Veríte v osud? 30. diel

31. srpna 2014 v 18:32 | Mešteková |  Veríte v osud?






A ten prostredný je približne podobný Kaiovi, povedala by som :) Prepáčte za ďalšie oneskorenie, ale včera večer sa ma blog.cz rozhodol štvať a nepustil ma prihlásiť sa :D


Vo štvrtok okolo poobedia sme všetci štyria sedeli v obývačke na zemi, mali sme pustenú hudbu tak potichu, aby nás nerušila a sústredili sme sa jeden na druhého. Pod sebou sme mali deku, ďalšie deky na sebe a hrali sme spoločenské hry. Nikomu z nás sa nechcelo pozerať filmy a v tomto odpornom upršanom počasí sa nedalo robiť nič iné. Začal sa Jún a vôbec to nevyzeralo, že by sa poriadne blížilo leto. Počasie sa vlastne pokazilo posledný týždeň. Pred tým bolo riadne teplo, ale už som si začínala myslieť, že leto ani nepríde.
"Vyhrali sme," povedala som sladkým hláskom a hodila po chalanoch kartičky aby som zdôraznila ich prehru. Naruto sa tváril zničene, zatiaľ čo na Hinatinej tvári hral nadšený úsmev z výhry. Sasuke sa pousmial a drgol do Naruta, aby sa prestal ofukovať.
"Podvádzali," zahundral blondiak s našpúlenou spodnou perou. Ledva som držala smiech na uzde. Za dnešný deň to bolo už piaty krát, čo mňa a Hinatu obvinil z podvádzania. Hrali sme logické hry, v ktorých som bola dobrá, ale viem, že Sasuke sa ani veľmi nesnažil, pretože jeho inteligencia bola tak vysoká, že by nás položil obe keby chcel. A to ma iritovalo, že nás nechal vyhrať...trochu.
"Idem urobiť niečo na jedenie," zdvihla som sa v momente, kedy Naruto vytiahol shogi a rozložil figúrky. Vybrala som sa do kuchyne, kde som vytiahla pečivo, zeleninu, šunku a syr. Začala som všetko pripravovať a myslela som na to, že sa cítim omnoho lepšie, takmer zdravá a vôbec som nebola malátna. Stále som síce vyzerala choro, bola som bledá a kašľala som, ale už som mala len slabú teplotu a len večer, nie ráno.
Stála som tam a počúvala dážď, veľké sklené dvere do záhrady boli otvorené a cítila som vôňu ozónu, ktorú som si obľúbila. Na moment som sa zadívala na zelené kríky, stromčeky a trávu, ktoré siahali kam moje oko dovidelo a priala som si ísť von či už pršalo, alebo nie. V dome mi z toho už riadne šibalo.
Odvrátila som hlavu od záhrady, aby som sa mohla sústrediť na krájanie.
"Pomôžem ti?" Sasukeho hlas ma vyľakal až tak, že som nadskočila a nôž mi prešiel kožou do hĺbky prsta. Pustila som ho so zakričaním a odskočila som od dosky so zeleninou, trasúc rukou aby som sa zbavila bolesti. Sasuke rýchlo prešiel ku mne a chytil mi ruku, silou si ju pritiahol k sebe, ale stále som sa trhala z jeho dosahu. Nechcela som aby sa zakrvácal, alebo aby sa toho dotýkal. Štípalo to!
"Nie je to hlboké," povzdychol si a pozrel sa na mňa, keď mi púšťal ruku a ja som mohla ísť k umývadlu, aby som si napustila vodu. S rozboleným hrudníkom som sa pokúšala zhlboka dýchať, ale srdce sa snažilo predrať si cestu von od ľaku.
"Nemôžeš ma takto desiť... ach," mumlala som potichu a sledovala vodu, ako sa farbila do červena.
"Prepáč, ani ma len nenapadlo, že sa ma tak zľakneš," šiel do linky, kde boli rôzne veci a vytiahol odtiaľ bielu tašku.
"Čo to je?" zúžila som oči a pozorovala ako ju drží v rukách.
"Je tam leukoplast," nadvihol obočie nad mojou podozrievavosťou. Správala som sa ako trubka, viem. Ale prekvapilo ma, že vedel, kde je lekárnička.
"Vyznáš sa tu lepšie ako ja a si tu len štyri dni," pokrútila som hlavou v neveriacom geste keď vyťahoval veci. Obrátil sa na mňa s úsmevom, podávajúc mi gázu, do ktorej som si mala utrieť ruku.
"Ibalgin sme čerpali odtiaľto, lebo sme ho zabudli kúpiť," pokrčil ramenami v jednoduchom vysvetlení a donútil ma vložiť moju ruku do jeho dlane. Stále sa odtiaľ valila krv a mala som dojem, že nestihne ten leukoplast ani priložiť na ranu. Krvné doštičky pracoval príliš pomaly a rozčuľovalo ma to.
"Hmmm," Sasuke si priblížil môj ukazovák k tvári, aby sa mohol lepšie prizrieť a odrazu otvoril ústa a vložil si ho tam. Šokovane som vypúlila oči a zalapala po dychu, keď som ucítila vlhkosť a uvedomila si, že mi cucá zranený prst.
"Č-čo to," sánku som mala dolu a nevedela som sa preniesť cez prvotný šok. On si ma nevšímal, ani sa mi nedíval do očí. Sústredene sal môj prst a potom sa na mňa pozrel s pobavením v očiach. Vytiahol ho z úst, utrel a rýchlo ho prelepil.
"Je to stará metóda, sliny na chvíľu zadržia krvácanie, ale skutočne len na chvíľočku," tváril sa, akoby to bola úplne bežná vec, ale veď... on cucal moju vlastnú KRV! Odložil tašku späť na svoje miesto, nabral do pohára vodu a poriadne sa napil, asi aby spláchol pachuť železa.
"Koľkým ľuďom si takto ošetroval rany?" striasla som sa.
"Nikdy nikomu, len som to čítal a zaberá to očividne. Bol to pokus," venoval mi úsmev, ktorý rozdávajú hviezdy na červenom koberci, akoby sa nič nedialo. Ten prst som si mohla do úst strčiť aj sama!
"A-ale, bola to krv a ty si... a cudzi-" ani sa nezaxichtil, akoby mu nevadila tá chuť.
"Nevadí mi krv, zvykol som si na jej chuť po toľkých bitkách a okrem toho, spláchol som ju vodou." pokrčil ramenami. Okamžite sa mi však v hlave vynoril obraz Sasukeho ako vypľúva krv. Musela som sa oprieť o linku pre podporu.
"Kedy ma prestaneš prekvapovať?" z úst mi vyšiel malý smiech, ešte stále s podtónom šoku.
"Dúfam, že nikdy," vtlačil mi bozk na líce a uväznil ma medzi jeho telom a linkou, keď mi jednou rukou objal pás a v druhej držal vodu z ktorej sa opäť napil.
"Začínam sa ťa trošku báť," rukou som si musela prejsť po tvári, mala som dojem, že by som tak mohla zotrieť svoj výraz plný neviery.
"Nie som upír, A nevzrušuje ma cucať ti krv, bola to prvá vec čo ma napadla." zachechtal sa mi do ucha a pritisol bližšie k sebe, odkladajúc pohár na pult. Zasmiala som sa už len tej predstave.
"Ak to urobíš ešte raz, začnem o tom pochybovať," jeho tvár sa ocitla pred mojou a sklonil sa nižšie, aby sa mi mohol zadívať rovno do očí. Jednu ruku položil zboku na môj krk a prechádzal mi stade jedným prstom. Zachveli sa mi pery a jeho oči ich hypnotizovali. Och, hej... chcem aby ma pobozkal. Veľmi. Priblížil sa ešte bližšie, ale zamrzol, keď sa celým domom ozval zvonček. Chvíľu sme boli ticho, dýchali sme si do tváre a počúvali kto to je, než sa ozvalo ďalšie zazvonenie. Takže ani Naruto, ani Hinata nešli otvoriť.
"Do čerta," zamumlal Sasuke a jeho pery sa pohybovali na mojich, čo mi vysielalo elektrické výboje do tela a spadla by som na zadok, nebyť jeho ruky a linky za mnou. Tretíkrát sa rozoznel ostrý tón a Sasuke sa oddialil, spúšťajúc ruky z môjho tela.
"Naruto, sakra, nemôžeš tam ísť?!" Nekričal na plné ústa, ale bolo ho dosť počuť. Z jeho nepríjemného, hlbokého hlasu bolo jasné, že ho to zvonenie vyrušilo z toho, aby ma pobozkal. Teda, mne to bolo zrejmé.
"Hráme shogi a sme sústredení, nemôžeš tam ísť ty, alebo Sakura?!" Naruto zareval späť a Sasuke na moment zadržal dych, akoby sa snažil ukľudniť. Pozrel sa na mňa pohľadom v ktorom bola frustrácia. Zobral banán z tácky a šiel do haly. Pred tým sa však zastavil pri oblúkových dverách, ktoré viedli do obývačky a šmaril ten banán rýchlosťou kobry.
"Smola kámo, chytil som to. Výhoda toho byť basketbalista," Narutov úškrn som mohla doslovne počuť. Sasuke prevrátil očami, niečo zavrčal a zvrtol sa na päte k vchodovým dverám.
"Ach," povzdychla som si s úsmevom nad ich hašterením a opäť sa otočila k zelenine, aby som skontrolovala, či som ju náhodou nezakrvácala. Všetko čisté, uff.
"Sasuke," zamrzla som, keď som počula, že niekto oslovil Sasukeho jeho menom. Prestala som dýchať, keď som si uvedomila komu ten hlas patril. A znel prekvapene, že mu otvoril práve Sasuke.
Okamžite som sa rozbehla k vchodovým dverám, pokúšajúc sa pripomínať si, aby som šla pomaly, nech sa tam nevrútim ako nejaká raketa. Ale moja rýchlosť bola dostatočná na to, aby som po ceste zakopla o koberček a tak preletela polovicu vstupnej haly. No našťastie som pristála na oboch nohách, len som sa zadržiavala steny jednou rukou a bola som v miernom predklone.
"Kaidan," Sasukeho chladný tón sa mi zahryzol až do kostí. Stáli oproti sebe, Sasuke držal ruku na kľučke a díval sa na Kaidana, ktorý vyzeral zmoknuto, prekvapene a v očiach sa mu odrážal hnev. Obaja na seba zazerali a nenávisť bola cítiť tak silno, že zaplnila všetko, dokonca sa nasiakla aj do stien a kričala na mňa. Dusila ma.
Čo tu do pekla robí?
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Michel Michel | 31. srpna 2014 v 18:43 | Reagovat

Ej ha dnes som si to prečítala tri minuty po pridani :D Budem sa zase opakovať . parádička .. som zvedavá čo tí dvaja zo seba dostanu :) tešim sa na dalši diel :) PS: Tie komentáre by som asi už mala obmedzit aspom na každý drhý diel lebo ti stále píšem to iste :)

2 Florence Florence | 31. srpna 2014 v 18:44 | Reagovat

Sasuke... Ja tom tiež robím, ale nie cudzím ľudom :D Keby som na Sakurinom mieste, asi by ma tiež trochu vydesil, no :D Naruto... je Naruto :D A z toho Kaia cítim problém :-| :D Teším sa na ďalší diel :)

3 sista sista | 31. srpna 2014 v 19:23 | Reagovat

Super diel :D Ako inak. Na Sasukeho mieste by som zorala tu tácku :D keby ju Naruto nechytil bolelo by to viac ako len z banánom :D Teším sa na ďalší diel :P

4 Taurin Taurin | 31. srpna 2014 v 20:34 | Reagovat

1. prvé čo vždy keď si všimnem, že je nový diel urobím je, že si pozriem aký je dlhý. Pri tomto som zakňučala ako môj pes, keď ho ráno zobudím :D :D (Taký krátky :-( )
2. To ako si napísala, že Sasuke by ich položil obe :D myslím, že ho bars preceňuješ mestečka :D :D
3. To ako sa Sakura zľakla :D pri tomto bode som si do wordu napísala : bambavá Sakura :D :-D
4.keby si videla môj znechutený ksich, keď som si prečítala ako jej Sasuke saje krv (smiala som sa sama na sebe a ešte aj teraz keď to píšem tak sa ksichtím :D ) inak neviem čo to máš za divné metódy ošetrovania reznej rany 8-O ale nevadí :D pobavilo
5. ooooj :-? a ja že už bude konečne zoznámenie s rodičmi :D ( poriadna búrka až tajfún :D ) a teď musí na scénu prísť môj obľúbený Kai po tom ako ma nahneval, že je taký bonzák ... :-|
6. Naruto znovu hviezdil :-)

5 molly molly | 1. září 2014 v 11:22 | Reagovat

páni 30.díl °O° krásná práce!
jako vždy to bylo parádní :) Sasukeho vyřešení problému mě tak nešokovala, nevím, tak nějak normální mi to přijde :-D Naru je super :3 Kaie za dveřma sem nečekala :-O šok pro mě :-D
zrovna ty se za opoždění omlouvat nemusíš :-D když přidáváš každý druhý den, kolikrát i dvojdíly , tak si můžeš dovolit přešvihnout rutinní termíny :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama