Veríte v osud? 24.diel 2/2

24. srpna 2014 v 1:03 | Mešteková |  Veríte v osud?
Rada používam Noctisa, lebo mi príde ako reálnejší Sasuke, aj keď trošku strapatejší :D



"Držal som nôž v ruke, druhou som sa pokúšal zastaviť krvácanie a odrazu som sa mu ocitol tvárou v tvár, cítil som jeho dych na svojich perách a videl krv, ako mu vyteká z kútikov úst, prefetované oči sa na mňa dívali v šoku a život z nich pomaly vyprchával a ja som sa tomu prizeral, pokúšajúc sa pochopiť, čo sa stalo. Neuvedomil si, že som si vytiahol nožík z tela, jeho mozog bol zahmlený a pohľad šialený a ako sa ku mne rozbehol, nabodol sa v momente, kedy som sa pokúšal ustúpiť dozadu z jeho dosahu, naťahujúc ruky dopredu, aby som sa bránil, alebo ho odstrčil. Neviem, neuvedomoval som si, že držím nôž v ruke, bol to reflex keď som videl, ako sa proti mne rúti. Obaja sme sa dívali jeden druhému do tváre, čas sa zastavil, dýchanie sa spomalilo, srdce mi bilo ako zvon, ale aj tak som počul to jeho, ako usilovne bojuje o prežitie. Neudržal som jeho váhu, nohy sa mi klepali, oči ma boleli ako som na neho civel, z úst mi splýval môj vlastný hlas, ale nemám poňatia čo som hovoril. Zosunuli sme sa na zem, obaja sme ležali vedľa seba a dívali sa jeden na druhého, pokúšal sa mi niečo povedať. Cítil som, ako na mňa padá tiaž všetkého toho, čo sa stalo, zastrelo mi to pohľad. Posledná myšlienka, ktorú som mal než som omdlel bola, aby prišla čo najrýchlejšie pomoc a zachránila ho. Keď som sa prebral, mal som zatvorené oči, bál som sa ich otvoriť. Modlil som sa, aby to bol len sen. Ale keď som počul všetky tie prístroje, vedel som, že som v nemocnici. Tak som sa modlil, aby sme tam obaja ležali, ale sestrička mi povedala, že... to nezvládol."
"Och. Môj. Bože." Zašepkala som sotva počuteľne a čakala som, kým sa ku mne vráti, kým sa na mňa pozrie a zameria sa na moju osobu. Nebude sa pozerať len skrz niečo, skrz jeho myšlienky a spomienky.
Po troch minútach, nekonečných sto osemdesiatich sekundách sa na mňa pozrel a okamžite sklopil pohľad, akoby sa na mňa nemohol dívať.
"Nie," prisunula som sa bližšie a nadvihla mu bradu, aby sa mi pozrel do očí.
"Nedívaj sa na mňa, akoby si sa hanbil a ani s výčitkami, nie som tu od toho, aby som ťa súdila," cítila som sa tak hrozne, že som včera na neho jačala. Nikdy som si nemyslela , že za touto fasádou sa skrýva taký príbeh plný bolesti.
"Ten svedok, bol to... Ryuu? Vypovedal proti tebe on?"
"Och, áno. Ten bastard zavolal sanitku dúfajúc, že Crossa zachráni, ale keď mu oznámili, že je mŕtvy, povedal svoju verziu špinavého príbehu. Ak by zistili, že sa celý čas prizeral, bol by spolupáchateľ, pretože tomu nezabránil. A nakoniec to vymyslel viac ako len perfektne. Bol predsa svedok, ktorý prechádzal okolo, nie? Nevinný, nezainteresovaný, tak prečo by verili vrahovi?"
"Nie si vrah. Si v tom nevinne Sasuke, musíš si to uvedomiť," videla som v jeho pohľade, ako sám sebou pohŕdal a potom odo mňa odvrátil oči, líhajúc si na chrbát.
"Urobil som v živote príliš veľa zlých rozhodnutí, ktoré ma dostali na pokraj, spáchal som najhorší skutok, nečaká ma nič dobré na druhej strane."
"Nie, to, že si sa rozhodol, že odídeš bolo správne rozhodnutie a aj to, keď si si povedal, že ho omráčiš, aby si sa tomu vyhol. Tie rozhodnutia boli správne, bola to jeho chyba. Prosím, neobviňuj sa," pokúšala som sa ho hocijako presvedčiť, ale videla som, aké je to neúspešné. Stále sa díval mimo, nevnímajúc ma. Mohla som cítiť jeho smútok a bolesť, ktorá ma takmer paralyzovala. Vyštverala som sa na všetky štyri a preliezla cez tú dĺžku, ktorá nás od seba oddeľovala, chytila som ho za ramená a trhla ním, aby som ho donútila pozrieť sa na mňa. Neviem prečo, ale mala som pocit, že sa mi stráca. A ja som mala skutočne strach.
Ja by som to nezvládla, už dávno by som tu asi nebola, ale on je silný. On bol ten, kto ma zachránil viac ako raz, on bol ten, kto ma rozčuľoval a zároveň ma robil šťastnou už len pri pohľade na neho, on bol ten, kto bol netolerantný k nikomu a ničomu okrem mňa, kto ma ochraňoval. Bez neho by som tu zrejme už nebola.
"Počúvaj ma," zašepkala som, hoci som chcela hovoriť jasne, Sasuke sa nepohol.
"Počúvaj ma!" zvýšila som hlas a vyštverala sa na neho, aby som ho donútila sa na mňa pozerať, držiac ho pevne obomi rukami za hlavu skláňajúc sa, aby mi musel pozerať do očí.
"Spravil si v minulosti veci na ktoré nie si hrdý, ale nikdy s úmyslom niekomu vážne ublížiť, každý chybuje. Mladý delikvent? Pokúšal si sa získať rešpekt a priazeň vlastného otca. Deti to robia, urobia rôzne hlúposti len aby na seba strhli pozornosť. To, že si bol osamelí, tak je úplne pochopiteľné prečo si robil to, čo si robil. A nelegálne boje? No nech, tí chalani, ktorí proti tebe bojovali to chceli, neber to tak, že by si im ubližoval proti ich vôli. Pokúšal si sa pomôcť svojim kamarátom a oni tvoju snahu zneužívali, tak si sa rozhodol pre jedinú správnu vec a odišiel si. To, čo sa stalo potom, za to ty nemôžeš. On na teba útočil prvý, on na teba vytiahol nôž, on ťa zranil a on nabehol na tú čepeľ. Ty vieš pravdu, ja ju viem a aj Naruto a veríme ti, držíme si ťa a my sme tí skutoční priatelia, nie sme náhrady. Si na slobode a na tom záleží, si tu s nami a zostaneš tu aj keby som ťa mala priviazať na tejto posteli do konca tvojho života a sedieť na tebe, aby si sa nemohol pokúsiť ujsť, je ti to jasné?" cítila som, ako sa mi do očí hrnuli slzy nad bolesťou v jeho vlastnej tvári. Jeho oči boli ako čierna opona, ktorá sa práve zhodila a ukázala všetky tie emócie, ktoré ho zvnútra drásali, jeho osobný démoni na mňa vykukovali z jeho tmavých očí. Zdvihol ruku a jedným prstom zachytil slzu, ktorá sa preliala cez okraj. Zotrel mi ju z líca a prikývol. A to ja som tu bola tá, ktorá plakala, zatiaľ čo on sa pevne držal. Bol neuveriteľne silný.
Vydýchla som si a cítila, ako sa mi pery rozťahujú do mierneho úsmevu a o to viac ma zarazilo, keď sa Sasukeho tvár totálne napla a zbledol.
"Čo je? Čo sa deje?" vyľakane som sa na neho dívala, čakala som hocičo, niečo zlé, niečo horšie ako to čo mi povedal.
"Cením si tvoje slová a aj to, že si dnes neušla s krikom z izby, ale-"
"Áno, ja viem, že včera som to pokašľala a strašne ma to mrzí. Prisahám, že už nikdy sa tak nezachovám, skutočne sa za to nenávidím. Chcem to vziať späť, chcem aby sme na to zabudli," skočila som mu náhlivo do reči. Potrebovala som sa tak veľmi ospravedlniť.
"Uhm..." mierne si odkašľal, aby si prečistil hrdlo.
"Chcel som pred tým vlastne povedať, či si myslíš, že by si mohla zliezť z môjho brucha, ja totižto..."
"Och, Bože! Prepáč!" zoskočila som z neho a žuchla vedľa na posteľ s vydesenou tvárou a videla ako sa postupne uvoľnil, keď mu nevoľnosti ustupovali a do líc sa mu vrátila zdravá rúžová farba.
"Hej, je to lepšie," vydýchol si, pokladajúc ruku do oblasti žalúdka.
"Stále ti je zle?" spýtala som sa ho dosť blbú otázku. Samozrejme, že je keď na ňom sedím!
"Teraz už nie," povzdychol si a otočil sa opäť ku mne, zarážajúc sa, keď čelom skoro vrazil do môjho, ako som ležala vyvalená na jeho polke.
"Vyzeráš unavene," z jeho pier vyšiel tichý šepot po chvíli sledovania mojej tváre a ja som sa dívala do jeho. Nevyzeral o nič lepšie. Čierne kruhy mal ešte viac viditeľné.
"Hm... nespala som v noci skoro vôbec, nemohla som," ako na povel sa mi zívlo "ale ty vyzeráš, akoby ti spánok bodol, mala by som ťa nechať odpočinúť," mierne som sa usmiala, rozhodnutá, že ho skutočne nechám odpočinúť a presunula sa na svoju polovicu.
"Ty vyzeráš rovnako, tak čo si nepospíš so mnou? Alebo už sme dospeli k momentu úteku?" v jeho hlase bolo podpichovanie a kútiky úst sa mu vyzdvihli v provokačnom úsmeve. Akoby sme sa pred chvíľou nerozprávali o ničom desivom, je úžasné ako sme sa vedeli pohnúť dopredu.
"Ja neutekám, nikdy to neurobím," sľúbila som mu to. Mala som pocit, že mu to dlžím za to, ako som sa včera zachovala. A neušla by som, stále ho mám rada, viem to. A to, že je nevinný potešilo moje srdce.
"Nikdy nehovor nikdy," ležali sme oproti sebe a len sa na seba dívali, rozprávali sa. Bolo mi teplo a príjemne a bola som kľudná, spokojná. Rozhodla som sa, že pomôžem Sasukemu vyrovnať sa sám so sebou.
"Sasuke, ja neutečiem, včera som zaváhala, ale poučil si ma, že si mám vypočuť vec od zainteresovaného človeka a až potom sa rozhodovať, čo poviem a spravím"
"Poučil? No, aspoň v niečom som dobrý," odvrkol si.
"Si k veľa veciam dobrý... napríklad, presvedčiť ma len jedinou vetou, aby som si pospala v tvojej posteli," pokúsila som sa trochu odľahčiť vzduch a zaberalo to, opäť sa usmial.
"Naozaj? Zostávaš?" jeho hlas bol úplne normálny, ale vedela som, že tam bola istá nádej, ale jeho vyjadrovanie emócii a nadšenia boli vždy tak ťažké. Akoby som to z neho musela dolovať.
"Keby som nebola taká unavená, že nevládzem zdvihnúť hlavu, asi by som nakoniec neprijala tvoju ponuku," uškrnula som sa na neho a on mi venoval pokrivený úsmev. Stále sa vedel po tom všetkom usmiať, to bolo dobre. Bola by škoda, ak by jeho tvár nevedela mať iný výraz ako chladný. Potom mal človek pocit, že je nedotknuteľný... čo v istom ohľade bol.
"Už ťa nebolí hlava?"
"Ale áno, no dá sa to vydržať," pokrčil ramenami.
"Málokedy sa usmievaš," zamyslela som sa a natiahla sa na posteli ako mačka, aby som si pretiahla stuhnuté svaly a mohla sa pohodlne uvelebiť s oboma rukami spojenými pod lícom.
"Nebolo veľa príležitostí na úprimný úsmev. Nejako to neviem."
"Tak to by sme mali napraviť, je príjemné vidieť v tvojej tvári pobavenie," až teraz som si uvedomila, že jeho dych je cítiť po mentole, vrážal mi do tváre ako hovoril.
"Potom nie je taká strnulá," opäť som si zívla zakrývajúc si ústa, ale to nezabránilo jemu, aby si tiež nezívol.
"Mali by sme si trochu odpočinúť," zamumlal, "potrebuješ aby si tvoj mozog utriedil veci v hlave," pozrel sa na mňa a následne zatvoril oči a hlbokým unaveným nádychom. Zadržal vzduch v pľúcach a potom vydýchol. Inak sa ani nepohol, bol ako socha vytesaná z mramoru.
Ja to mám presne utriedené v hlave, ale urobila som to isté ako on a tiež som ich zatvorila, počúvajúc len jeho dýchanie. Každý sme ležali na svojej strane, nedotýkali sme sa, len sme boli oproti sebe a ja som si uvedomila, že sme spolu takto ešte neboli. Alebo možno boli v tú noc keď som spala v tejto istej posteli, ale nepamätám si to? Ležal oproti mne, alebo si ustlal na zemi, alebo čo?
"Každý náš spoločný víkend je príliš nabitý emóciami, však?" Sasuke sa ozval ospalým hlasom a tým ma donútil trochu sa prebrať.
"Uhm..." zamumlala a napravila si vankúš.
"Budeme musieť tieto emocionálne veci rozložiť aj do ďalších dní, pretože víkendy sú namáhavé a nechceme, aby nám prasklo srdce od toľkých výkyvov," potešila som sa jeho slovám, lebo to znamenalo, že ho uvidím aj cez týždeň, nie zasa ďalší víkend, takže... sme neskončili. To je fajn.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 24. srpna 2014 v 9:00 | Reagovat

Takže, Sasukeho príbeh bol dobre vymyslený. Som rada, že je nakoniec nevinný a mám pocit, že sa tu bude snažiť očistiť svoje meno :P Sakurin preslov po jeho dohovorení mi miestami prišiel zbytočný, ale niekde to veľmi pekne vystihla, takže si myslím, že niekedy by mohlo byť menej viac, ale to je len môj názor :P
ten pokoj panujúci medzi nimi je neuveriteľne upokojujúci a príjemný v tom napätom prostredí :D asi tak nejak možno sa nejaká chybička vloudila, ale popri tom ako rýchlo pridávaš diely to máš určite odpustené :-D  :-P
Myslím, že na tento dvojdiel čakali všetci už hodnú chvíľu a musím povedať, že rozhodne nesklamal :) 8-) emóciami to len tak oplývalo :-D

2 molly molly | 24. srpna 2014 v 9:51 | Reagovat

Nebyla jsem doma, takže oba dva dvojdíly jsem přečtla teď, tak píšu jen jeden koment :-D Itachi je super brácha :3 sourozenecká láska ♥_♥ Sasukeho příběh perfektní, dost dobře promyšlený, jako by se to doopravdy stalo (y) :-D Sakuřino zachování se mi líbilo, zněla přesvědčivě a nikdy neuškodí tohle slyšet :-) neviem čo ešte povedať :-D prostě paráda a děkuju, že na nás nekašleš :3

3 Michel Michel | 24. srpna 2014 v 19:16 | Reagovat

Je až neuveritelne ako po takom napinavom smutnom a desivom príbehu dokážeš navnadiť klud a pohodu ešte aj tie tvoje nezabudnutelné hlášky jednoducho dokonalosť :)  možno by si mala napísať nejaku knihu určite si ju kupim. Teším sa na dalši diel.
P.S. : Akurát včera som rozmýšlala ako by sasuke vyzeral ale cosplaye ma nepresvedčili o tom že by mal byť vážne sexi :D ale tento je super :)

4 Nanashi Nanashi | 24. srpna 2014 v 20:40 | Reagovat

Ten jeho príbeh je naozaj dobre vymyslený, má to hlavu i pätu a pekne je to všetko vysvetlené a objasnené. Chudák, nebola to zrovna prechádzak rúžovou záhradou :-( Ten Sakurin preslov bol fakt dobrý, pretože trafila do čierneho. Na koncim a úplne dorazila tá náhla zmena atmosféri, nastala tam taká pohoda, akoby sa predtým nič závažného nestalo. Proste úžas, píšeš naozaj dobre, pretože tie emócie a atmosféry z toho len tak čišú :D

5 davidjaho davidjaho | 25. srpna 2014 v 9:55 | Reagovat

Jsem dojatý. Vážně výborně spisovatelsky vymyšlené a zvládnuté. Nakonec sa moje teorie vyplnila jen zpoloviny ale i tak zářez. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama