Veríte v osud? 22. diel

22. srpna 2014 v 0:20 | Mešteková |  Veríte v osud?
Prekvapenie :3


Dlaňami som sa opieral o jedno z umývadiel a díval sa na zrkadlo. Nohy som mal ako želatínu, alebo ako z gumy, hovorte tomu ako chcete, podstatné je, že som ich mal problém ovládať a potácal som sa. Cítil som mierne nakláňanie dopredu a dozadu, no dôležíté je, že som sa ešte vždy držal na necitlivých nohách. V odraze som videl len čiernu šmuhu o ktorej som predpokladal, že som ja. Bol som tu sám a presne to bolo to, čo som potreboval. Samotu, ktorá ma vítala, naťahovala po mne svoje pazúre a ťahala do hlbín temnoty, uzatvárajúc nado mnou svetlo akoby som bol pod hladinou spomienok a myšlienok. Vítal som ju, ako svoju starú priateľku, pretože tak som žil posledné roky.
Dvere sa otvorili. Na moment som počul hluk a potom sa zatvorili. Obrátil som sa na blondiaka, ktorý stál oproti mne a potom som ucítil, ako som sa stretol s tvrdou, chladnou zemou plnou dlaždíc postriekaných vodou. Naruto ma práve udrel? Aké ironické. To ja som bol ten, kto ho usmerňoval... po väčšine.
"Ty kus debila, vstávaj!" vrčal mi do tváre, keď ma zdvíhal na nohy pomocou môjho trička. Bolo počuť zapraskanie o ktoré som sa nestaral. To, že mi ho roztrhol bola posledná vec, ktorá ma trápila.
"Vstávaj. Ideme. Domov." Odstrčil som ho od seba, nepotreboval som jeho pomoc. Necítil som svoju sánku, ktorá mi pulzovala, ale vedel som, že na druhý deň bude pre mňa problematické vôbec rozprávať. Ale to bolo fajn. Bolesť znamenala, že som stále niečo cítil. Nebol som kus chladného monštra.
Neviem ako, ani kedy som sa dostal do svojho auta. Viem len, že som sedel na prednom sedadle a Naruto zaryto mlčal, zatínajúc sánku po celú idiotskú cestu, čo riadil moje auto. Potom ma vytiahol von, prehodil si moju ruku cez jeho krk a ťahal ma k dverám. Teraz som ho už nechal, lebo bolo problematické zdvíhať nohy a udržať vzpriamenú hlavu. Všetko sa mi krútilo a keď som zatvoril oči, bolo to ešte horšie.
"Kde máš kľúče?" spýtal sa, ale nemal som silu odpovedať. Žalúdok mi zvieralo, obraz sa menil z rozostreného na taký pokazený, že mi skákal pred očami. Neznášam tento pocit, nenávidím ten odporný alkohol. Neznášam sám seba.
Dvere sa otvorili bez našej pomoci a tak som sa tam zadíval. Ako za starých čias? Dovedený niekým pred prah mojich rodičov? Buď dobitý, alebo opitý, alebo v putách? Ale ja už som taký nebol... nie, vlastne dnes som dokázal, že stále som taký. Vrátil som sa k tomu čo som bol a matka verila, že som sa zmenil.
Chvíľu mi trvalo, než som rozoznal postavu predo mnou. Môj starší brat si pobavene skrížil ruky na hrudi.
"Ale, ale, braček. Ja som vedel, prečo som tento víkend prišiel domov," vydýchol so smiechom, keď ma pozoroval. Čosi som zavrčal a Itachi sa na tom zasmial. On ma odsudzovať nebude, nikdy to nerobil. Bol brat a stál pri mne tak, ako som ja stál pri ňom, nech sa dialo čokoľvek.
"Pomôž mi s ním dnu, prosím ťa," Narutove nohy sa podlamovali pod mojou váhou a Itachi mu pomohol preniesť ma cez prah, než sme zostali stáť vo vstupnej hale, aby som sa zbavil topánok. Uhm, bolo to náročnejšie ako som si myslel a Itachi sa sklonil, aby mi pomohol. Neznášal som ten pohľad na to, ako ma vyzúva, akoby som bol chorý a to som sa opil.
"Itachi, čo tu robíš? Tento víkend si mal zostať v meste," mumlal som a Itachiho oči zaiskrili keď sa postavil a oprel sa s pobaveným výrazom o dverei. Občas som v ňom videl sám seba, mali sme podobné zvyky a chovanie, ale len v niečom. Ja som bol tá čierna ovca rodiny, ja som bol ten mladší syn, ktorého otec tlačil cez okraj až sa rozhodol vzdorovať tou najhoršou možnosťou, ktorú poznal. Itachi nikdy nevzdoroval ako ja, on si proste šiel svojou cestou a otec ho nakoniec za to začal rešpektovať. tak Uctieval som ho za to a zároveň sa neznášal, že nie som tak silný ako on.
"A prísť o túto show? V žiadnom prípade," chcel som niečo sarkastické odpovedať, ale obával som sa, že omdliem. Oblial ma studený pot a bolo mi tak zle, že sa to nedalo vydržať. Potom som len zaznamenal ako ma bolí brucho, páli krk, hlava mi išla vybuchnúť. Predklonil som sa, aby som to mohol rozdýchať.

Chcem umrieť, rozhodne to je presne to, na čo v tejto chvíli myslím. Tikanie hodín z obývačky som počul až do postele v mojej izbe a trieštilo mi to lebku keď sa mozog snažil prebojovať von z mojej prepitej gebule. Ktorý debil nechal otvorené dvere? A prečo je môj sluch tak citlivý?
Zamrnčal som a rozlepil viečko jedného oka od seba, pretože som ležal na bruchu a druhú polku tváre som mal zaborenú vo vankúši. Ale keď som zbadal Naruta, ako sedí v kresle oproti mne so založenými rukami na hrudi a kľudným výrazom, ktorý zároveň bol dosť nebezpečný na to, aby som vedel, že je nasratý, opäť som to oko zatvoril.
"Vidím, že si už hore," jeho tichý hlas sa niesol cez vzduch ku mne a donútil ma napnúť všetky moje svaly. Bože, nechcem aby po mne kričal, vybuchne mi z toho hlava.
"Neuraz sa, ale nemám záujem teraz počúvať ani hovoriť," zamumlal som a nechal stále zatvorené oči.
"No nepochybuj o tom, že budeš počúvať a je mi jedno, že ti z toho treští v lebeni." Nekompromisne zavrčal sťahujúc obočie k sebe. Bum! Kladivom na môj ušný bubienok a vlny zvuku sa rozptyľovali do každej časti môjho mozgu.
"Si naštvaný," opäť som sa na neho pozrel jedným okom.
"Ale, vážne?" sarkastický výraz na jeho tvári sa nedal popliesť s ničím iným, bol nasratý a to pekelne.
"Čo sa včera stalo?"
" Och, myslíš to, ako si sa včera ožral, áno používam slovo ožral, lebo slovo opiť sa je slabý odvar toho ako si vyzeral, blbče. Správal si sa ako kretén, chcel si ísť do Tokia a ja som ťa ledva zadržal, myslel som si, že si snáď prehryzieš cestu cez kvádre v budove. A to som ešte neskončil. Vydesil si Sakuru na smrť, - ZNOVA - musel som ťa udrieť aby si sa spamätal a odviesť ťa domov, kde si povracal celú vašu halu a mimochodom aj mňa a potom som s tebou absolvoval spoločnú sprchu, aby som to z nás dal dolu, pretože by si sa sám utopil a ja som vracal s tebou, lebo neznášam ten zápach alkoholu a zvratiek - a prisahám ti, že ak sa ešte raz takto ožerieš, ešte raz sa na mňa zvalíš podotýkam nahý, tak ťa nechám utopiť sa v tej sprche, alebo ťa zabijem osobne holými rukami. Takže ma sakra budeš počúvať, to si teda píš, že áno." Rozlepil som od seba oči a nadvihol hlavu, aby som sa na neho mohol pozrieť skeptickým pohľadom po tomto slovnom výkone. Žartoval.
Zastonal som a prevrátil sa na chrbát.
"Chceš mi fakt povedať, že si nič nepamätáš?" Naruto nadvihol jedno z obočí a až teraz som si všimol, že mal na sebe moje oblečenie. Kvalitka. Skutočne som sa sprchoval s chlapom. Nevtipkoval.
Zakýval som hlavou na znak súhlasu a stisol si koreň nosa, aby mi tá bolesť aspoň na chvíľku prešla.
"Viem len, že som bol na parkete s Tarou," zamumlal som a blyskla mi spomienka na jej krákorajúci has. Horšie ako vrana.
"Ako si s ňou mohol niekedy niečo mať?" zabručal som a Naruto chvíľu mlčal. Potom som sa na neho pozrel, aby som videl jeho výraz, keďže žiadny zvuk som nepočul. Díval sa na mňa so zarazenou sánkou. Hmmm....
"Bol som vtedy nevybúrený, nafúkaný fagan, ktorý nehľadel na nič viac než na postavu, ale to nie je vôbec podstatné. Pamätáš si vôbec čo ti povedala? Zistil si niečo?"
"Uhm... ale nepomohla mi, všetko som už vedel."
"To mi je ľúto," povzdychol si a chvíľu sme mlčali.
"Včera si sa schlastal do nemoty," prehovoril nakoniec a zasa sa mu do hlasu vrátil hnev.
"Viem,"
"Nepiješ,"
"Nie, ale kedysi som pil a včera som nakukol do svojho starého ja,"
"Dôvod?"
"Komplikácie,"
"Pekné pomenovanie pre Sakuru a tvoju minulosť,"
"Neťahaj ju do toho," zavrčal som.
"Naposledy keď si bol opitý, bolo to tiež kvôli komplikáciam,"
"Na čo narážaš?"
"Že to dievča s tebou robí niečo neuveriteľné, opíjaš sa kvôli nej,"
"Nie. Kvôli veciam okolo mňa, ktoré majú dopad na všetko o čo sa snažím a to bol môj spôsob ako to zvládnuť, jediný spôsob ako na chvíľu vypnúť myseľ. Celý december som bol v liehu, žil som ako utečenec a dieťa opovrhnutia hodné svojou rodinou, včera som to nejako nezvládol,"
"Brat pri tebe stojí, tvoja mama-"
"On bol ten, ktorý pri mne stál a veril mi čo si cením, ale moja matka si nezaslúži nič z toho, čo som jej urobil. Príliš sa trápila a hoci sa mi snažila pomôcť, odmietal som jej snahu až kým som to neposral tak, že som zabil. Teraz sa jej to snažím vynahradiť. Vykúpiť sa..." tuho som zatvoril oči a pokúšal sa nadýchnuť, hoci prerývane, ale dostal som nejaký kyslík do pľúc.
"Je šťastná, že má svojho syna späť," Narutov hlas bol mäkký a to ma donútilo otvoriť prudko oči.
"Nesnaž sa ma presviedčať. Viem čo som, viem... kto som... a nesiem za svoje činy plnú zodpovednosť," Naruto mlčal, obaja sme boli ponorený v myšlienkach.
"Ak sa ešte raz opiješ, ukončím tvoj život Sasuke, je ti to jasné?" prehovoril odrazu potichu a ukázal na moje oblečenie natiahnuté na sebe.
"Máš moje plné povolenie," musel som sa chytiť za sánku v ktorej mi brnelo a cítil som ten tlak až v ušiach, musela to byť rana. Doteraz som to ignoroval, pretože ma bolela hlava.
"Ty si ma včera skutočne udrel," pohýbal som s ňou a počul Naruta, ako sa začal smiať.
"Sorry, ale nevedel som čo iné mám s tebou urobiť po tom, čo si povedal Sakure," zvrtol som k nemu hlavu a zadíval sa na neho, dúfajúc, že aspoň v tomto žartoval.
"No... povedal si, že ak ju od teba neodvediem preč, tak by si ju mohol zabiť v záchvate, alebo niečo také, podstata je rovnaká," vydesene som sa na neho zadíval, tvár si skryl rukami a zastonal, znovu.
"Nemyslel som to tak," prepitý, debilný, nasratý idiot, presne to som bol.
"Ja viem a povedal som jej to," venoval mi ľútostivý pohľad, ktorý som nechcel vidieť. Fakt som nemal na toto náladu. Ľútosť bola posledná vec, ktorú som potreboval vo svojom živote a ktorej som bol hoden.
"Pripomeň mi, prečo som včera po tom incidente vôbec šiel do toho klubu," hodil som si na tvár vankúš, lebo mi svetlo rezalo oči.
"Lebo si sa tam mal stretnúť s ňou," Naruto zatiahol tmavo modrý záves a zasa si sadol na miesto, myslím.
"Jasné a prečo si ju nemohol poslať mimo klubu?" vážne som ho na to pýtal znovu? Včera som s ním mal výmenu názorov kvôli tomu a vravel, že sa máme stretnúť tam. A ona mi povedala, že Naruto práveže zmenil miesto na klub, očividne úmyselne. Pokúšal sa mi pomôcť, naozaj som si to cenil.
Vravel, že bola jedna z jeho bokoviek pár rokov dozadu a keď som s ňou včera bol, zistil som, že si ma pamätala aj keď ja ňu nie. Bola pri väčšine zápasov jej a mojej skupiny, ale to som ju nesledoval, mal som čo robiť s kontrolovaním, či mi nenakope protivník zadok. A teraz som chcel od nej informácie. Spávala s chalanmi z oboch skupín, tak musela niečo vedieť. Výhoda toho, že Naruto s ňou kedysi bol a ona pre neho bola ochotná urobiť hocičo, bola perfektná na využitie. Zistil, že patrila do partie, ktorá stála proti tej mojej keď som ešte bol... iný. Keď si s ňou začal, ani nemala poňatia, že sa také niečo ako nelegálne boje v Tokiu odohrávali. Ale keď sa rozišli, tak sa k nim dostala. Mysleli sme si, že to, že sa stýka s obomi partiami by mi mohlo pomôcť , - lebo musí mať informácie, aj keby ich započula čo i len jedným uchom - a to mi vlialo nádej do žíl, ale celé to včera bolo zbytočné.
"Lebo som chcel, aby si sa porozprával aj so Sakurou, ale nejako ta druhá časť plánu nevyšla," samozrejme, ale po tom čo mi včera povedala som nebol schopný na ňu prehovoriť jediné slovo až kým som nemal dostatočne veľa promile v krvi, aby som bol odporný. Neznášal som alkohol, tak prečo som sakra včera pil? Och, no jasné... bol som nasratý, že mi Tara nedala žiadne nové informácie, ktoré by som nevedel. Stratil som s ňou dvadsať poondených minút, znášajúc jej ruky obtierajúce sa o moje telo, debilné chichúňanie a ten parfém som cítil ešte stále.
"Si kretén," zavrčal som do vankúša a hodil ho po ňom.
"A ty debil," opäť som sa pretočil na brucho a chytil ho keď mi ho hodil späť.
"Vážne sme spolu mali sprchu?" zamračil som sa, keď som sa na neho zadíval a na jeho tvári sa zjavil zmučený výraz.
"Vážne na to chcem zabudnúť," Naruto sa neveselo zasmial a postavil sa z kresla.
"Sladké okno," vydýchol som si a celým telom mi prešla triaška.
"Šťastný bastard," prevrátil očami a venoval mi úškľabok.
"Musím ísť, volal som včera našim a povedal, že prespávam u teba, ale musím sa ešte zastaviť za Hin, nerozlúčil som sa s ňou včera a má moje auto,"
"Zober si moje," zamumlal som, ani ma netrápilo ako by som si pre to auto šiel. Peši... hodinu.
"Itachi ma odvezie, ale vďaka za ochotu,"
"Fajn,"
"Maj sa a vyspi opicu,"
"Počkaj," zvolal som a pozrel sa na neho, keď zastal pri dverách. Vlastný hlas v mojej hlave fungoval ako rozbuška, ale ignoroval som trieštenie každej časti mozgu.
"A kde bol celý čas Itachi? Marí sa mi, že som ho fakt videl doma a keď hovoríš, že ťa odvezie, prečo sa nestaral on o mňa?" naozaj by som radšej zniesol sprchu s vlastným bratom, ako najlepším priateľom.
"Ale staral, celú noc ťa chodil kontrolovať či dýchaš aj keď vedel, že som pri tebe a ak narážaš na tú sprchu," sucho sa uškrnul "utieral po tebe vstupnú halu, než som ťa ja dával dokopy," nechcel som sa na Itachiho pozrieť, dnes rozhodne nie.
"Hej a hovoril, že keď sa zobudíš, mám ti odkázať, že rodičia prídu okolo siedmej večer, tak sa máš dovtedy dať dokopy a že mu to neskôr splatíš. To mi pripomína, že si mi tiež niečo dlžný," ukázal som mu prostredník, keď sa škodoradostne zasmial a odišiel z mojej izby. Naozaj by som teraz prijal starú dobrú Egyptskú metódu vyťahovania mozgu cez nosnú dierku, hocijako, len nech mi prestane vrážať do lebky.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 molly molly | 22. srpna 2014 v 7:08 | Reagovat

Nej nej nejlepší překvapení co mohlo být *_* prostě paráda! Psaní že Sasukeho pohledu teď bude zajímavější vzhled k situaci (y) :-D Nejvíc díl! Nevím co víc napsat, zase jen chválu. :-D není nic co by se dalo vytknout, nebo o tom teda nevím! ♡_♡ neopovrhuju yaoi, takže SasuNaru ve spreše se mi páčilo 3:) :3 :-D představa ty kovbojky u nich doma je prostě super :-D jo a : víc Itachiho!! :3 :-D

2 Nanashi Nanashi | 22. srpna 2014 v 8:37 | Reagovat

Tak toto je bombastické prekvápko! Sasukeho pohľad, aww :3 Diel bol naprosto úžasný, ten Naruto nemá chybu, perfektne si ho vymyslela, ale to ty všetko :D Už sa nemôžem dočkať pokráčka, len tak ďalej :-D

3 Taurin Taurin | 22. srpna 2014 v 9:03 | Reagovat

Mestečka! ja ťa asi zbijem :D včera som do pol noci čakala či náhodou nedáš nový diel a ty ho dáš o 20 minát na to ako som šla spať :D
ja ťa inak asi zbožňujem :-P lepšie prekvapko si ani vymyslieť nemohla :D ale najlepšie na tom všetkom bolo to, že Naruto mi pripadal skoro ako ja :D 8-O tá sprcha bola taka bombastická :D tá predstava ma núti sa smiať ešte teraz :D :D ďakujem za takýto super diel, zlepšilo mi to náladu o 100%
a ak by si dala viac dielov zo Sasukeho pohľadu poslala by som ti domov asi tortu abo neviem :D :D

4 davidjaho davidjaho | 22. srpna 2014 v 14:42 | Reagovat

Omlouvám se, že přidávám komenty jenom občas nebo hodně pozdě. Hold u většiny povídek které čtu čekám měsíc, dva na jeden díl. A tady přibývají díly skoro ob den a já je prostě nestíhám číst. :-) Takže díl ze Sasukeho pohledu. Pěkný nápad a příjemné zpestření ale nezaváděl bych to jako standart, protože by tím povídka přišla o jeden z jejích hlavních prvků i když těžko soudit jaké pokračování příběhu zamýšlíš takže... no zkrátka uvidím. Lituju Naruta. Chudák. Rozhodně mu nazávidím ale zachoval se jako opravdový kamarád. no, bude to ještě zajímavé sledovat.

5 Nee-chan Nee-chan | 22. srpna 2014 v 14:52 | Reagovat

Bože milujem tvoje poviedky ale najviac milujem túto ..... strašne sa mi páči ako píšeš je to super :D ..... tento diel bol perfektný už sa neviem dočkať ďalšieho :D

6 Michel Michel | 22. srpna 2014 v 21:15 | Reagovat

Hneď ako som videla tie modré pismenká až mi srdce nadskočilo :D Výborný diel konečne aj niečo so Sasukeho aj ked mierne opitej hlavy :) len tak dalej už aby bol další aj ked toto raketove pridavani edielov ma nesiemrne teši :D

7 Sabaku no Tanaris Sabaku no Tanaris | 21. června 2017 v 6:29 | Reagovat

:D No musím povedať, že tento diel je skvelý. Páčia sa mi tie rozhovory medti Sasukem a Narutom. Má to nejaké také svoje špeci čaro. Mega ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama