Veríte v osud? 29. diel

29. srpna 2014 v 23:49 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ďakujem za každý komentár :) ospravedlňujem sa za omeškanie a naozaj neplánujem z tejto poviedky urobiť pubertálny príbeh o tom, ako to len robia :D Taurin má pravdu, (ďakujem za podporu :3) naozaj sa zameriavam na citové záležitosti v poviedkach - je to moja slabina. Takže dúfam, že to, že tam napíšem necenzúrovanú verziu ohľadom tamtej veci nezaradí túto poviedku do erotických :D



Ďalší deň som sa zobudila ráno, keď mi do postele skočilo čosi, čo som nevedela identifikovať. Zvreskla som tak nahlas, že Sasuke sa vedľa mňa strhol a posadil sa tak prudko, že sa s niečím očividne zrazil - a to niečo bol Naruto. Dvojité: "Au" mi to napovedalo skôr, ako som otvorila oči.
Sasuke sedel vedľa mňa a držal sa za čelo, zatiaľ čo Naruto si trel bradu s grimasou, ktorú som nevedela zaradiť. Niečo medzi bolesťou a nadšenosťou.
"Čo si blázon?" zakňučala som a pokúšala sa odsunúť z dosahu Narutovej nohy, ktorá mi tlačila na koleno.
"Vymätenec," Sasuke mumlal nesúvislým hlasom a zložil si ruku z čela, aby mohol zazrieť na Naruta.
"Chcel som vám urobiť budíček, keď tak sladko spinkáte," päť kilo cukru v jednej káve mohlo ísť do prdele oproti Narutovému presladenému hlasu.
"Hinate je už lepšie, čo ty Sakura?"
"Cítila by som sa lepšie, keb-"
"Výborne," Naruto si nadšene tleskol a nadskočil, čím mi vohnal slzy do očí.
"Ty debil, okamžite z nej zlez! Čo nevidíš, že jej mliaždiš nohu?" Sasuke zavrčal na Naruta desivým hlasom a odstrčil ho, takže sa prevalil dozadu a takmer spadol z postele. Nepreliate slzy mi vystupovali z očí od úľavy. Pozrela som sa na Sasukeho s vďačným pohľadom a nečujne si oddýchla. On mi položil ruku na koleno pod prikrývkou, aby mi ho pomasíroval, pokúšajúc sa zbaviť ma bolesti. Bolo to od neho milé.
"Naruto, ja som ti hovorila, že ich máš nechať vyspať sa," Hinatin slabý hlások doľahol k nám a tak sme sa tam všetci pozreli. Stála v zárubni zabalená v deke a strapaté vlasy mala na všetky strany. Nepochybovala som o tom, že na tom nie som o nič lepšie.
"Som rada, že už vystrčíš hlavu z izby, Hin," venovala som jej úsmev, ktorý mi oplatila. Sasuke sa zvalil na chrbát naspäť do postele a prehodil si jednu ruku cez oči, zatiaľ čo mi palcom hladil pokožku na kolene. Bolo to príjemné a šteklilo to.
"Poď k nám," kývla som hlavou a Hin sa pohla, aby sa mohla následne vyšplhať na posteľ a Naruto ju zozadu objal.
"Ako si prežila dva dni horúčok?" usmiala sa na mňa a pokúšala sa vyhnúť pohľadu na Sasukeho, ktorý vyzeral otrávene. A keď očervenela, pochopila som, že to nebolo kvôli jeho prístupu, ale kvôli tomu, že bol opäť polonahý hoci zakrytý do pol pása. Roztomilé, ako ju vedelo mužské telo rozhodiť. Naruto musí mať zábavu. Skutočne by ma zaujímalo, ako včera zvládla tých desať minút o samote so Sasukem.
"Och, myslím, že už toho bolo dosť. Mám toho plné zuby," striasla sa a zaborila sa hlbšie do Narutovej náruče.
"A ty, ako sa cítiš?" Sasuke zamumlal a stisol mi koleno, aby som zaznamenala, že prehovoril. Pohodlne som sa uložila vedľa neho tak, aby som bola mierne opretá chrbtom o stenu.
"Omnoho lepšie a už ma to v tej posteli ani nebaví,"
"V tom prípade by sme si mohli spraviť filmový večer v obývačke, nie? Keď už vám je o toľko lepšie, tak je to úplná pecka," Naruto sa zazubil a sklonil sa k Hinatiným vlasom, aby ju mohol pobozkať na temeno hlavy. To, ako ju zbožňoval bolo magické a v istom slova zmysle naozaj vyzeral, akoby nikdy v živote nechcel nič viac, ako držať ju v náručí.
"A čo by sme si pozreli?" so záujmom som sa na neho zadívala a skutočne ma to nadchlo.
"Ja neviem... horor, komédia, akčný film?"
"A čo romantika?" podpichla som ho a videla, ako sa kyslo zatváril. Vyzeral, že ho to desí.
"Ale no tak, čo sa ti na tom nepáči?" úškrn na mojej tvári musel byť zreteľný.
"Neviem, či sa chcem dívať na to, ako niekto niekomu oblizuje tvár a vyznáva lásku," jeho chytrácky výraz donútil Hinatu rozosmiať sa jemným hláskom, ktorý mi znel ako zvonkohra.
"Och, aké trefné. Máš pravdu, radšej sa poďme pozerať na lietajúce odtrhnuté končatiny," zaškerila som sa a Naruto mi ukázal rad bielych zubov v žiarivom úsmeve plnom nadšenia.
"Okej a čo budeme robiť cez deň?" Hinata mi vzala slová rovno z úst.
"V prvom rade by som povedal, že by bolo super, keby sme sa všetci najedli a hlavne vy, pretože ste nejedli snáď celé veky," blondiak vyzeral, že "nie" neberie ako odpoveď keď z úst vypúšťal túto vetu.
"Teraz si začínam uvedomovať, aká hladná som," v závislosti od Hinatiných slov mi zaškvŕkalo v bruchu tak hlasno, že sme sa na tom všetci zasmiali. Teda, nie všetci. Sasuke mlčal. Pozrela som sa na neho s otázkou v očiach, než som zistila, že pravidelne dýcha a spí. Tuho. Prestala som sa okamžite chichúňať a priložila si ukazovák na pery, aby som utíšila dvojicu oproti mne.
"Je unavený, prídem za vami dolu a niečo podnikneme," zašepkala som potichu a pozrela sa naspäť na Sasukeho. Naruto s Hinatou sa potichu zdvihli a vyšli z izby do prízemia.
Pozorne som sa na neho pozerala a prišlo mi ho ľúto. Musel byť nesmierne vyčerpaný. Vedela som, že má ľahký spánok a zlé sny a veľmi som si želala, aby sa vyspal. Teraz sa pár dní o mňa nepretržite staral a určite to na neho muselo mať dopad.
Sklonila som sa k nemu a vtisla mu bozk na priehlbinku na kľúčnej kosti. Zachvel sa, ale neprebral. Pohľad na neho mi vyčaril široký úsmev a takmer som neodolala pokušeniu zopakovať to. Ale na moje milé prekvapenie som sa potichu vyšuchla z postele, navliekla na seba župan a papuče, zatvorila dvere a zišla dolu.
Hinata už stála za sporákom a čosi varila, zatiaľ čo Naruto krájal zeleninu a veselo sa rozprávali.
"Nezobudila si ho?" Narutova tvár sa na mňa obrátila, keď ma zaznamenal vchádzať dnu.
"Nie, chcem aby sa vyspal," odmietavo som zavrtela hlavou.
"Tak nám poď pomôcť, kým on sa vyhajá do ružova," Naruto sa posunul, aby mi uvoľnil priestor vedľa neho. Vybrala som si nôž a začala krájať paradajky. Hej, to môžem zvládnuť. Tu mi nehrozí, že by som niečo pokašľala... no, okrem toho, že by som si mohla odrezať prst... alebo ruku. Neškodná prácička.
Hinata robila volské oká so šunkou, syrom a salámou a mne sa krútili vnútornosti od tej vône.
Skoro som si spálila samotný žalúdok, keď sme sa všetci traja usadili a začali jesť pri barovom pulte.
Čo najviac rajčín -pretože som si pamätala, že ich Sasuke miloval aj keď mi to spomínal ako Cam - aj s pár volskými okami som odložila pod pokrievku.
Všetci sme sa usalašili v obývačke na gauči a rozprávali sa snáď o všetkom možnom aj nemožnom.
Keď som počula zavŕzgať schody o tri hodiny neskôr, vedela som, že Sasuke sa už zobudil. Zišiel dolu do obývačky a zostal stáť vo dverách, opretý o zárubňu s rukami si zahrabujúc do rozstrapatených čiernych vlasov, ktoré vyzerali byť vlhké. Takže bol v sprche. Mal na sebe čierne šortky a biele tričko. Uvedomila som si, že k sebe ladíme. Mala som na sebe rovnakú farebnú kombináciu oblečenia.
"Ránko, Šípková Ruženka," Naruto sa zazubil a pretiahol si svalstvo na chrbte.
"Ahoj," pousmiala som sa, keď som sa stavala na nohy, aby som prešla k Sasukemu, "odložila som ti jedlo," a ignorujúc Naruta, ktorý niečo hovoril, som ho chytila za ruku a začala ťahať do kuchyne.
"Tadá!" zdvihla som pokrievku a zahrialo mi srdce keď som videla, ako mu nepatrne zažiarili oči pri pohľade na paradajky.
"Poctivo som ich bránila pred útokom blonďavého žrúta," hrdo som sa popýšila, načo ma on zozadu objal a zasmial sa mi do ucha ponad plece.
"Ďakujem, ale podstatné je, či si jedla ty?" jeho hlas bol ešte mierne chrapľavý z toho, aký bol rozospatý a ucítila som mentol.
"Zjedla som za dvoch," prevrátila som očami nad jeho prehnanou starostlivosťou.
"To je moje dievča," pochválil ma a stisol môj pás na zlomok sekundy než sa usadil na jednu z barových stoličiek.
"Ako si sa vyspal?" sadla som si vedľa neho a nadšene pozorovala ako začínal jesť.
"Mala si ma zobudiť," zastavil vidličku kúsok od úst a karhavo sa na mňa pozrel. Takže sa vyspal dobre, to bola jasná maskovaná odpoveď.
"Nie, potreboval si to. Veď si sa o mňa toľko staral a viem, že máš problém so spánkom," poslednú časť vety som zamumlala, lebo som to nechcela pripomínať, ale už mi to vyšlo z úst.
"To nemusí byť tvoja starosť, Sakura," pokýval hlavou, akoby neveril, že si kvôli nemu robím starosti.
"Ale-" jeho nadvihnuté obočie ma donútilo stíchnuť.
"Radšej mi povedz, či sa mi len snívalo, že Naruto spomínal akési pozeranie filmov,"
"Och, to." Zasmiala som sa, pretože som si bola viac ako istá, že ak necháme vyberanie filmov na Narutovi, bude to nejaká totálna hlúposť. O tom nebolo pochýb.
"Nesmieme na ňom nechať výber," akoby mi čítal myšlienky, povedal presne to, čoho som sa tak trochu obávala.
"Hej! Čo takto si pozrieť Oko?!" Naruto sa vrútil do kuchyne so širokým úsmevom a tým nás vyrušil.
"Neskoro," zamumlal Sasuke a rýchlo si do úst vložil ďalšie sústo.
"Oko? Čo to je?" obrátila som sa na neho so zvedavosťou a keď som zbadala obálku, ktorú držal v ruke, zamračila som sa. Nevyzeralo to vôbec lákavo.
"Ale no, je to japonský horor, musíme si to pozrieť! Nakrútili ho naši, nie nejaký amík!"
"Však sa budeš báť," Sasuke naklonil hlavu s otráveným pohľadom na Naruta, ktorý sa zamračil.
"Jasné, jasné." Odkýval ho ofučane a s nádejou sa na mňa pozrel, "Tak, pozrieme si?" zasa sa mu rozžiarila tvár. S jeho blonďavými vlasmi vyzeral ako slnko a to doslovne.
"A čo Hinata? Veď ona určite nemá rada horory," oponovať Narutovi je ako hádzať hrach na stenu.
"Ale, veď je to len horor a okrem toho budem pri nej," opáčil a tento krát sa zatváril arogantne. No, Narutovi to rozhodne nešlo, hádzať formu.

"Je to LEN horor Naruto, pamätáš?" Sasukeho hlboký hlas sa niesol po obývačke a Naruto kvôli tomu až poskočil. Sedeli sme pohodlne na gauči v tme a dívali sa na veľkú obrazovku. V skutočnosti to nebolo desivé a zatiaľ čo Naruto a Hinata z toho mali doslovnú hrôzu, ja a Sasuke sme mali komédiu z pohľadu na nich.
Naruto sedel za Hinatou a objímal ju zozadu, skrývajúc svoju tvár do jej vlasov každé dve sekundy, zatiaľ čo Hinata to pozorovala s doširoka otvorenými očami a okusujúc si nechty.
A my so Sasukem sme sa na tom zabávali.
Keď konečne skončil ten film, vyštverali sme sa do izieb a hodiny práve odbili desať hodín večer.
Musela som si ísť dať sprchu, pretože som sa necítila pohodlne a len čo som sa prezliekla do trička a pyžamových šortiek, už som si líhala vedľa Sasukeho.
"V piatok pôjdeme na kontrolu," ozval sa po chvíli, keď sme len ležali a dívali sa do stropu v príjemnom tichu.
"Už zasa?" zaskučanie z môjho hrdla ho donútilo pousmiať sa.
"Nie si náhodu prijatá na medicínu?"
"No, hej?" prečo sa pýtam? Veď to viem!
"A máš strach z doktorov a paniku z ihiel," úškrn na jeho tvári ma donútil sčervenať. Nebolo to tak, nemala som strach z doktorov, len som nemala rada, keď som musela byť pacient ja.
"Skôr by som povedala, že sa mi tam fakt nechce ísť. A čo sa týka tých ihiel, snažím sa to prekonať. A nezabráni mi to stať sa doktorkou a pomáhať iným." Raz ten blbý pocit z injekcii prekonám. Určite.
"Rád budem sledovať tvoje pokroky," hlas mal zastretý a vysielalo mi to príjemné brnenie do celého tela.
Škola, naozaj som sa tam tešila. Budem bývať v Tokiu s Hinatou na byte a... kde bude Sasuke a Naruto?
Takmer ma myklo od toho uvedomenia si, že ani neviem v akom meste majú študovať a vlastne som ani nevedela, na akú školu Naruto ide.
Počkať... Sasuke mi hovoril, že ide na právo. Ako to, že ide na právo po tom, čo sa stalo? A nevravel mi náhodou pred tým, že chce pokračovať v bojových umeniach? Začínala som pociťovať zmätenosť nad rozhádzanosťou mojich vlastných myšlienok.
"Sasuke?" ozvala som sa váhavo, neistá si, či to môžem na neho vytiahnuť.
"Hm?"
"Keď si ku mne chodil ako Cam," začala som potichu, "vravel si mi, že chceš pokračovať v bojových umeniach,"
"To bol plán do budúcna, ak sa prenesiem cez to všetko, tak raz by som s tým chcel opäť začať."
"Počkaj a ako je to vlastne s tým bojovým umením a tebou?"
"Nechápem, čo myslíš."
"No, máš nejaký pás, alebo čo to vlastne je? A chodil si pred tým na súťaže, či ako to funguje? Na to, aby si dosahoval úrovne asi potrebuješ nejaké bojové skúsenosti ohodnotené vyššími, nie?" znela som ako znalec, čo som ani v najmenšom nebola. Len som vychádzala z toho mála, čo som vedela z filmov.
"No, nie. S Itachim som síce trénoval a učil sa, ale nechodil som na sústredenia. Nechcel som a preto som ani neriešil nejaké postupy vpred. Nemám žiadnu úroveň, nikdy ma to netrápilo, robil som to len preto, lebo ma to bavilo a odpútavalo od myšlienok. Itachi sa ma síce snažil kedysi presvedčiť, aby som také niečo skúsil, no vždy som odmietol a on to akceptoval. On má čierny pás, pretože ak chcel viesť poriadnu školu bojových umení, mal byť plnohodnotným senseiom." ozrejmil mi a mne to akosi začalo docvakávať na svoje miesto.
"A hm... ako to, že ideš na právo... keď...?" nevedela som ako pokračovať, hľadala som správne slová, ale akosi sa skrývali.
"Keď som sa prestal ťahať so súdom ohľadom tamtej veci, nakopnutý nespravodlivosťou som sa rozhodol, že chcem brániť podobné prípady ako som bol ja. Áno, mal som ísť do väzenia a skutočne som to chcel, pretože som to spravil. Bral som to ako trest, ale stále nedostačujúci, no otcova moc je nechutná, peniaze ho robia odpornými. Neprehryzol by skutočnosť, že Uchiha sedí vo väzení za vraždu. Vyšiel som odtiaľ ako neodsúdený a zbavený viny. No vždy sa tu nachádzajú tí, ktorí o tom pochybujú a považujú ma za chladnokrvného vraha." Povzdychol si a na chvíľočku sa odmlčal, než sa rozhodol pokračovať, "A ja som sa nenávidel za to, že si neodpykávam svoj trest, hoci som bol istým spôsobom nevinný. A nezniesol som ten pohľad, ktorý na mňa ľudia vrhali. Posledné dva mesiace som musel na sebe tvrdo makať. Moje výborné študijné výsledky mi nestačili na to, aby som sa dostal na právo. Musel som absolvovať niekoľko pohovorov s dekanom fakulty, rektorom školy a školskou radou, aby som ich presvedčil o mojich čistých úmysloch a mojej nevine. Nepodarilo sa mi to úplne, sú veci, ktoré hrajú proti mne, ale rektor a ja sme spolu komunikovali dva mesiace v kuse, každý deň. Chcel ma spoznať, chcel si byť istý tým, že ak mi dá šancu a tá šanca je len jedna jediná, tak nepošpiním meno univerzity. On je veľmi dobrý a rozumný človek, je starý ale takú múdrosť, ktorú v sebe uschováva som ešte u nikoho nevidel. Vypočuje si človeka, vytvorí si názor na základe vlastných inštinktov a neodsúdil ma len na základe toho, čo sa o mne hovorí. Dal mi šancu a ja som do toho šiel s vedomím, že keď som pre to dva mesiace potil krv, tak to nesmiem pokašlať." Užasnuto som sa na neho dívala, predstavovala si ako im rozpráva svoj príbeh, ako sa ich pokúša presvedčiť, ako robí všetko pre to, aby si splnil sen. Len nech môže zachrániť podobné prípady.
"Otec na teba musí byť pyšný, keď si to aj napriek všetkému dotiahol až tam. Možno to len neukazuje, možno to nedokáže dať najavo," jeho trpký smiech mi napovedal, že som sa úplne zmýlila. Ale pre Boha! Ktorý otec nevidí takú tvrdú snahu?
"Nie, otec má voči tomu čo sa stalo v Novembri svoj vlastný postoj. Mohol by som povedať, že si nie je vôbec istý tým, či som to urobil schválne, alebo to bola nehoda. A okrem toho chce, aby som po ňom prebral rodinný podnik," striasol sa hrôzou, "pretože Itachi už svoje má a ja som jediný, kto to môže po ňom prevziať keďže starší brat odmietol. A čo sa týka môjho úspechu dostať sa na právo, myslí si o mne, že sa verejne idem vysmiať do tváre polície. Vrah právnikom, wow," nevzrušene napodobnil otcov hlas a zaťal sánku.
"Vôbec ťa nepozná, najradšej by som ním zatriasla a donútila ho spamätať sa," alebo z neho vytĺcť dušu, aj to by sa dalo.
"Ja už som sa dávno prestal zaoberať mojim otcom a jeho myšlienkovými pochodmi. Viem čo chcem a idem si za tým."
"A za to ťa obdivujem, že si sa otcovi postavil týmto štýlom,"
"Dúfam, že som konečne na správnej ceste," jeho povzdych mi vyslal do tela niečo, čo som nevedela pomenovať. Ale strašne som si želala, aby mal pocit, že konečne robí niečo dobre.
"Na správnej ceste si už dlho," pokúšala som sa ho povzbudiť, ale on nebol jeden z tých, čo to potrebovali počuť. Odmietal to rovnako ako ľútosť.
"Od momentu kedy som natrafil na tvoj denník," jeho pery sa rozšírili do úsmevu. Prisunula som sa k nemu bez toho, aby som si to uvedomovala. Až keď som ucítila jeho dych na mojej tvári, až vtedy mi doplo ako blízko sa nachádzam.
"Od vtedy robíš správne veci?" zašepkala som tak potichu, že keby sa neusmial, myslela by som si, že to ani nepočul.
"Áno, myslím si, že áno. Konečne cítim, že som sa dostal na správnu cestu. Keď som bol Cam, mohol som sa tváriť ako úplne obyčajný chalan. Možno som sa tak trochu bál, že ma nejakým zázrakom spoznáš keď uvidíš moju tvár. Párkrát som sa stihol objaviť v novinách, než to otec stiahol. A keď si ma nevidela, bol som plný nadeje. A teraz, keď som ťa... získal späť," odmlčal sa a pozrel sa na mňa s úsmevom na tvári, "tak proste žijem, dovtedy som len prežíval."
"Nemyslím si, že to je mnou," zamumlala som potichu a on sa na mňa obrátil ešte viac a pritiahol si ma tak tesne k sebe, že sa mi krížili oči.
"Je to tebou, viem to. A za to ti ďakujem," jeho hlas mohol byť kľudne letný dážď bubnujúci na vonkajšiu parapetu. Tak ukľudňujúci a dôverný, že som sa cítila úplne uvoľnene.
Pritisol pery na moje čelo a chvíľu tak zotrval, zhlboka sa nadychujúc.
"Ďakujem," zopakoval a cítila som, ako sa jeho ústa pohybujú na mojej pokožke keď hovoril. Spokojne som zatvorila oči, pretože vedieť, že som pre neho taká dôležitá bola najlepšia vec na svete. Nepovedal to priamo a ani nemusel, už som ho poznala dostatočne na to, aby som mohla povedať, že je voči mne úprimnejší ako len úprimný. Byť jeden druhému oporou, to je vo vzťahu dôležité.
Chcela som chlapca, ktorý by ma každý večer držal, keď by som zaspávala v jeho objatí. Chlapca, ktorého by som videla ako prvého len čo by som otvorila oči v jeho náručí. Takého, ktorý by mi kradol bozky keď by som to najmenej očakávala, alebo keď by sme sa hádali. Môjho starostlivého ochranára, ktorý by mi zdvíhal adrenalín a vedel ma šokovať aj tou najmenšou vecou. Niekoho, kto by ma neopustil pre nič za nič, len tak. Nemusel byť dokonalý a Sasuke taký nebol, mal svoje temné tajomstvo a desivú stránku, ale zároveň bol presne to čo som hľadala. Bol láska... moja láska. Kto vie, či by sa mojim rodičom páčil...
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Florence Florence | 30. srpna 2014 v 0:13 | Reagovat

Super diel :) By ma zaujímalo, keby si mal Sasuke vybrať medzi paradajkami a Sakurou :D Naruto je trdlo a chúďa Hinata je toho obeť :D Sasuke si zaslúži obdiv za to, ako sa nevzdal a postavil sa otcovi, to len tak niekto nespraví :-)  Aj sa mi to rýmovalo! :D A ako jej hovoril, že dovtedy len prežíval, to bolo také kawai! :3 ^_^ Prečo mám pocit, že je ticho pred búrkou? :-| No, už len to, že milujem ciťovky a teším sa na ďalší diel :)

2 Taurin Taurin | 30. srpna 2014 v 9:25 | Reagovat

1. som rada, že máš takéto slabiny, pretože čítať tvoje diela vďaka nim je naozaj potešenie :-)
2. ako skúška? ak môžem byť taká drzá O_O chcela by som sa spýtať čo vlastne študuješ? :-D
3. veci čo sa mi páčili na tomto oddychovom diely: Lietajúce odtrhnuté končatiny :D to ako Sasukemu zažiarili oči pri pohľade na paradajky :D :D to ako si robili srandu z Naruta a Hinaty pri pozeraní toho hororu :D predstava ustráchaného Naruta pri horore je vážne bombová :D a čo ma naozaj prekvapilo bola tá posledná veta :-) geniálna :-D 8-) Naruto skákajúci na Sakuru a Sasukeho :D myslela som, že ma z neho roztrhne :D to je trol :D som rada, že konečne vieme niečo viac o Sasukem a už by som vážne chcela vedieť kde to bude chodiť do tej školy :D
4. dve vecičky čo ma pichli do oka :D : zahnal sa desivým hlasom
podnikneme niečo na jedenie
:D sry ale ak si tieto spojenia použila naschvál tak :-x ja len, že použiť také spojenia je vážne (škrabe sa na čele, keďže nevie vymyslieť vhodné slovo) :-D
5. Takže to bol vcelku taký podarený a zlatý diel, teším sa na ďalší a dúfam, že tá búrka, o ktorej píše Florence bude návšteva Sasukeho rodičov :-x  8-O  :-D

3 sameta sameta | 30. srpna 2014 v 11:37 | Reagovat

[1]: Ďakujem, ďakujem, nooo, to sa všetko ešte uvidí :P

[2]: 1. Som rada, že si rada :D
2. Skúška nedopadla najlepšie, nevadí no, nabudúce :D Študujem systematickú biológiu na prírodovedeckej UK :)
3. k tomuto bodu sa neviem vyjadriť, len že som rada, že ťa tam isté veci pobavili :D
4. Dve vecičky čo ti pichli do oka pichali do oka aj mne, keď si ma na to upozornila :D Písala som to totálne K.O. lebo som mala náročný deň a myslím, že som tam menila vety a nejako mi tam zostali slová, ktoré tam nemali čo robiť, beštie :D
5. ... :D 8-)

4 davidjaho davidjaho | 30. srpna 2014 v 16:18 | Reagovat

Díky za ujištění. Naruto opět hvězda večera (nebo spíše rána? :-)). A Sakura se Sasukem. Nad tím sa dá jenom usmívat. Jen tak dále.

5 Michel Michel | 30. srpna 2014 v 18:54 | Reagovat

Asi už nemá ani zmysel písať ti za každý diel kedže vždy napíšem to iste :D diel bol super číta sa to perfektne som rada že tie dve su už relativne zdrave a začne sa znovu niečo diať. Hlášky ako vždy super ako všetky tvoje hlášky na to musí mať človek naozaj patent ktrý tebe zaručene nechýba,
chválim teším sa na další diel :)

6 Nanashi Nanashi | 30. srpna 2014 v 21:04 | Reagovat

Ten Naruto je fakt pako, ale zároveň je úplne bohovský :D Tá posledná časť bola veľmi pekná, bolo tam cítiť tie pocity a emócie, naozaj krása :) Ďalší perfektpý oddychový diel a ja už len čakám, kedy ss zas niečo zvrtne :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama