Veríte v osud? 26. diel 2/2

25. srpna 2014 v 19:29 | Mešteková |  Veríte v osud?
Chyby si postupne opravím, nie vždy ich vo worde zaznemanám, ale keď sú na blogu, tak na mňa vyskočia :D


"Kedy už budeme v Disney Lande?" Hinatin slabý hlások doľahol až k nám a to ma vytrhlo zo zízania.
"Čo to hovoríš, zlato?" Naruto sa nad ňu starostlivo naklonil, ale ona stále len opakovala niečo o poníkoch a srnkách.
"Blúzni," Sasuke ju kontroloval v spätnom zrkadle a potom sa pozrel na mňa, akoby čakal, že aj ja tu začnem hovoriť o Bambim a trpaslíkovi Držgrošovi či Snehulienke.
Naruto sa na neho vyplašene pozrel, ale nekomentoval to. Radšej. Hinata bola teraz ticho a tak som zbadala, ako si ju viac priťahoval do náruče a mierne sa usmieval.
"Už sa teším, kedy jej pripomeniem jej halucinácie," odvrkla som si nad jeho slovami a oprela si čelo o kolená. Začínala som mať závrat.
V momente, kedy sme sedeli v čakárni a čakali až kým prídeme na radu, bola som nesmierne naštvaná, lebo chalani nechceli počkať vonku. Celá čakáreň bola zaplnená rovnakými prípadmi ako sme boli my a bolo jasné, že to je akási viróza. A oni mali ešte väčšie šance ochorieť.
Ale v momente, kedy sme sa každá opierala o jedného, pretože to bolo pohodlnejšie a ich teplo nás zahrievalo som bola vďačná, že sú pri nás. Zároveň ma rozčúlilo, keď jedno dievča možno o rok mladšie ako ja a rovnako choré, hádzalo pohľad na Sasukeho a Naruta akoby si nevedela medzi nimi vybrať, alebo čo. Ešte aj teraz si trúfala flirtovať s plným, červeným a večne trúbiacim nosom. Hlupaňa.
Cítila som sa čoraz viac podráždene... to bude tým ako mi je zle. Jednoznačne.
Len čo sme sa dostali naspäť do Hinatinho sídla po tom, čo sa Sasuke zastavil v lekárni, aby nám kúpil lieky a pre neho a Naruta kupoval nejaké vitamíny pre ten pocit, že sa aspoň pokúsia vyvarovať chorobe, aby sa na nich nepreniesla, spadla som do postele, skopávajúc zo seba veci a Sasuke mi pomáhal.
Keď som ležala v posteli, tento krát bez triašky a hltala liek, bola som spokojnejšia. Potom som upadla do hlbokého spánku od únavy z tej cesty a nedokázala som Sasukemu ani poďakovať, čo ma dosť mrzelo. Vlastne som s ním za dnešný deň hovorila strašne málo, lebo som nevládala otvárať ústa.
Prebrala som sa, keď som mala v izbe šero a začínala som chytať ďalší príval zimnice, ktorá sa zahryzávala do môjho tela a nútila ma cinkať zubami. Prerývane som sa nadýchla, aby som mohla opäť zakašlať a zbadala som Sasukeho v kresle. Bol zošuchnutý a napoly ležal, rukou si podopieral hlavu a mal zatvorené oči. Spal?
A ak spal, už musel byť hore, lebo mojim kašľom som zobudila celý vesmír. Len čo zdvihol hlavu, okamžite sa ku mne presunul.
"Nechcela som ťa zobudiť," zachrapčala som, ale on len pokrútil hlavou.
"Nespal som, len som vypúšťal myšlienky z hlavy,"
"A pomáha to?"
"Mám to overené," pousmial sa a potom si ma pozorne prezrel.
"Už som si myslel, že sa dnes nezobudíš," zašepkal a sadol si na kraj postele, aby mi podal ďalší horúci čaj. S Narutom sa striedali v robení kanvíc plných čaju a stále sme mali po ruke čerstvé horúce tekutiny. Boli perfektne zohratá dvojka.
"Čo tu vlastne ešte robíš? Mal by si ísť domov," argumentovala som, keď som dopila a on pokladal šálok na stolík.
"V žiadnom prípade ťa tu nenechám samú,"
"Ale-"
"Žiadne ale, Sakura," nekompromisne zavrtel hlavou a ja som sa znovu rozkašľala v odpovedi.
"Koľko je hodín?" pomedzi kašeľ sa mi podarilo vypľuť nejakú otázku a v krku ma škriabalo, akoby som tam mala šmirgeľ.
"Bude desať večer," zložil mi z čela obklad a zamrzol, keď som zhíkla.
"Čo je?" očami ma preletel a nakrčil frustrovane obočie.
"Zabudla som si zobrať antikoncepciu," zanadávala som a okamžite sa natiahla do nočného stolíka pre tabletky.
"Načo berieš antikoncepciu?" Sasuke na mňa pozeral s divným výrazom v tvári.
"Na čo sa asi berie antikoncepcia?" než som ich chytila, Sasuke sa tam načiahol a zobral ich skôr, ale nepodával mi ich, len ich držal v ruke a díval sa na takmer poloprázdne plato.
"No... to mi povedz ty, mňa napadá jediný dôvod," pozrel sa na mňa a držal ich z dosahu mojej ruky.
"Sasuke, beriem ich už dva roky," prevrátila som očami a načiahla sa po nich, ale on uhol. Čo sa zbláznil?!
"Nerada ich beriem mimo časový interval a už som to dnes prešvihla o päť hodín, tak mi ich daj," teraz som sa začínala mračiť, pretože jeho správanie mi nedávalo zmysel. A možno som už začínala blúzniť ako Hinata dnes v aute.
"Takže Mei nevedel všetky tvoje tajomstvá?" teraz nadvihol jedno obočie a prsty mal pevne obalené okolo tabletiek.
"Čo?" vyprskla som a s námahou sa posadila, púliac na neho oči. Mohol zasa spomínať môj denník a pripomínať mi, že vie o mne VŠETKO?! Prestala som si do neho písať už dávno a zamkla som ho do kufríka. Ešte som sa nerozhodla čo s ním spravím.
Sasuke chytil plato medzi ukazovák a prostredník a zašermoval mi ním pred očami.
"Poznám ho?" Och! Neveriaco som sa na neho dívala skladajúc jeho slová dokopy s reakciou.
"Čo si blázon?" vyprskla som v smiech, keď som si uvedomila, na čo myslel. On si... on si vážne myslel, že som už s niekým bola.
"Čo je na tom vtipné?" teraz sa už mračil a ja som sa musela smiať ešte viac. Štekavo som sa chichúňala, pretože som sa medzi tým dusila kašľom.
"Ja... som... s nikým..." opäť som sa rozosmiala, "tie tabletky sú aj na to, aby mi nebláznili hormóny, chápeš... aby všetko fungovalo v presnom čase, príchod aj odchod." Nevedela som ako mu to vysvetliť, ale o to som sa momentálne nestarala. Výraz Sasukeho úľavy na tvári ma donútil pokrčiť kolená, lebo som sa bála, že sa snáď od smiechu pocikám. Podal mi tabletku a ja som sa pokúšala ju prehltnúť pomedzi smiech, ale musela som si zobrať čaj na zapitie.
"Nevedel som, že antikoncepcia sa využíva aj na iné veci, ako na zabránenie otehotneniu. Ale dobre, som rád, lebo by som ho musel asi vyhľadať a vykastrovať," vyprskla som čaj naspäť do hrnčeka a pozrela sa na neho. Teraz sa on smial na mojom výraze.
"Veľmi smiešne," sarkasticky som sa ohradila a utrela si ústa do chrbta ruky s červeňou rozširujúcou sa po celej tvári čo bolo fajn, lebo aspoň na chvíľočku som zabudla na triašku.
"To, že sa smejem neznamená, že som to nemyslel vážne," žmurkol na mňa a zobral mi hrnček z ruky.
"Och, vy muži... všetko môžete a my máme byť ovečky, že?" hundrala som naštvane a zvalila sa na chrbát až mi v pľúcach zahrkalo. Zamotala som sa hlbšie, aby som sa zahriala, ale nepomáhalo to.
"To som nepovedal." Navlhčil obklad a vyžmýkal ho, akoby sa nič nedialo. Neplánovala som v našej konverzácii pokračovať, čo sa týkalo sexu mňa a chlapov, lebo som bola pod bodom mrazu. A neviem, či som chcela vedieť ako na tom Sasuke je.
"Nie, už ho nechcem," zaprotestovala som a odstrčila jeho ruku. Bála som sa, že mi bude ešte viac chladno, keď mi ho dá na hlavu.
"Fajn," položil ho späť do vody a priložil ruku na moje čelo. Bola taká studená! Až som sa strhla.
"Kde je N-naruto?"
"Je s Hinatou,"
"Och, vy ste skutočne úžasní chl-apci," zacinkala som zubami.
"Samozrejme, že sme. Nenechali by sme vás len tak. Hinata by so svojim blúznením do tvojho čaju dala prací prášok a ty by si mohla zomrieť. A na to, aby ste si takto zničili životy vás máme príliš radi, aby sme vás nechali to urobiť," uškrnul sa na mňa, tváriac sa, akoby si práve vylial srdce nie len za seba, ale aj za Naruta. A v istom zmysle to tak aj bolo, myslím.
"Máš horúčku a chveješ sa." Skonštatoval, vyťahujúc ďalšie tabletky, ktoré som musela užiť. Opäť som sa nedobrovoľne posadila.
Kým som ich zapíjala, zazvonil mu mobil a on ho s povzdychom zdvihol.
Už bola v izbe úplná tma a ani sa neobťažoval zapínať lampičku, za čo som mu bola skutočne vďačná, lebo ostré svetlo by mi vypálilo do sietnice diery.
"No," ozval sa na pozdrav a očami ma kontroloval, či som všetko zjedla. Čo sa týkalo tabletiek, tak hej. Ale na jedlo som dnes ani nepomyslela a Sasuke sa ho do mňa ani nepokúšal natlačiť.
"Mami, zajtra ráno nebudem môcť ísť, povedz to otcovi." Stíchol a potom sa opäť jeho hlas rozoznel po tmavej izbe, "Ani som tam neplánoval ísť, bol to jeho výmysel." Chvíľu mlčal a počúval čo mu hovorila. Cítila som sa zle, že je tu so mnou a nie s ňou.
"Áno, počul som ho, hovorí dosť jasne, aby ťa prehlušil v reproduktore." Sasuke nepohol ani svalom, len strnulo počúval a potom sa uvoľnil.
"Dobre, otec. Budúci týždeň. Uhm." Pozeral sa na mňa a ani na sekundu nespustil pohľad z mojich očí.
"Nie, dnes neprídem domov. Zostanem u svojej priateľky, je chorá a nemá nikoho doma. Musím sa o ňu postarať." Šokovane som vyvalila oči a on sa nad tým pousmial. On ma práve nazval svojou priateľkou! Pred matkou, alebo otcom, alebo kým.
"O tom sa porozprávame neskôr, musím ísť." S týmito slovami zrušil hovor a hodil mobil na kreslo, kde doteraz sedel.
"Neznášam, keď si ma dajú na hlasný odposluch a naraz do mňa hustia," povzdychol si a potom prevrátil očami.
Opäť sa na mňa pozrel a ja som ešte stále nebola schopná povedať jediné slovo, lebo som vstrebávala to, že ma označil za jeho priateľku. Dobre, nikdy sme si nepovedali, že sme spolu, ale myslím, že to ani nebolo potreba, či? A robí sa to vôbec v dnešnej dobe?
"Máš zimnicu, ukáž," zhodil si z tela tričko a než som sa nazdala, ležal vedľa mňa a preťahoval cez nás prikrývku až k ušiam. Obalil moje telo jeho rukami a pritlačil si ma na svoju hruď. Okamžite som mu zaplietla nohy do tých jeho a cítila som, ako sa strhol, keď moje ľadové prsty narazili do jeho vyhrnutých nohavíc. Tvár som zaborila do jeho hrude a pokúšala sa na neho nedýchať, nechcela som aby to odo mňa chytil, ale prísľubu tepla som nemohla odolať. Trel moju kožu pod tričkom dlaňami a po celej chrbtici sa mi rozširovali teplo a zahrievalo moje stuhnuté svalstvo.
"Ďakujem," zašepkala som vďačne a ešte bližšie sa k nemu posunula.
"Neďakuj, Sakura," cítila som, ako mi dýchal do vlasov a striaslo ma z toho pocitu, že je tak blízko, čím okolo mňa tuhšie obalil svoje ruky.
"Takže sme... priatelia? Práve si to oznámil rodičom?" Spýtala som sa ho a cítila, ako sa nadýchol.
"Alebo mám inú definíciu priateľstva ako ty?" dodala som náhlivo a začala sa cítiť trápne, že som to vytiahla. Ale jasne povedal u svojej priateľky, nie? Alebo mám už naozaj halucinácie?
"Matka ťa bude chcieť spoznať v čo najbližšej dobe." Vytiahol ma vyššie, aby som sa mu ocitla tvárou v tvár.
"A áno, si moja priateľka. Ak o to stojíš," jeho výraz bol vážny a ja som to zbožňovala. Celého takého aký bol, pretože... keby bol uletený, nie... to k nemu nesedí, ani uvažovať nad tým nemôžem.
Prikývla som totálne bez dychu. Na to čo povedal mi došli slová. A potom som ucítila, ako sa ku mne približuje. Jeho dych ma pošteklil na perách. Och, nie! Odsúvala som sa od neho, ale jeho ruky ma pevne držali a znemožnili mi dostať sa od neho čo i len o milimeter ďalej.
"Nie, Sasuke! Nemôžeš ma teraz bozkávať, nakazíš sa!" vyvádzala som, odstrkovala som ho, ale keď som počula jeho smiech, prestala som s tým. Tak málo bolo počuť jeho úprimný smiech, že som tomu neodolala.
"Chcem pobozkať svoju priateľku a žiadna choroba mi v tom brániť nebude," opäť si ma pritiahol na svoju hruď a aj cez moje protesty pritisol svoje pery na tie moje. Nehýbal sa, len ich tam držal a ja som zadržovala všetok vzduch.
"Budeš. Chorý." Mumlala som na jeho ústach a cítila, ako to zneužil a vsal moju spodnú peru dnu. Pritisol si ma k sebe a zakryl moje telo svojim, keď sa na mňa prevalil a ešte viac ma tým zahrial. Ja ho snáď prerazím. Nie, že by som nebola šťastná z toho, že ma pobozkal, veď jeho pery som necítila dva dni a úplne mi chýbali, ale predstava, že mi tu na druhý deň odkvacne ma vôbec nevzrušovala. Nebudem schopná sa o neho starať, sama ledva dýcham.
Potom sa oddialil a díval sa na mňa.
"Si blázon," neubránila som sa úsmevu a on mi opäť vtisol bozk na ústa a ľahol si vedľa mňa.
"Nevieš či je Hinate lepšie?"
"Od kedy sme sa vrátili, odvtedy spí, takže netuším. Ale je večer, horúčka jej stúpne."
"A Naruto? Nie je mu zle?"
"Nie, hovoril, že sa cíti fajn,"
"Dobre, ale ak jeden z vás ochorie, ubijem vás k smrti, vôbec tu nemáte čo robiť," pripadala som si ako trucovité decko. Ale proste, nechcela som, aby jeden z nich bol na tom tak blbo zdravotne.
"Sakura, asi si potrebuješ zasa pospať, trepeš," Sasuke ma usadil jednou vetou, ale nebola ostrá. Keby som necítila ako sa zasmial hoci nečujne, možno by som sa stiahla, ale... no dobre, budem ticho. Nič čo poviem ho neodradí od toho, aby ostal.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 molly molly | 26. srpna 2014 v 10:30 | Reagovat

To je tak hezký :-) holkám to muselo opravdu slušet :-D ještěže Sakura s nikým nespala, druhou vraždu mít na krku by Sasukemu moc nepomohlo :-D v dalším dílu se budou ony starat o ně ne? :-D to by šlo :3 a zase spolu dadají :3 ♥_♥

2 Taurin Taurin | 26. srpna 2014 v 10:55 | Reagovat

Blúzniaca Hinata bola taká vtipná a poľutovania hodná zároveň :D chúďa malé O_O pár krát ako som to čítala som sa pristihla, že mám oči nalepené na monitore a takmer ani nedýcham :D no čo ti poviem, proste neuveriteľný diel :P tá Sasukeho žiarlivosť bola podarená a som zvedavá ako je na tom on, keď tak žiarli :D :D :D chyby ti píšem už len preto lebo mi je trápne tu stále tak vychvaľovať tvoje diela, ale tak čo budem :D nikto nepochybuje o tom, že ich opravíš :-)
Pozerala som sa na pár dielov dozadu a všimla som si, že mám takmer stále ako prvá koment, tak sa vynasnažím prenechať tento post aj iným :-D obrázok je taký parádny, že sa mám chuť na neho pozerať každých päť minút :D :-x 8-O

3 Michel Michel | 26. srpna 2014 v 15:06 | Reagovat

Prídem tu asi ani nie po dvoch dnoch a hola tri diely to je ako v nebi :D perfektne , je super predstavovať si Sasukeho takeho starostliveho až som so Sakurou preživala všetky tie pocity :D ale posledná Sasukeho veta ma skoro odrovnala :D :D píšeš naozaj dokonalo tešim sa na dalši diel :)

4 Taurin Taurin | 26. srpna 2014 v 17:01 | Reagovat

Sorry, že otravujem ale tá posledná veta mi vŕtala v hlave už včera ako som to čítala :D nemalo by tam byť skôr: "Nič čo poviem ho neodradí od toho, aby ostal?" neviem možno som blbá :-x (po prečítaní, ak sa dá, prosím vymazať tento koment :-D )

5 sameta sameta | 26. srpna 2014 v 17:14 | Reagovat

[4]: :-D máš totálnu pravdu O_O a ja som bola v tom, že som to opravila, ale tuším nevydalo :-D čo by som bez teba robila, Ďakujem :-D

6 davidjaho davidjaho | 27. srpna 2014 v 12:52 | Reagovat

Hm. Blouznění, nemožnost se hýbat aby z toho nebylo něco většího. Sasuke jaký žárlivý. :D Asi není moc rád když nemá věci plně pod kontrolou. A nadcházející představení Sakury Uchihům... proč mám dojem že z toho bude tragikomedie? :-)

7 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 21. června 2017 v 7:58 | Reagovat

Ďalšia perla dňa: "Sakura, asi si potrebuješ zasa pospať, trepeš,"
LOL :DDD Nezdá sa to, ale Sasuke je dosť vtipný. Super diel! Roztekám sa z nich!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama