Veríte v osud? 39. del

20. září 2014 v 17:30 | Meteková |  Veríte v osud?
"Iba konkrétne skutky ukazujú silu lásky." Goethe.
Menší výrok a poďakovanie za komentáre, bez nich by som asi nemala chuť pridávať. Teda, nie asi... určite :D


Počas nasledujúcich dní som ani nevedela kde mi hlava stojí. Práce sa nakopilo tak veľa, že som musela ťahať aj s Ino viac hodín a víkendy, pretože sa nám zrazu v práci začala hrnúť objednávka na akciu za akciou. Akoby ľuďom ani nezáležalo, že je prostriedok týždňa a oni si zmysleli spraviť si dovolenku a mať svadbu.
Cez deň tadiaľto prechádzalo toľko turistov, že ma nohy pálili z toho ako sme behali po rozľahlej reštaurácii.
Dni, ktoré som mala voľné som využila na spánok a odpočinok. Bola som úplne vyflusnutá a štvalo ma, že sme so Sasukem na seba nemali čas.
Keď sa za mnou zastavil v práci, nezdržal sa veľmi dlho lebo vedel, že nemám čas sa na neho ani pozrieť a okrem toho, mal vlastné veci na starosti. Každý večer bol tak láskavý, že ma vyzdvihol z práce a keď boli akcie, tak pre mňa prišiel aj uprostred hlbokej noci.
Pokúšala som si s ním užívať každú voľnú sekundu, ktorú sme spolu strávili, ale obaja sme mali povinnosti a keď som mu sadla do auta, dostala som sa do kómy z vyčerpania. Sasuke bol zahltený papierovačkami ohľadom jeho školy a tak stále behal po mestách a úradoch a vybavoval to. Či chcel, alebo nie, musel pomôcť otcovi s nejakými vecami a každým dňom bol kvôli tomu viac a viac namrzený. Skôr sme prežívali na krátkych telefonátoch a nočných esemeskách.
O Karin sme sa nebavili, pretože to nebola naša vec. Ani jeden z nás nepotreboval rozpitvávať nešťastie, ktoré sa jej prihodilo a ani sme nechodili von na nejaké klubové zábavy po tom čo sa to stalo.
Úprimne, nemali sme na to nikto čas.
Dva týždne prešli ako nič a konečne som sa začínala cítiť voľne a nie ako na nejakom bežeckom páse. Bola som v neustálom kolobehu, kedy som sa nevedela zastaviť.
Ale odrazu akcie utlmili a s Ino sme si mohli odpočinúť. Nevedela som ako to zvládajú ostatní ľudia na druhej smene, ale Evry vyzeral, že každú chvíľu skolabuje od vyčerpania.
"To budú tie tvoje prefajčené pľúca," zasmiala som sa jedného večera, keď sme v kľude sedeli pri bare a on sa utiahol do fajčiarskeho kútika, no aj tak sme na seba videli a mohli sme sa rozprávať.
"Nie, to bude tým, že už starnem. Tak či tak, raz na niečo zomrieť musím," zasmial sa a vyfúkol kúdol dymu zo svojich úst.
"Och, ty si proste taký starý deduško, už máš aj šedivé vlásky," Ino prevrátila očami nad jeho slovami a vysmiala sa mu. Boli sme si rovnocenní a on sa tak k nám tiež správal, takže žartíky vôbec nevadili.
Zdvihla som sa zo stoličky a s grimasou som brala kľúče od šatne, oznamujúc, že sa idem prezliecť do civilného oblečenia.
Len čo som zhodila zásteru, košeľu a čierne nohavice, natiahla si na seba šortky a voľné tričko, hneď som sa cítila lepšie. Ino ma vystriedala a nadšene poskakovala, keď sme sa stretali na polceste.
"Kiba je už tu, čo?" prikývla s rozžiarenými očami a vbehla do šatne, dobre, že si nestrhávala košeľu už po ceste ako sa ponáhľala.
S úsmevom som nakráčala k baru, kde mi Evry vyplatil dnešnú prácu rovno na ruku a rýchlo som mrkla medzi tým na mobil, aby som zbadala Sasukeho zmeškaný hovor, ktorý značil, že ma už čaká. Usmiala som sa keď som si zapĺňala peňaženku a rýchlo sa lúčila tešiac sa, že konečne so Sasukem strávim čas.
Čím bližšie som bola k naštartovanému čiernemu autu, tým viac som sa tešila a v mojich žilách mi krv prúdila až bolestivo rýchlo. Naskočila som do auta a hrýzla si peru pomedzi úsmev, keď som ho videla.
Naklonil hlavu do boku, ako zvedavé dieťa a premeral si ma.
"Ahoj," ústa sa mu pohli do úsmevu len minimálne, ale u neho to bol vždy úsmev, ktorý mi zastavoval srdce.
"Ahoj," potešene som zašepkala a natiahla sa, aby som mu mohla vtisnúť bozk na pery.
Len čo som sa dotkla jeho úst, zašepkal: "Mali by sme ísť," a tak som sa odklonila, zapásala sa a oprela si hlavu o opierku.
Celú cestu autom som mu referovala svoj deň a už som sa tešila až mi povie, aký mal deň on, ale až keď sme vošli do mojej izby na poschodí, prestala som hovoriť o tom, ako som dnes natrafila na chalana, ktorý sa ma snažil oklamať falošnou občiankou kvôli cigaretám.
Sasuke sa zvalil na moju posteľ, zatiaľ čo ja som si skopávala žabky z nôh a rozsvietila v kúpeľni. Rozpustila som si vlasy a hodila som si rýchlu sprchu. Zabalila som sa do osušky a prešla do izby, kde som si sadla do kresla, aby som si mohla nakrémovať nohy.
Sasuke sa prevalil na bok tvárou ku mne, podoprel si hlavu rukou a sledoval moje ruky, ktoré pracovali na tom, aby sa telové mlieko vsiaklo do pokožky.
"Aký si mal deň ty?" venovala som mu úsmev, keď sa mi pozrel do očí a vykrivil pery.
"Nijako zaujímavý," mykol plecom a ja som čakala, že povie niečo ďalšie. Ale nepokračoval.
"Čo si robil?" nadvihla som obočie v otázke a naliala si do dlane ďalšiu dávku telového mlieka.
"Bol som s otcom a sľúbil som mu, že sa do konca leta postarám o ten klub čo má v Konohe, takže zajtra tam musím ísť a začať riešiť veci. Je tam neporiadok s papierovačkami a zamestnancami," akoby sa zdráhal vôbec o tom hovoriť.
"Wow, budú mať mladého šéfka?" podpichla som ho so žmurknutím, aby som mu zlepšila náladu a šla som späť do kúpeľne, aby som sa mohla prezliecť do trička a pyžamových šortiek.
"Nebudem tam šéfovať, len dám dokopy papiere, porozprávam sa so zamestnancami a budeme všetci spolu hľadať nejaký kompromis," znel znudene a ja som sa mu celkom divila. Také niečo by ma asi celkom bavilo. Ale pokiaľ to bola vec ohľadom jeho otca, chápala som jeho postoj. Prevalil sa na chrbát a zhlboka sa nadýchol, chvíľu zadržal vzduch a potom vydýchol.
Ľahla som si do postele vedľa neho a pritúlila sa k jeho boku, aby som mu bola čo najbližšie.
"Viem, že to zvládneš," podporila som ho, načo si vzdychol ale mlčal.
"Nevidel si niekde Karin?" musela som sa ho to spýtať, pretože Ino mala strach aj keď sa to pokúšala zakryť. Bola kamoška a to bolo fajn. Aj keď šlo o Karin.
" Prečo sa ma na ňu pýtaš?" znel trochu prekvapene keď mi po chvíľke odpovedal.
"No, lebo je to akoby sa po nej zľahla zem. Ino vravela, že s ňou ešte nehovorila a má strach. Nezdvíha a vraj ani doma jej nik neotvára,"
"Karin si zažila počas tej noci toho dosť. Okrem toho, ani by som sa nedivil keby sa bála vyjsť von. Stále ho nenašli,"
"Och, to je hrozné," mumlala som pochmúrne do jeho trička a mračila sa už len pri tej predstave, že by som bola na tom ako ona. Striasla som sa, čo donútilo Sasukeho automaticky okolo mňa omotať ruku silnejšie.
Chvíľu ani jeden z nás nič nehovoril, len sme boli ponorení do ticha.
"Som rada, že sme po dlhej dobe spolu. Ak by som to mala zrátať, tak za dva týždne sme spolu boli dokopy asi dvadsať hodín," a to je sakramentsky málo a chýbal mi.
"Ty si to rátala?" znel pobavene keď sa ozval a ja som sa začervenala. Rátala... na začiatku.
"To je odhad. Ale myslím, že som to trafila,"
"Myslím, že áno," súhlasil po chvíľke a opäť zmĺkol. Znovu bol zabraný do svojich myšlienok a ja som nevedela kde blúdi. V poslednej dobe príliš premýšľal a to, že sme spolu boli tak málo spôsobilo, že som mala dojem, že sme sa od seba vzdialili. Nerozprávali sme sa spolu poriadne a dva týždne som pri ňom takto nebola. Mrzelo ma to, bolelo ma to. A hoci sme spolu boli tak často ako sme mohli, vznikla medzi nami trhlina.
Ale teraz sa to bude lepšiť, musí.
"Nad čím premýšľaš?" zašepkala som a nadvihla sa, aby som mu videla do tváre. Hľadala som v jeho očiach náznak toho, že nie je prítomný v miestnosti so mnou, ale žmurkol a pozrel sa na mňa.
"Že fakt pomáham ľuďom, ktorým nechcem," zaškeril sa, akoby bol znechutený už len tou myšlienkou. Viac som sa odklonila, aby som sa na neho mohla lepšie pozrieť. Ani zmena uhlu pohľadu mi nepomohla pochopiť jeho vetu.
"Čo tým myslíš?" ak si neprestanem hrýzť tú peru, o chvíľu si ju prehryznem. Ale keď som bola v jeho blízkosti, mala som to akosi zakódované, bolo to niečo, čo som nedokázala ovládnuť.
"Karin a teraz ešte aj otec. Nemal som v úmysle zapliesť sa do otcových obchodov a teraz pichám nos do klubu," prešiel mi palcom po spodnej pere, aby mi ju uvoľnil spomedzi zubov.
"Ocenil by som, keby si to prestala robiť," zašepkal tichšie, keď som neodpovedala, len som sa na neho dívala. Vedela som, že toho má dosť aj bez nich dvoch. A bolo mi ľúto, že to tak bral.
"Hej, mám pocit, že si ju prehryznem," zamumlala som a prešla si jazykom po boľavom mieste, ktoré ma zaštípalo. Ale necítila som žiadnu krv, čo bolo fajn.
"Buď v kľude, je to len na chvíľku. Potom už bude fajn." hovorila som stále s jeho prstom na mne.
"Hmmm," opäť mi prešiel po pere a pozorne ju sledoval. Nevenoval mojim slovám pozornosť, skôr hypnotizoval moje oči.
Už som nevydržala jeho pohľad a tak som sa naklonila k nemu a obtrela svoje ústa o jeho. Telom mi prešla triaška a než som sa nazdala, skĺzla som ústami na jeho krk a našla miesto, kde mu tepal pulz. Priložila som tam pery a vnímala ten pocit, ako mu bije srdce. Opäť zahmkal a vzápätí som už šplhala na neho a obkročila ho.
Tvrdá látka jeho džínsov mi zatlačila proti šortkám a rozhorúčilo to moju pokožku, keď som cítila, že okamžite reagoval. Priťahovala som ho.
Narovnala som sa a preplietla si s ním prsty, zdvíhajúc jeho ruky do vzduchu, keď som ich pevne držala.
"Čoskoro budeš mať narodeniny a Naruto vymýšľa, že by sme pripravili nejakú party. Ale ja som mu povedala, že si tým nie som istá, že to asi veľmi nebudeš chcieť," jeho veľkolepé plány som včera musela prerušiť keď mi to hovoril v práci, pretože to nebolo niečo, čo Sasuke preferoval. Vedela som to a aj Naruto, no on to ignoroval.
"Zatrhni mu to prosím ťa, neznášam okolo mojich narodenín nejaký rozruch," prevrátil očami a na moment sa zatváril zdesene, na čom som sa musela zasmiať.
"Dobre... a môžem ho udrieť ak ma nebude počúvať?" spýtala som sa a keď sa krátko zasmial a prikývol, nadšene som nadskočila. Občas ma blondiak vedel skutočne vytočiť.
Počula som ako cez zuby natiahol kyslík a potom zaťal sánku keď si prečistil krk.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Florence Florence | 20. září 2014 v 19:25 | Reagovat

Okej, teraz budem komentovať vždy naisto :D Diel super, na začiatku som mala blbý pocit, neviem prečo a koniec tiež super :-)

2 molly molly | 20. září 2014 v 21:55 | Reagovat

jů další díl :-D :3 pajáda :3 hej ale já už vážně nevím co psát! :-D

3 Taurin Taurin | 21. září 2014 v 8:03 | Reagovat

To ja som zas začínala pred niekoľkými dielmy rozmýšľať, že už mi je trápne pridávať koment ku každému dielu, začínala som si pripadať otravne, no keď sa vždy niečo stalo a ja som to proste nevydžala :D :-x tento diel síce nebol nejak akciou nabitý, no celkom som si ho užila a ďakujem, že tak rýchlo pridávaš nové diely :) a ešte jedno extra poďakovanie za to, že si "to" v tomto diely vynechala :* budúci diel bude 40. čo už je dievča poriadne číslo :-P 8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama