Veríte v osud? 27. diel 1/2

26. srpna 2014 v 22:59 | Mešteková |  Veríte v osud?
Ďakujem, som happy, že vás to tak teší a aj vaše pochálne komentáre ma robia mrte šťastnou :) Ďakujem Taurin za upozornenie na moju chybu :D Blog.cz mi nechce ukázať tvoj koment na vymazanie, takže tvoja prosba nebude vypočutá, prepáč, ale venujem ti tento dvojdiel za tvoju pomoc :D Snáď si ho užiješ :)


Keď som ráno rozlepila oči, Sasuke ležal vedľa mňa a mala som pocit, že celá posteľ je totálne mokrá ako som potila chorobu. Cítila som sa nepríjemne a trápne, že tu so mnou ležal aj keď som mala teploty a celá som bola ulepená od potu.
"Ránko, ako sa cítiš?" len čo zaznamenal, že som hore, už sa naťahoval pre teplomer a pichal mi ho do úst. Nevyzeral, že by sa práve zobudil, takže jeho tvár bola čulá. Tisol si ma k sebe, ignorujúc v akom stave som sa nachádzala.
"Pfotrebfujem sprfu," aj keď som mala plné ústa, očividne pochopil čo som chcela.
"Cítiš sa na to dať si sprchu?"
"Ehm..." viem presne na čo myslel: Čo ak sa mi zakrúti hlava a šmyknem sa?
Teplomer pípol a Sasuke mi ho vybral, aby sa mohol následne mračiť na výsledok. Nepáčil sa mu.
"Hej, rozhodne potrebuješ sprchu, máš stále horúčku," povzdychol si a než som sa nazdala, už ma vyťahoval z postele do náruče. Tisol ma na svoju nahú hruď a niesol do kúpeľne. Ja som nariekala a tričko sa mi prilepovalo na spotené telo na ktorom mi okamžite naskočila husia koža. Chcela som, aby ma zložil dolu. Vôbec ho netrápilo, že sa zo mňa dalo žmýkať?!
Ale kŕčovito som sa ho držala okolo krku, ako som sa chvela. To bol pravý opak toho, čo som chcela.
"Ty so mnou do sprchy nepôjdeš," zaprotestovala som, keď ma pokladal do vane. V jednu bláznivú sekundu ma napadlo, že sa ujme toho, aby ma sám osprchoval. Keď už ma obliekal a spal so mnou pod jednou prikrývkou zatiaľ čo moje telo plakalo od bolesti. Prečo nie?
"Neplánoval som to, myslím, že to zvládneš sama," uškrnul sa a podal mi sprchovú hlavicu, "budem čakať za dverami a budeš sa mi hlásiť každú sekundu, jasné?"
Panovačnosť v jeho hlase ma nútila chmúriť sa.
"Preháňaš to," prevrátila som očami, ale venoval mi jeden z "tých" pohľadov.
"Dobre, tati," odvrkla som si a pohodlnejšie sa usadila. Musím nabrať odvahu. Je to len studená voda, nič viac. Ruka so sprchou sa mi klepala tak, že to až zacinkalo, keď narazila sprchová hlavica do steny vane.
Sasuke pokrútil hlavou a šiel za dvere, kým ja som zo seba nejako dala dolu veci a pustila na seba ľadovú vodu. Vykríkla som. PANE BOŽE! ZABITE MA NIEKTO!
"Sakura?" nechal pootvorené dvere, takže som jeho hlboký hlas počula dosť zreteľne aj cez tečúci prúd.
"S-som v p-p-poria-dku," drkotala som zubami a priala si zomrieť, keď som postupne púšťala prúd na svoje nohy a šla stále vyššie, až po krk.
Neviem akým spôsobom som si dala ľadovú sprchu, potom vodu prehodila na teplú, umyla sa a zasa ju dala na ľadovú aby moje zrážanie horúčky nevyšlo na zmar. Zabalila som sa do osušky, rýchlo si prešla druhou po vlasoch a umyla si zuby. To som rozhodne potrebovala. Necítila som sa síce ako nový človek, ale bolo mi lepšie. A zrazu som si uvedomila, že som v tej kúpeľni nesmierne dlho. Moja príprava mi trvala trikrát dlhšie ako zvyčajne vďaka tomu, že som sa pohybovala ako v spomalenom zábere. Každých pár sekúnd som musela prehovárať na Sasukeho, ktorý sa ma stále niečo pýtal a uisťoval sa, že som sa neskĺzla a nezlomila si väz. Prichytávajúc sa steny som vyšla z kúpeľne do mojej izby a videla, ako naprával prikrývku.
"Ty si mi... vymenil posteľné povlečenie," sánka mi spadla na zem a on sa na mňa pozrel so zdvihnutým obočím. Sasuke prezliekol posteľ, to je... divné. Takmer som sa rozosmiala, ale bolela ma hlava a nemala som náladu na úsmev.
"Hej, myslel som, že ti tak bude pohodlnejšie." Asi som znela veľmi nevďačne.
"Nie, je to super, len som... kde si to našiel?"
"Bol som sa spýtať Hinaty,"
"Ako jej je?" tak som sa ponáhľala obliecť sa, že som sa takmer potkla po ceste ku skrini, aby som si odtiaľ vytiahla teplákové nohavice a tričko s dlhými rukávmi.
"Lepšie, ale stále leží. A ty by si mala tiež," začal na seba navliekať tričko, zatiaľ čo ja som sa súkala pod osuškou do sivých teplákov.
"Nechceš sa ísť osprchovať? Po celej noci preležanej v baciloch by sa ti to hodilo," prestrčila som hlavu cez tričko a navliekla ho na seba a až potom som strhla osušku zo svojho neschopného tela. Fungovalo tak na dve percenta a aj to som bola rada, že tá dvojka zahrňuje ako taký pohyb.
"Keby si tu mala niečo na prezlečenie pre mňa, žiaden problém, ale musím sa zastaviť doma pre čisté veci." Cítila som, ako mi ramená ochabli, keď som si uvedomila, že odchádza. Fakt som dnes nechcela byť sama. Ale potreboval čisté a pohodlné oblečenie a sprchu tiež.
Sasuke ku mne prešiel a pohladil ma palcom po líci, zhŕňajúc moje mokré vlasy na chrbát.
"Daj mi tridsať minút a hneď som tu,"
"Radšej nech ti to trvá aj dve hodiny, hlavne jazdi opatrne a neponáhľaj sa. A mal by si chvíľku stráviť aj s rodinou," som hrozná. Kradnem syna jeho matke, ktorá ho má konečne späť. Pocit viny dosadol na moje plecia až tak, že som si musela sadnúť na posteľ.
"Si v poriadku?"
"Áno, som. To tá choroba," vyhovorila som sa, "mal by si stráviť trochu času aj s mamkou, takže sa neponáhľaj," pozrela som sa do jeho očí a videla, že pochopil o čo mi ide. Povzdychol si, sklonil sa ku mne a vtisol mi vlhký bozk na pery.
Divila som sa, že stojí na nohách a vyzerá, akoby na neho nič neliezlo. Po tom čo so mnou prespal celú noc v tuhom objatí a ešte ma aj bozkával vyzeral, akoby sa vyspal do rúžova.
Zobral kľúče z vrecka svojich džínsov a vyšiel z izby, aby následne mohol otvoriť dvere na Hinatinej izbe.
"Naruto, tak ja idem, budem tu čo najrýchlejšie, aby sme sa mohli vystriedať," uistil ho a mávol rukou. Nechávajúc im rozchlámené dvere, - aby na mňa Naruto na tú chvíľu dohliadol - sa na mňa pozrel a zbehol schody dolu.
Ani nie o minútu, keď som počula ako Sasuke naštartoval auto a odchádzal, vošiel Naruto.
"Sasuke ma kontroloval pred tým, než odišiel, Naruto," súkala som sa do postele a počula, ako sa zasmial.
"Chcel som vedieť, či nechceš niečo na jedenie,"
"Nie," zatvárila som sa znechutene, žalúdok sa mi prevracal iba pri predstave, že niečo prehĺtam.
"Takýmto tempom z vás budú triesky. Prisahám, že Hinata mi mizne pred očami rovno v posteli,"
"No, my to naspäť naberieme, neboj sa," úškrn na mojej tvári ho rozosmial.
"Fajn, to beriem. Tak... keby si niečo potrebovala, som hneď oproti." Palcom ukázal za seba a videla som, ako si hryzie vnútorné líce.
"Nechám ťa odpočinúť," prikývla som. Bolo milé, že mi dával priestor.
Obrátil sa von z izby, ale nakoniec sa zastavil.
"Hmm?" ozvala som sa, keď som si líhala na vankúš. Vlasy ma chladili na chrbte a tak som si ich dala nad hlavu. Nepríjemné, ale musím to prežiť. Na fénovanie som nemala energiu.
"Som rád, že ste so Sasukem v pohode," jeho úprimné slová ma zaskočili. Nečakala som, že to na mňa vytiahne.
"Aj ja," zapýrila som sa ale to už nevidel, lebo sa otáčal preč, aby mohol ísť za Hinatou, ktorá na neho volala slabým hláskom.
Zatvorila som oči, hlava ma bolela a mala som ju strašne ťažkú, až mi to privieralo viečka. Už ma nebavilo vykašliavať hlieny, pretože ma z toho celý krk bolel. Priala som si znovu zaspať a zobudiť sa zdravá ako rybička. Zachumlala som sa a dostala som pocit, že je tá posteľ na mňa príliš veľká, čo v podstate bola, keďže mala rozmer manželskej, ale keď tu neležal Sasuke, tak bola ešte väčšia a unikalo odtiaľto teplo. Povzdychla som si a zakryla sa až po uši. Nadychovala som sa pracieho prášku, ktorý razil z posteľného a otupovalo mi to zmysli. Bola to príjemná vôňa. A bola som rada, že na to Sasuke pomyslel. Ležať v prepotenom by bolo totálne na nič.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama