Veríte v osud? 43. diel

29. září 2014 v 17:00 | Mešteková |  Veríte v osud?
Teším sa z vašich komentárov a ďakujem za ne. Ďalší diel tu bude vo štvrtok! :)

Druhý deň som mala večne mobil v rukách, pretože Sasuke a ja sme sa dohadovali čo budeme dnešný deň robiť. Snažil sa vyvarovať tomu, aby Naruto pre neho pripravil nejakú oslavu a chcel, aby sme šli k nemu. Podľa neho bude dosť zlé už to, že bude mať v sobotu "oslavnú večeru" s rodinou. Ale piatok mal voľný a hovoril, že nikto nemal byť doma. Mama musela odcestovať do iného mesta s jeho otcom a Itachi nemohol prísť kvôli škole, čo bolo fajn. Mohli sme sa porozprávať a v kľude prežiť dnešný deň. Vyzeralo to, že sa naozaj pokúšal napraviť škodu, ktorú napáchal a ozýval sa často.
Ráno ma zobudil telefonátom a neskôr sme si písali. Naozaj sa snažil, ale ja som ho nechala dusiť sa a trápiť, takže som mu párkrát nezdvihla a odpisovala som slimačím tempom.
Okolo obeda som však zvoľnila tempo, pretože mal narodeniny a obávala som sa, že by to bolo v tento deň príliš kruté. Áno, ešte aj v tomto smere som na neho myslela a bola som celkom milá.
Do čerta!
Veď on má dnes narodeniny! A ja som úplne zabudla na tie lístky, ktoré som mala ísť vyzdvihnúť do Tokia! Čo budem robiť? Bože, čo budem robiť? O tretej pre mňa má prísť a dovtedy sa nestihnem vrátiť.
"Hinata!" kričala som na plné hrdlo a čakala len chvíľku, než vpadla do mojej izby s ustráchaným pohľadom a prehľadávala každý kút. Potom sa uvoľnila a trochu stiahla obočie s nepochopením, keď ma videla sedieť na posteli s vydeseným ksichtom.
"Čo sa pre Boha deje?" civela na mňa v otázke a jej jemný hlások sa triasol.
"Potrebujem sa nejako dostať do Tokia, ja... ja som tam zabudla vyzdvihnúť lístky na The Neighbourhood na koncert čo som objednala cez internet pre Sasukeho na narodeniny." Pricapila som si ruky na tvár a v hlave mi šiel prúd nadávok na moju osobu.
"Tak pre ne pôjdeme teraz," pokrčila ramenami, akoby na tom nezáležalo. Akoby všetko bolo úplne v pohode, akoby cesta tam aj späť netrvala okolo štyroch hodín.
"Nie, to nestihneme. Má pre mňa o tretej prísť a za dve hodiny to nestihneme ani keby sme sa rozsekali," zaúpela som a zvalila sa na chrbát, horúčkovito premýšľajúc čo urobím.
"Uff, tak to je problém... hm..." poklepala si prstom po perách v hlbokom premýšľaní a ja som mala chuť povedať jej, nech si pohne.
"Nakoniec, nemyslím si, že by sa nahneval, keby si mu ich dala behom týždňa keď by sme ich vyzdvihli," stískala pery, ale mne sa ten nápad nepáčil. Áno, mali sme problémy. Ale chcela som s ním stráviť narodeniny poriadne. S darčekom a všetkým, čo k tomu patrí. Vyriešiť to a mať pekný zvyšok večera, príjemnú náladu.
V rukách sa mi rozzvonil mobil, ktorý hlásil, že to je Sasuke. Vydesene som na to chvíľu pozerala, premýšľala prečo mi volá.
"Mám menší problém," zdalo sa mi, akoby na druhej strane linky pretrel svoju tvár dlaňami, znelo to tlmene. Čakala som, počúvala čo povie ďalej so zvierajúcim sa hrudníkom.
"Prídem pre teba o deviatej večer, niečo vážne mi do toho skočilo a musím to vyriešiť. Ale budeme spolu, tak buď pripravená," za normálnych okolností by som penila, ale teraz som bola rada, takže som bez reptania súhlasila. Ak musí opäť ísť niečo riešiť, fajn. Budem mať čas ísť do Tokia vyzdvihnúť lístky a vrátiť sa.
"Dobre, hlavne nezabudni," povzdychla som si, pokúšala som sa tváriť, že som si tak trochu nevydýchla. Ale bili sa vo mne dve protichodné emócie. Strach a radosť. Bála som sa, že opäť zabudne, že opäť spolu nebudeme a že sa to ešte viac pokašle. Na druhej strane bola radosť, ktorá z toho, že mám čas vyzdvihnúť mu darček a potešiť ho tým.
"Nezabudnem," sľúbil mi s vážnym hlasom a ja som mu verila. Zároveň sa zdalo, že ho trochu potešilo, že som mu neurobila scénu.
Len čo sme skončili s rozhovorom, popohnala som Hinatu aby sa obliekla a sama som sa dala do poriadku. Zobrala som tašku do ktorej som nahádzala veci a prehodila si ju krížom na bok. Behom pätnástich minúť sme už nasadali do auta.
"Takže budete dnes so Sasukem spolu?" spýtala sa ma, uisťujúc sa, keď šoférovala a pozorne sledovala cestu, oboma rukami pevne zvierala volant a ja som medzi tým stíšila hudbu do pozadia. Mali sme úplne stiahnuté okienka na oboch dverách, aby nám dnu prúdil čerstvý letný vzduch. Na oblohe nebolo jediného mráčika, iba slnko svietilo a pražilo na nás. Okolo mňa sa mihotala príroda, ktorá hrala farbami a ťahala moje oči.
"Áno, včera mi povedal, že mi to vysvetlí. Takže sa porozprávame a na tom, že má narodky podĺa neho nezáleží keďže to chce rozoberať. Okrem toho, povedal, že ma nechce stratiť, takže som zvedavá čo pre to spraví. Dnes som asi prvýkrát rada, že musel ísť niečo riešiť, pretože ak by som mu nedala tie lístky, cítila by som sa hlúpo," boli to posledné dva, ktoré sa dali kúpiť a držali mi ich. Len čo som dostala peniaze, tak som to platila. A že stáli viac ako dosť. No na túto skupinu sa oplatilo ísť a Sasuke ich mal rád, takže som v tom nevidela žiaden problém. Bolo to lepšie, ako kupovať mu nejakú mužskú kozmetiku či oblečenie. Ani som si nevedela predstaviť, že by som mu to kupovala alebo dávala. Nebol ten typ chalana. A toto bolo ideálne.
"A čo plánujete večer? Všimla som si, že dnes si nepustila mobil z ruky. Dokonca sa mi zdalo, že si s ním volala," bola zvedavá a ja som jej to nemienila zazlievať, sama som sa jej s tým chcela zveriť.
"Dnes ma zobudil jeho telefonátom. A potom sme sa dohadovali, upokojila som ho, že Naruto nič nespraví, takže ti chcem ešte raz poďakovať, že nebude žiadna oslava. Sasuke to nemá rád a momentálne sa to ani nehodí, keďže sa chceme porozprávať. No, dnes u neho nikto nie je doma, čo myslím pokladá sa super darček. Budeme tráviť čas tam a neviem kedy sa vrátim, keďže až večer sa budeme môcť stretnúť." Chvíľu som premýšľala, či tma nezostanem stať a ráno sa rýchlo zdekujem do sídla, ale moje plánovanie mi prerušil Hinatin hlások.
"No, Sasuke teraz oslavuje devätnáste narodeniny, že?" pozrela sa na mňa a jemne sa usmiala, keď som prikývla.
"Naruto mi včera nedal celý večer pokoj s tým, že by nemohol byť s dievčaťom, ktoré je od neho staršie," prevrátila očami a ja som sa rozosmiala nad jej slovami. Akoby na veku záležalo, boli to len čísla. Ja som sa pri Sasukem cítila akoby bol odo mňa starší najmenej o dva roky. Niekedy. To bolo tým jeho vystupovaním.
"Som od neho staršia len o nejaké štyri mesiace, ani jeden z nás sa nad tým nikdy nepozastavil," stále so dusila svoj smiech v ruke krútila hlavou.
Opäť som po dlhej dobe pocítila ten úžasný pocit slobody a pokoja, žiadneho strachu ani stresovania. Uvedomila som si, že práve toto som potrebovala pred tým, ako sa stretnem so Sasukem. Odpútať svoje myšlienky od všetkého zlého, mať pocit, že opäť môžem dýchať a nikto mi nezviera hrudník ako v nejakom korzete, ktorý je príliš zašnurovaný.
Len čo sme dorazili do Tokia, navigovala som ju na miesto, kde som si mala vyzdvihnúť lístky. Mala som šťastie, že to bolo dnes otvorené do šiestej večera, takže keď sme tam okolo tretej dorazili, vychádzali odtadiaľ ľudia spokojní s tým, čo si kúpili.
V rade som si počkala len chvíľku a keď som sa dostala k okienku, povedala svoje meno, predložila ID kartu aby videli, že som to ja, kto platil za posledné dva lístky, mohla som si ich zobrať.
S totálne spokojným výrazom som vyšla naspäť do auta a uložila som ich do samostatnej priehradky v taške, aby sa nepoškodili.
"Som celkom hladná, nestihla som sa ešte najesť," ozvala sa Hinata, ktorá na mňa ochotne čakala v aute a keď som nastúpila, jej slová sprevádzalo hlasité zaškvŕkanie v bruchu. Zasmiala som sa nad tým, potešená, že sa mám skutočne chuť smiať a nie je to nútené ani falošné a zvuk sa ozval aj z môjho žalúdka.
"Myslím, že naše žalúdky sa dohodli za nás," povedala som so širokým úsmevom a nechala ju, nech vyberie hocijaké miesto, kde by sme sa mohli najesť.
Nakoniec sme skončili v príjemnej reštaurácii, sedeli sme na terase a ochutnávali sme z jedál. Neviem prečo sme si zmysleli na tri chody, ale nakoniec sme sa dohodli, že ten tretí si rozdelíme na polku, lebo by sme určite nevládali. Obe sme ešte hodinu sedeli na terase, popíjali čaj, aby sme nejako strávili to kvantum jedla, ktoré sme do seba napratali a mali sme problém sa postaviť. Uff, myslím, že nebudem potrebovať jesť minimálne na ďalšie dva týždne.
Odgúľali sme sa na parkovisko do Hinatinho auta a než sme si sadli, prisahala by som, že som mala pocit, že sa vo mne pohlo dieťa od toho, aká som bola prejedená. Fuj...
"Myslím, že tu asi zaspím," mumlala som, keď som si zapínala pás cez svoje nafúknuté brucho a pokúšala som sa čo najmenej dýchať. Hinata len niečo zašomrala a pretrela si oči dlaňami.
"Budem potrebovať niečo, čo mi spôsobí, že rýchlo vytrávim," zívla som, pretože na mňa dopadala únava. Snáď mi nebude večer zle a budem schopná rozprávať sa so Sasukem.
"No poďme radšej," Hin strčila kľúče do zapaľovania a než som sa nazdala, vyštartovali sme z parkoviska. Pohodlne som sa oprela a dívala sa niekam na neurčité miesto, nevnímala nič.
Premýšľala som nad tým, čo všetko mi chce dnes večer vysvetliť. Je to niečo čo chcem počuť? Je to niečo, čo by som najradšej nepočula? Vydesí ma to? Poteší ma to? Zničí nás to?
"Nie je to Sasukeho auto?" Hinatin hlas ma vytrhol z mojich myšlienok točiacich sa okolo neho a to hlavne preto, lebo vyslovila jeho meno. Zmätene som zažmurkala a vzpriamila sa v sedadle, aby som lepšie pozrela kam jej oči mieria.
Trčali sme v rade semafórov a posúvali sa slimačím tempom.
"Pozri tam, práve prišlo," ukázala doľava po jej strane na jedno z úzkych parkovísk vedúcich ku komplexu obrovských budov. Vyzeralo to ako centrum, kde sa sústredilo všetko.
Stál tam čierny lesklí Range Rover Evoque, zadné svetlá mu svietili, takže ešte len prišiel.
"Hin, vieš koľko takých áut musí jazdiť po Tokiu?" prevrátila som očami nad jej domýšľavosťou.
"Áno, máš pravdu. Ja len, keď som zazrela to auto, tak... no veď vieš," pokrčila ramenami a odvrátila odtadiaľ zrak, aby sa zadívala, či sa kolóna aspoň o trošku pohla.
"Tá červená je snáď nekonečná." Zafrflala.
Moje oči stále zostali prilepené na aute z čírej zvedavosti a z nejakého pocitu, že môj pohľad je na správnom mieste.
A potom keď som zbadala, ako z auta vyšiel Sasuke v čiernobielom pruhovanom ľahkom svetri a čiernych nohaviciach, ako mu vánok čechral jeho havranie vlasy a cez slnečné okuliare ani nebolo vidieť do jeho uhľových očí, zasekol sa mi dych niekde v pľúcach. Vždy vyzeral dobre, kedykoľvek a kdekoľvek kde sa ukázal... prišiel mi akoby bol vystrihnutý z módneho časopisu.
Zaujímalo by ma, čo tu bol riešiť. Už som celkom chápala to, prečo naše stretnutie dal na tak neskoro. Predsa len, cesta do Tokia a späť je okolo štyroch hodín.
Prešiel na druhú stranu auta v momente, kedy sa otvorili dvere spolujazdca a zalapala som po dychu v tej sekunde, kedy som zbadala červené vlasy a čierne okuliare Karin Uzumaki, ktorá sa postavila vedľa Sasukeho a mierne sa usmievala keď sa o niečom bavili. Sasuke mi bol chrbtom, takže som nevidela jeho výraz, ale na nej bolo vidieť, že je šťastná, že s ním je.
"Och, pre Boha," šepkala Hinata v totálnom šoku, keď nasledovala môj pohľad po tom, čo počula môj úbohý pokus o vdýchnutie kyslíka.
Sasuke zamkol auto a letmým pohybom ruky dozadu v ktorej zvieral kľúče a potom spolu začali kráčať do centra, dosť tesne vedľa seba.
Do pekla... Ino mala pravdu. Karin mu nie je ľahostajná.
V záchvate hnevu som vytočila jeho číslo, aby som zistila čo spraví, keď zbadá, že mu volám. Čo povie, keď ma zdvihne.
Zvonilo to len chvíľu, než som zbadala ako si siahol do vrecka a vytiahol mobil. Stále kráčal a nechal ho vyzváňať. Potom ho vrátil naspäť, ale v mojich ušiach sa stále ozýval vyzváňací tón.
"Pôjdeme," zašepkala Hinata keď zbadala ako žmurkám, pokúšajúc sa zbaviť tej štipľavej bolesti, ktorá ma pálila v očiach a hnala mi tam slzy.
Než som sa nazdala, auto sa pohlo a Sasuke s Karin mi zmizli z dohľadu v momente, kedy som zbadala, že sa mu zakvačila do ruky.
O čo tu sakra ide? Podvádza ma s ňou? Čo to všetko má znamenať? Tie reči, jej správanie voči nemu, jeho správanie voči nej?
Odmietala som sa rozprávať s Hinatou, ktorá sa o to radšej ani nepokúšala. Skopla som si topánky a zdvihla nohy na sedadlo tak, aby som mala kolená pritisnuté na stiahnutom hrudníku. Omotala som okolo nôh ruky a škrtila ich dúfajúc, že mi to nejako pomôže. Zložila som si hlavu dolu a nechala dopadať slané slzy na moje oblečenie.
Zúfalstvo a totálna bolesť ma tak poltili, že som mala pocit, že sa zbláznim. Po chvíli som sa pristihla, ako si poťahujem vlasy prstami, ktoré som v nich mala zaborené a celé telo sa mi chvelo od vzlykov.
Hinata uprostred cesty zastavila, aby si ma pritiahla k sebe ignorujúc páku medzi nami a držala ma v pevnom objatí, zatiaľ čo som nahlas plakala. Znelo to horšie ako som doteraz zažila. Kvílila som tak veľmi, že bolo počuť ako ma bolí srdce, akoby to bola fyzická bolesť a to trhanie vnútri mňa ma ničilo. Nedokázala som tie zvuky korigovať a držať ich v hrdle, tak som to vzdala.
Vzdala som snahu o našu záchranu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 29. září 2014 v 20:08 | Reagovat

No do riti! :-| ok podľa mňa Karin vedie Sasukeho za tým kto jej to urobil.... konečne mu prichádza na stopu a určite nie je vôbec nadšený, že tam s ňou je :-? ak to tak nie je mestečka asi ťa zahluším :-D :D ale nie ... :D super diel, dobre si to zdramatizovala :-) 8-) a Sakura ty nebuď taká domýšľavá a počkaj si na vysvetlenie! ok viem! :-? teším sa na ďalší diel :-P :-D

2 molly molly | 29. září 2014 v 20:47 | Reagovat

Wau! Mega nečekaný! (y) :3 a sem úplně nejvíc napnutá co Sasuke s Karin dělali v Tokiu :O parádní ^_^

3 Michel Michel | 29. září 2014 v 22:22 | Reagovat

Tak teda týchto par dielov je poriadne komplikovaných. Trošku ma s toho všetkeho mrazi vobec sa nečudujem Sakure, na jej mieste by som vyskočila z auta a robbila mu...no všetko a Karin tiež..je dosť trpezliva a asi aj poriadne zamilovana ked mu to všetko trpí.. verim však tomu že ty to nejako vyriešiš ku spokojnosti našich krehkých srdiečok :D diely su naozaj mega dokonale ale čakať na dalši diel je strašne :D nekonečne...tešim sa ako to vyriešiš a vysvetlíš... proste znovu samotná dokonalosť :)

4 Nanashi Nanashi | 29. září 2014 v 22:57 | Reagovat

Začína to byť celkom pekne napínavé. Ak by mu teraz Sakura urobila nejakú scénu alebo ho začala dusiť nejako ona, tak by ma to ani neprekvapilo. Po tom všetkom na to má plný nárok. Ja by som ho už kopla do zadku asi dávno :D Áno, mala by si ho vypočuť, ale úprimne, pri tom všetkom by som na nejaké vysvetľovanie nemala chuť ani ja. Veľmi sa teším ms ďalší diel ;)

5 Florence Florence | 29. září 2014 v 23:49 | Reagovat

čo to? Jáák? :-? Okej, diel super, čo by som dala za koncert The Neighbourhood :-( :D Hinata je super a Sasuke je divný :-? :-D Teším sa na štvrtok :-)

6 Toshika Toshika | 1. října 2014 v 18:37 | Reagovat

Toto bude super!!!!!!!!!!!!!!!!! Už se nehorázně těším!!! Sasuke, BAKA jedno!!! :-?  :-? Si říkám na začátku něco v tom myslu jako že: "To už mu Sakura tak rychle odpustila, sakra Sasuke snaž se trochu a Sakuro, ty se vzchop  dej mu to vyžrat! Ovšem chápu, že mu chtěla dát dárek. Tak jsem simyslela, že to proběhne hladce a dozvíme se nějakou věc, když jí to tak moc chtěl vysvětlila a potom BUM!!!! ??? :-D  :-D Já z toho nemohla! To je parádní!!! Ale tím bych Sakuru asi naštvala... :-x  :-D Motá mi to hlavu a nutím mě to přmejšlet. Je mi tak trochu jasný, že Sasuke Saskuru nechce opustit, ale proč je tu s Karin?! Kdybych byla na jejim mýstě, už bych od něj nechtěla slyšet ani Ň a ještě bych ho poslala do háje po Narutovi... každopádně, moje mozkové kolečka nestíhají!!! :D :D Tak držím palce do psaní a už se moooc těším na vyřešení! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama