Veríte v osud? 40. diel

21. září 2014 v 15:28 | Mešteková |  Veríte v osud?
Tak, fu... je tu 40. A ja vlastne zisťujem, že sa do 50 asi nestanem :D Toto je moja prvá poviedka, ktorá je ta rozsiahla. Momentálne ste prečítali okolo 200 strán 11 písmom :D Ehm...
Čo sa týka komentárov, neplánujem vás nútiť do toho, aby ste komentovali. Ale určite viete, že pre autora je aj nejaký smajl potešenie ako nič :D
No a čo sa týka toho "TO" nemám presne predstavu čo to malo byť :D mám viac teórii :D
A ďakujem za ďakovania a aj extra ďakovania :D
"Jejky," nevinne som sa usmiala a pokúšala sa nevybuchnúť v smiech. Reakcia na môj zadok prišla okamžite, až som nadskočila prekvapením.
"Pred chvíľou sa mi podarilo upokojiť, teraz je to nenávratne preč," stískal pery dokopy a zaklonil hlavu dozadu, akoby prosil Boha o pomoc.
"Možno keby si zliezla," pokúšal sa navrhnúť trochu priškrtene, ale ja som odmietavo zakrútila hlavou. Páčilo sa mi aký výhľad na neho mám a úprimne, páčilo sa mi aj to, aký dopad na neho malo moje telo.
Naklonila som sa nad neho, stále som mu držala ruky a teraz som ich položila na vankúš po stranách jeho hlavy.
"Si zlá," zamumlal a prižmúril na mňa oči, čo mi vyčarilo ešte väčší úsmev.
"V takýchto situáciách som rada, keď som zlá," hlavu som znížila ešte viac až som svoje pery obtierala o tie jeho keď som hovorila.
"A povedzme si pravdu, miluješ to," trúfala som si tvrdiť, pretože som to vedela. Vždy sa v ňom niečo zdvíhalo, keď som nebola to dobré dievčatko. Vždy v jeho očiach začala blčať divokosť, keď som sa vymykala spod kontroly a on si dovolil upustiť od tej svojej. Nie že by sa vždy nespamätal skôr ako ja.
A už dlho sme spolu takto neboli.
"Momentálne ma mučíš," jeho vlhké pery vyslali mojim telom zachvenie, ktoré sa usídlilo v mojom podbrušku.
Dych sa mi zasekával ako som sa na neho pozerala z takej blízky a jeho oči ma hypnotizovali.
"Je to nepríjemné?" ak sa cíti skutočne tak, že by som ho mala mučiť, rozhodla som sa s tým prestať. Aj keď som ho chcela... chcela som ho presne tým spôsobom na ktorý som bola pripravená a bola som si tým istá.
A možno by sme tak... zaplnili tú neviditeľnú trhlinku medzi nami skôr, ako sa z nej stane priepasť. Ale pokiaľ sa pokúšal ovládať, nemohla som na neho tlačiť.
Navrátila som cit svojej spodnej časti tela, pustila jeho ruky a nadvihla sa, keď jeho dlane dopadli na moje boky a stiahli ma späť, až som narazila o jeho telo a miesto spojenia mi vyslalo kŕč celým telom. Prudko som vydýcha v šoku a znelo to trochu ako zastonanie.
"Je to príjemné mučenie," zatlačil ma viac k sebe a pohol bokmi, až som zasipela a zbadala som, ako sa uhryzol do pery v snahe kontrolovať sa.
Kašľať na celú kontrolu, život je príliš krátky. A chceli sme sa navzájom. Všetky narastajúce obavy som zažehnala preč.
A, ach bolo to pekelne vzrušujúce vidieť ako sa hryzie do pery. Mala som náhlu túžbu to spraviť tiež a tak som sa nahla a prevzala nad tým kontrolu.
Ruky som zahrabla do jeho vlasov a pritiahla si ho bližšie, zatiaľ čo som sa na ňom zavrtela a ucítila, ako mi zabodol prsty do pokožky keď mi automaticky odpovedal.
Oddelila som sa od neho len na zlomok sekundy, aby som následne zistila, že ležím chrbtom na posteli a jeho telo prikrýva moje. Omotala som okolo neho nohy a stisla ho k sebe bližšie.
Schmatla som okraj jeho trička a vyhrnula ho, aby som ho mohla pretiahnuť cez jeho hlavu, keď jeho ruka vystrelila a chytila moju. Oddelil sa od mojich pier a chvíľu mi pozeral do očí, dych sa nám zrážal uprostred. Už som sa šla zamračiť, keď mi pustil ruku a sám vykĺzol z trička, odhadzujúc ho niekam preč a tvrdo narazil na moje ústa.
Pohladila som ho po jazve, ktorá bola kostrbatá pod mojimi prstami. Takmer mi vytiekla slza keď som ucítila, ako na moment stuhol, než ma pobozkal na kútik a zišiel cez bradu dolu na krk. Vsal moju kožu keď sa dostal do ohybu, kde sa spájal môj krk a rameno a len jemne mi tam zaboril zuby, takže mi to vyvolalo mravčenie až do končekov prstov na nohách. Treli sme sa o seba a jeho pokožka naberala horúčavu ako sa zahrievala.
Ruky som premiestnila na jeho plecia a zatlačila proti nemu, aby som ho donútila ľahnúť si na chrbát, čo na moje potešenie spravil.
Prevalila som sa na neho a s prstami zaborenými v jeho vlasoch som ho pobádala posadiť sa. Ovíjala som okolo jeho krku svoje ruky a ticho zastonala, keď som ucítila jeho horúci dych v mojom výstrihu, ako mi kládol bozky na kožu a zhŕňal mi ho nižšie.
Bože, tak veľmi som si želala, aby mi to tričko stiahol. Začínalo mi byť príliš veľké teplo a chcela som, aby som cítila jeho pokožku na mojej, jeho srdce oproti môjmu.
Akoby čítal moje myšlienky, vyhrnul moje tričko a pretiahol mi ho cez hlavu, takže som oproti nemu bola vystavená po prvýkrát v živote. Dnes som nemala podprsenku a bola som len v pyžamových šortkách. Odolávala som pokušeniu zakryť si hrudník, ale on sa mi díval do očí čo ma ukľudnilo. Vedel čo urobiť, aby som sa cítila v pohode.
Obaja sme sedeli v tme na posteli, ja na ňom. Dýchali sme trhane a všetky pocity medzi nami boli tak intenzívne, že sa mohli nasiaknuť do stien tejto miestnosti. Pohladil ma po líci, skĺzol na moju sánku, bradu, krk. Prešiel cez môj pulz a zľahka prekĺzol cez priehlbinku pri mojich kľúčnych kostiach až dolu cez hruď, pomedzi moje prsia, kde sa zastavil.
Hlavu naklonil nabok a prvýkrát premiestnil svoje oči nižšie, ako na moju tvár. Počula som ako vydýchol, uvedomujúc si, že nikdy pred tým ma nevidel takto polonahú.
Jeho prsty pracovali na mojej pokožke veľmi jemne a v momente ma stočil pod seba, premiestňujúc svoje horúce ústa na miesto, kde nikdy pred tým neboli. Zavzdychala som hlasnejšie ako inokedy - ďakovala Bohovi, že Hinatin otec nie je doma - a vyklenula hruď viac k nemu. Bola to automatika, ako som sa snažila dostať bližšie k tomu skvelému pocitu, ktorý mi doprial zatiaľ čo jednou rukou pomaly putoval dolu cez moje brucho, podbruško až k šortkám a ešte nižšie.
Zalapala som po vzduchu, keď sa ma jeho dlaň dotkla cez látku a takmer som vyskočila z postele. Trel ju oproti mne a ja som sa poddávala tomu pocitu, ktorý som zažila už raz pred pár týždňami v stane. Bolo to vtedy nevinné? Áno.
A dnes?
Bola som si sakramentsky istá, že dnes nie, keď jeho ruka vkĺzla pod látku a ja som vypískla, takže prekryl moje pery svojimi a nechal ma stonať do jeho úst.
V snahe dostať sa bližšie a uvoľniť tú potrebu som pohla bokmi a vyšla mu naproti, načo zatlačil tvrdšie v odozve a ja som sa nezmohla na viac, ako že som mu zatlačila nechty do lopatiek lapajúc po dychu.
Pohybovali sme sa spolu a hrýzla som si peru tak silno, že som sa obávala, že si ju skutočne prehryznem, keď sa venoval môjmu krku.
Keď som ucítila tlak, tuho som zatvorila oči a zaklonila hlavu dozadu v snahe nekričať. Otvorila som ústa v nemom výkriku a nasala čo najviac vzduchu keď sa moje telo otriasalo v základoch.
A potom to náhle skončilo, on sa posadil a díval sa na mňa, kým som sa nedostala z výšin na zem. Viem, že to bolo divné a trápne, ale zrazu ma pohltila hanba a prekryla som si hruď rukami.
Sasuke sa potichu zasmial - bol to tichý hlboký zvuk cez zatvorené pery, niekde vzadu v jeho krku - a odtiahol mi ruky z tela, aby ma následne pobozkal na hánky.
Naklonila som sa k nemu, aby som ho stiahla ku mne, keď sa odrazu postavil a zobral zo zeme svoje tričko, ktoré si pretiahol cez hlavu. Bolo to, akoby mi dal facku. Zízala som na neho a pokúšala sa dočerta prísť na to o čo mu práve v tejto chvíli šlo.
"Čo to robíš?" zatriasla som hlavou, akoby som dúfala, že sa mi to v nej utriedi a pochopím to. Možno sa mi sníva?
Pritiahla som si kolená k hrudi, aby som sa zahalila.
On prešiel ku mne, zobral moje tričko a pretiahol mi ho cez hlavu. Nespolupracovala som, len som sa na neho mračila v otázke. Čo do pekla?
"Musím ísť," odolávala som tomu, aby mi nespadla sánka.
"Musíš ísť kam?"
"Domov, Sakura. Kam inam by som o takomto čase chodil?" zdvihol na mňa jedno obočie a pretlačil mi ruku cez otvor. Mala som ich ako z gumy, takže som si to ani neuvedomovala, len som na neho civela. To odo mňa uteká, alebo čo?
"Ale... teraz?" opätovala som mu jeho vlastný pohľad a tiež som nadvihla obočie. Možno si to ani neuvedomoval, ale cítila som ako totálna... hlupaňa.
Prešiel si po tvári a povzdychol si, akoby bol unavený mojimi otázkami.
"Zabudol som, ale mal som sa stretnúť s otcom kvôli zajtrajšku," hovoril do dlane, keď sa na mňa nedíval a opieral si ju o koleno. Jeho vysvetlenie aj tak nezahnalo tú hrču paniky, ktorá mi rástla v krku a naplňovala moju hruď.
"Fajn, tak by... si mal ísť," stiahla som si tričko až pod šortky a odsunula sa na posteli tak, aby som si mohla ľahnúť pod prikrývku.
Sasuke sa postavil a chvíľu na mňa hľadel, aspoň myslím. Videla som len jeho čiernu siluetu. Potom sa sklonil a priložil pery na moje čelo.
"Uvidíme sa zajtra, dobre?" šepkal mi do pokožky a nepohol sa ani o milimeter, kým som neprikývla. Bola som mierne naštvaná a nechcela som sa s ním rozprávať, pretože ešte vždy mohol odísť inak. Nie tak, že by to vyzeralo akoby utekal.
Sasuke sa vystrel a odišiel s tichým zacvaknutím dverí. Len čo som počula ako odchádza jeho auto z príjazdovej cesty, vykĺzla mi z oka slza a dopadla na vankúš. Bola to slza poníženia či bolesti? Alebo hnevu? Nevedela som.
Cítila som sa ako pokrytec, lebo som vedela aký je jeho otec. A nechcela som, aby s ním mal problémy. Ale zároveň som sa neubránila tým druhým pocitom, ktoré prúdili mojim systémom a nahovárali mi, že to použil ako útek.
Toľko k nášmu spoločne strávenému času po dlhej dobe.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 21. září 2014 v 16:55 | Reagovat

Ok takže znovu ja :D 8-O Fu, no myslela som si, že sa niečo takéto stane a že v tomto diely konečne niečo medzi nimi bude. bolo to naozaj pekne napísané, musím ťa pochváliť :-) a to ako si to zakončila ma odrovnalo O_O :D normálne som s tým tak spokojná :D nemám čo vytknúť a to "to" bolo to o ich ochutnávaní :D sry za nedorozumenie niekedy pišem jak retard :D
totálne som sa vžila do Sakury a viem si živo predstaviť, že by som na niečo také reagovala rovnako, akurát by som mu určite neprikývla, ale to je jedno :D som zvedavá či aj jej ďalšie počínanie bude podľa mojich predstáv :D :-x ale zas, veď to píšeš ty :P proste super :-) teším sa na ďalší diel :-D gratulujem k 40. dielu a dúfam, že ich bude ešte minimálne 20 :D :-D 8-):D

2 molly molly | 21. září 2014 v 17:05 | Reagovat

Sasuke špatný načasování! To kdyby mi řekl kluk asi bych dlouho hledala odvahu zase něco takovýho začít :-D
Jinak zase moc parádně napsané :3

3 Toshika Toshika | 21. září 2014 v 17:40 | Reagovat

No... Ahojky, konečně jsem se dostala k dosavadnímu konci, tak jsem se rozhodla to okomentovat :-D Tedy bylo to famózně napsané, jako snad každý díl této série. Úplně jsem si to přehrávala v hlavě jako nějaký film a potom... jsem spadla ze židle, když jsem se dostala k tomu zvratu, když Sasuke odešel. Chudák Sakura, vůbec se jí nedivím, že se s ním nechce vidět, taky bych mu nepřikývla :-D :D No kdo jo? :-? :D :D
Musím uznat, že tímhle jsi to zase roztáhla a moc se těším na pokračování :) Je mi sympatické, že dneska se "to" ještě nekonalo :-) a navíc, to bude muset mít ještě nějaké následky, takže se těším, ještě 2x víc než obvykle, cožsnad není ani možné :D :D :D Každopádně krása a ať tě múza porvází tak štědře, jako tomu bylo doteď :-)

4 Florence Florence | 21. září 2014 v 19:55 | Reagovat

A ja som si už myslela, že Itachi bude hrdý strýko :-( :-D Obrázok aj celý diel sugoii :-) :D Ja som vedela, že sa to nejak zvrtne, ale som si myslela, že im do toho zas niekto vojde :D Super práca, teším sa na ďalší diel, veľa šťastia pri písaní :-) ;-)

5 Michel Michel | 21. září 2014 v 20:35 | Reagovat

Ajajajaj :D tak som sa tešila ale ten koniec ma až pichol pri srdci ..to bolo teda pekelne krute ja byť Sakurou tak mu to dám teda pekne vyžrať.pfff čo si o sebe ten chlapec myslí....40 diel teda parada :D musím povedať že je to nejalepších 40 dielov poviedky ake som vo svojom živote čítala a to že mam prečitanu minimalne polku konohy a všeliakých blogov :) píšeš super teším sa na dalši diel :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama