Veríte v osud? 26. diel 1/2

25. srpna 2014 v 19:23 | Mešteková |  Veríte v osud?
Okej, som príliš nakopnutá a noci trávim písaním :D úžasné to využitie, rozhodne :D


Ráno som sa zobudila s hlavou ako vo zveráku, plnými pľúcami hlienu a triaškou, akú som ešte nezažila. Vlasy som mala nalepené na spotenom čele a bolelo ma celé telo. V noci som sa chúlila a pokúšala sa spať, ale bolo to, akoby na mňa neustále niekto vylieval ľadovú vodu. A teraz to bolo jasné, som chorá. Do kelu!
Už včera ma striasalo, ale ignorovala som to. Mala som si aspoň dať nejaké vitamíny. Nevládala som sa postaviť z postele, ale donútila som sa vyhrabať z toho tepla, ktoré mi aj tak nepomáhalo a aj tak mi bola nekontrolovateľná zima. Navliekla som na seba tri mikini a tepláky, aby som mohla zísť dolu urobiť si horúci čaj. V kuchyni som stretla Hinatu zamotanú v župane na ktorom mala prehodenú deku a na nohách mala chlpaté papučky. Keď sa na mňa pozrela, obe sme vedeli, že sme v tom až po uši. A spolu, čiže ani jedna z nás sa nebude schopná postarať o tú druhú.
"Myslíš, že je to nejaká viróza?" zamumlala som, keď mi podávala šálku a rozklepanými rukami do nej nalievala horúcu tekutinu.
"Asi," mdlo zašepkala, obe sme nevládali ani rozprávať. Padali nám hlavy na hrudníky, ako sme ich nedokázali udržať vzpriamené a myslím, že sme si obe spálili jazyky.
Vrátili sme sa do postele so zaželaním skorého uzdravenia.
Zhodila som zo seba mikini a vrútila sa do postele, prehadzujúc na seba ešte deku a skrútila som sa do klbka, pretože mi bolo horšie ako len zle.
O nejakú dobu mi na dvere klopali čiesi hánky. Zakrákala som namiesto toho, aby som niečo povedala a okamžite sa rozkašľala odporným kašľom, ktorý ma dusil.
"Och, nie. Sakura, aj ty?" Naruto otvoril dvere a zhrozene sa díval na moju chabú schránku z ktorej som asi vykašlala dušu.
"N-naruto," prskala som a pokúšala sa lapiť dych.
"Jednoznačne nejaká viróza," zakrútil hlavou a vošiel do mojej izby, aby si ma prezrel.
"Prišiel som za Hinatou, lebo som si tu včera zabudol mobil a našiel som ju v posteli s horúčkami. Krásny to deň." Povzdychol si a pozrel sa na môj nočný stolík, "no nič," spľasol rukami, "donesiem ti čaj," a s týmito slovami sa vyrútil z izby.
Keď sa vrátil, položil svoju ruku na moje čelo a zamračil sa.
"Hin vravela, že sa necítiš dobre, tak som ťa šiel pre istotu skontrolovať, ale moje modlitby neboli vypočuté... očividne." Dodal sucho posledné slovo a potom m venoval úsmev v rade žiarivých zubov.
Ďakovala som Bohu za Naruta keď mi priniesol čaj a lavór s ľadovou vodou a potom mi položil na čelo vyžmýkaný obklad, aby zrazil horúčavu.
"Ď." asi som chcela povedať: ďakujem, ale nejako som sa nezmohla na dokončenie vety.
"V pohode, idem skontrolovať Hin," vykročil a následne už vstupoval do Hinatinej izby naproti. Počula som, ako si povzdychol a oslovil ju, akoby sa bál, či ju nezobudí.
"Zlatko, si hore?"
"Chcem zomrieť," zaškriekala Hinata nespoznávateľným hlasom a potom bolo počuť len zastonanie a tiché mumlavé poďakovanie.
Chudák, celý deň pendloval od jednej izby do druhej, nechával otvorené dvere, aby sme na neho mohli zakričať, keby sme niečo potrebovali, takže behal hore-dolu a neodpočinul si ani na chvíľu, lebo sme striedavo spali.
Pred obedom sa zvalil na chodbu medzi naše izby, opierajúc sa o stenu. Chcel nás mať obe na očiach. Bolo to od neho veľmi milé, ale bolo vidieť, že je jedináčik. Hovorila som mu, že nás nemusí tak strážiť, akoby sa bál, že každú chvíľu zinfarktujeme, ale odbil ma mávnutím ruky. Nikdy sa ešte o nikoho tak nestaral.
"Mal by som vás zaviesť doktorovi," zamumlal a Hinata mu odpovedala zadrkotaním zubov.
"Nedostaneš nás tam. Ja sa nevládzem postaviť Naruto, naozaj," šepkala som a opäť ma zachvátil ďalší kašeľ.
V tom sa ozval zvonček od domu a Naruto sa postavil, aby šiel otvoriť.
"Museli dostať práve tento týždeň Misa a Saki voľno?" zachrapčala som a dúfala, že ma bude Hinata počuť oproti z izby, keďže sme mali otvorené dvere.
Odpovedalo mi len zakašlanie.
Nechcela som, aby Naruto musel behať ešte aj otvárať dvere, alebo robiť čaj. Nemala som rada vedomie, že sa o nás stará a môže sa nakaziť, ale dobre som vedela, že bez neho sme boli stratené, keďže doma sme boli len my dve a totálne nepoužiteľné.
Z chodiska sa ozval rozhovor a počula som Naruta, ako spomínal nemocnicu.
A potom do mojej izby vkročil Sasuke, sťahujúc zo seba koženú bundu, ktorú odhodil na kreslo a priniesol so sebou vôňu dažďa a sviežeho chladivého vzduchu. Dnes vyzeral omnoho lepšie, žiadne kruhy pod očami, ani príliš bledý, skôr by som povedala, že bol viac ako vo forme. Alkohol mu očividne skutočne neprospieval.
Šiel ku mne, aby ma skontroloval bez jediného zaváhania. Bol si tak istý svojimi krokmi tak ako ja som si bola istá, že keď sa priblíži, chytí to odo mňa.
"Och, nie..." zachrčala som a pokúšala sa od neho dostať čo najďalej, "choď domov. Ešte sa aj ty nakazíš. Stačí, že Naruto bude za chvíľu vyriadený, nie ešte aj ty," jemne som ho odstrkovala päsťami, alebo skôr.... pokúšala som sa o to, ale on len zakrútil hlavou a so starosťou v očiach sa nahol nado mňa, ignorujúc moje slabé štuchance. Zobral mi obklad a namočil ho do lavóra s vodou, aby mi ho následne dal naspäť na čelo a posadil ma. Upravil mi vankúš a oprel ma oň tak, aby som mohla sedieť.
"Prestaň Sakura, Naruto mi volal. Ty by si mi ani nedala vedieť, že si takto chorá, kým by som večer neprišiel," zamračil sa na mňa, začo som sa cítila fakt zle. Podal mi hrnček, ale nemohla som ruky ani zdvihnúť, boli také ťažké.
Milo sa usmial, keď som si usrkla z čaju, ktorý mi pridržiaval pri ústach. Okamžite sa mi hrdlom rozliala horúčava a príjemne to pálilo.
"Výborne, Sakura." Pochválil ma a prešiel mi po vlasoch, akoby ich dával z mojej tváre preč.
"Ako sa cítiš?"
"Akoby mi otrieskali hlavu o stenu, prerazili mnou štyri škvarobetónové budovy, potom ma topili a následne ma udupalo stádo kráv a aby toho nebolo málo, pridali sa k nim býci a ešte ma aj rozprášili ako na ródeu. Mám snáď na čele červený bod?" zafrflala som a kýchla, až ma zaboleli pľúca. Sasuke mi zobral hrnček a položil ho späť s úsmevom. Akoby to, že som sa cítila tak zle bolo vtipné.
"Hneď som späť," pohladil ma po líci a šiel do Hinatinej izby. Neobťažovala som sa odpovedať, mala som čo robiť s hľadaním balíčku vreckoviek, ktoré som mala niekde pod vankúšom. S víťazoslávnym úsmevom som sa ho pokúsila otvoriť, ale prsty som mala ako drevené triesky, totálne nepohyblivé. Zafňukala som a odhodila balíček preč, hádzajúc sa na vankúš. Videla som Sasukeho, ako postáva pred Hinatinou posteľou a podával Narutovi ďalší čaj, ktorý sa snažil do Hinaty natlačiť.
Ich rozhovor som nepočula, lebo som mala zaľahnuté v ušiach a opäť som upadala do vyčerpaného spánku.
"Sakura, zoberieme vás doktorovi, dobre?" zamrnčala som v nesúhlase, ale on to úplne ignoroval a odkryl ma. Zajačala som, lebo ma pochytila triaška a rýchlo ma opäť zakryl.
"Musíš sa obliecť, doktor vám dá niečo na zrazenie horúčky a zasa sa môžeš vrátiť do postele, bude to len chvíľka." Uisťoval ma, ale ja som tam nechcela ísť. Nemala som pocit, že by som mohla prežiť mimo postele dlhšie ako dve sekundy.
"Nie, neznášam doktorov," zafňukala som a to bola pravda. Bála som sa, že mi pichne nejakú injekciu, alebo bude brať krv, alebo čo. Mala som strach z ihiel a ak by do mňa teraz nejakú zabodol, asi by som nabrala posledné zvyšky sily a vrazila mu.
"Budem celý čas s tebou," chlácholil ma a šiel ku skrini aby vytiahol niečo, čo si môžem obliecť.
"Sľubuješ?" mumlala som unavene a pokúšala sa posadiť.
"Sľubujem," usmial sa na mňa a ja som sa pokúšala oplatiť mu to, ale len som skrivila tvár.
Nebola som schopná obliecť sa, musel mi pomôcť. Akosi sa mi podarilo navliecť si pod prikrývkou podprsenku a on mi ju vzadu zapol s uštipačnou poznámkou, že to ešte nikdy nerobil. Za to si vyslúžil spýtavý pohľad, lebo mi to nedocvaklo. Príliš chorá. Príliš otupená aby som vnímala obyčajné slová.
"Vieš, ako muž som skôr podprsenku rozopínal, než zapínal," zazubil sa keď som ho udrela do hrude slabou rukou. Na pyžamové tričko mi navliekol dve mikini - odmietla som ho nechať dať mi ho dolu, hoci som vedela, že nemyslel na nič sexuálne, ale nebola som tak chorá aby som sa necítila trápne, keď sa bude dívať na moje prsia. Nikdy ma nikto nevidel ani len v plavkách.
Pomohol mi do nohavíc a topánok, zatiaľ čo ja som sa ho držala a pokúšala sa neprevrátiť naspäť na posteľ. Dokonca mi aj zapínal gombík na džinoch aj keď som si bola istá, že to by som zvládla aj sama. Spomenula som si na môj úbohý pokus rozlepiť balíček vreckoviek. Hm... alebo nie.
Nakoniec šiel skontrolovať Naruta, aby zistil, že ten ešte stále bojuje s Hinatou a jej obliekaním. Bola ako mŕtvola, nedokázala sa ani pohnúť podľa toho, čo mi Sasuke povedal. Ľutovala som ju, jej krehké telo to muselo znášať horšie ako to moje.
Keď som sa pokúšala zísť dolu, - pretože som si chcela udržať aspoň ako takú hrdosť - po jednom kroku som sa rútila k zemi, keď sa mi zatočila hlava. Ale Sasuke ma zachytil za plecia - hrdinovia ešte existujú! - a radšej ma odniesol, aby ma dostal na predné sedadlo svojho auta skôr, ako si rozrazím lebku. Naruto vyniesol Hinatu a usadil ju dozadu.
Cítila som sa ako blbka, lebo nás niesli a starali sa o nás. Toto sme mali zvládnuť aj samé, ale nezvládli by sme to, nie keď si vidím ledva na špičku nosa. A vôbec, oni boli tak ochotní, že sa obaja obetovali.
"No, dievčatá, obliekať vás bola fuška," Naruto sedel vzadu s Hinatou a držal ju, akoby sa ju snažil zahriať vlastným telom. Na Sasukeho tvári sa na zlomok sekundy objavil úškrn, ktorý som zreteľne postrehla, lebo som sa práve na neho pozrela.
"To si si tak neužil, čo, Naruto?" zachrapčala som a hneď na to si kýchla až ma nadhodilo a pás sa mi zarezal do ramena. Obrátila som sa dozadu, aby som videla jeho široký úsmev.
"Keď sa vrátime od doktora, vyzliekanie si už užijem," sprisahanecky žmurkol, ale veľmi dobre som vedela, že si robil srandu.
Pozrela som sa na Sasukeho, ktorý si trel dlaňou zátylok a vyzeral trochu nesvoj. Uhm... dvaja skúsení verzus dve panny... výsledok? Na hovno.
A má vôbec Sasuke také niečo za sebou? Ani to som nevedela. S tou podprsenkou si ešte vždy mohol robiť srandu. Ale v hlave sa mi zasa vynorilo meno, ktoré použil. Gina.
Pozorne som pozorovala Sasukeho ostré črty, ponárajúc sa do spleti jeho milostného života o ktorom som vedela... asi toľko čo vedel môj mozog o plánoch NASA. Prd.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nee-chan Nee-chan | 25. srpna 2014 v 23:04 | Reagovat

Paráda :D ja prosto nemám slov .... tak dobre vymyslene :) klobúk dole pred tebou :)

2 Taurin Taurin | 26. srpna 2014 v 10:48 | Reagovat

Takže Naruto zlatý ako vždy sa o nich staral s takou jedináčikovskou starostlivosťou až mi z toho bolo smiešne :D celý čas som sa zas chichotala a čítala som to totálne vtiahnuta do deja ako vždy :D Ja ani neviem čo napísať ďalej naozaj som si tento diel užila a tie hlašky nakoniec ma skoro zabili :D je to moja najobľúbenejšia FF a vždy sa tak teším na ďalší diel ako malá :D

3 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 21. června 2017 v 7:40 | Reagovat

"Uhm... dvaja skúsení verzus dve panny... výsledok? Na hovno." :D
Skoro som umrela :D mega hláška:D
Diel ako vždy super. Baby sú dosť nemohúce i keď miestami prišli až okato moc. :D Ale zas chlapi dostali možnosť sa činiť

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama