Veríte v osud? 38.diel 1/2

19. září 2014 v 12:50 | Mešteková |  Veríte v osud?
Hah, vďaka za komentáre, potešili a pobavili a vždy si z nich niečo zoberiem :) Každý názor je super, každé polemizovanie tiež a všetky vaše slová mi niečo dali do tvorby :)


Prebrala som sa do príliš slnečného dňa a vzhľadom k tomu, že som mala pochmúrnu náladu, mala som dojem akoby sa počasie snažilo presvedčiť ma, nech som šťastná. Ale nebola som. So Sasukem som nebola v kontakte a včera večer mi ani nenapísal, či je všetko v poriadku. Vlastne sme spolu nekomunikovali od tej doby, čo odišiel z klubu s Karin v náručí.
Bola by som zvedavá čo sa jej stalo a prečo sa jej to vôbec stalo, ale momentálne som chcela vedieť či je vôbec v poriadku. Skutočne som jej nepriala nič zlé.
Natiahla som sa pre mobil a než som po ňom prešla prstom aby som ho odomkla, dúfala som, že mi tam bude svietiť aspoň správa.
Sklamanie zaplavilo moje vnútro a frustrovane som vydýchla. Ani zmeškaný hovor. Chvíľu som sa dívala na mobil a možno som sa snažila presvedčiť ho, aby zazvonil. Hlúposť.
Vyhrabala som sa z postele a išla si dať rýchlu sprchu, než som vkĺzla do džínsových šortiek a čierneho trička na ramienka. Nemala som náladu na nič.
Zišla som sa dolu najesť a dúfala som, že na nikoho nenatrafím, ale na moje "šťastie", Hinata, jej otec a aj Hanabi sedeli pri jedálenskom stole. Prišlo mi nevychované, že by som si zobrala raňajky do izby a tak som sa k nim pridala, aby som niečo zhltla.
"Aký večer ste mali včera, dievčatá?" pán Hyuuga sa na nás pozrel len kútikom oka ponad noviny, ktoré zvieral v rukách.
Pozrela som sa na Hinatu, ktorá sa piplala v jej jedle a tak som prebrala iniciatívu ja a prehovorila som.
"Dobrý... ako vždy," vlastne som nemala potrebu hovoriť, že sa niečo zlé stalo. Bola to vec Karin a vôbec, netreba strašiť Hinatinho otca.
Hanabi sa napila mlieka a prešla prstom po tablete, aby si posunula akúsi knihu, ktorú mala rozčítanú.
To dievča som nevidela snáď na ničom inom ako na notebooku, mobile alebo tablete.
Rozprávali sme pri stole málo, len čo sme sa bavili o práci a štúdiu a letných prázdninách. Nebolo to nič podstatné, aspoň v tejto chvíli.
O tridsať minút neskôr sme už ležali v Hinatinej izbe a listovali si knihami. Rozhodla som sa čítať a tým si rozšíriť slovnú zásobu. Potrebovala som akosi zamestnať svoju myseľ. Obe sme boli potichu ponorené vo svete, ktorý nebol reálny a ja som to prijala, ale občas mi myšlienky zablúdili jeho smerom.
"Sasuke sa ti ešte stále neozval?" Hinata čítala moje myšlienky, keď videla ako som pretočila ďalšiu stránku s trošku väčšou agresivitou ako normálne.
"Nie," ani som sa na ňu nepozrela, len som sa mračila na písmenká v príbehu, ktorý som vlastne ani nevnímala, len som premýšľala.
"Koľko je hodín?" ozvala sa po chvíľke a natiahla si nohy pred seba, upravujúc svoju polohu, aby sa jej lepšie čítalo.
"Neviem či to chcem vedieť," naozaj som mala dojem, že tu sedíme aspoň niekoľko hodín a vedomie, že môj mobil, ktorý mi potichu odpočíval vedľa nohy nevydal jediného hláska, iritovalo moje nervy.
"No, sú tri," ignorovala moju vetu a keď som na to nič nepovedala, zaklapla svoj román a posadila sa, aby na mňa lepšie videla.
"Mala by si mu zavolať,"
"Ach, a prečo by som mu mala volať? On sa mi má ozvať, včera som mu volala a nič." Hundrala som s očami prilepenými na knihe.
"Zavolaj mu," strkala mi do ruky môj mobil po tom, čo mi z nej vytrhla knihu.
Cítila som ako mi to nahlodávalo myseľ a vedela som, že takto nevydržím už ani o sekundu dlhšie. Chytila som mobil, našla ho v posledných volajúcich a stlačila volať. Priložila som si mobil k uchu a hryzúc si peru som počúvala vyzváňací tón.
A po nekonečne dlhej dobe som spadla do hlasovej schránky.
"Si spokojná?" zamračila som sa a vrazila jej môj mobil späť do dlane.
"Nie, nie som spokojná. Poďme, vstávaj," obočie mi vyletelo do výšin, keď som sa na ňu pozrela, ako si dáva ponožky.
"Čo chceš robiť?"
"Ideme k nemu,"
"Čo?" vyprskla som v šoku a dívala sa na to dievča, ktoré toto povedalo. Toto nie je Hinata, ktorú poznám.
"Pozri sa, nemôžem sa dívať na to ako sa strachuješ. Ideme k nemu," ani sa na mňa nepozrela keď vytočila číslo a na druhej strane linky sa ozval Naruto.
Dívala som sa na ňu ako omámená keď sa s ním dohadovala, že príde pre nás a pôjdeme k Sasukemu.
"Ja si vôbec nemyslím, že to je dobrý nápad," a aj napriek tomu sa mi srdce rozbilo rýchlejšie poháňané nádejou, že ho uvidím.
"Prestaň tárať a poď," odbila ma a už si vykračovala von z izby.
Či už som chcela, alebo nie, - a väčšia časť chcela - išla som si zviazať vlasy do copu a počkala som s Hinatou na Naruta.
Len čo sme sedeli v aute, mierne sa mi uľavilo, pretože sme zamierili k Sasukemu.
"Ozval sa ti?" moja otázka sa vzniesla do ticha, ktoré tu panovalo.
Zbadala som ako sa jeho modré oči pozreli do spätného zrkadla a prebodli ma.
"Nie,"
"A vieš niečo o Karin?" musela som potlačiť sklamanie. Ak sa neozval ani Narutovi, bolo to divné.
"Podľa toho čo som vyzistil, včera v noci sa zaplietla s akýmsi týpkom... a ten ju asi zmlátil, zrejme sa nepohodli. Inak o nej nič neviem, mama síce volala s jej matkou, ale nepovedali nič bližšie ako to, že je hospitalizovaná."
Oprela som si tvár o dlaň a dívala som sa von oknom, v hlave si utvárajúc toľko teórii toho čo sa stalo, že jedna bola nepravdepodobnejšia ako druhá.
Keď sme dorazili k ich domu, upokojilo ma, keď som zbadala Sasukeho Range Rover zaparkovaný vedľa Itachiho červeného SUV.
A zároveň sa vo mne zdvihol hnev kvôli tomu, že bol doma a aj napriek všetkému sa nikomu z nás neozval.
Všetci traja sme vystúpili a než sme došli k vchodovým dverám, vyšiel nám naproti Itachi. Mal na sebe široké tepláky a tričko. Vyzeralo to tak, že sa chystal ísť behať.
"Čaute," pozdravil nás s malým úsmevom a potriasol si s Narutom rukou.
"Ahoj Itachi," pozdravila som a Hinata mu nesmelo zakývala.
Kým Naruto predstavoval Hinatu, snažila som sa nevbehnúť do domu.
"Je Sasuke doma?" už som to nevydržala a vybafla som na Itachiho, ktorý udržoval ľahkú konverzáciu s Narutom a Hinatou.
"Áno, pred chvíľou prišiel. Myslel som, že bol u teba," prekvapene sa na mňa otočil a mne neušlo zamračenie, ktoré mu vytvorilo vrásky na čele. Takže nebol doma celú noc.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Jerrese Jerrese | Web | 19. července 2017 v 16:26 | Reagovat

Ako sa dostať zdarma iPhone6Plus? Veľmi jednoduché! Podrobností WEB!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama