako vodopád zlata..."
Alex sa trocha zasmiala, prišlo jej to absurdné. Nikto jej vlasy predtým takto nepochválil. Vždy ich chválili sestre, ale nie jej.
"Ďakujem. Si prvý, kto si ich viac všimol," vo vete bolo počuť pobavenie.
"Nečudujem sa," poznamenal chlapčenský hlas a Alex si v ten moment nebola istá, ako to má pochopiť.
V zlom alebo dobrom? Potriasla s hlavou, pričom chlapcovi vlasy prekĺzli cez prsty a on medzi nimi už mal len vzduch. Pozrela na sestru a tá stále stála uprostred rady. Zrazu zahliadla, ako si nový "kamarát" sadá vedľa nej. Otočila hlavu naňho, prvé čo ju upútalo, boli čierne kruhy pod očami. Rozcuchané čierne vlasy a trocha neprítomný výraz v tvári. Navyše tento čudák sedel s bosými nohami, skrčenými v kolenách v rifloch a bielom tričku. Sedel ako malé dieťa. Pred sebou mal položenú večeru, ktorej sa ani nedotkol.

"Ty nebudeš jesť?" spýtala sa ho celkom zvedavo.
"Nie, nemám rád špagety," pootočil na ňu hlavu a ona spozorovala čierne hlboké oči, "keby mali čokoládovú omáčku, nie bolonskú. Chceš ich?"
"Nie, ďakujem. Sladké nie je dobré na večeru," ohradila sa Alex a nadvihla jedno obočie.
"Som inteligentný. Môžem jesť, čo chcem," prehovoril s takou istotou.
Alex nadvihla už aj druhé obočie a radšej sa venovala jedeniu. Chvíľku medzi nimi panovalo ticho, keď sa ozval: "Ešte som nemal možnosť stretnúť sa s niekým s Ruskou národnosťou."
Dievča spozornelo a prestalo jesť. Odložila vidličku a premerala si ho.
"Prezradil ťa hlavne ten prízvuk a trocha aj vzhľad. Máš ho taký klasický na Rusku," povedal teraz s výrazom zamyslenia a nie neveci.
Alex sa nad tým, čo povedal trocha pohoršila. Na čo naráža, keď hovorí, že vzhľadovo vyzerá ako Ruska? Ďalšia vec, ktorú nevedela ako má zobrať.
On sledoval jej mimiku a znova prehovoril: "Ale asi by som ťa nemal moc hnevať, keďže trénuješ nejaký bojový štýl," uškrnul sa.
Prešlo ňou teplo. Vidí ju ani nie päť minút a vie o nej toľko. Prezrela si lepšie jeho postavu: "Myslím, že by to bolo rovnocenné."
"Hm?" hodil na ňu unavený výraz, "prečo si myslíš?"
"Ty máš skúsenosti buď s Taekewondom alebo Capoeirou," skonštatovala Alex.
Čiernovlasý, o rok starší od Alex, na ňu otočil svoju tvár a bol ticho. Prekvapil ho jej postreh.

"Som L."
"L? Trocha zvláštne meno, nie?" zatvárila sa pochybovačne, "ja som Alex."
"Teší ma, Alex. Nechám ťa dojesť tvoje jedlo. Tvoja sestra sem už ide a istotne by som vám v ruštine moc toho nerozumel. Ahoj," L sa postavil a až vtedy Alex uvidela jeho zhrbené držanie tela.
L si zobral svoju tácňu a odkráčal preč.

"Kto eta byl?" spýtala sa Rya, keď si sadala.
"L."
"L?" Rya sa zarehotala nad absurdnosťou tohto mena a pustila sa do jedla.
Alex sa obzrela na východ z jedálne. Vo dverách stál tento prazvláštny človek a s palcom pri ústach ju sledoval. Zarazilo ju to. Hneď sa otočila pred seba a nahádzala do žalúdka večeru...

Bolo deväť hodín večer. Rya sa prezliekla do pásikovaného čierno-bieleho trička a na hlavu mala neustále svoju čelenku. V rukách držala detskú pištoľ z plastu. Obzerala si ju a stáčala spúšť na nej. Jej sestra, Alex, sedela na svojej posteli oproti nej a kreslila do svojho skicáru sestru ako sa hrá s hračkou. Bol to náčrt jej sestry. Alex milovala kreslenie. Veľmi ju to bavilo, no do umeleckej školy nikdy nechodila, svoj čas radšej trávila športovaním. Občas si vďaka tomu nepripadala ako dievča, no pocit fyzickej sily jej dodával sebadôveru. Práve sa sústreďovala na kreslenie prstov a zbrane v nich, keď niekto zaklopal na dvere. Obe prudko dvihli hlavy a Alex sa postavila z postele.

Vo dverách stál chlapec z jedálne a ten protivný blondiak.
Alex sa nadýchla a ukázala na nich prstom: "L a Mello, však?"
"Áno," povedal zhrbený L a potom položil dlaň na Mellove plece.
Osemročný blondiačik pristúpil bližšie k Alex a podal jej čokoládu so žltým obalom: "Prepáč."
Ruské dievča zostalo veľmi prekvapené, zobralo čokoládu z jeho rúk a usmialo sa.
"Bolo to celkom nepekné," pokarhala ho.
"Počul som, čo Mello kričal," L sa poškriabal na krku a ruku si schoval do vačku, "málo kedy vystojí Neara."
"On si začal," zavrčalo chlapča.
"Je mi jedno, kto si začal," spražil ho čiernovlasý a Alex začala premýšľať nad tým, či sú v rodinnom vzťahu, keď sa tak chová.
Zamyslene pozrela na L-ové oči a spomenula si na Neara. Podobali a prišlo jej, že sú bratia. Aj správanie mali podobné.

"Kto eto?" zrazu sa jej malá sestra vtisla vedľa nej a skúmala obidvoch chlapov.
"Eto L i Mello," ukázala na obidvoch Alex a Mello sa zamračil.

"Takže predsa ste Rusky," poznamenal blondiak, "a ona zjavne po anglicky nevie."
"Privet, ja Rya," vyškerila sa hnedovláska.
Mello naklonil hlavu na bok a sledoval jej hnedé vlasy a zelené oči, ktoré sa na neho krásne usmievali. Ostal klipkať očami, dokým medzi L a Alex neprebehol krátky rozhovor.
"No poď, Mello," L sa dal do pomalého kroku, "Alex za chvíľku ti to donesiem."
"Fajn..."

Rya si spokojne sadla naspäť na posteľ so slovami, že jej je rovesník s ofinou sympatický. Alex jej však oponovala, pokrútila hlavou a chcela si sadnúť, no zase sa ozvalo klopanie na ich dverách. Otvorila ich a stál v nich L.
"To si tu tak rýchlo?" opýtala sa.
"Mám izbu hneď vedľa vás," nadvihol ruku, ktorej len dvoma prstami držal kapesný slovník.
Dievča vo dverách sa ani nepýtalo, prečo tak divno drží tú malú knihu. Bolo jej jasné, že tento človek to neberie nejako inak. Príde mu to prirodzené. Vzala si knihu z jeho rúk a prelistovala si ju.
"Ďakujem veľmi pekne za ten slovník. Ryii sa tak bude angličtina ľahšie učiť."
"Nemáš zač. Mellov spolubývajúci, Matt, má všemožné knihy, je to Rusko-Anglický a Anglicko-Ruský slovník. Veľa šťastia s učením. Dobrú noc."
"Aj tebe a ešte raz ďakujem," venovala mu malý úsmev a on len pokývol hlavou.

Blonďavá Alex si aj s knihou sadla ku sestre a začala prvá lekcia angličtiny...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Toshika Toshika | 23. října 2014 v 21:01 | Reagovat

Tanarííís!!! :-D No mě nezbývá, než říct, že to je super a že se těším na další díl!!! :-D Alex a Rya... hned mi byli sympatické!!! Je to hezky napsané a krásně se to četlo ;-) :-D No, já už ti k tomu svoje řekla minule, takže můj názor na to náš :-) Bylo to super! :-P  8-)  :-D

2 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 23. října 2014 v 21:45 | Reagovat

[1]:Arigato Toshika! :) Som moc moc rada, že sa páčilo a sorry za ten dlhý preslov :)

3 Tinuš ;) Tinuš ;) | 24. října 2014 v 20:52 | Reagovat

Suogi! :) Skvelo to začína. Milujem Death Note a mám pocit, že aj táto poviedka sa mi zapáči. Páči sa mi taký ten malý náznak detskej náklonnosti Mella k Rye. Teším sa na pokračovanie. :)

4 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 24. října 2014 v 21:13 | Reagovat

[3]:Jee, Dakujem velmi pekne. Vážim si toho a som rada, že si si všimla detaily správania postáv. :)

5 Florence Florence | 25. října 2014 v 14:24 | Reagovat

Je to super... Vlastne všetko, čo by som mala povedať, už napísali predo mnou. Dievčatá sú mi sympatické, L je... proste L :D a teším sa na pokračovanie :)

6 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 25. října 2014 v 16:26 | Reagovat

[5]: Arigato gozaimas, že si sem zavítala. Som šťastná :3. Ďakujem za pochvalu :)

7 ŠIŠI ŠIŠI | Web | 27. října 2014 v 15:50 | Reagovat

Jej, krása... Je to naj *Skáče okolo a spieva si ,,Mello tam je!" XD* Ale, Near a L vážne vyzerajú ako rodina, niesu? :-D

8 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 27. října 2014 v 20:29 | Reagovat

[7]: Vieš čo...predtým než som to začala písať som pozerala, či sú alebo nie. Lebo sa aj vzhľadovo podobajú, ale nie sú. Ale mohli by byť. Ďakujem veľmi pekne! :) Mello 4ever! ♥

9 molly molly | 28. října 2014 v 12:19 | Reagovat

Parádně napsaný! Normálně bych se moc nepouštěla do tohohle žánru, ale když už to je spojený s DN a píšeš to ty, tak sem si přečíst prostě musela :D L je nejvíc :3  i když je mu Near hodně podobný, L je sympatičtější :3 Sestry působí dobrým dojmem, jsem zvědavá kam se to všechno bude ubírat (y) takže veľa šťastia!

10 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 28. října 2014 v 17:18 | Reagovat

[9]: Uuu, Molly! Ďakujéém, ani nevieš ak osi ma potešila týmto komentom! :) :3 Sabaku je stále Happy. Veľmi si mi polichotila a ja dúfam a verím, že nestratíš záujem a že si užiješ môj príbeh. Arigato !! :-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama