Veríte v osud? 24. diel 1/2

24. srpna 2014 v 0:58 | Mešteková |  Veríte v osud?
A už sa nám odhaľuje Sasukeho život, užite si to :)


"No," zháčil sa, vraštil obočie a díval sa medzi nás, zhlboka sa nadýchol a potom vypustil vzduch.
"Môj otec má svoje nehnuteľnosti rozšírené po celej krajine, dosť často sme sa kvôli tomu museli sťahovať, chápeš... podnikanie. Raz ho bolo treba tam, raz tu. Nevidí nič iné ako vplyv, moc a peniaze. Zabúdal na svoju rodinu. Vždy." Povzdychol si než pokračoval, "Mama sa držala pri ňom, pretože pochádza z rodiny, ktorá vzpieranie sa manželovi berie ako neposlušnosť... družky," zatvoril oči a takmer zavrčal posledné slovo, až som sa takmer prikrčila, "Itachi, ten sa ho snažil nejako ukorigovať, ale otec ho nepočúval, stále bol len jeho syn. No Itachi bol už dospelí, vedel sa o seba postarať sám na rozdiel odo mňa. Kedykoľvek si mohol zobrať auto a vypadnúť do mesta za kamošmi, ktorí boli jeho kamoši, nie len náhrady predošlých kamošov ako u mňa. Kam sme prišli, tam som bol ten... Uchiha z vplyvnej rodiny," striasol sa a na chvíľu sa odmlčal, akoby sa strácal vo vlastných myšlienkach a ja som to počúvala, akoby to nebol príbeh jeho reálneho života, ale rozprávka v ktorej mal byť šťastný koniec, "často som sa dostával do problémov, zo začiatku preto, lebo sa všetci chceli kamarátiť a ja som bol naivný, avšak boli to úplne nevinné hlúposti." Odvrkol si a pohodil hlavou dozadu, krútiac hlavou. Cítila som, ako si hryziem peru nervózna z toho, čo ďalej povie.
"Neskôr po mnoho sťahovaniach, - nikdy sme nezostávali na jednom mieste dlhšie ako pol roka - som začínal byť frustrovaný. Nikde poriadne žiadny kamaráti, nikde trvalá škola, večne nové prostredie, adaptácia, zvykanie si na pohľady ľudí. Drel som kvôli uznaniu otca a nikdy sa ho nedočkal, bol som stále viac naštvaný. Hádal som sa s rodičmi, robil som všetko, aby si ma všímali. A matka to aj robila, ale ja som potreboval otcove uznanie. Bol som chlapec, ktorý počul o otcovskej hrdosti a mužských vzoroch od iných chalanov." Stiahol obočie, akoby sa mu nepáčila tá myšlienka, mať otca za vzor. A ja som sa musela zamyslieť... čo za otca si nevšimne, že jeho syn túži, aby bol na neho hrdý?
"Nakoniec si Itachi založil školu bojových umení, otec jeho rozhodnutie podporil, lebo videl, že Itachi vie, čo chce a okrem toho, pokračoval v rodinnej tradícii. Itachi ma od štrnástich učil rôznym bojovým umeniam, dúfal som, že aspoň takto si ho nejako získam. Ale dospieval som, menil zmýšľanie a za tie roky sa toho nakopilo viac ako len dosť a nakoniec už som to nebol ochotný znášať. Už som nechcel otcovo uznanie, chcel som slobodu, vlastnú vôľu, rozhodovať sa a prestať robiť to, čo otec po mne chcel, čo požadoval. Za tie roky sa vo mne nazbieralo tak veľa emócii, tých negatívnych, že som sa začal stavať proti nemu inak... horšie, za účelom mu ublížiť za to, ako som ja musel po celé tie roky čeliť falošným kamarátstvam, zrade, bolesti a opovrhnutím od neho. Nenávidel som, ako sa mnou pýšil pred ostatnými kvôli mojim úspechom, ale keď sme boli spolu, tak sa na mňa ani nepozrel. Snažil som sa zo seba robiť perfektného syna a on to nevidel." Naozaj som čakala šťastný koniec? Vedela som, že to tam nesmeruje, ale... dúfala som v nejaký zázrak, hocijaký.
"Pred rokom sme sa presťahovali do Tokia a ja som skončil s bojovým umením. Do vtedy som tam dochádzal kvôli tréningu a potom som šiel späť do mesta, kde sme žili pred tým. Vracal som sa, aby som mohol ísť von, urobiť niečo neuvážené, dostať sa do partie mladých delikventov, sem-tam rozbiť nejaké okná, alebo dvere, brány či niečo na verejnom majetku, počkať si na policajtov a potom vidieť poníženie a hnev v očiach môjho otca a čakať, kým sa konečne uvedomí. Lenže keď som bol v Tokiu, rozhodol som sa skončiť. Dôvod? Dostal som sa do školy a jedného dňa som sa ocitol v partii, ktorá bola... iná. Slobodná, anarchistická, divoká. Všetko to, čo som chcel byť ja. A tak som začal žiť úplne iným životom. Bol to alkohol, zábava, party a na moju záľubu som si odrazu nemohol nájsť čas. A keď som sa mal rozhodnúť medzi tým mať skutočných kamošov a konečne žiť a tým byť zatvorený v telocvični, mal som jasnú voľbu." Odvrkol si keď hovoril tú poslednú vetu, akoby sám sebou opovrhoval.
"Neskôr som zistil, že v Tokiu sa odohrávajú nelegálne boje, ktorých som sa odmietol zúčastniť, už len z toho princípu, že som ovládal bojové umenie. Cítil som, že to je nefér voči druhým, ale rýchlo ma to vyhodilo z omylu, keď som zistil, že väčšina chalanov ovláda istý druh bojového umenia a zneužívali to. Po väčšine som tam figuroval ako divák. Odmietal som sa pliesť do týchto vecí až do toho dňa, kedy som šiel po nejakej veľkej party domov tmavou uličkou a odchytili ma," zamumlal a začal prstom kresliť neurčité tvary na posteli medzi nami. Až teraz som si uvedomila, že vydychujem vzduch o ktorom som nemala ani poňatia, že ho zadržujem. Ublížili mu?
"Boli dvaja a ja som sa bránil, vtedy som nemyslel na nič iné, ako na to, aby som sa dostal živý domov. O pár dní neskôr sa opäť konalo kolo nelegálnych bojov, dialo sa to raz za týždeň a účastníci a diváci dostávali esemesky na poslednú chvíľu s oznamom, kde sa to konalo a o koľkej. Párkrát sa nám stalo, že tam vtrhli policajti a tak sme sa to pokúšali ututlať. Keď som tam v ten večer prišiel, protivník odmietol bojovať s jedným z našich ľudí. A následne si ma vyžiadal pred celým obecenstvom. A vtedy mi došlo, že on patril k partii, ktorej dvaja členovia ma pár dní pred tým prepadli. To, že sa viem biť sa očividne rozšírilo veľmi rýchlo, ako nejakým rozhlasom. Odmietol som, ale prišiel za mnou... Cross," zatvoril oči v momente, kedy som ja stuhla. Je to tu, spomenul ho...
"Povedal, že ak to neprijmem a nebudem bojovať, veľa ľudí príde o prachy a bude to problém. Veľký problém. A tak som prijal. Povedal som si, že jeden zápas a končím. Nezneužíval som svoje schopnosti do momentu, kedy som si uvedomil, že ten chalan je v bojových umeniach na vysokej úrovni a mne nezostávalo nič viac, ako brániť sa... len brániť. Skutočne som mu nechcel ublížiť. Ale potom, každým úderom som odhadzoval svoje zábrany, až kým som si neuvedomil, že nemám na výber a musím bojovať. A neskôr som zistil, že som si svoju zlosť vybil na niekom a pomáhalo to, bolo to lepšie ako nejaké búšenie do vriec a hranie boja s protivníkmi. Dostal som zo seba všetko to sklamanie, frustráciu, hnev a bolesť, každým úderom to opúšťalo moje telo. A než som sa nazdal, bol som v každom zasranom boji, každý jeden som vyhrával len vďaka svojej nenávisti popoháňajúcej ma vpred v chladivom sústredení. Párkrát som sa kvôli tomu dostal do cely na jednu noc, keď nás chytili policajti a môj otec zúril, ale robilo mi to ešte väčšie potešenie. Itachi sa ma pokúšal donútiť spamätať sa, ale ja som ho odmietol počúvať. Moja matka ma prosila, ale ignoroval som ju. Žil som. Konečne žil." Zamračil sa, videla som, že teraz si uvedomuje, že to čo vtedy považoval za žitie bolo hlúpe.
"A potom som zistil, že Cross ide v horších veciach, ako sú nelegálne boje a alkohol s neplnoletými. Raz večer som ho videl, ako si niečo berie od nejakého chlapa, neskôr mi došlo, že to bol dealer. Zaťahoval do svojich heroinvých a kokainových sračiek ďalších z partie a ja som proti tomu nič nezmohol, díval som sa ako sťahoval tie slabšie povahy na dno a ja som sa snažil ich z toho vyhrabať. Z dlhov, ktoré narobil, lebo drogy stáli prachy. Trávil som čas s feťákmi, ktorí sa každý večer klepali pre ďalšiu dávku. Sledoval som, ako sa všetci sfetovávali a nemohol som proti tomu nič urobiť, nenechali si pomôcť. Nakoniec som bol k nelegálnym bojom donútený, nechceli ma pustiť, lebo som im zarábal prachy na fet. Boje sa odohrávali častejšie ako len raz do týždňa a ja sám som bol na pokraji síl, nezvládal som to. Ešte som sa nezotavil z predchádzajúceho kola a už som bol v ďalšom. Matka si všímala, aký som zničený a komunikoval som s ňou menej ako pred tým, nemohol som sa na ňu pozrieť, stále som premýšľal ako sa dostať z tej sračky. Itachi ma raz prichytil keď som vyšiel zo sprchy a videl modriny na mojich rebrách. Povedal mi, že s tým musím skoncovať... a ja som vedel, že musím inak ma jedného dňa zabijú, alebo skončím ako oni. Keď som oznámil, že končím nielen s bojmi, ale aj s celou tou fraškou a prerušujem kontakt, rozpútalo sa peklo. Nikto z nich ma nechcel pustiť. Až keď som sa rozhodol odstúpiť, dozvedel som sa o nepísanom pravidle. Zostaň a ži, alebo odíď a zomri," zasmial sa trpkým smiechom, ktorý postrádal humor, ale zato bolo počuť bolesť a odtieň hnevu, "do riti, akoby som sa dostal do nejakej maskovanej mafie," pozrel sa na mňa a na chvíľu zmĺkol. Mala som doširoka otvorené oči, srdce mi bilo na poplach a hučala mi v ušiach vlastná krv, cítila som znechutenie a smútok, zároveň ľútosť a hnev nad nespravodlivosťou toho, čo sa mu udialo.
"Si v poriadku?" uistil sa ticho a nespúšťal zo mňa oči v ktorých sa odrážala vina.
"Pokračuj, prosím," namáhavo som prehltla, ignorujúc husaciu kožu, ktorá sa rozprestrela po celom mojom tele a pritiahla som si prikrývku vyššie k brade, aby to nevidel.
"Odmietol som to, samozrejme. Nebol som debil, aby som niekomu úmyselne vzal život. Vždy som mal svoju hranicu, vždy som vedel, kedy stačilo a nikdy som ju neprekročil. Áno, robil som debiliny, problémy, ale vedel som, kedy je to už príliš vážne. Nikdy som protivníka nenechal pocítiť ani len závan smrti. Keď mi bolo povedané toto pravidlo, odišiel som preč vysmievajúc sa im do tváre, že nie sú normálni, čo som v podstate vedel. Tí, ktorí nešli v kokse a iných drogách sa do toho neplietli, nezarábal som tie prachy nim, ale feťákom. Oni sa len pozerali a brali to ako zábavu. Ale Cross, bol niečo ako... nevyhlásený boss našej partie, po väčšine on riadil veci, ale nikdy sme to neurčovali, nerobili sme rozdiely, boli sme si rovní až do momentu, kedy som odišiel. Nasledujúci deň som večer chcel ísť za Itachim, vedel som, že je ešte v škole. Rozhodol som sa skončiť s tými sračkami, prebrať zodpovednosť za svoje činy, mal som už osemnásť a keď som videl všetky tie trosky ako si každý večer a ráno pichali do žíl, pochopil som, že život je o inom ako sa len stavať na úkor svojho otca. A rozhodol som sa postaviť sa na vlastné nohy, prestal som sa starať o to ubližovať mu už dávno. Na svoj vek som bol vždy popredu od ostatných, mal som vynikajúce výsledky a ani som sa o to nestaral, všetko toto mi šlo samo od seba. A povedal som si, že začnem opäť robiť bojové umenie, začnem na sebe makať ešte viac ako pred tým, no tentoraz pre seba, nie pre otca. Budem učiť ľudí, ako to robiť a podelím sa s nimi o svoj príbeh, aby nikdy nespadli do takých problémov ako ja. Chcel som, aby včas rozoznali príznaky a nevrhali sa do toho bezhlavo.
Do školy som sa však nedostal. Cestu mi zastal Cross a zobral si so sebou Ryua. Pokúšal sa ma dostať naspäť na ich stranu, ale nepochodil, tak ma vyzval na osobný súboj v domnení, že keď sa budem dívať smrti do tváre, tak si to rozmyslím. Ale ja som ho znovu odmietol. Vedel som, že Ryuu by nič neurobil, on bol slabý článok partie, odporný feťák, jeden z najväčších. Ale Cross začal bezhlavo útočiť. Povedal som si, že pokiaľ ho omráčim, môžem odísť. Jedno z pravidiel nelegálnych bojov bolo, že sa útočilo len prostredníctvom našich tiel, žiadne strelné ani pomocné zbrane, nič iné, len naše končatiny, naše telo. Tým, že som bol ešte nezotavený z posledného súboja, moje reflexy ma zrádzali, bol som menej obratný a moje útoky nemali dostatočnú silu na to, aby ho poslali k zemi. Ale Cross bol v kŕčoch, potreboval fet a nemal žiadne prachy, nedokázal sa sústrediť na vlastný útok a tým pádom som voči nemu získaval prevahu. Čím častejšie končil na kolenách, tým viac nasratý bol, až nakoniec vytiahol nôž v momente kedy som to najmenej čakal a podarilo sa mu zahnať sa. Otočil som sa, ale nevyhol som sa čepeli, ktorá prešla mojim chrbtom, dosť hlboko. Nôž bol takmer tupý a namiesto toho, aby ma porezal, doslovne mi roztrhol kožu na chrbte prudkým pohybom špičkou hrotu." Bola som vydesená, jeho oči boli neprítomné, akoby nebol so mnou v izbe, díval sa niekam do minulosti, tvár prázdna, hlas doslovne mŕtvolný a ja som všetko videla, akoby som nazerala do jeho vlastných spomienok, všetko som si predstavovala. Sasukeho doráňaného, ako sa tacká a pokúša sa ubrániť. Crossa, ako zúrivo reve v agónii z abstinencie. Krv, ktorá zaliala Sasukeho chrbát po tom, čo ho dostal... tá rana sa mu nikdy nezahojila... preto... on má tú jazvu z toho boja, preto tak reagoval. Pripomína mu to tak strašne bolestivú spomienku.
"Pokúšal som sa mu vytrhnúť nôž z ruky, ale bol som vyčerpaný. Cross sa vedel biť, áno... boli sme si rovní, ale obaja oslabení. Než som sa nazdal, nožom sa mu podarilo preniknúť cez moju vtedy už chabú obranu a zarazil mi ho do tela, pevne ho zvierajúc v rukách, pootáčajúc ním, len aby som cítil tú bolesť viac. Mal som také šťastie, že nezasiahol dôležité orgány, ale keby neprišla sanitka, vykrvácal by som. Z posledných síl som ho odstrčil a vytiahol si čepeľ z rany, aby som mal aspoň ten chabý pocit, že som sa pokúsil zabrániť infekcii. A Cross ma videl v úplných koncoch a chcel ma doraziť, v očiach mu svietila taká nenávisť, že ma to zaskočilo. Kým som nezačal bojovať proti jeho závislosti, boli sme kamoši. Všade sme chodili spolu a ja som ho bral ako dobrého človeka, niekoho, kto mi rozumie. V tú noc po mne kričal, nenávidel ma kvôli... nej, darilo sa mu to perfektne maskovať. Nikdy by som si ani nepomyslel, že je tak dobrý herec a že mu tamto vadilo. Nemal ani dôvod ma nenávidieť kvôli Gine. Bola to jeho paranoja. Myslím..." Gina? Kto je to? Chcela som o nej vedieť viac, skutočne. Ale neprerušovala som ho, nechala som ho vyrozprávať sa.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 24. srpna 2014 v 9:01 | Reagovat

A ešte k obrázkom :P sú proste super a aspoň teda ja rozhdne som za ne veľmi rada :-)

2 Nee-chan Nee-chan | 24. srpna 2014 v 23:35 | Reagovat

Bože to bolo supeeerrr :D ako si tam začala opisovať jeho život páčilo sa mi to a strašne ..... Táto poviedka je moja najobľúbenejšia a každý deň sa pozerám či si pridala ďalší diel  a keď ho tam vidím tak sa strašne teším čo nové sa dozviem.... :D je to proste bomba :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama