Veríte v osud? 38.diel 2/2

19. září 2014 v 12:50 | Mešteková |  Veríte v osud?


"Ach, no niečo sa ho potrebujeme spýtať a nezdvíha mi mobil," odľahčene som sa usmiala a opäť sa pozrela smerom do domu.
"Dobre, choďte za ním," vyzeralo to tak, že má podozrenie, ale netlačil na nás. Miesto toho si upravil slúchadla, ktoré mal okolo krku.
"A tvoj otec?" netúžila som sa s ním stretnúť.
"Je v pracovni, takže je vzduch čistý," upokojil ma poklepkaním po pleci.
"Dobre, fajn," mumlala som skôr sama pre seba, ako pre neho, čo mu očividne prišlo vtipné, lebo sa pousmial.
"Okej, idem si zabehať, možno vás ešte zastihnem," mávol na nás rukou pred tým, než sa otočil a zbehol dolu schodmi.
Nečakala som na nič, proste som vrazila do domu, vyzula sa a počkala na Naruta a Hinatu.
Celú cestu cez dom bolo všetko kľudné a tiché. Každú chvíľu som očakávala, že sa zrazím s pánom Uchihom a skrúcalo mi vnútornosti už len z tej predstavy.
Pani Uchiha nebola tiež nikde v dohľade a tak sme vyšli po schodoch, všetci sme mlčali keď sme sa dostali do chodby a mierili sme si to k nášmu cieľu, ktorým boli zatvorené biele dvere. Na moment som sa pozastavila a premýšľala či mám zaklopať, ale nie.
Nakoniec som v sebe našla to odhodlanie a trpezlivosť ešte chvíľu počkať a zaklopala som.
Odpovedalo nám ticho. Pozrela som sa na Naruta a Hinatu s nepríjemným pocitom v hrudi.
Ešte raz som zaklopala a chvíľu čakala, než nám odpovedalo zabuchotanie, akoby sa niečo vysypalo na zem. Spoza dverí som započula Sasukeho, ako zasyčal akúsi nadávku.
"Moment," zvolal unaveným hlasom. Strach sa zo mňa uvoľnil a pomaly som vypustila vzduch z pľúc.
Trvalo len tri sekundy než nás vyzval dnu. Otvorila som dvere a zbadala Sasukeho, ako stojí pri jeho stole a ukladá na ňom papiere, ktoré mu popadali. Mal na sebe tepláky a z vlasov mu odkavpkávala voda, ktorá sa vsiakla do uteráku, ktorý mal okolo krku. Po hrudníku aj chrbte mu stekali kvapky a dokonca aj zo špičky brady mu jedna spadla na knihu.
Díval sa na nás, akoby sa snažil prísť na to, prečo sme tam všetci traja. Pod očami mal kruhy a vyzeral strašne vyčerpane.
"Ahoj," povedala som pomaly, pozorne ho sledujúc. Na moment mi prišiel ako vystrašené divé zviera keď stuhne a pozerá sa na predátora. A potom sa uvoľnil, vyčerpanie v jeho tvári bolo vidieť, dokonca aj v tom ako stál.
"Čo tu robíte?" uterákom si prešiel po mokrých vlasoch, sklonil sa a zobral ďalší papier zo zeme, aby ho položil na stôl.
"No, len tak nás napadlo prísť za tebou a spýtať sa, kde v zadku si mal mobil a či ho vôbec plánuješ ešte používať," Narutov nenútený tón prešiel miestnosťou a počula som, ako sa Hinata nervózne zasmiala.
Sasuke sa nám otočil chrbtom a šiel na postel. Vyzeral veľmi unavene keď si sadol a položil lakte na svoje kolená.
"Ospravedlňujem sa, nechal som ho v priehradke v aute a ani ma nenapadlo sa tam pozrieť od včera večera."
Takže nevedel koľko zmeškaných hovorov mal odo mňa a od Naruta. Neignoroval nás. Kameň mi spadol zo srdca a ja som stále doteraz nechápala, prečo som mala v sebe túto úzkosť.
Všetci sme si posadali. Naruto sa zvalil do kresla a stiahol si Hinatu na kolená, zatiaľ čo ja som sa schúlila na zem a oprela sa o posteľ. Nechcela som k nemu chodiť a ani som neplánovala vešať sa na neho. Neprišlo mi to vhodné a ani jeden z nás na také niečo nemal náladu, tým som si bola istá.
"Vyzeráš unavene," bolo to slabé slovo a jeho povzdych to dokazoval.
"Bola to trochu náročná noc, čo?" ozval sa Naruto keď nikto z nás nič nehovoril.
"Hej, len pred chvíľou som prišiel," Sasuke zamumlal a odhodil uterák do koša na oblečenie, ani ho netrápilo, že si neutrel telo a kvapky mu stále stekali po pokožke.
"Ako je na tom Karin?" Hinata mi vzala otázku rovno z úst a s veľkými bledými očami sa na neho dívala.
"Pár dní si ju nechajú v nemocnici na pozorovanie, je dosť... dobitá," zdalo sa, že hľadal správne slovo na to, čo jej bolo.
"A nevieš stále čo sa stalo? Nepovedala ti to?" Naruto sťahoval svoje blonďaté obočie nad oceánovými očami v usilovnom sústredení.
"Podľa všetkého sa zaplietla s nejakým chalanom, asi mal vypité alebo čo. V skutočnosti si zo včera veľa nepamätá," Sasuke sa zvalil na chrbát a žmolil si oči.
"No, Karin sa nemala problém zapliesť s viacerými v jednu noc," zamumlala som, "Takže kto vie, ktorý z nich by to mohol byť, keď ani nevieme s koľkými včera bola."
"Bola tam len tak dlho ako my, stihla byť len s jedným, tým som si istá," Hinata nesúhlasne pokrútila hlavou a tým vyvrátila moju teóriu. Tak fajn. Pokrčila som ramenami.
"Bol si tam s ňou celú noc až doteraz?" dúfala som, že v mojom hlase nebolo počuť, že mi to vadilo. Fajn, mohol ju tam odviesť a potom ísť domov, nie? Ale bol tam väčšinu aj dnešného dňa.
"Nie, bol som tam len v noci, rozprával som sa s ňou, doktormi, potom sa ma vypytovali jej rodičia a policajti. No a potom ráno keď som vyšiel z nemocnice, nezvládol som ani naštartovať a zaspal som v aute na parkovisku," rozhodil ruky do strán postele. Mumlal a ja som vedela, že ho opäť premáha únava.
Verila som mu? Áno. Neklamal by.
"Dobre, fajn... tak by sme ho mali nechať odpočinúť si," Hinata sa zdvihla a držiac Narutovu ruku ho ťahala von z kresla v ktorom sedel.

"Uvidíme sa neskôr? Teda, ozvi sa mi keď sa vyspíš, dobre?" vstala som zo zeme a zadívala sa na Sasukeho, ktorý mal pootvorené oči namierené na mne a pomaly prikývol. Nohy mal stále spustené z postele a nevyzeralo to, že by plánoval meniť polohu.
Venovala som mu úsmev a vyšla som z izby hneď za Narutom a Hinatou, než sme nastúpili do auta a vybrali sa niečo podniknúť.
Keď sa mi po zvyšok dňa neozýval, povedala som si, že mu nebudem volať ak má mobil v priehradke. Bolo by to zbytočné. A nakoniec, vyzerala by som ako stíhačka. A to určite nie som.
Po tom, čo sme s Hinatou v noci dopozerali film, zjedli tonu pukancov a vypili toľko ľadového čaju, že sme chodili na toaletu každých päť minút, rozhodli sme sa, že to zabalíme a pôjdeme spať.
Práve keď som sa prehadzovala na druhý bok, prišla mi správa na mobil. Pozrela som sa na čas, ktorý hovoril, že je jedna hodina po polnoci a na odosielateľa. Bol to Sasuke. Úľava a šťastie zaplnili moje vnútro. Ozval sa mi. Neskoro, ale ozval a to bolo podstatné.
Ešte len som sa zobudil, prepáč, že som sa neozval. Zajtra sa uvidíme, sľubujem. S.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Florence Florence | 19. září 2014 v 15:22 | Reagovat

Super diel, na Karin mám veľa teórií, koniec super :-) A milujem Itachiho, neviem, prečo :D

2 Taurin Taurin | 19. září 2014 v 18:27 | Reagovat

ok ted budem asi trápna, po tých komentároch čo som písala, že je to na mňa až moc romantiky :D som teraz zas čakala, že keď Hinata zavelila na odchod zo Sasukeho izby, že jej povie(Sasuke), aby ostala :D :-D O_O no fakt, asi mi šiblo :D :-? ale inak super diel, držala si ma v napätí po celý čas a keď som dočítala prvú časť hovorila som si, že ak by si to tam usekla asi by som ťa cez notebook "zabila" :D takže ďakujem za super dvojdielik a som rada, že sa nám príbeh znovu rozprúdil :-)

3 Michel Michel | 19. září 2014 v 21:38 | Reagovat

Parádny diel ako vždy...akurat mam stale niekde vnutri strach že ta dobita Karin neni len tak a ešte sa to nejako..pototo....inak aj ja som čakala že ju Sasuke zavola ku sebe ked Naruhina odišli :D asi mam moc romanticku dušičku alebo soms i zyvkla na tu tvoju romantiku :) tešim sa na dalši diel.. je to super po celom unavnom dni si prečitat nový diel a dostat sa do "vlastnej" reality ;)

4 molly molly | 20. září 2014 v 10:17 | Reagovat

Docela si to dáváš, to už je několikátý dvojdíl v řadě (y) :-D to je samozřejmě jen dobře :3
I když se tam Itachi vyskytl málo, mám ho snad nejradši :3 :-D
Hinata jde do sebe :-D to je suprový (y)
Sasu se zachoval správně, myslím, to jak pomohl Karin. Jen ten mobil v přihrádce :/ :-D
Mě hned jak sem četla, že tam má nějaký papíry a je unavenej, tak sem si představovala jak jeho otec na něj hodil práci, aby se do podnikání zapojil :-D ale to je blbost :-D
A ještě nakonec velká pochvala nesmí chybĕt :-D GOOD JOB! Jen ták dál :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama