Veríte v osud? 21. diel 2/2

20. srpna 2014 v 23:46 | Mešteková |  Veríte v osud?
Tak, a ja idem spať, lebo zajtra ma čaká skúška :) Good night!


"Sasuke, si tu autom a mimochodom, nepiješ," Naruto sa zamračil keď videl, ako mu čašníčka priniesla ďalšiu whiskey, ktorú do seba kopol.
Sasuke vytiahol kľúče z vrecka a hodil mu ich.
"Dnes riadiš ty,"
"Mám tu svoje auto," Naruto mu oponoval a zadíval sa na mňa ospravedlňujúcim pohľadom, ja som sa zmohla len na pokrčenie ramien, cítila som ako divák v kine. A on sa mi nemal prečo ospravedlňovať. Sasuke sa tváril, akoby som tu nebola, čo som mu nemohla mať za zlé a... opíjal sa. On. Ten, ktorý nepije. Všetko šlo mimo mňa a len som sa dívala na nich bez jediného slova.
"Hinata pôjde tvojím autom a ty mojím, vyriešené," potom sa postavil a odkráčal preč. Naruto zahrešil tak, ako som ho nikdy v živote nepočula a zvalil sa na jeho miesto, Hinatu sťahujúc na svoje kolená.
"Čo sa to deje?" Hinata mu prehrabla vlasy jemnými rukami a Naruto zovrel ruku v päsť so Sasukeho kľúčmi.
Zakrútil hlavou, aby ukázal, že o tom nechce hovoriť. Niečo vedel a nechcel to povedať. A možno Sasuke pil práve preto, čo som mu dnes povedala? To by dávalo zmysel.
Neskôr som sedela s Kaidanom a rozprávala sa s ním, konečne som sa dokázala uvoľniť a on si ku mne prisadol.
"Takže," jazykom si prešiel po perách a odpil si z pohára.
"Budem sa s tebou rozprávať o hocičom, ale o dnešku nie," vedel na čo narážam a venoval mi odľahčujúci úsmev.
"Brat sa nedostal do nejakej bitky?" spýtala som sa ho, na čom sa on zasmial.
"Našťastie nie, inak by som ho pretrhol ako hada,"
"Žasnem, že si si dnes neskočil po krku s-" čo som to išla hovoriť? Ale skutočne ma celkom prekvapilo, že hoci sa tu Sasuke pohyboval a nebol skoro vôbec pri našom stole, - ale aj Kai si odbehol - tak sa po včerajšku opäť nepobili. Striasla som sa... nechcem ani pomyslieť, ako by to dopadlo. Sasuke a jeho minulosť... a...
"Nemáme sa radi, ale nedávame to najavo takto okato,"
"A prečo sa vlastne nemáte radi?"
"Je to vec charizmy?" skôr sa pýtal s otázkou v očiach a malým úsmevom. S nimi to bude tak, ako to bolo so mnou a Karin, stačil jediný pohľad a nenávideli sme sa.
"Prvýkrát sme sa videli a skoro sme sa zabili už len preto, lebo sme do seba narazili a to myslím vážne."
"Kto do koho narazil?"
"Neviem, bolo to možno vzájomné, ale ja som povedal niečo, on povedal niečo a už sme si šli po krku. Potom sme sa vídali v partii a naučili sa vedľa seba existovať," neviem prečo, ale usmiala som sa. Zlepšil mi náladu a mohla som s ním mať bezstarostný rozhovor. Ani jeden z nás nespomenul ten nepríjemný telefonát z dnešného rána, nechcela som to riešiť práve s Kaiom, nie dnes... a možno nikdy. Bola to Sasukeho vec a ja som musela napraviť svoju chybu, to bola jediná moja starosť, ale nemala som možnosť. Sasukeho som totižto nikde nevidela, hoci v tej mase tiel som pochybovala, že ho zazriem. Pokecom s Kaidanom som strávila tri hodiny, ale stále som očami pátrala.
Naruto zmizol asi pred pol hodinou, hovoriac niečo o tom, že ide nájsť Sasukeho.
A ja som sa rozhodla ísť na toaletu a nechala som Hinatu, ktorá sa rozprávala s Kaiom a Ino, pri stole. Čím bližšie som bola k toaletám, tým viac modrín a pošliapaných nôh som mala. A to som len prešla po OKRAJI parketu.
Vošla som do spoločnej chodbičky uvítavajúc trochu ticha a zostala stáť ako primrznutá, keď som videla Naruta, ako drží Sasukeho zapretého o stenu, obe ruky na jeho ramenách a niečo mu hovoril. Sasuke vyzeral akoby ho nevnímal, možno nechcel vnímať.
"Zabudni!" Naruto mal tvár blízko tej jeho, ale Sasukemu na perách pohrával úsmev, ktorý naznačoval, že ho má totálne na háku.
"Tým, že sa do toho znovu zapletieš nevyriešiš nič, len čo sa do tých sračiek potopíš ešte viac,"
"Na takéto reči mám doma brata, tak buď tak láskavý a drž hubu," Sasuke zavrčal, zdvihol hlavu a pozrel sa na bok rozostreným pohľadom. Sasuke. Bol. Totálne. Opitý.
Prižmúril oči, akoby sa snažil prísť na to kto som. Naruto sa na mňa tiež pozrel a zamrzol. Držal Sasukeho, akoby sa obával, že spadne a zároveň, akoby ho nútil sa s ním rozprávať a jediná možnosť bola, znemožniť mu odchod.
"Sakura, toto... toto si nemala vidieť," zamumlal si Naruto a jednou rukou si prešiel po vlasoch, než tuho zatvoril oči.
"Ja, nie... ja..." koktala som neschopná jediného slova, vyvedená z mieri a so srdcom v krku.
"Sasuke," môj hlas znel ticho a zadrhával sa. Prešla som zopár krokov bližšie, zatiaľ čo Naruto zasa odstúpil pod náporom Sasukeho rúk, ktoré sa mu zapreli do hrude a donútili ho odísť z jeho osobného priestoru.
"Čo tu robíš?" Sasuke sa na mňa obrátil celým telom a držiac sa steny ma sledoval s prižmúrenými očami.
"Sasuke, nie," varovne mu Naruto položil ruku na rameno, ale on ju striasol.
"Mali by sme sa porozprávať," nabrala som odvahu? Áno... kde? Siahla som na dno.
"Sakura, myslím, že teraz nie je vhodný čas," Narutov hlas bol ostrý, ale díval sa na Sasukeho, nie na mňa.
"Ja viem, že teraz nie je vhodný čas, ale chcem, aby vedel, že-" že ma mrzí ako som po ňom kričala, ako som ho nevypočula, ako som ho odsúdila, že ma mrzí, že som mu nedala šancu. Ale teraz to bol práve on, kto ma nenechal dohovoriť.
"My sme skončili," zopakoval tie isté slová, ktoré mi už dnes povedal. Takže sme skončili úplne... už žiadna snaha, žiadne slová, žiadne vysvetlenie.
"Mala by si ísť. Sasuke nie je v stave, aby ste sa spolu rozprávali," Naruto sa pokúšal presvedčiť ma, ale ja som proste nebola schopná spraviť jediný krok.
"Nie, nech vlastne zostane," Sasuke stíšil hlas a olizol si pery vyprahnuté smädom. Ako rýchlo zmenil pozíciu, až ma to zmiatlo a Naruta tiež. Zamrznuto som tam stála s očami doširoka otvorenými očakávajúc hocičo, nedúfajúc v nič.
"Čo by si chcela vedieť? Alebo skôr, čo mi chceš ešte povedať, hm? Čo odo mňa vôbec chceš, Sakura?" priblížil sa bližšie, ale Naurto zareagoval a pokúšal sa ho zastaviť, no Sasuke vynaložil takú silu, že to blondiaka prekvapilo, keď sa ocitol vzadu a Sasuke ďalej pokračoval v chôdzi ku mne ignorujúc môj zdesený pohľad. Naozaj sa práve bojím toho, že mi niečo spraví? Za triezva zrejme nie, ale keď je spitý na mol?
Ovial ma jeho alkoholom nasiakli dych keď sa zastavil kúsok odo mňa. Vyzeral desne a za toto som mohla ja.
"Takže? Ja čakám," zachrapčal a sústredil sa na moju tvár, sťahujúc obočie nad temnotou jeho očí, v ktorých sa musel sám strácať, len čo sa zadíval do zrkadla tak ako ja, keď som na neho civela.
Mlčala som neschopná nájsť svoj hlas. Otvorila som ústa na prázdno a potom ich zatvorila.
"Čo som si myslel," odvrkol si znechutene krútiac hlavou, keď sa na mňa díval a potom sa otočil k Narutovi a odchádzal preč letmo sa dotýkajúc špičkami prstov steny.
"Naruto, odveď ju odo mňa čo najďalej, lebo by som mohol stratiť svoju sebakontrolu a nechceme mať vraždu pri toaletách. Ťažko by sa to upratovalo bez povšimnutia a vysvetľovalo ešte horšie," moja sánka spadla na zem a v hrudi sa mi usadila panika.
"Nechcem ju vidieť, tak ju kurva zober preč!" vykríkol Sasuke hrubo a Naruto prešiel okolo neho s rozšírenými očami, rýchlo mi do rúk niečo vtisol chytajúc ma za plecia. Pozrela som sa na svoju dlaň a videla kľúče od jeho auta.
"Zoberte si moje auto a choďte s Hin domov, dobre?" zamumlal mi a otočil ma smerom k východu.
"Nemyslel to tak, on teraz akosi nevie čo hovorí, naozaj," zašepkal než ma postrčil vpred, ale moje nohy zrástli so zemou. Zdesene som sa na neho pozrela ponad plece, ale znovu ma posunul.
"Postarám sa o to. Prosím, choďte domov čo najskôr," potom sa mi otočil chrbtom a šiel za Sasukem, ktorý zmizol na mužoch.
Roztrasene som sa donútila ísť za Hinatou, aby som jej povedala, že Naruto mi dal jeho kľúče a máme ísť. Odísť preč čo najrýchlejšie. To bolo jediné, čo sa mi odohrávalo v hlave premietajúc Sasukeho slová a jeho výzor.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Taurin Taurin | 21. srpna 2014 v 10:21 | Reagovat

V prvom rade: trimem paľce na skúške :D :D
V druhom rade: ďakujem ti dobrá víla, že sem pridávaš diely ako drak 8-)
V treťom rade :D Sasuke idéééš :D super diel nemám žiadne výhrady ani nič :) :-D jediné v čo naozaj dúfam je, že ak sa im podarí dať znovu dokopy, tak že sa Sakura začne správať trošku striezlivejšie :D (ok sry nedalo mi to, nevšímaj si ma :D )nech bude Sakura akákaľvek aj tak to budem čítať ďalej a budem sa vždy smiať z tvojich super hlášok a obdivovať tvoj spôsob písania :) toť vše :-D

2 Nanashi Nanashi | 21. srpna 2014 v 17:28 | Reagovat

Ja som to s tou Sakurou myslela tak, že som komentovala ako ju osobu, nie to, žeje taká, ako si ju urobila ty. To len dokazuje, že táto poviedka je pre mňa naozaj záživná, keď beriem tie postavy trochu reálnejšie :-D Samzorejme sme každý nejaký, takže sa jej až tak nečudujem, že dostala taký skrat. Možno i ja by som nakoniec tak reagovala, síce nechtiac. Bol to pre ňu šok no...síce, mňa by to asi až tak neprekvapilo, ale čo :D Každopádne je to čoraz lešpie, tento dvojdiel nemal chybu a ja ti ďakujem, že pridávaš diely tak ultra rýchlo :D A tiež držím palce pri skúškach ;-)

3 emu emu | 21. srpna 2014 v 17:32 | Reagovat

Ako dopadla skúška? ^_^

4 sameta sameta | 21. srpna 2014 v 17:41 | Reagovat

[3]: ĎAKUJEM, ešte neviem :D ale vyzerá to nádejne :-D

[2]:

[1]:

Ďakujem vám baby, ja to chápem, len som chcela poukázať na túto vec, som nesmierne šťastná za vaše komentáre, všetky ste neoazj skvelé a davidjeho, ten síce ešte nekomentoval, ale aj nemu ďakujem za každý jeden komentár plný slov a polemizovania.
Ste perfektní čitatelia a milujem vaše komentáre ;-)

5 sameta sameta | 21. srpna 2014 v 17:43 | Reagovat

A ešte mimochodom, HA! :D Mám pre vás prekvapenie, takže čoskoro vyjde ďalší diel, ktorý si snáď užijete :-D

6 Michel Michel | 21. srpna 2014 v 19:58 | Reagovat

Paráda čim dalej tým viac sa to zamotáva...kam na tie nápady chodíš je to uplne mega... dufam že sa to nejako urovná  lebo to drása moju romaticku dušičku.. :D  teším sa na nový diel nech je čim skorej :)

7 sameta sameta | 21. srpna 2014 v 20:03 | Reagovat

[6]: Ďakujem :-D to sa aj ja občas pýtam svojho šibnutého mozgu, ale nech len slúži :D  kým môže :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama