Veríte v osud? 41. diel

22. září 2014 v 22:17 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ďakujem všetkým za úžasné komentáre, toto som s potrebovala prečítať po tak náročnom dni, aký som dnes mala. Ďakujem aj novej čitateľke za úžasý kompliment, ktorý mi pozdvihol náladu ešte viac. :) Dnes mi začal prvý deň zimného semestra a prišla som to školy o 21:00, takže som doslovne VYFLUSNUTÁ, tým pádom, obávam sa, že diely budú pribúať mnej často ako normálne. Ale určite aspoň 2x do týždňa.
AK sú v tomto diely chyby, určite si ich opravím neskôr, ale nemám silu si to po sebe čítať, takže keď bude voľnejšie, prejdem ho. Ale chcela som sa vám takto poďakovať, takže ho sem pridám.
Aj keď budem mať teraz dosť školy a prácu, tak nezabúdajte, ZBOŽŇUJEM VÁS! :* :D


Výrok k tomuto dielu:"Je to bláznivá vlastnosť mužov, že sa stávajú chladnými, keď ich ženy príliš milujú."


Ráno som sa zobudila s pocitom totálnej mátohy. Vyšplhala som sa z postele a prekvapene zistila, že mám bolesti. Každý krok, ktorý som urobila vysielal záchvevy do môjho podbruška a len chvíľu mi trvalo prísť na to, prečo to tak je.
Och, jasné. Nie som zvyknutá na také veci ako včera keď som bola so Sasukem, takže...
Náhle mi prešla mysľou myšlienka na to, ako včera odišiel a pocítila som tupú bolesť na srdci. Nie... musím veriť, že neutekal. Proste musel odísť, fakt musel.
Jasné, ešte chvíľu sa presviedčaj a nakoniec sa z toho zblázniš.
Pokúsila som sa umlčať mumlajúci hlas v mojej hlave, prezliekla som sa do práce a ani som nemala chuť na jedlo. Do tašky som si nahádzala veci a rovno som sa obula, aby som mohla ísť.
Hinate aj Hanabi som kývla, keď som prechádzala cez chodbu a videla som ich v obývačke, ale nezastavovala som sa keď na mňa Hin volala. Naozaj som nemala náladu sa s niekým zhovárať.
Mala som kopu času a tak som sa poflakovala po parku cez ktorý som prechádzala, čo bola skratka. Nakoniec som zostala sedieť na lavičke a civela som pred seba, premýšľala čo budem robiť. Mala by som sa porozprávať so Sasukem? Povedať mu, že mám pocit, že sa od seba odďalujeme?
Nevedela som čo mám robiť. Mala som strach, že sa deje niečo vážne a ja o tom neviem, potom som dostala strach, že ho prestávam baviť a on si už nie je istý tým, že by so mnou chcel byť. Veď na bozky som tu bola hlavný iniciátor takmer po väčšine ja. V poslednom čase sa málokedy sám natiahol aby ma pobozkal a sám povedal, že to je jeho spôsob vyjadrovania emócii.
Ďalšia panika zachvátila moje telo a spôsobila mi kŕče, čo mi nahnalo slzy do očí. Strácam ho?
Áno, rozprávali sme sa s Hinatou o tom, že by som mala byť k nemu nežná a dokazovať mu svoju lásku... ale už som si nebola istá, či to je dobrý nápad. Nezľakol sa? Netlačila som na neho?
V záchvate paniky som vyhrabala z tašky mobil a chvíľu ho stískala, rozhodovala sa či mu zavolám.
Odhodlane som odomkla mobil a zasvietila na mňa esemeska. Chvíľu som sa dívala na Sasukeho meno, ktoré mi svietilo na obrazovke a otvorila správu.
Bola poslaná o druhej v noci. Rozohnala som slzy z očí rýchlim žmurkaním a hryzúc si peru, som sa začítala do toho, čo mi mohol písať tak neskoro.

Dobrú noc, Sakura. S.

Čítala som si tú správu stále dokola, hľadala nejaké falošné pocity bezpečia v mojom vnútri a bola by som rada, keby tam boli. Vedomie, že mi v noci písal ma veľmi neukľudnil. Nečakala som ospravedlňujúce slová, ale aspoň niečo... nejakú vetu, ktorá by hovorila, že si uvedomil ako mi ublížil, že ma tam nechal samú.
Prsty sa mi triasli nad klávesnicou ako som uvažovala čo mu napíšem a či mu vôbec odpíšem, ale niečo mi nedalo pokoja a v hlave mi rástol tlak, ktorý búšil do môjho mozgu a nariaďoval mu, aby som odpísala.

Dobré ráno, Sasuke. S.

Nebol to môj štýl písania a možno mu to niečo napovie. Žiadne smajlíky, žiadne milé slová, žiadne správy z ktorých je poznať, že mi chýba.
Hodila som do tašky mobil a keď som prišla do práce, s nikým som sa nerozprávala o ničom okrem toho, čo bolo potrebné. Starala som sa o svoje veci a bola by som vďačná, keby si každý hľadel svojeho. Objednávky som prijímala a vykonávala automaticky, úsmev som mala nasadený len do momentu, kedy som sa odvrátila od zákazníka.
"Si v pohode?" Ino sa postavila vedľa mňa po obede, kedy ľudí ubudlo a mali sme čas na vydýchanie sa. Pulírovala som poháre na šampanské a presviedčala môj mobil, aby zasvietil. Sasuke mi neodpísal. Nikdy také niečo nerobil. Nikdy mu to netrvalo tak dlho.
Aj keď sme tie dva týždne spolu poriadne neboli, komunikovali sme cez esemesky. Teraz, po včerajšku prakticky utekal domov a neodpisoval mi.
"Jasné," chcela som to povedať milo, ale namiesto toho som si odfrkla smerom k telefónu a zbieral sa vo mne hnev voči môjmu... priateľovi.
"Problémy?" Ino sa nedala oklamať a ja som si nebola istá, či je ona tá správna osoba s ktorou by som to mala preberať.
S Hinatou som sa o tom ešte nerozprávala...
"Ale nie," mumlala som a zobrala blok s perom, aby som šla porátať zmrzliny v chladiacom boxe.
"Včera večer som bola s Karin," ozvala sa po chvíľke.
"Ako sa má?" spýtala som sa a zaškrtla políčko, ktoré sa zhodovalo s počtom.
"Naozaj ťa to tak zaujíma?"
"Prečo by ma to nezaujímalo?" len na chvíľu som na ňu zdvihla oči, než som sa vrátila k počítaniu.
"Na tvojom mieste by som Karin nenávidela,"
"Nik nepovedal, že ju mám rada. V skutočnosti sa nemáme rady, ale po tom čo sa jej stalo by som rada vedela, že sa má dobre. Neželám jej nič zlé."
"Ona ti za to určite želá najhoršiu smrť," Ino si hundrala a drhla bar s väčšou vervou, akú do toho bolo treba dať.
Zastavila som hrot pera nad papierom a pozrela sa na ňu s nadvihnutým obočím.
"Pozri," Ino si vzdychla a odhodila handru preč.
"Buďme k sebe úprimné. Karin je moja kamarátka, ale je to tá najväčšia mrcha pod slnkom. Ja to viem, ty to vieš, každý to vie a viem, že aj ona si to uvedomuje no nej to nevadí." Bola som celkom zvedavá kam tento rozhovor mieri a tak som odložila prácu bokom, oprela sa o chladiaci box a sledovala ju.
"Snaží sa Sasukeho dostať všetkými možnými spôsobmi. Nezaujíma ju, že by mala ísť cez mŕtvoly. Držala sa späť, pretože Sasuke jej nedovolí priblížiť sa k nej, ale nejakým hlúpym a divným spôsobom si ho nárokuje a myslí si, že na to má právo. Ale teraz, keď jej Sasuke pomohol, tak si myslím, že sú si bližšie. Pýtala som sa jej, prečo volala zo všetkých ľudí, ktorí tam boli s nami práve neho. Povedala, že na to mala právo a že on vie, prečo to bol on. Netuším čo tým chcela povedať, ale myslím si, že ak sa Karin dá dokopy a vráti sa na scénu, budeš si musieť dať väčší pozor. Sasuke k nej nie je tak ľahostajný ako to vyzerá... myslím."
"Prečo si to myslíš?" bola som vyšokovaná jej tvrdeniami a tým, že som niekde v srdci vedela, že sa odťahuje a možno sa približuje niekomu druhému.
"Neviem... šiel tam, keď si ho vyžiadala, nie? Odniesol ju do nemocnice na rukách. Bol tam s ňou celú noc ako podpora... Ak by mu bolo jedno čo s ňou je, tak by nešiel, nie? Preto si myslím, že keď sa odváži vystrčiť hlavu z domu a postaviť sa tomu čo sa jej stalo, tak sa o neho bude pokúšať viac ako doteraz."
"No... budem si dávať pozor." tvár som mala ako masku, úplne bez emócii. V istom zmysle by som bola radšej, keby sme s Ino tento rozhovor neviedli. Bola by som šťastnejšia, keby som nepočula to, čo mi hovorila. Ale jej informácie zapadali na svoje miesto v mojej hlave. Zapadali tam spôsobom, ktorému som nerozumela.
Z premýšľania ma vytrhol zvuk mobilu, ktorý hlásil, že mi prišla esemeska. Zvažovala som len zlomok sekundy, či si ju vôbec prečítam. Nakoniec som sa obrátila mobilu chrbtom a pokračovala vo svojej práci.
O tri hodiny neskôr som sa rozhodla pozrieť sa na mobil a mala som menší pocit zadosťučinenia, že som si tú správu neprečítala tak skoro.
Otvorila som ju a ani som sa nemusela pozerať, či je od Sasukeho alebo nie.

Keď skončím v klube, prídem za tebou.S.

OK.S.

Odložila som mobil naspäť a šla obslúžiť stôl, ktorý sa zaplnil.
Bolo desať hodín večer a od Sasukeho som nemala jedinú správu ani zmeškaný hovor. Ľahostajne som pokrčila ramenami aj keď vnútri ma to štvalo. No navonok som samu seba pokúšala presvedčiť, že je všetko v poriadku.
Prezliekla som sa a peši som šla naspäť do Hyuuga sídla.
Nie, vôbec ma netrápilo, že sa nezastavil. A nie, vôbec ma nesralo, že ma zabudol vyzdvihnúť a NIE, vôbec som sa nehnevala, že som musela šľapať sama po tme.
Prišla som domov, praskla vecami v izbe a šla do sprchy, kde som si poplakala. Neviem prečo, ale proste som zo seba musela vypustiť tie emócie, ktoré sa na mňa hrnuli. Odcudzujeme sa a ja viem, že to tak je. A môžem sa snažiť urobiť čokoľvek, nemôžem bojovať za nás za oboch ak on to nerobí.
Sedela som v sprchovom kúte a vzlykala do rúk, ktoré som mala pritisnuté na dlani. Nechala som na seba dopadať horúcu vodu, ktorá ma štípala na koži a odplavovala zo mňa slané slzy bolesti.
Žeby mal tak veľa práce? Som nechápavá priateľka? Robím niečo zle? Zľakol sa, pretože vidí, že ho ľúbim? Cíti ešte ku mne vôbec niečo?
Otázky sa mi miešali v hlave jedna cez druhú až mi v nej dunelo.
Navliekla som na seba dlhé tričko a zahrabala sa do postele, kde som si do uší pichla slúchadlá a pustila na plné pecky Brand New: Daisy a zatvorila tuho oči.
Musím spať, pokúsim sa o to... v snoch utekám realite. Momentálne je to moja jediná záchrana.
Cez zatvorené viečka som videla červeň a vedela som, že niekto otvoril dvere do mojej izby a z chodby mi na posteľ dopadal lúč svetla zo žiarovky, ale vôbec som sa neobťažovala otvoriť oči. Tvárila som sa, že spím až kým som skutočne nezaspala.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 lin-chan lin-chan | 23. září 2014 v 7:35 | Reagovat

Moc pěkné :) tento dil se mi moc líbí, ale doufám, ze se to se Sasukem spraví :)

2 Nanashi Nanashi | 23. září 2014 v 13:53 | Reagovat

Pevne dúfam, že ďalší diel tu bude čo najskôr. Začína to byť veľmi zaujímavé, som strašne zvedavá, ako sa to všetko bude vyvíjať ďalej a ako sa s tým Sakura popasuje :D

3 Florence Florence | 23. září 2014 v 13:54 | Reagovat

Super diel, tiež dúfam, že sa to so Sasukem vyrieši a podľa mňa sa drží ďalej, pretože musí :-? Takto to ukončiť... :-( :D A hej, veľa šťastia v škole :-) ;-)

4 molly molly | 23. září 2014 v 15:32 | Reagovat

Krásnej díle :3 Karin je velmi domýšlivé a nechápavé děvče :-D Sasuke má moc práce, oj to špatné :\ nesmí dávat práci přednost :O :-D Sakura to bere tak, jak by se dalo očekávat, hází vinu na sebe..
Mno těším se na další díl! Piš jen když se ti bude chtít, není tvoje povinost nás zahrnovat každý den další částí, hlavně ať tě to nepřestane bavit a udržovala sis stejnou úroveň jako doteď :3 jo a taky přeju hodně štěstí ve škole :)

5 Taurin Taurin | 23. září 2014 v 16:35 | Reagovat

Vážne zaujímavý diel, Karin trapna jak furt :D Sakura ma prekvapuje, aj keď sa snaží hodiť vinu na seba, za čo by som jej najradšej dala jednu cez držku, ale páči sa mi aká je aj napriek tomu odmeraná a to, že sa tvárila, že spí až nakoniec zaspala bolo fajn :-) má u mňa bodík a skoro ma pri tom konci rozstrelilo :D chcela som čítať ďalej takto to ukončiť, bleh :-! ale inak super dielik :-) a prajem veľa chuti do písania a nech sa darí v škole :-)

6 Toshika Toshika | 23. září 2014 v 22:02 | Reagovat

Pokud tím myslíš mě, tak vůbec nemáš za co :-) :-D Tento díl byl... super!!! Byl oddechový, tedy mě tak připadal a celkově ukazoval na to, že Sasuke dělá někdy chyby :D A někdy i ty větší, protže sice bych mohla pochopit, že má moc práce, ale mohl aspoň napsat, že nepřijede. :-? :D :-D Sakra si podle mě vede výborně a tedy doufám, že mu to nepromine jenom kvůli kukuči a jednomu promiň :-P  :-D A v neposlední řadě tu máme Karííínu... ta mrška něco plánuje a nelíbí se mi to :D A taky mě zajímá, co to bylo za toho týpka, co jí zmlátil... a taky to, proč za ní Sasuke šel... Že by ona byla jeho první? 8-O no to tedy snad radši ne, jinak by se jí v životě nezbavil... No, jinak krýsný díl a moc se těším na další!!! A přeji také více času, jak na psaní, tak i na sebe :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama