Veríte v osud? 35.diel 2/2

12. září 2014 v 15:01 | Mešteková |  Veríte v osud?
A ďakujem za komentáre baby :) Som zvedavá na to, čo poviete na ich stretko :)
"Sakura, ak sa nemýlim, si rovnako stará ako Sasuke," príjemne sa na mňa pousmial a ja som jednoslovne odpovedala, pretože nič iné ma nenapadlo.
"Plánuješ ísť na vysokú?"
"Áno pane, som prijatá na medicínu," Itachi ma potľapkal po pleci, akoby mi gratuloval a pani Uchiha si nadšene povzdychla.
"To je skvelé, srdiečko," jej oslovenie mi vohnalo červeň do líc.
"Gratulujem, je to veľký úspech," pán Uchiha na mňa kývol hlavou a potom privolal čašníka, aby mu priniesol whiskey s ľadom.
"A čo robia tvoji rodičia?" jeho slová spôsobili, že som otvorila ústa na prázdno a všimla som si, ako sa pani Uchiha zamračila a Itachi sa nepokojne pomrvil.
"Otec-" prehovoril, akoby sa ho snažil varovať, ale Sasuke mu skočil do reči.
"Už som ti hovoril, že Sakuriny rodičia nie sú medzi nami, mohol by si začať aspoň raz v živote počúvať," Sasuke škrípal zubami a mračil sa na niekoho, kto by mal byť jeho vzorom. Jeho otec bol na moment ticho, videla som, ako sa zarazil a potom si povzdychol.
"Ospravedlňujem sa," wow, čakala som asi hocičo, ale nie toto. Aj keď bolo to vhodné a nevhodné zároveň. Čo iné by mi mohol povedať po takej chybe?
Cítila som, ako Sasukeho hnev rastie, ale držal sa na uzde, začo som bola skutočne šťastná.
"To je v poriadku," vyhla som sa pohľadu na jeho otca a namiesto toho mi padli oči na Sasukeho matku, ktorá sa mi pohľadom ospravedlňovala. Pousmiala som sa na ňu, aby videla, že sa nehnevám.
"Aké bolo stretnutie?" Itachi sa pokúsil rozbehnúť rozhovor, pretože tu bolo dosť dusno po našich posledných slovách, začo som mu v duchu ďakovala.
"Zahraničný obchodníci stále vyjednávajú, nepáči sa im cena za ktorú chcem kúpiť nehnuteľnosť vo Švajčiarsku, takže som ich spracovával. Ale budú musieť pristáť na dohodu, ak nechcú skrachovať." fu, Švajčiarsko... skoro mi zaskočila jahoda, keď som sa opäť napila.
"Načo rozširuješ svoje obchody tak ďaleko? Veď už sám nestíhaš mať všetko pod kontrolou," Itachicho kyslá tvár sa obrátila k otcovi, ktorý sa na tom zasmial, ale nebol tam žiaden humor.
"Preto rátam s tým, že mi Sasuke pomôže a neskôr prevezme moju prácu," keď to povedal, takmer som zalapala po dychu. Ešte stále v to dúfa?
K nášmu stolu prišli čašníci a priniesli nám prvé jedlo a pitie, ktoré si pán Uchiha objednal. Ani jeden z nás však nezačal jesť, len sme sa na seba dívali.
"Idem na právo, nebudem mať čas, aby som sa staral o tvoje obchody," Sasukeho chladný tón sa mohol vyrovnať jeho otcovi, ktorý odložil pohár s whiskey a zaškeril sa.
"Stále ťa to drží?"
"Prijali ma, tvrdo som kvôli tomu pracoval, takže samozrejme, že ma to drží," na Sasukeho slová reagoval zaťatím sánky. Pani Uchihová si povzdychla a Sasuke držal pohľad na otcovi, odmietal pred ním cúvnuť.
Obdivovala som jeho odvahu.
"Právo nie je vhodné pre takého človeka, ako si ty," Sasukeho ruka skoro rozdrtila tú moju pod stolom ako zaťal päsť, ale ja som si držala vyrovnanú tvár. Bola som v šoku z toho, ako potápal vlastného syna.
"Ty si nikdy nevedel, čo je pre mňa vhodné," pustil moju ruku do ktorej sa navracal cit, ale obávala som sa situácie, ktorá tu nastala. Vzduch zhustol ešte viac ak sa dalo a túžila som sa vypariť z povrchu zemského.
Fugaku Uchiha si znovu odpil a zobral si príbor, ignorujúc slová svojho mladšieho syna. Nikto z nás si poriadne neuvedomoval, že tu máme predjedlo a tak sme ho nasledovali. Chvíľu bolo počuť len cinkanie príborov a ja som bojovala s tým, prehltnúť olivu.
"Takže, Sakura... poznáš môjho syna dosť dobre?" nenútene si vložil príbor s kúskom šunky plnenej akousi chrenovou omáčkou do úst a pozorne sa na mňa zadíval. Nechápala som, čo presne tým myslí, ale nenechala som sa vyhodiť z rovnováhy.
"Samozrejme pane," mala som chuť povedať: "Inak by som tu nesedela," ale to by bolo asi príliš drzé.
"Takže vieš o ňom všetko?" mala som tušenie kam tým mieri, ale pokračovala som, hrala som s ním.
"Myslím, že viem všetky podstatné veci, ktoré sa v jeho živote udiali,"
"A aj napriek tomu si od neho neutiekla s krikom?" teraz nadvihol obočie. Sasuke potichu zavrčal a Itachi sa zamračil na ich otca.
"Nie, pane."
"Takže vieš, že je vrah," skonštatoval, ale len zbytočne do toho rýpal a on to dobre vedel. Pani Uchiha zalapala po vzduchu, Itachi sa na neho osopil a Sasuke sa zasmial, úplne bez humoru.
"Nehovoríš jej nič nové, otec. Vie o mne všetko, viac ako ty alebo ktokoľvek iný," chladnokrvne ho prevŕtal očami, ale jeho otec mu venoval rovnaký pohľad.
Ak by mohli, zabili by sa navzájom.
"Vášho syna mám rada takého, aký je," odvážne som vystrčila bradu, aby som mu ukázala, že... neviem... že som silná a viem čo chcem?
Fugaku sa pozrel na Sasukeho a uškrnul sa. Bola som prekvapená, keď som si všimla, že mali podobné výrazy tváre.
"Nikdy som si nemyslel, že by si si mohol nájsť dievča, ktoré by ťa chcelo," počula som tam pohŕdanie a to ma zabolelo aj za Sasukeho.
"Fugaku, čo to hovoríš, je to náš syn," Mikoto Uchiha konečne prehovorila a v jej očiach sa zračil hnev na svojho manžela, nepáčilo sa jej, ako sa chová a ja som bola viac ako len znechutená.
Ale on ju ignoroval, akoby tam ani nebola.
"Skôr či neskôr od teba ujde, keď si uvedomí čo si zač. Snáď si nemyslíš, že by s tebou vydržala? Jedine tak kvôli peniazom." ohrnul hornú peru a prižmúril oči na Sasukeho.
V zlomku sekundy som si uvedomila, že stôl sa posunul o niekoľko centimetrov a ja som stála na nohách. Vlastne, nie... Ja, Sasuke a Itachi sme stáli na nohách, stoličky boli prevrátené a pani Uchiha sa tiež odsunula v absolútnom šoku z toho, čo sa tu stalo. Len jeho otec sedel a pozoroval nás bez jediného slova.
"To stačilo, otec!" Itachi zasyčal nebezpečným tónom a ruky mal položené na stole, ako sa nakláňal cez všetko to jedlo k ich otcovi. Boli sme zastrčený vzadu, takže nikto na nás nevidel, dokonca ani čašníci tu neboli. Tichá hudba z reprákov znela až nemiestne, keď sa ozývala okolo nás.
Sasuke ma držal za ruku a skrýval ma za svojim telom zatiaľ čo sa úplne chvel, pokúšajúc sa ovládnuť hnev a nakoniec spravil krok dopredu.
Bože, srdce sa mi tak roztĺklo, že mi skoro prerazilo hrudný kôš a hrôza ma obarila keď som videla, že sa obaja jeho synovia postavili proti nemu.
Bolo mi jedno, či si o mne jeho otec myslel, že som zlatokopka. To čo mu hovoril by nemal nikdy hovoriť otec synovi.
Chcela som ho zachytiť, pretože som sa bála čo môže spraviť, ale on ma pustil a než som sa nazdala, chytil Itachiho za plece, aby ho stiahol z otcovej blízkosti.
"To je v poriadku, Itachi," no to teda nie je. Štýl, akým hovoril nebol vôbec v poriadku. Mal príliš hlboký hlas, príliš nebezpečne posadený.
Jeho brat sa narovnal a zazeral na hlavu ich rodiny.
"Je to váš syn, ako mu môžete hovoriť také veci?" zasiahla som skôr, ako by stihol Sasuke alebo Itachi hocičo povedať a úmyselne som sa posunula viac dopredu.
"Je to pre jeho vlastné dobro," utrel si ústa servítkou a opäť sa napil z jeho alkoholového nápoja, akoby sa nič nedialo.
"Prosím ťa otec, tvoje slová sú doslovne nechutné," Itachi držal so Sasukem tak pevne, až sa mi chcelo plakať nad tým, aký úžasný vzťah medzi sebou mali. Sasuke mu dal dolu ruku z pleca a pretrel si tvár, akoby bol už zo všetkého unavený.
"Mali by ste si uvedomiť, že vás syn je úžasný človek a nezaslúži si vaše pohŕdanie ani váš prístup," ani som sa nepokúšala skryť znechutenie v mojej tvári, keď som mu to hovorila. Bola som plná hnevu a túžila som ho zaškrtiť.
"Sakura, neplytvaj slovami na niekoho, ako je on," rukou chytil tú moju a spravil zopár krokov dozadu.
"Môžeš mi hovoriť čo chceš, ale nikdy sa neopovažuj vkladať Sakuru do svojich úst," zavrčal a ja som úplne cítila, ako sa drží na uzde len končekmi prstov.
"Večera skončila, takže nás ospravedlňte, Itachi, mami," otca úplne odignoroval a než som stihla hocičo povedať, už ma ťahal cez celú reštauráciu - ignorujúc spýtavé pohľady ľudí - dolu po kamenných schodoch do haly.
Pustil ma a vybral sa k hosteske, aby vyzdvihol môj svetrík a ja som tam zostala sama, objímajúc si hrudník ako mi zostalo chladno. Triasla som sa na celom tele, keď som si spätne prehrala celé to fiasko.
Počula som klopýtanie opätkov po schodoch, ale neotočila som sa až kým mi teplá ruka nespočinula na pleci.
"Je mi to veľmi ľúto," Sasukeho mama ma otočila k sebe a tvárila sa zničene, keď sa mi ospravedlňovala.
"Mne sa neospravedlňujte," zakrútila som hlavou a zadívala sa do jej úprimnej srdcovej tváre.
"Nemysli si, že by sme ťa považovali za niekoho, kto by využíval Sasukeho kvôli peniazom. Môj manžel je..." stíchla, nevedela nájsť vhodné slovo a potom premiestnila pohľad vedľa mňa keď som si uvedomila, že prišiel Sasuke s mojim svetrom.
"Si v poriadku? Veľmi ma to mrzí, synček," videla som, ako jej oči nabrali vzhľad skla, ako sa jej tam hromadili nepreliate slzy. Sasuke mi natiahol sveter a pritiahol si ma čo najbližšie k svojmu boku.
"Neospravedlňuj sa za otca. Už to nikdy nerob, pretože musíš vedieť, že sa nezmení," pozrel sa dolu na svoju matku tvrdým pohľadom.
Prikývla a zhlboka sa nadýchla.
"Som nesmierne šťastná, že si vstúpila do jeho života, Sakura," teraz sa otočila na mňa, "aj napriek všetkému čo sa stalo, aj napriek tomu si s ním a pre mňa je to tá najúžasnejšia vec na svete," s kútika oka jej vytiekla slza, ktorú sa neobťažovala zotrieť. Bola hrdá žena a nehanbila sa ukázať svoje city. Pociťovala som k nej sympatie.
"On vstúpil do môjho života a tým ma zachránil, pani Uchiha," pred sebou.
"Odvezie ťa Itachi, alebo ideš s nami, či zostávaš s otcom?" Sasuke spravil krok k nej, jeho tvrdý pohľad nahradila roztopená temnota a sklonil sa, aby jej zotrel slzu, ktorá jej stekala po líci.
"Itachi ma zoberie," vydala zo seba niečo medzi smiechom a štikútnutím a Sasuke jej pritisol pery na vrch hlavy.
"Tak sa uvidíme neskôr," zašepkal jej do vlasov a otočil sa ku mne. Sledovala som to s úplne roztopeným srdcom. Vedela som, že Sasuke sa jej pokúša vynahradiť všetky tie roky, ale to, ako sa k nej nežne správal ma dojalo.
"Dovidenia," pozdravila som ju nesmelo, keď nám zakývala a obaja sme vyšli do súmraku. Počkali sme na auto a potom sme si sadli dozadu.
"Odveziem vás domov, pane?" spýtal sa šofér v spätnom zrkadle a Sasuke mu len kývol. Potom obalil ruku okolo mňa a pritiahol si ma k sebe. Sám si oprel druhú ruku o auto a zadíval sa von.
"Ideme k vám? Ale tvoj otec,"
"Nebude doma, dnes večer odlieta preč," zamumlal do svojej dlane a kútikom oka sa na mňa zadíval, akoby kontroloval, či som v poriadku.
"Mrzí ma čomu som ťa vystavil," zašepkal a ani sa na mňa nepozrel, namiesto toho sa díval von oknom.
"Nevystavil si ma ničomu. Dopadlo to ako dopadlo, máme to za sebou a to je podstatné," nikdy som nebola dobrá v chlácholení, ale on nereagoval. Namiesto toho sledoval pouličné lampy.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 12. září 2014 v 16:15 | Reagovat

Hmm, k prvej časti by som povedala: v predošlej či ktorej časti ju prvý krát odtiahol od seba a tým ju vlastne ako keby odmietol a ja som čakala to pravé mestekovské (on ma odmietol) ale nebolo to tam a teraz to už konečne prišlo :) stretnutie s jeho otcom dopadlo nad moje očakávania :-D  8-)  O_O ja proste nemám slov čítala som to so zatajeným dychom a páčalo sa mi na tom proste všetko :-D ;-) chcela som si zapisovať veci čo sa mi tam páčili no dajak som sa k tomu ani nedostala nebolo kedy :D teším sa na to čo sa bude diať ďalej :-D ešte aby som nezabudla :) obrázky super, hlavne ten prvý sa mi veľmi páčil :)

2 Florence Florence | 12. září 2014 v 18:46 | Reagovat

A ja som sa bála, že bude bitka :D Super to bolo, vôbec všetko, Sakurine pocity, Sasukeho otec a jeho mama, Itachi a Sasuke... Proste úžasné, nemám slov, teším sa na ďalší diel :-)

3 Michel Michel | 13. září 2014 v 19:41 | Reagovat

Super! uplne dokonale v prvej časti na konci ma potešil ten GIF bol pekný :) stretnutie s jeho rodičmi...no nečakala som že jeho otca urobíš až tak s prepáčením blbého ale je to fakt sedlák :D hrozne :D mať tolko penazi mal by sa vediet aspom správať :) chudák Sasuke fakt...aspom že zvyšok rodiny je v poriadku až mi Sakury prišlo luto  :D teším sa na dalši diel bolo to naozaj super :)

4 molly molly | 15. září 2014 v 20:40 | Reagovat

Zabrala sem se do toho úplně :-D je to parádně popsaný :-D i když ta večeře nedopadla nejlíp, tak to tak prostě muselo být, bylo dobře, že se Fugaku zjevil ve své celé kráse (y) být na Sakuřiným místě, tak bych mu vlepila nebo na něj spustila :-D ale těžko říct, třeba bych nepopadla ani dech -_-

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama