Veríte v osud? 31. diel

3. září 2014 v 11:00 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ospravedlňujem sa, ale ďalší diel pridám asi až v nedeľu, alebo v pondelok. Bohužiaľ, nemám teraz čas písať. Momentálne makám na smutočnej reči a stále s ňou nie som spokoná, takže do piatka ju musím dopísať, lebo ju hovorím na pohrebe. A v sobotu musím ísť na svadbu. Zákon schválnosti -,-"
Takže sa vidím najneskôr v pondelok. Ďakujem za vaše komentáre.


Kaidan stál vo dverách, díval sa na Sasukeho, ktorý ho prepaľoval pohľadom, ktorý snáď môže zabíjať. Ani jeden z nich nebol nadšený tým, že vidí toho druhého. Boli tak strnulí, že snáď ani nedýchali.
"Čo tu robíš?" môj hlas bol kľudný, za čo som si musela gratulovať, pretože mi v hlave šrotovalo a pokúšala som sa vymyslieť plán, ako ich dostať od seba. Najlepšie na druhý koniec sveta.
Hučala mi krv v ušiach. Na moment som si pomyslela, že by sa tu mohli pobiť a tá myšlienka ma vydesila.
Kaidan sa pozrel na mňa keď som sa postavila vedľa Sasukeho, aby som zaujala jeho pozornosť - pri tom som sa nepatrne obtrela o Sasukeho rameno, aby som mu dala vedieť, že je všetko v poriadku a nech sa ukľudní - a mierne sa pousmial.
"V pondelok som ti volal, ale nezdvíhala si. Od utorka máš vypnutý mobil a keď som ťa včera nevidel v práci, Ino mi povedala, že si chorá... no... a tak som si povedal, že by som ťa šiel skontrolovať a spýtať sa či niečo nepotrebuješ," jeho oči ma pozorne sledovali, ale ja som priam cítila ako Sasuke vedľa mňa tuhol viac a viac zo sekundy na sekundu a to som si myslela, že sa to už viac nedá. Ak by vyletel z kože, nedivila by som sa.
Do mobilu som sa nepozerala od nedele večera. Mala som ho v tichom režime a predpokladám, že sa mi v utorok vybil. Iba som hádala, že bude v džínsoch v koši na pranie. Tak som zostala pohltená svojou chorobou a osobnou bublinou, ktorú sme si so Sasukem vytvorili, že som ani nevnímala okolitý svet. Kľudne vonku mohla vybuchovať atomovka a ja by som mala na háku a možno by som si to ani nevšimla.
"Je o ňu dobre postarané, nemusíš si robiť starosti," prisahám Bohu, že Sasukeho zdvorilo chladný tón, aký používal, bol nebezpečnejší ako len nebezpečný. Kai sa na neho pozrel s pohľadom, ktorý naznačoval, že to robí veľmi nerád.
"To vidím," vykrivil pery v úškrne, ktorý mal nádych akéhosi podpichovania a zároveň výsmechu. Sasuke spravil jeden krok vpred, akoby sa na neho skutočne chcel vyrútiť a uvaliť mu na mieste, ale na moje prekvapenie, moja ruka vystrelila závratnou rýchlosťou a zachytila som ho. Stiahla som ho späť a donútila ho, aby stál vedľa mňa. Vsunula som dlaň do tej jeho a preplietla si s ním prsty, aby som si bola istá, že ho udržím pri sebe. Stisla som mu ruku.
"Nečakal som, že by som tu na teba mohol natrafiť," Kaidan videl, ako som trhla Sasukeho telom a teraz sa díval na naše spojené ruky. Nevyzeral, že by ho nejako rozrušil fakt, že Sasuke mu skoro vrazil. Bol kľudný a nebojácny. A slová adresované Sasukemu boli pohŕdavé.
"Na rozdiel od teba mám dôvod tu byť a ak to tu chceš náhodou navštevovať, natrafíš na mňa častejšie, ako si myslíš," Sasukeho vyhrážka bola zamaskovaná, ale jasná. Ak sa ku mne priblíži, niečo mu urobí. A rovno mu tým dal najavo, že ja som jeho.
Kaidan sa na mňa pozrel s pohľadom, ktorý naznačoval, že nie je nadšený tým, že som tu so Sasukem po tom čo mi povedal. Úplne som videla ako mu v očiach bliká slovo: hlúpa. A potom tam bolo sklamanie, akoby si myslel, že mám viac rozumu.
"Radšej sa o ňu poriadne staraj a kroť svoju nestabilnú stránku, aby sa jej niečo nestalo," do čerta! On ho provokoval! Sasuke zaťal sánku a videla som, ako mu v nej tepe. Obaja sme vedeli na čo Kaidan narážal.
"Ďakujem za starosť, ale som v dobrých rukách," môj hlas bol strohý a pohľad som mala tvrdý, keď som mu ho venovala. Nepáčilo sa mi, ako sa správal k Sasukemu, ale Sasuke tiež nebol najmilší. No Kai to prepískol.
Kaidan zvesil stuhnuté plecia a prižmúril oči, akoby ma chcel varovať. Zamračila som sa na neho, aby som ho teraz varovala ja, nech váži slová.
"Fajn, myslím, že čo som chcel, už som zistil. Mal by som ísť," potom sa zvrtol a vyšiel do hustého dažďa. Nastúpil do auta a odišiel.
A ja a Sasuke sme tam stáli až kým nebol z dohľadu. Potom zacúval dozadu a ťahal ma za sebou, aby mohol zatvoriť dvere. Otočil sa na mňa a chvíľu si ma zamyslene prezeral. Nepýtal sa, odkiaľ Kai vie, kto Sasuke v skutočnosti je. Myslím, že mu to bolo istým spôsobom jedno. Vedel, že keby sa niekto zaujímal, zistí to ľahko. Ale ani jeden z našich kamošov sa nestaral o to zisťovať si informácie o iných. A ja som tak trochu nevedela čo si mám o Kaidanovi myslieť. Mala som ho rada, ale jeho správanie mi rozprúdilo hnev v žilách.
"On sa bude stále pokúšať," povzdychol si a prstom mi prešiel po líci tesne pod okom.
"Pokúšať?" nechápala som o čom hovoril, ale pochybovala som o tom, že by Kai mal skutočne záujem. Nikdy som mu nedala ani len dôvod myslieť si, že by sme mohli mať vzťah. Videl v ňom nepriateľa, ktorým nebol. Asi bol trochu paranoidný, viac majetnícky a dosť žiarlivý.
"Nepoznáš ho, Sakura. Možno si myslíš, že hej, ale on ti ukazuje len tú stránku, ktorú chce aby si videla."
"Preháňaš," prevrátila som očami, pokúšala sa zvrátiť reč od Kaidana, skutočne som sa o ňom nechcela rozprávať.
"Ako myslíš, ale bol by som radšej, keby prestal obháňať moju priateľku." venoval mi vševediaci úsmev a ja som sa zachvela kvôli tomu slovu. Zbožňovala som ako znelo a chcela som, aby ho hovoril stále.
"Neobháňal ma," aj napriek všetkému som sa zamračila. Nebola som fenka, aby ma chlap obháňal ako nejaký pes.
Dal mi ruky na ramená a nesmeroval ma do chodby, aby sme sa vrátili do kuchyne.
"Kiež by," mohla som počuť menšie zaškrípanie zubami, ako hovoril.
"Kto to bol?!" Naruto zahulákal z obývačky, až sme sa obaja so Sasukem prikrčili. Potichu zamumlal nadávku, ktorej som nerozumela a potom mi pricapil ruky na uši.
"Keby si zdvihol tú svoju lenivú riť, tak by si mohol osobne privítať tvoju mamu!" Sasuke zareval rovnako nahlas, ako Naruto, ale pritláčal mi dlane na uši a odkláňal sa odo mňa, aby ma ušetril tej bolesti z kriku. Asi chcel dať Narutovi ukážku toho, aké to bolo "príjemné". Pokračoval so mnou v ceste a dal dolu ruky z mojej hlavy, keď sme zastali vo dverách do obývačky.
Naruto bol celý bledý a obzeral sa na všetky smery.
"Moja mama je tu?!" vyprskol a oči sa mu rozšírili ako golfové loptičky. No to ma podrž, on má strach zo svojej matky?
"Nie je, Sasuke si robil srandu," Hinata sama vyzerala akosi otrasená z toho kriku keď potichu zašepkala. Na Narutovi bolo vidieť viditeľné uvoľnenie.
"Ty sa bojíš svojej mamky?" smiala som sa do dlane, proste som si nemohla pomôcť. Predstava svalnatého osemnásťročného chalana, ako sa bojí svojej matky mi prišla vtipná.
"Nevieš aká je..." nasucho prehltol, "je desivá keď sa naštve. A keď mala údajne prísť sem, tak som si myslel, že ma prišla roztrhať na kusy," tisla som k sebe pery, keď som videla jeho hrôzu v očiach. Fakt som sa snažila nesmiať sa.
"Mne príde byť v pohode," Sasuke pokrčil ramenami. Mala som vedieť, že poznal jeho matku - veď boli kamoši. A dokonca musel poznať aj jeho otca, keďže vyšetroval jeho prípad.
"K tebe možno, lebo nie si jej syn," striasol sa hrôzou.
"Prifarbuje," Sasuke na mňa prevrátil očami a zobral ma za ruku, aby ma doviedol do kuchyne, kde sme sa spoločne pustili do prípravy jedla. Naozaj by som chcela spoznať Narutovu matku... a vlastne aj jeho otca, keďže sa staral o Sasukeho prípad.
"Takže si vychádzaš dobre s Narutovými rodičmi?" hrýzla som si spodnú peru a sústredia sa, aby som si tento krát nepokrájala prsty.
"Áno, sú veľmi... láskaví a otvorení," hľadal správne slová na to, aby ich mohol opísať a tieto mi stačili.
"Sú pyšní rodičia a podporujú Naruta. Dokonca podporovali aj mňa. Jeho otec bol prvý, kto mi veril a osobne si vyžiadal môj prípad. Pracuje v Tokiu a mal som šťastie, že o mňa prejavil záujem, len čo sa dozvedel podrobnosti." Áno, rozhodne som ich chcela spoznať.
"Kam vlastne ide Naruto na školu?" rozhodla som sa zmeniť tému, pretože som ho nechcela opäť vrátiť do jeho osobnej temnoty. Občas som mala strach, že by sa mi mohol do nej ponoriť, uzavrieť sa tam a nehľadať svetlo.
"Do Tokia, dostal basketbalové štipendium," takmer som si vydýchla, keď som si uvedomila, že bude blízko Hinaty. Ale stále som nemohla dýchať, lebo som nevedela, či bude Sasuke blízko pri mne.
"A ty? Tá tvoja škola je kde?" takmer som zašepkala, ako som zadržovala dych v úzkosti. Čo ak sa neuvidíme tak často? Čo ak medzi nami bude veľká diaľka? To býva vo vzťahoch problém. Nebudeme môcť byť tak často spolu, keď budeme obaja študovať.
"Tiež v Tokiu," pozrel sa na mňa a pokrčil ramenami, potom sa zarazil a keď zbadal v mojej tvári úľavu, za kútiky mu zaťahal provokačný úsmev.
"Och, ty si sa bála, že budeme od seba ďaleko?" áno, podpichoval ma.
"To je milé," pokračoval s úškrnom, keď som mlčala a moje telo zalievala horúčava. Nechcem, aby vedel, že mi na ňom až tak záleží. Je to akoby som odhaľovala zo svojich citov viac ako on.
"Sakura, keby sme mali obaja študovať na iných kontinentoch, vždy sa dá nájsť nejaké riešenie ako byť spolu," teraz položil nôž naspäť na dosku a pritiahol si ma k sebe, chrbtom ma tlačil na svoj hrudník a ovíjal okolo mňa svoje ruky.
"Zasa preháňaš." zamumlala som konečne.
Nebudeme študovať tak ďaleko, budeme v jednom meste.
"Nie, nepreháňam, vždy by som hľadal riešenie ako byť s tebou," jeho dych ma pošteklil na uchu a potom jeho pery pritisol na môj krk.
"Hmmm," asi som prestala rozmýšľať. Čo mi to hovoril? A čo som chcela vôbec odpovedať?
Zvrtol ma k sebe a pritisol na linku. Odtiahol sa odo mňa len toľko, aby sa jeho tvár mohla objaviť pred tou mojou, ale naše telá boli tesne u seba. Cítila som každý nádych a rytmus jeho srdca.
"Ak ma teraz niekto preruší, zabijem ho," zavrčal hrozivo, ale pri tom sa usmial a potom ma naplno pobozkal.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 sista sista | 3. září 2014 v 15:12 | Reagovat

1.Verím že sa ti ta smútočná reč podarí a úprimnú sústrasť
A teraz ku poviedke: Keď sa tam objavil Kai tak som myslela že sa tam na mieste pozabíjajú :D a ta posledná veta ktorú Sasuke povedal bola super a pri tom taká zlata :P :D

2 Florence Florence | 3. září 2014 v 15:48 | Reagovat

No, úprimnú sústrasť,  prajem ti, nech sa ti reč podarí :) Obrázok super ;-)
Kaia som stejne nemala rada od začiatku :D Naruto a Kushina... Bože, to bolo moc :D Fajn, že tie školy majú blízko :) Teším sa na ďalšiu :)

3 molly molly | 3. září 2014 v 21:22 | Reagovat

Upřímnou soustrast, určitě musí být složité psát smuteční řeč, takže hodně štěstí a síly.
S Kaiem to bylo vyřešený hezky, mně se ta situace líbila, protože se Sakura nesnažila být neutrální, ale byla na Sasukeho straně :3
Kushině si nechala charakter (jako v podstatě všem :-D) , to je dobře :3 :3 parádní scénka, vidím ty obličeje :-D vyděšený Naruto :3 :-D
Dobře, že si všichni budou stále blízko, i když je Tokio obří, určitě se od sebe moc neoddálí :-D třeba budou bydlet v jednom bytě, že jo :-D
Vůbec by mě nepřekvapilo kdyby je Naruto   zase vyrušil a Sasuke by měl chuť ho opravdu zabít :-D nebo aspoň honička po baráku :-D
Jo a úvodní obrázek zase šuper :3
GOOD JOB! 8-)  ;-)

4 Taurin Taurin | 4. září 2014 v 14:21 | Reagovat

úprimnú sústrasť mestečka, btw ak by si potrebovala inšpiráciu: The.Fault.in.Our.Stars.
poviedka bola znovu taká oddychová a tak vcelku fajn :D páčilo sa mi ako Sakura zachytila Sasukeho, normálne som sa bála, že či jej to potom nevykričí ale pohoda :D Kushina je chúďa zlá ako vždy :D :-D chudák Naruto :D takto ho strašiť :) teším sa na ďalšie diely a pls neospravedlňuj sa za to, že "nestíhaš" veď ty už máš nadrobené na niekoľko mesiacov dopredu :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama